Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, December 29, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/335/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714210459
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714210459.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne Intrum Justitia
Slovakia, s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava mestská časť Staré Mesto (do 26. 05. 2017 so
sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava), IČO: 35 831 154, právne zastúpenej JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Karadžičova 8, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti

žalovanémuG.S.,nar.XX.XX.XXXX,strvalýmpobytomK.P.XXX,XXXXXG.W.,právnezastúpenému
JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec,
za úcˇasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5,
IČO: 42 176 778, (do 30. 06. 2016 vystupujúce v pozícii vedlˇajšieho úcˇastníka na strane žalovaného),
právne zastúpenéného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa
5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 3736,63 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Zvolen cˇ. k. 18C/184/2014-84 zo dňa 26. 04. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1646,57 Eur s presne špecifikovaným príslušenstvom (prvý výrok) zrušuje a vec mu v tomto
rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo

dňa 26. 04. 2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1646,57 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,05 % ročne od 01. 08. 2015 do zaplatenia, pričom povolil žalovanému uhradiť
dlh v splátkach po 20,00 Eur mesačne, splatných vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci, počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu, pod hrozbou
straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo len jednej splátky (I. výrok). Konanie v časti o zaplatenie
sumy 344,23 Eur s príslušenstvom titulom zmluvných pokút a v časti o zaplatenie sumy 2090,06 Eur s

príslušenstvom zastavil (II. výrok). Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol (III. výrok). Ďalej rozhodol,
že sa žalobcovi vracia krátený súdny poplatok za podanie žaloby vo výške 118,80 Eur, prostredníctvom
Slovenskej pošty, a. s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975
99 Banská Bystrica (IV. výrok). Zároveň vo výroku konštatoval, že o trovách konania rozhodne v lehote
do 30-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (V. výrok).
1. 2. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.

s. Kežmarok (právny prechodca žalobcu) podala na prvoinštančný súd dňa 21. 07. 2014 žalobu, ktorou
sa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného, zaplatiť jej sumu 3736,63 Eur spolu s príslušenstvom. Podľa
Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.
s. Kežmarok (právny predchodca žalobcu) a žalovaným, žalovaný dňa 16. 07. 2010 v bode 5. pôžičky
žiadal o poskytnutie pôžičky vo výške 3000 Eur na obdobie 60-tich mesiacov, na základe čoho v bode
7. došlo k schváleniu pôžičky vo výške 3000 Eur v splátkach po 100,49 Eur s tým, že celková suma

pôžičky bola 5640 Eur a celkové náklady spotrebiteľa činili 2640 Eur. Počet splátok bol dojednaný na 60,
výška splátky na 100,49 Eur, termín konečnej splatnosti 7/2015. Ročná úroková sadzba bola 32,31 %,RPMN vo výške 32,31 % a priemerná RPMN 20,72 %. Za spoločnosť bola zmluva podpísaná dňa 20.
07. 2010. Podľa prehľadu splátok a úhrad, žalovaný začal uhrádzať pôžičku splátkou od 17. 08. 2010,
následne uhradil splátky v mesiaci 9, 10, 11/2010 po 100,49 Eur a v januári/2011 2x po 100,49 Eur a v

mesiaci marec/2011 sumu 100,49 Eur, t. j. spolu splátky v hodnote 703,43 Eur. Následne žiadne splátky
neuhrádzal. Listom zo dňa 23. 07. 2011 bol žalovaný vyzvaný k okamžitej úhrade všetkých splátok
jednorazovo s tým, že bol povinný uhradiť istinu vo výške 5366,17 Eur najneskôr do 3 dní od doručenia
upomienky. Podľa poštovej doručenky mu listová zásielka bola doručená dňa 28. 07. 2011.
1.3.Súdprvejinštancievodôvodnenírozsudkuuviedol,ženazákladezistenéhoskutkovéhoaprávneho

stavu nemal pochybnosti o tom, že medzi účastníkmi zmluvy došlo k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu
na základe Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, teda že sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Ďalej
konštatoval, že zmluva o pôžičke neobsahovala obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v čase jej uzavretia podľa platnej zákonnej úpravy zákon č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom do 31. 11.
2011), a to konkrétne údaj o termíne konečnej splatnosti, ktorý bol uvedený len všeobecným údajom
7/2015, pričom takýto údaj nespĺňa náležitosti určitosti právneho úkonu tak, ako bolo doposiaľ ustálené

