Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/184/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714210459
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6714210459.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: Intrum
Justitia Slovakia, s. r. o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, právne zastúpený:
JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému:
G. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. P. XXX, XXX XX G. W., občan SR, právne zastúpený advokátom
JUDr. Andrej Cifra, J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, právne zastúpený
JUDr. Andrejom Cifrom, advokát so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie sumy 3.736,63 € s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

I/
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.646,57 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05
% ročne od 01. 08. 2015 do zaplatenia, pričom súd p o v o ľ u j e žalovanému uhradiť dlh v splátkach
po 20,00 € mesačne, splatné vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu, pod hrozbou straty výhody splátok v
prípade nezaplatenia čo len jednej splátky.

II/ Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 344,23 € s prísl. titulom zmluvných pokút a v časti o 2.090,06
€ s prísl. z a s t a v u j e .

III/
Vo zvyšnej časti sa žaloba žalobcu z a m i e t a .

IV/
Žalobcovi sa v r a c i a krátený súdny poplatok za podanie žaloby vo výške 118,80 € po nadobudnutí
právoplatnosti tohto výroku prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36
631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica.

V/
O trovách konania súd rozhodne v lehote do 30-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. Kežmarok podala na tunajšom súde dňa 21. 07. 2014
žalobu, ktorou sa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného, zaplatiť mu sumu 3.736,63 € spolu s
príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uzavrel s odporcom dňa 20. 07. 2010 Zmluvu o pôžičke,
na základe ktorej bola odporcovi poskytnutá suma pôžičky 5.640,00 €. Odporca mal pôžičku splácať
v pravidelných 60 mesačných splátkach po 100,49 €, celkovo zaplatil sumu 703,43 €. Keďže bol v

omeškaní so splácaním pôžičky, listom zo dňa 23. 07. 2011 bol odporca vyzvaný k okamžitej úhrade
všetkých splátok jednorázovo. Celkový dlh činí 3.736,63 €.

V priebehu konania došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky na žalobcu a na návrh súd uznesením zo
dňa 11. 02. 2015 rozhodol o pripustení zámeny účastníkov konania na strane žalobcu tak, že doterajší
žalobca z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil nový žalobca Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so
sídlom v Bratislave.

E-mailovým podaním zo dňa 21. 08. 2014 vstúpil do konania ako vedľajší účastník Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Súd doručil účastníkom konania oznámenie o vstupe vedľajšieho
účastníka do tohto konania a žalobca listom zo dňa 02. 09. 2015 oznámil tunajšiemu súdu svoj nesúhlas
so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Uznesením zo dňa 25. 11. 2015 súd pripustil vstup
vedľajšieho účastníka do tohto konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 12. 2015.

