Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 25, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812221870
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3812221870.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa,
so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky veci pobočky Prievidza, so
sídlom Prievidza, Matice slovenskej 10, proti povinnému: JAMALL s. r. o., so sídlom Nitrianske Rudno,
Seč 141, IČO: 36 338 338, o vymoženie 135,90 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. novembra 2016, č.k. 9Er/3951/2012-20, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku II. o d m i e t a .

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil podľa § 57

ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 Ex. por. Uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu
exekútorovi dňa 29.10.2012 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo
výške 135,90 Eur s príslušenstvom, na podklade rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočky Prievidza
zo dňa 04.09.2012, č. 700-1011524512-GC04/12, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 29.09.2012. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi Mgr. Jozefovi Pavlíkovi
udelené súdom dňa 26.11.2012. Súdny exekútor v podnete na zastavenie exekúcie, doručenom súdu

prvej inštancie dňa 25.01.2016 v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. uviedol, že majetok
povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie na základe opakovane vykonaných lustrácii. Súdny
exekútor počas trvania exekučného konania opakovane uskutočňoval zisťovanie majetkových pomerov
povinného. Povinný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a nie je vlastníkom ani motorového vozidla,
v roku 2012 poštu preberal, no od roku 2013 sa pošta vracala s označením - neprebratá v odbernej
lehote. Pošta vrátane výzvy na poskytnutie súčinnosti bola zasielaná aj konateľovi spoločnosti U. D.,

ktorý bol na adrese uvedenej v Obchodnom registri neznámy. Súdny exekútor ďalej uviedol, že firemný
účet v S. banke, a.s. bol zablokovaný, no do dnešného dňa neeviduje žiadne úhrady. Podľa elektronickej
súčinnosti s bankami, povinný nevedie v súčasnosti účet v žiadnej inej banke, je dlžníkom v Sociálnej
poisťovni aj vo Q. zdravotnej poisťovni. Súd prvej inštancie mal z úradnej činnosti preukázané, že na
povinného je vedených 24 exekučných konaní. Vzhľadom na preukázanú nemajetnosť povinného bol
súd prvej inštancie názoru, že sú splnené podmienky predpokladané ustanovením § 57 ods. 1 písm.

h) Ex. por., t. j. majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a preto exekúciu zastavil.
Nárok na náhradu trov exekúcie (výrok II.) odôvodnil § 196, § 199, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2 Ex.
por., § 262 ods. 1 a § 470 ods. 1 CSP. Nakoľko súd prvej inštancie zastavil konanie, v zmysle § 262
ods. 1 CSP, ktorý je vo vzťahu k Ex. por. lex generalis, rozhodoval o nároku na náhradu trov konania.
V zmysle § 203 ods. 2 Ex. por. priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči
oprávnenému, pričom uviedol, že po právoplatnosti uznesenia v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne o

výške náhrady trov konania.2. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý nesúhlasil s výrokom o
trovách ani s výrokom o zastavení exekúcie, keď ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri
podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti.

Vzhľadom na existenciu povinného, nie je v budúcnosti možné vylúčiť opätovné pokračovanie
povinného v podnikateľskej činnosti alebo nadobudnutie hnuteľných, či nehnuteľných vecí do vlastníctva
povinného, čo by umožňovalo poverenému súdnemu exekútorovi pokračovať vo vymáhaní pohľadávky
oprávneného. Zároveň oprávnený poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na plynutie premlčacej lehoty
po prípadnom zastavení uvedenej exekúcie sa dostane do nevýhodného postavenia z dôvodu možného

premlčania pohľadávky. Na podloženie svojich tvrdení oprávnený poukázal na uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.11.2008, č.k. I. ÚS 377/08-13 a zo dňa 24.01.2008, sp. zn. IV. ÚS
27/08,podľaktoréhonároknanáhradutrovexekúciejenárokom,ktorýmázákladvustanoveniachpráva
procesného a nie v ustanoveniach práva hmotného. Ako ďalej ústavný súd poznamenal, skutočnosť, že
v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone
exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a

doznačnejmierykompenzovanéjehovpodstatemonopolnýmpostavenímprivýkoneexekúcie.Ústavný
súd v tejto súvislosti tiež poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele
protiBelgicku,rozsudokzodňa23.11.1983,sériaAč.70),vktorombolozdôraznené,žerizikosvýkonom
určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú
prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Oprávnený žiadal,

aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že exekúciu nezastavuje a poverenému
súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

3. Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že oprávnená strana vo svojom odvolaní uviedla,
že ani pri náležitej opatrnosti nemala a nemohla mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie vedomosť

o možnej budúcej nemajetnosti povinného. V ustanovení § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zákon
jasne udáva povinnosť oprávneného znášať náhradu trov exekúcie, bez ohľadu na to, či nemajetnosť
povinného mohol predvídať. Názor oprávnenej strany sa k posudzovaniu nemajetnosti povinnej firmy v
zákone nevyžaduje. Exekútor zistil, resp. nezistil absolútne žiaden majetok, z ktorého by bolo možné
predmetnú pohľadávku uspokojiť a vzhľadom na túto skutočnosť zákon dáva len jednu možnosť, a tou je

zastavenie exekúcie. Zákon neobsahuje možnosti, že v budúcnosti snáď firma bude mať nejaký majetok.
Majetok firmy bol posudzovaný v súčasnosti, bola zistená nemajetnosť a z toho vyplýva jednoznačné
zastavenie exekúcie a nie len možnosť zastavenia. Majetok povinnej firmy nie je potrebné prešetrovať
roky. Ak sa nemajetnosť ukáže v priebehu mesiaca a je preukázaná, je to dostatočné. Podľa § 57 ods.
4 Ex. por. je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti

alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Na základe
toho, že firma nie je vlastníkom nehnuteľnosti ani motorového vozidla, je dlžná na poistnom voči VZP
(1.137,63 Eur) aj Sociálnej poisťovni (3.283,10 Eur), na dani dlží 3.809,06 Eur, nevedie žiadne účty,
firma nepreberá zásielky, konateľ je na adrese neznámy, a na základe toho, že na firmu je v súčasnosti
vedených až 25 exekučných konaní, súdny exekútor trvá na podaní návrhu na zastavenie exekúcie

podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Ak oprávnený má za to, že ďalšie pokračovanie v
exekúcii môže viesť k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky, súdny exekútor navrhol, aby sám oprávnený
označil majetok povinného, z ktorého je možné uspokojiť túto pohľadávku. V prípade Mihal vs.
Slovenská republika, ktorý oprávnený vo svojom odvolaní uvádza, sa jednalo o náhradu trov exekúcie,
počas vykonávania ktorej došlo k zániku oboch účastníkov, teda oprávneného aj povinného. Európsky

súd pre ľudské práva konštatoval, že profesia súdneho exekútora so sebou prináša aj riziko nezaplatenia
odmeny a hotových výdavkov v prípade zániku oprávneného aj povinného subjektu. Na rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Van der Mussele proti Belgicku (bezplatná právna pomoc
advokáta
ex offo) oprávnený poukázal účelovo a bez nadväznosti na obsah celého napadnutého rozhodnutia.

4. Vyjadrenie k vyjadreniu súdneho exekútora nebolo podané.

5. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa tým,
či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania

oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto
opravný prostriedok pripúšťa.6. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

10. Podľa § 243b ods. 1 Ex. por., exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

11. Podľa § 243b ods. 3 Ex. por., o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.
októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

12. Podľa § 200 ods. 2 Ex. por. v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení
exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

13. V predmetnej veci oprávnený napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním uznesenie súdu

prvej inštancie aj vo výroku II. o priznaní nároku na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi
voči oprávnenému, pričom v tejto súvislosti žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekúcie nepriznať.

14. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom

do 31.10.2013), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov
exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by
to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo
v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013)
výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie,

preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie v tejto časti (výroku II.)
ako neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.

15. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd následne preskúmal vec na podklade podaného odvolania
podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej

len „CSP“) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku o zastavení
exekúcie (výroku I.) ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez
nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

16. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
17. Podľa § 58 ods. 1 Ex. por. v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo
aj bez návrhu.

18. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013) upravuje
jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie, pre ktorý musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu
na to, či to účastník konania navrhol. Dôvodom zastavenia exekúcie je kvalifikovaný nedostatok majetku
povinného,t.j.takýnedostatokmajetku,ktorýnestačíaninaúhradutrovexekúcie.Existencianedostatku
majetku musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Preto, ak súd dospeje k záveru, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, exekúciu aj bez návrhu zastaví.

19. V prejednávanej veci (exekúcii) je z obsahu spisu zrejmé, že existencia nedostatku majetku
povinného je preukázaná na základe dôsledného šetrenia zo strany súdneho exekútora. Oprávnenýv podanom odvolaní namieta, že vzhľadom na existenciu povinného nie je v budúcnosti možné
vylúčiť opätovné pokračovanie povinného v podnikateľskej činnosti alebo nadobudnutie hnuteľných či
nehnuteľných vecí do vlastníctva povinného. Tieto odvolacie námietky (založené na tvrdení o tom,

že povinný môže v budúcnosti pokračovať v podnikateľskej činnosti, či nadobudnúť hnuteľné
a nehnuteľné vecí do vlastníctva), čo by umožňovalo poverenému súdnemu exekútorovi pokračovať
vo vymáhaní pohľadávky oprávneného, neobstoja. Majetkové pomery povinného sa v rámci exekúcie
zisťujú v čase vedenia exekúcie, a nie do budúcnosti, pretože takýto spôsob zisťovania majetku ani nie
je možný.

20. Pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného teda nie je rozhodujúca
skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, nakoľko pre
rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 veta prvá v spojení s §
234 ods. 2 CSP). Uvedená skutočnosť by bola významná iba z toho hľadiska, že oprávnený v
budúcnosti môže podať nový návrh na vykonanie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok,

z ktorého je možné vymáhanú pohľadávku uspokojiť, lebo zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku
majetku povinného netvorí prekážku rozhodnutej veci (§ 230 CSP). K uvedenému odvolací súd uvádza,
žerozhodnutieSociálnejpoisťovne,pobočkyPrievidzazodňa04.09.2012,č.700-1011524512-GC04/12
(exekučný titul) nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.09.2012, pričom ho možno vykonať
do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti (§ 148 ods. 2 zákona č. 416/2003 Z. z.

o sociálnom poistení), t. j. do dňa 29.09.2022.

21. Ak súd prvej inštancie výrokom I. zastavil exekúciu pre nedostatok majetku povinného, pričom
vychádzal z dostatočne vykonaného šetrenia súdnym exekútorom o majetkových pomeroch
povinného, ktorý zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, rozhodol správne.

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že súdnemu exekútorovi bol doručený návrh na vykonanie exekúcie
dňa 31.05.2012, t. j. exekúcia trvá takmer 6 rokov, pričom počas tohto obdobia sa súdnemu exekútorovi
nepodarilo zistiť majetok povinného, ktorý by umožnil vykonať exekúciu. Z uvedeného dôvodu, odvolací
súd nepovažuje odvolanie oprávneného, vo vzťahu k výroku o zastavení exekúcie (výroku I.), za
dôvodné.

22. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP,
ako vecne správne.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).