Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/107/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213203944
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8213203944.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Y. S., nar. XX.X.XXXX,
bytom S. XX, XXX XX Y., o zaplatenie 10.013,74 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov č.k. 5C/241/2013-135 zo dňa 28.04.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol.
Vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 497, § 504 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a) a b), § 4 ods.
1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, § 52 ods. 3 a 4, § 524 ods. 1a 2,
§ 39 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.

3. V odôvodnení uviedol, že žalobca žalobou podanou na súde dňa 24.5.2013 voči žalovanému a R. S.,
pôvodne žalovanej v 2.rade domáhal zaplatenia sumy 10.013,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 8.445,65 eur od 9.11.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.

4. Žalobca podaním zo dňa 27.4.2015 zobral žalobu späť voči žalovanej v 2.rade, a preto súd uznesením
zo dňa 29.4.2015 č.k. 5C/241/2013-86 právoplatne konanie voči žalovanej v 2.rade zastavil.

5. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný ako dlžník uzavrel dňa 25.1.2008
zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške
200.000 Sk (6.638,78 eur), a ktorý sa žalovaný zaviazal splácať formou pravidelných mesačných splátok
vo výške 2.909 Sk (96,56 eur) vždy k 20.dňu v mesiaci pri ročnej úrokovej sadzbe vo výške 11,75 %,
RPMN vo výške 13,75 % s konečnou splatnosťou dňa 20.1.2018.

6. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.9.2012 uzavretou medzi právnym

predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola
pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania postúpená na žalobcu.

7. Právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 15.10.2012.8. Výzvou k úhrade a oznámením o mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 15.10.2012 žalobca oznámil
žalovanému, že ku dňu 15.10.2012 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a žiadal žalovaného o okamžité

uhradenie dlžnej sumy najneskôr do 30.10.2012.

9. Z predloženej výzvy zo dňa 24.9.2009 zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. adresovanej žalovanému
vyplýva, že táto oznámila žalovanému, že splácanie pohľadávky je v omeškaní ku dňu 31.8.2009 vo
výške 386,24 eur a vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy do 10 dní od doručenia výzvy. Žalobca

ale nepredložil listinný dôkaz svedčiaci o doručení tejto výzvy žalovanému.

10. Žalobca na preukázanie, že si postupca splnil svoju povinnosť adresovať žalovanému písomnú
výzvu na plnenie predložil výzvu zo dňa 24.9.2009. Súd však v tomto smere konštatuje, že žalobca
nepreukázal jej doručenie žalovanému. Rovnako súd nemal za preukázané ani to, že zo strany banky
došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti poskytnutého úveru, resp. k inému ukončeniu záväzkového

vzťahu uzatvoreného na jednej strane postupcom a na druhej strane žalovaným. Naopak žalobca sám
potvrdil, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo až úkonom nového veriteľa, teda žalobcu a
súdu predložil oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 15.10.2012, ktoré vykonal žalobca,
na čo nebol oprávnený, pretože žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, a preto ich
nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pritom nie je úkonom, ktorý

možno podriadiť pod pojem spravovanie úveru.

11. Na základe uvedeného je zrejmé, že predmetom postúpenia boli aj nezročné splátky úveru, pričom
žalobca výslovne uviedol, že k mimoriadnemu zosplatneniu úveru došlo až jeho úkonom, a preto išlo o
neplatné postúpenie pohľadávky, na ktoré súd prihliada aj bez námietky. Zároveň žalobca nepreukázal

ani doručenie písomnej výzvy banky po tom, čo bol žalovaný v omeškaní so splácaním jednotlivých už
splatných splátok.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 262 odsek 1 v spojení
s § 255 odsek 1 CSP.

13. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že bolo nesporným
skutkovým tvrdením, že žalovaný bol v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku
a že bol postupcom vyzvaný na úhradu omeškaných splátok. K porušeniu § 92 ods. 8 zákona o bankách
teda nedošlo. Žalobca v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení

pohľadávky, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka - žalobcu na vymáhanie
postúpenej pohľadávky. V zmysle bodu 18.14 Všeobecných obchodných podmienok žalovaný súhlasil
s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na
to, či sú budúce alebo súčasné. Podľa § 899 ods. 1 zákona o bankách, banka si môže s klientom
zmluvne upraviť práva a povinnosti odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani

osobitný predpis výslovne nezakazuje. Pohľadávka zodpovedajúca nesplácanému dlhu zo zmluvy
o úvere predstavuje zostatok dlhu žalovaného, ktorý vznikol poskytnutím peňažných prostriedkov v
prospech žalovaného, t.j. takúto pohľadávku tvoria nielen nezaplatené a splatné splátky úveru, ale ja
nezaplatené a doposiaľ nesplatné splátky úveru. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom
nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Pokiaľ by ustanovenie § 92 ods. 8 malo na mysli

postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom
ustanovení výslovne uvedené. Postupca svoje oprávnenie dlh zosplatniť nevyužil, pričom mimoriadnu
splatnosť vyhlásil až žalobca, a to podaním zo dňa 15.10.2012. Základným právom veriteľa je v zmysle
ust. § 488 Občianskeho zákonníka právo na plnenie od dlžníka. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Pohľadávky banky voči svojim

klientom nemožno považovať za druh pohľadávok, ktoré v zmysle ust. § 525 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nemožno postúpiť. Postúpením takýchto pohľadávok nedochádza k zmene v ich obsahu a
ani k zhoršeniu postavenia dlžníka. Ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou
legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom tohto ustanovenia je úprava výnimiek z
bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení

podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Ak by zákonodarca mienil u ust. §
92 ods. 8 zákona o bankách upraviť podmienky, ktorých splnenie je potrebné na platné postúpenie
pohľadávky veriteľa, tak by to zároveň premietol do poznámky pod čiarou k ust. § 4 ods. 5 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 nezakladá občianskoprávnu povinnosťvo vzťahu ku klientovi banky, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú NBS podľa § 50 ods. 1
zákona o bankách. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách
nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Žalovaný bol ku dňu postúpenia pohľadávky v

omeškaní po dobu 1225 dní, teda viac ako rok. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu preukázal predloženým
oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s
príslušnoučasťouprílohykzmluveopostúpenípohľadávok.Zuvedenýchdôvodovnavrhol,abyodvolací
súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, alternatívne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

14. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

15. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez

nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

16. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

17. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že právny predchodca žalobcu -
Slovenská sporiteľňa, a.s. (banka) a žalovaný v 1. rade a R. S. (pôvodne žalovaná v 2. Rade) dňa
25.01.2008 uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovaným - dlžníkom poskytnutý

úver vo výške 6631,30 Eur. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver spolu so zmluvným úrokom v mesačných
splátkach po 96,45 Eur. Splatnosť prvej splátky bola určená k 20.02.2008 a poslednej k 20.01.2018.
Žalobcaaktívnulegitimáciuvpredmetnomkonaníodvíjalodzmluvyopostúpenípohľadávokuzatvorenej
dňa 27.09.2012 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom.
Predmetom postúpenia mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne a.s. voči žalovaným, ktorá vznikla

zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 25.01.2008.

18. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného

práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je
imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.
6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

19. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba

pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej
výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex
specialis k inštitútu cesie.

20. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za
zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nievždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v
priebehu trvania úverového vzťahu.

21. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudok Krajského súdu v
Prešove vo veci 6Co 119/2013, 19Co 194/2015, 4Co 145/2014, Okresného súdu Trenčín vo veci žalobcu
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 11C 233/2014, Okresného súdu Banská Bystrica vo veci žalobcu
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 12C 152/2014, Okresný súd Galanta vo veci žalobcu Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o. sp. zn. 15C 33/2014, Okresný súd Svidník vo veci 5C 430/2013).

22. Ustanovením § 92 ods.8 ZoB sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky zo
sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v
primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú službu.
Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, 90 dňová

lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana
bankového tajomstva.

23. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že s účinnosťou od 01.01.2017 zákonom č. 299/2016 Z.z.
zákonodarca pristúpil k ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských

veciach, a to k zúženiu okruhu subjektov, na ktoré je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr.
splatenie vkladu do základného imania u postupníka najmenej 500.000 eur, vylúčenie obchodníkov
s oprávnením poskytovať spotrebiteľské úvery do 10.000 eur a pod.). Striktné podmienky postúpenia
pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so
súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla

cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa (viď. tiež odkaz 72c v § 89 ods.1 ZoB).

24.Nedodržanímzákonnýchpodmienok postúpeniabankovejpohľadávkysatakétopostúpeniedostáva
do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu (§ 39 OZ). Prezumpcia
znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.

25. Odvolací súd v tomto smere dáva do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo veci
6Co 203/2015, ktoré sa týka postupovania pohľadávok právneho predchodcu žalobcu (postupcu v
predmetnom konaní), na odklon od ktorého nevidí dôvod a v plnom rozsahu sa s jeho závermi stotožňuje
cit.: „Predmetný splátkový úver vo výške 29.000,- Sk (962,62 eur) poskytla žalovanej Slovenská

sporiteľňa, a. s. na základe zmluvy z 28. 8. 2006. V zmysle tejto zmluvy mala konečná splatnosť úveru
nastať dňa 20. 8. 2011. Pohľadávku z tohto úveru Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpila Advokátskej
kancelárii Havel & Holásek, spol. s r. o. (právny zástupca žalobcu) zmluvou o postúpení pohľadávok
z 21. 10. 2010. Z ČI. 7.6 bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s.,
v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zo strany dlžníka bola Slovenská sporiteľňa, a. s., oprávnená

okrem iného vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej
odstúpiť. Slovenská sporiteľňa, a. s., nevyužila ani jednu z týchto možností a pohľadávku teda postúpila
spomenutej spoločnosti bez. toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. bez toho, aby
zmluvný vzťah zanikol výpoveďou zmluvy o úvere alebo odstúpením od nej. Táto skutočnosť je zrejmá
z toho, že až žalobca (po tom, ako mu pohľadávku postúpila spoločnosť Havel & Holásek, spol. s r.