v mnohých rozhodnutiach slovenských súdov. Rovnako zmluva neobsahovala termíny splatnosti istiny,
úrokov a poplatkov a hoci vo všeobecnosti je zrejmé, že splátka v sebe zahŕňa splátku istiny i úroku, nie
je zrejmé, aká časť splátky má byť použitá na istinu, aká časť na úrok. Okresný súd ďalej poznamenal, že
právny predchodca žalobcu spravidla vo Všeobecných obchodných podmienkach upravuje povinnosť
klienta splácať pôžičku v pravidelných mesačných splátkach podľa splátkového kalendára, avšak

predmetný splátkový kalendár súdu predložený nebol, ani žiaden dôkaz o tom či, kedy a za akých
okolností bol doručovaný žalovanému ako spotrebiteľovi. Na základe uvedeného považoval súd prvej
inštancie pôžičku za bezúročnú a bez poplatkov v súlade s ustanovením § 11 ods.1 písm. a) zákona
č. 129/2010 Z. z. K dôvodu premlčania pri mimoriadnom zosplatení poskytnutého úveru prvoinštančný
súd uviedol, že žalobca sám potvrdil, že medzi účastníkmi nebola dohoda o možnosti žiadať celú

pôžičku naraz pri neplnení splátok v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka, a preto
prvoinštančný súd právny úkon - mimoriadne zosplatnenie pôžičky zo dňa 23. 07. 2011 považoval za
absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože právny úkon odporuje
zákonnému ustanoveniu § 656 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že právny predchodca žalobcu nebol
oprávnený žiadať zaplatenie celého úveru naraz, pretože to nebolo medzi účastníkmi zmluvy dojednané.

Žalovanému preto zostalo zachované právo splácať pôžičku v dojednaných mesačných splátkach počas
celého trvania Zmluvy o pôžičke.
1. 4. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že na základe dispozitívneho úkonu žalobcu rozhodol o
čiastočnom zastavení konania a to v časti o zaplatenie sumy 344,23 Eur s príslušenstvom uplatnenej z
titulu zmluvných pokút a v časti uplatnenej istiny 2090,06 Eur s príslušenstvom. Pri čiastočnom zastavení

konania prvoinštančný súd zároveň rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku. Súd prvej inštancie
ďalej konštatoval, že pokiaľ žalobca dispozitívnym úkonom - čiastočným späťvzatím žaloby a následnou
špecifikáciou dlhu konštatoval, že si v tomto konaní uplatňuje sumu 1646,57 Eur, ktorá predstavuje súčet
neuhradených splátok istiny s tým, že žalovanému bola poskytnutá istina 3000 Eur, celkovo uhradil sumu
703,43 Eur, zvyšok dlhu činí takto vyčíslenú sumu 1646,57 Eur. Pokiaľ medzi účastníkmi konania nebola

preukázaná lehota splatnosti jednotlivých splátok, súd prvej inštancie vychádzal z údajov zo zmluvy,
kedyzmluvamalatrvaťdo7/2015atedažalovanýsanajskôrmoholdostaťdoomeškaniasplnenímtakto
uplatnenej čiastky ku dňu 01. 08. 2015. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovaného, zaplatiť žalobcovi
zvyšok neuhradenej istiny vo výške 1646,57 Eur ako aj úrok z omeškania určený ku dňu prvého
omeškania s uvedenou čiastkou, t. j. k 01. 08. 2015, kedy výška úrokovej sadzby v súlade s predpismi

občianskeho práva, úroku z omeškania činí 8,05 % ročne. V prevyšujúcej časti príslušenstva, pokiaľ
si žalobca vyčíslil úrok z omeškania z určených splátok po 50 Eur mesačne od dátumu nasledujúceho
po 20-tom dni v mesiaci, považoval nárok žalobcu za nepreukázaný, nedôvodný a v prevyšujúcej časti
príslušenstva žalobu zamietol. Ďalej sa prvoinštančný súd zaoberal žiadosťou žalovaného, umožniť mu
zaplatiť dlh v splátkach s poukazom na súčasné osobné, zárobkové a majetkové pomery. Poznamenal,

ženazákladevýpovedežalovanéhojezrejmé,ženiejevjehofinančnýchmožnostiachtohočasuuhradiť
celý dlh naraz bez toho, aby nedošlo k vážnemu ohrozeniu finančnej situácie žalovaného a jeho rodiny.
Preto určil žalovanému, že je oprávnený zaplatiť dlh v splátkach vo výške 20,00 Eur mesačne, ktoré
splátky sú splatné od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do každého 20-
teho dňa v mesiaci až do úplného zaplatenia dlhu. Zároveň však stanovil, že ak žalovaný čo len jednu