Žalobca bol vyzvaný súdom na vyjadrenie sa k uplatnenej zmluvnej pokute v rámci podanej žaloby
s poukazom, že v obdobných veciach boli zmluvné dojednania o zmluvnej pokute vyhlásené za
neprijateľné zmluvné podmienky. Na výzvu súdu žalobca písomným podaním, doručené tunajšiemu
súdu 31. 07. 2015 vzal žalobu v časti sumy 344,23 € s príslušenstvom späť a žiadal o zaplatenie čiastky
3.392,40 € spolu s príslušenstvom. Uvedená čiastka predstavuje rozdiel medzi predpísanými splátkami
na úver vo výške 4.095,83 € a úhradami žalovaného vo výške 703,43 €. Vedľajší účastník sa k podanej
žalobe písomne vyjadril e-mailovým podaním, doručené súdu 01. 04. 2016. Uviedol, že v prejednávanej
právnej veci ide nepochybne o spotrebiteľskú vec, na ktorej je potrebné aplikovať ustanovenia § 52
a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Preskúmaním zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok
vedľajší účastník poukázal na ustanovenia čl. 15.2 a 15.3 VOP, ktorá umožňovala spoločnosti postúpiť
svoje práva zo zmluvy na tretiu osobu aj bez súhlasu klienta, na druhej strane, klient nebol oprávnený bez
predchádzajúceho súhlasu spoločnosti previesť práva alebo záväzky zo zmluvy na tretiu osobu. V tomto
dojednaní sa jedná o zjavný nepomer a nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach a uvedené
dojednanie je potrebné posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na rozhodnutie NS
SR sp. zn. 4Cdo 277/2012 zo dňa 28. 05. 2013. Z tohto dôvodu vedľajší účastník vzniesol námietku
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Ďalej k samotnej Zmluve o pôžičke uviedol, že je
neurčito uvedená základná náležitosť zmluvy a to výška poskytnutej pôžičky, kde sa v zmluve v bode
7/ uvádza, že schválená výška pôžičky je 3.000,00 € a súčasne celková suma pôžičky 5.640,00 €.
Uvedená neurčitosť má za následok absolútnu neplatnosť dojednania (§ 37 ods.1 OZ), čo bezprostredne
spôsobuje nedostatok obligatórnej písomnej formy zmluvy. Tento nedostatok potom spôsobuje absolútnu
neplatnosť Zmluvy o poskytnutí pôžičky, preto predmetný nárok je potrebné posudzovať ako nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia, na ktoré sa v zmysle ustanovenia § 107 ods.1 OZ vzťahuje
2 ročná subjektívna premlčacia lehota. Ďalej vedľajší účastník poukázal na ďalší argument a to, že
podľa obsahu žaloby bola zmluva uzavretá dňa 20. 07. 2010 a k zosplatneniu poskytnutého úveru
došlo dňa 23. 07. 2011. Pri zosplatnení pôžičky postupom podľa § 565 OZ s poukazom na § 53
ods.9 OZ, začína plynúť premlčacia doba nie od zosplatnenia, ale v súlade s § 103 veta druhá OZ
zročnosťou nesplatenej splátky. Ak bol dlh zosplatnený v júli 2011, museli byť nezaplatené aspoň tri
splátky pred júlom 2011, t. j. splátky zročné k 20. 06. 2011, 20. 05. 2011 a 20. 04. 2011, pričom premlčacia
doba sa začína počítať od splatnosti splátky splatnej k 20. 04. 2011. Nárok žalobcu sa premlčuje v 3-
ročnej premlčacej lehote a preto vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku
a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vedľajší účastník ďalej poukázal, že predložená zmluva
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 a to podľa písm. g/ - konečná splatnosť
spotrebiteľského úveru, ktorý dátum musí byť uvedený konkrétnym dátumom, podľa písm. h/ - ročná
úroková sadzba, kde v Zmluve o pôžičke je v ročnej úrokovej sadzbe uvedené 32,31 %, čo sa rovná
výške ročnej percentuálnej miery nákladov, čo je zjavne nesprávne dojednanie ročnej úrokovej sadzbe,
resp. nezodpovedá skutočnej výške ročnej úrokovej sadzby, písm. i/ - výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov - z predmetnej zmluvy nie je zrejmé, aká časť sumy mesačnej splátky sa
pripisuje na istinu, aká časť na úroky, resp. poplatky, podľa písm. j/ RPMN s tým, že RPMN je vo výške
32,31 % a je zhodná s výškou ročnej úrokovej sadzby, čo je zjavne nesprávne a teda táto výška zjavne
nezodpovedá skutočnej výške RPMN. Vzhľadom na uvedené okolnosti sa potom úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Ďalej vedľajší účastník poukázal na Všeobecné obchodné podmienky, ktoré
sú prakticky nečitateľné, čo je spôsobené veľkosťou, t. j. miniatúrnosťou písma, ktoré sú tak drobné, že
ich možno čítať len s mimoriadnymi ťažkosťami. Týmto preto namietol formálnu nedostupnosť Zmluvy
o pôžičke a Všeobecných obchodných podmienok. Tieto obsahujú množstvo neprehľadných povinností

ukladaných žalovanému ako úverovému dlžníkovi, preto takáto zmluva predstavuje nekalú praktiku v
zmysle Smernice rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 ako aj v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. OZ a tak
nemôže požívať právnu ochranu. V súčasnosti je neprijateľnosť drobného textu v spotrebiteľskej zmluve
upravené v § 53c OZ účinného od 01. 06. 2010. Ďalej je potrebné uviesť aj to, že podľa obsahu žaloby
nie je zrejmé, z čoho pozostáva uplatnená čiastka 3.736,63 €. Preto vedľajší účastník žiadal žalobu v
celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania, ktorú si vedľajší účastník zároveň
vyčíslil.