o.) vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a to listom zo 4. 7. 2011 (č. 1. 13). Pokiaľ nebola vyhlásená
mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou zmluvy o úvere, resp.
odstúpením od nej, nie je možné urobiť záver o tom, že by úver s úrokmi z neho vo výške 18,60 %
ročne bol splatný. Splatnými sa do tej doby mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých
bola žalovaná v omeškaní. Z ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. (zákon o bankách) vyplýva, že

banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu.
Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa
upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a
to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a. s., postúpila zmluvou z 21. 10.
2010 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu Advokátskej kancelárii HaveI & Holásek, spol. s r.

o., postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky
nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa, a. s.,
nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu.
Zmluva o postúpení pohľadávok z 21. 10. 2010 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39Obč. zák. Vzhľadom na to v súlade so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než
má, je neplatnou aj zmluva z 1. 12. 2010, ktorou Advokátska kancelária Havel & Holásek, spol. s r. o.,
postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi. Žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia.

Odvolací súd poukazuje tiež na to, že žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, a preto
ich nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkonom,
ktorý možno podradiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na to žalobca zrejme nebol oprávnený
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru.“

26. Ust. § 89 ods. 1 ani iné ustanovenie zákona o bankách účinné v čase uzavretia zmluvy o úvere a
v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok neumožňovalo banke a jej klientovi upraviť si práva a
povinnosti z obchodov odchylne od tohto zákona alebo osobitného predpisu. Keďže znenie bodu 18.14
VOP umožňuje postúpenie bankovej pohľadávky bez splnenia podmienok stanovených v § 92 ods. 8
zákona o bankách, je v rozpore so zákonom. Odvolací súd má za to, že ust. § 92 ods. 8 zákona o
bankách je kogentným ustanovením a dohodou zmluvných strán sa od neho nemožno odchýliť.

27. V konaní nebolo preukázané, že pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky medzi pôvodným
veriteľom - Slovenskou sporiteľňou a.s. - t.j. bankou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo
k zosplatneniu celého dlhu žalovaného, resp. k predčasnému ukončeniu zmluvy o úvere pôvodným
veriteľom.

28. Je zrejmé, že v zmysle zmluvy mala konečná splatnosť úveru nastať dňa 20.01.2018. K postúpeniu
pohľadávky však došlo skôr (27.09.2012), v čase postúpenia teda postupovaná pohľadávka nebola v
celosti splatná, čo je v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Postúpenie pohľadávky preto nie je
možné považovať za platné. Postúpenie nesplatnej pohľadávky banky by malo za následok neprípustný

vstup nového subjektu do živého právneho vzťahu s bankou, ktorý je spravovaný osobitným právnym
predpisom, a to zákonom o bankách, a to napriek tomu, že takýto subjekt nemá štatút banky.

29. Súd prvej inštancie dopytoval strany sporu na pojednávaní dňa 20.02.2017 ohľadne existencie
a doručenia výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca síce súdu predložil výzvu zo

dňa 24.09.2009, dôkaz preukazujúci doručenie výzvy žalovanému súdu nepredložil. V konaní nebolo
preukázané to, že pred postúpením pohľadávky zo zmluvy zo dňa 25.01.2008 bola žalovanému
doručená výzva v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd prvej inštancie považoval za relevantný
dôkaz o existencii a doručení výzvy banky žalovanému pred postúpením pohľadávky v zmysle § 92 ods.
8 zákona o bankách, ktorý mohol vykonať aj bez návrhu. Uvedený postup súdu je v súlade s ust. § 295

CSP (Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie
vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.) a zásadami, na ktorých spočíva
konanie s tzv. slabšou stranou. Posúdenie splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách
je nevyhnutné pre vyhodnotenie právneho úkonu postúpenia z hľadiska jeho platnosti resp.absolutnej
neplatnosti, čo má priamy vplyv na posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu, a teda výsledok samotného

sporu. Za stavu, kedy súd v spotrebiteľskom súdnom spore trvá na dôkaze, pričom dodávateľ, resp.
jeho právny nástupca nepreukáže existenciu ním tvrdenej skutočnosti, ktorá má byť dokazovaním
preukázaná, ust. § 151 ods. 1 CSP o nespornosti nepopretých skutkových tvrdení sa neuplatní.

30. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia

pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách (splatnosť postupovanej pohľadávky,
doručenie výzvy dlžníkovi pred postúpením pohľadávky), postúpenie pohľadávky nie je možné
považovať za platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na túto skutočnosť
odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré
bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo

priznať.

31. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny súvisiaci výrok o trovách konania.

32. Za daného stavu odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

33. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniusa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim
procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP

o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).