splátku nezaplatí, nezaplatením splátky sa celý dlh stane zročný a žalovaný ho bude musieť uhradiť
naraz.1. 5. Prvoinštančný súd v súlade s v tom čase platným ustanovením § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku vo výroku konštatoval, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30-tich dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný (prostredníctvom právneho zástupcu) v
zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zmenil a
žalobu v tejto časti zamietol.
2. 2. V odôvodnení odvolania namietal, že súd prvej inštancie sa v predmetnom rozsudku iba obmedzil

na koštatovanie, že nemá pochybnosti, že medzi účastníkmi zmluvy došlo k vzniku záväzkovo-právneho
vzťahu na základe predmetnej zmluvy o úvere. V danom smere však považuje rozhodnutie súdu prvej
inštancie za nepreskúmateľné, nakoľko má za to, že primárne sa mal prvoinštančný súd zaoberať
absolútnou neplatnosťou zmluvy o úvere. Zároveň poukázal i na povinnosť súdu prihliadať na absolútnu
neplanosť ex officio. Žalovaný poznamenal, že v čase podpisu zmluvy bol oboznámený iba s bodom
5. zmluvy, kedže z označenia bodu 7. zmluvy o úvere: „schválená výška pôžičky (nevyplňa sa)“

je zrejmé, že on bod 7. nevyplňal. Bod 7. zmluvy o úvere doplnil právny predchodca žalobcu až
následne dňa 20. 07. 2010, avšak v danom bode, ktorý má byť považovaný za prijatie návrhu boli
uvedené iné údaje ako v bode 5. zmluvy o úvere. Žalovaný má za to, že jednostranný úkon „návrh
zmluvy“ zo strany žalovaného a jednostranný úkon „prijatia návrhu“ zo strany právneho predchodcu
žalobcu nie sú zhodné, nakoľko zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo pri prijímaní návrhu k

zmenám v údajoch oproti údajom uvedeným v jeho (žalovaného) návrhu. Zmluvu o úvere teda považuje
za absolútne neplatný úkon pre nedodržanie písomnej formy v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Ďalej žalovaný podotkol, že nárok žalobcu je potrebné kvalifikovať ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktorý sa v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka
premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote. K vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho

strane došlo v deň poskytnutia peňažných prostriedkov, t. j. v mesiaci júl 2010 a žaloba bola podaná
dňa 21. 07. 2014, t. j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej, aj trojročnej objektívnej premlčacej doby na
vydanie bezdôvodného obohatenia, teda je nutné nárok žalobcu považovať za premlčaný.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec prejednal v medziach
daných odvolaním, v rozsahu urcˇenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia ústneho pojednávania
podlˇa § 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 177 ods. 2 CSP a rozsudok prvoinštančného súdu
vo výroku, ktorým uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1646,57 Eur s príslušenstvom (I. výrok)

podlˇa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil, lebo neboli dôvody na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani zmenu
(§ 388 CSP) a v tomto rozsahu vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
5. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. XXXXXXX
je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. a)

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách (v znení účinnom
do 31. 11. 2011), odvolací súd považuje uvedený názor súdu prvej inštancie za vecne nesprávny a
keďže odvolaním napadnutý rozsudok z neho vychádza, možno konštatovať, že odvolaním napadnutý
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zmluva je dvojstranný úkon, ktorý vzniká na základe
dvoch vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle dvoch strán. Pri uzatváraní zmlúv platí zmluvná
volˇnostˇ. Zmluvná volˇnostˇ sa týka jednak možnosti výberu urcˇitého typu zmluvy a jednak tvorby
obsahuzmluvy.Toznamená,žeúcˇastnícizmluvnéhovzťahusitvoriaobsahzmluvysami.Obsahzmluvy
však nesmie bytˇ v rozpore s kogentnými ustanoveniami Obcˇianskeho zákonníka, pretože by takéto

dojednania boli neplatné. Spravidla stacˇí k uzavretiu zmluvy konsenz oboch úcˇastníkov zmluvy. Tak je
to u tzv. konsenzuálnych zmlúv (u vôlˇových úkonov). Niektoré zmluvy sú však v Obcˇianskom zákonníku
konštruované tak, že k platnosti zmluvy sa vyžaduje okrem konsenzu aj urcˇitý reálny úkon. Ide o tzv.
reálne zmluvy.
7. Návrhom na uzavretie zmluvy (oferta) v zmysle § 43a OZ rozumieme prejav vôle smerujúci k uzavretiu

zmluvy, ktorý je adresovaný jednej alebo viacerým urcˇitým (individuálne urcˇeným) osobám a prejav
ktorého je dostatocˇne urcˇitý a vyplýva z neho vôlˇa navrhovatelˇa, aby bol viazaný v prípade jeho
prijatia. Pre posúdenia okamihu vzniku zmluvy, resp. vôbec jej uzavretia, je velˇmi dôležitý právny úkon
prijatia návrhu zmluvy. Prijatím návrhu je vcˇas urobený prejav vôle osoby, ktorej bol návrh urcˇený,že súhlasí s návrhom zmluvy bez výhrad, dodatkov, obmedzení alebo iných zmien. Takýto úkon je
úcˇinný a vyvoláva právne následky okamihom, kedˇ vyjadrenie súhlasu s návrhom (a s jeho obsahom)
dôjde navrhovatelˇovi. To je zárovenˇ okamih, kedy možno hovoritˇ o tom, že zmluva bola uzavretá.