Žalobca bol súdom vyzvaný na vyjadrenie sa k súdnemu prieskumu zmluvného vzťahu, kedy súd
poskytuje ochranu žalovanému ako spotrebiteľovi ex offo. Bol upozornený na hodnotenie nedostatku
údajov úverovej zmluvy, na základe čoho sa zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov, ďalej bol
vyzvaný, aby sa vyjadril k postupe pri zosplatnení pohľadávky a špecifikácii žalovaného dlhu. Na výzvu
súdu žalobca reagoval písomným podaním, doručené tunajšiemu súdu 08. 04. 2016, kde uviedol, že
medzi zmluvnými stranami nebolo dojednané predčasné zosplatnenie úveru v súlade s ustanovením §
565 OZ, preto každá jednotlivá splátka sa premlčuje v samostatnej všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe
podľa jej splatnosti. Rovnako s prihliadnutím na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru žiadal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie všetkých nepremlčaných splátok, čistej istiny úveru, ktorú žalovaný
do dnešného dňa neuhradil. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3.000,00 €, ktorý sa zaviazal
uhradiť formou 60-tich pravidelných mesačných splátok po 100,49 €. Pri posúdení bezúročnosti úveru
potom mesačná splátka činí 50,00 €. Žalovaný uhradil celkovo čiastku 703,43 €, čo predstavuje 14
zaplatených mesačných splátok čistej istiny v poradí 1 až 14, splatné od 20. 08. 2010 do 20. 09. 2011 v
sume 700,00 € a časť istiny v poradí 15-tej splátky úveru, splatná 20. 10. 2011 v sume 3,43 €. Žalobca si
tak uplatňuje nárok na celkovú čiastku 1.646,57 €, ktorá pozostáva z neuhradenej časti v poradí 15-tej
splátky úveru, splatná 20. 10. 2011 v zostávajúcej sume 46,57 € a nasledujúcich 32 mesačných splátok
po 50,00 €, splatné od 20. 11. 2011 do 20. 06. 2014 v sume 1.600,00 €. Na základe uvedeného vzal
žalobca svoj návrh v časti o 2.090,06 € s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a uplatnil si čiastku
1.646,50 € spolu s príslušnými úrokmi z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých
splátok. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 26. 04. 2016 a to v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho
zástupcu, ktorí boli predvolaní na pojednávanie včas a riadne, svoju neúčasť ospravedlnili z dôvodu
pracovnej zaneprázdnenosti a zároveň súhlasili, aby súd vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti, čím
boli splnené ustanovenia § 101 ods.2 O. s. p. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom
žalovaného, oboznámením listinných dokladov a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že si zo spoločnosti Consumer Finance Holding bral pôžičku. Pôvodne
chcel peniaze na auto 1.000,00 €, bolo mu povedané, že mu môžu poskytnúť aj 3.000,00 €. Už si presne
nepamätal, akým spôsobom sa zmluva spisovala a kto aké údaje uvádzal, pamätal si, že raz večer prišiel
zástupca spoločnosti a doniesol mu zmluvu, zrejme aj peniaze, prípadne mu boli peniaze zaslané na
účet. Tieto okolnosti si už s odstupom času nepamätal. Pamätal si, že pôžičku mal splácať po 100,00
€ mesačne, pretože naviac nemal. V tom čase bol zamestnaný a čistý príjem mal 370,00 až 380,00 €
mesačne, avšak platil výživné na dieťa. V tom čase mal aj iné pôžičky a to v Slovenskej sporiteľni, kde mal
úver 200.000,-- Sk, úver v Poštovej banke, ktoré splácal. Problém nastal v roku 2011, keď bol prepustený
zo zamestnania. V tom čase žil s družkou, s ktorou sa vzali, majú spolu dve deti. Okrem toho platí
výživné na ďalšie dieťa. Z tejto spoločnosti mu následne volali, chcel sa dohodnúť na nižších splátkach,
s čím však oni nesúhlasili a následne mu prišla iba žaloba v tejto veci. K svojim súčasným pomerom
žalovaný uviedol, že je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, poberá sociálne dávky spoločne ako
rodina vo výške 180,00 € mesačne a prídavky na dve deti. Jeho manželka je taktiež nezamestnaná, on
platí výživné na ďalšie dieťa po 30,00 € mesačne. S manželkou majú dve deti vo veku 10 a 5 rokov.
Bývajú u svokry v jej rodinnom dome, kde prispievajú na náklady na bývanie. Okrem toho má dva úvery
v Slovenskej sporiteľni aj v Poštovej banke, kde sa taktiež chcel dohodnúť na nižších splátkach, avšak
doposiaľ sa s veriteľmi nedohodol.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní doplnil právnu argumentáciu s tým, že pri uzatváraní
Zmluvy o pôžičke, údaje v čl. 5 zmluvy vypĺňal žalobca, t. j. klient a následne údaje v časti čl. 7
vypĺňal veriteľ, čím došlo k podstatným doplnkom zmluvy a s poukazom na ustanovenia Občianskeho
zákonníka sa má zato, že sa v danom prípade jedná o nový návrh, ktorý však nebol zo strany
žalovaného písomne prijatý, preto absentuje zákonom predpísaná písomná forma Zmluvy o pôžičke,