Z uvedeného vyplýva, že na to, aby právny úkon prijatia návrhu sa stal perfektným: a/ musí bytˇ
urobený osobou, ktorej bol urcˇený (oprávnenou konatˇ za druhého úcˇastníka zmluvy), b/ musí bytˇ
urobený vcˇas, c/ nesmie obsahovatˇ žiadne doplnky, obmedzenia, resp. výhrady cˇi iné zmeny, d/
musí bytˇ úcˇinný a musí dôjstˇ navrhovatelˇovi. Zákon požaduje aktívne konanie subjektu. Mlcˇanie
alebo necˇinnostˇ sami osebe neznamenajú prijatie návrhu. Pokialˇ by jedna z uvedených podmienok

(a/ - d/) nebola splnená, nemohlo by dôjstˇ k uzavretiu zmluvy. Je velˇmi dôležité, aby akceptant, ktorý
prijíma návrh neurobil vo svojom prejave zmeny, doplnky, dodatky, obmedzenia alebo výhrady. Takýto
prejav by sa považoval za odmietnutie návrhu, a zárovenˇ by to bol nový návrh, resp. protinávrh. K
uzavretiu zmluvy by v danom prípade mohlo dôjstˇ iba vtedy, ak by pôvodný navrhovatelˇ (teraz ako
akceptant) prijal nový návrh, ktorý mu zaslal pôvodný akceptant (teraz navrhovatelˇ) podlˇa presne
urcˇených pravidiel na prijatie návrhu. Aby bola zmluva uzavretá, musí bytˇ úplná zhoda oboch strán v

otázke obsahu zmluvy.

8. Zo súdu predloženej Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. XXXXXX podpísanej žalovaným
(dlžníkom-spotrebiteľom) dňa 16. 07. 2010 vo Zvolene a právnym predchodcom žalobcu (veriteľom -
dodávateľom) dňa 20. 07. 2010 v Poprade, (ďalej aj „žiadosť/zmluva“) jednoznačne vyplýva, že žalobca

okrem žiadosti s konkrétnym obsahom (vyplnený bod 5. formulára označený „Údaje k požadovanej
pôžičke“) nemohol akceptovať a podpísať aj bod 7. „Schválená výška pôžičky (nevypĺňa sa)“, pretože
v čase, keď žalovaný žiadosť/zmluvu podpisoval, táto časť formulára nebola vôbec vyplnená. Právny
predchodca žalobcu ju vyplnil až následne, a to bez účasti žalovaného a žalovanému sa žiadosť/
zmluva vrátila doplnená v bode 7. a podpísaná veriteľom s dátumom podpisu 20. 07. 2010. Zo Žiadosti

o poskytnutie bezúčelovej pôžičky (formulár návrhu zmluvy), je ďalej zrejmé, že dlžník mal vyplniť
jednotlivé body, okrem bodu 7. predmetnej žiadosti, kde je výslovne uvedené „nevypĺňajte“. Údaje o
požadovanej pôžičke (bod 5) sú teda odlišné od údajov o schválenej pôžičke (bod 7) Zmluvy o poskytnutí
bezúčelovej pôžičky, pričom údaje o schválenom úvere právnym predchodcom žalobcu v cˇase, kedy
zmluvuorevolvingovomúverepodpisovalžalovaný,neboliobsahomzmluvy,pretoichžalovanýnemohol

písomne akceptovatˇ.

9. Nakoľko sa prvoinštančný súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevysporiadal s
otázkou absolútnej neplatnosti Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, odvolaciemu súdu neostávala
iná možnosť ako odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým uložil

žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1646,57 Eur s príslušenstvom (I. výrok) zrušiť a vec mu v tomto
rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Pokiaľ súd prvej inštancie dospeje k záveru, že
predmetná zmluva je absolútne neplatná, je potrebné sa s námietkou premlčania vysporiadať z pohľadu
bezdôvodného obohatenia.

10. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

11. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne
onáhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

12. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku prvoinštančného zostali nedotknuté (§ 367 ods. 2 CSP).

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).