ktorá spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy. V prípade, že by súd takto posúdil právny úkon ako
absolútne neplatný právny úkon, prichádza do úvahy vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa
žalobca mohol domáhať v subjektívnej premlčacej lehote dvoch rokov. Žaloba bola podaná na tunajšom
súde dňa 21. 07. 2014, preto žalovaný vzniesol námietku premlčania, mal zato, že nárok žalobcu
je premlčaný v 2 ročnej subjektívnej premlčacej lehote. Premlčacia lehota začala plynúť najneskôr
v auguste 2010, kedy mala byť reálne pôžička poskytnutá a premlčacia lehota uplynula v auguste
2012, objektívna premlčacia lehota uplynula v auguste 2013. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia je preto premlčaný. Rovnako v prípade ak si žalobca uplatnil právo na predčasné splnenie
dlhu, premlčacia lehota začala plynúť od 20. 04. 2011 a teda jeho nárok je premlčaný. Pokiaľ si žalobca
uplatnil nárok, v ktorom sám určil výšku splátky istiny po 50,00 €, takto uplatnený nárok považuje
žalovaný za neurčitý, pretože pri úverových vzťahoch splátka vždy zahŕňa v sebe istinu aj úrok. Preto
žiadal celú žalobu zamietnuť.

Podľa Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a. s. Kežmarok a žalovaným, žalovaný dňa 16. 07. 2010 v bode 5/ pôžičky žiadal o poskytnutie
pôžičky vo výške 3.000,00 € na obdobie 60-tich mesiacov, na základe čoho čl. 7/ došlo k schváleniu
pôžičky vo výške 3.000,00 € v splátkach po 100,49 € s tým, že celková suma pôžičky bola 5.640,00 €
a celkové náklady spotrebiteľa činili 2.640,00 €. Počet splátok bol dojednaný na 60, výška splátky na
100,49 €, termín konečnej splatnosti 7/2015. Ročná úroková sadzba bola 32,31 %, RPMN vo výške
32,31 % a priemerná RPMN 20,72 %. Za spoločnosť bola zmluva podpísaná dňa 20. 07. 2010. Na
opačnej strane zmluvy boli pripojené Podmienky k Zmluve o poskytnutí pôžičky, súd však konštatuje, že
tieto sú pre veľkosť písma len veľmi ťažko čitateľné a preskúmateľné.

Listom zo dňa 23. 07. 2011 bol žalovaný vyzvaný k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo
s tým, že bol povinný uhradiť istinu vo výške 5.366,17 € najneskôr do 3 dní od doručenia upomienky.
Podľa poštovej doručenky mu listová zásielka bola doručená dňa 28. 07. 2011.

Podľa prehľadu splátok a úhrad, žalovaný začal uhrádzať pôžičku splátkou od 17. 08. 2010, následne
uhradil splátky v mesiaci 9, 10, 11/2010 po 100,49 € a v januári/2011 2x po 100,49 € a v mesiaci
marec/2011 sumu 100,49 €, t. j. spolu splátky v hodnote 703,43 €. Následne žiadne splátky neuhrádzal.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 01. 05. 2014, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa
ods.2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Podľa ods.3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ods.4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Na základe citovaného zákonného ustanovenia nie sú žiadne pochybnosti a žalobca to ani nenamietal,
že spor, ktorý je predmetom tohto konania vznikol medzi dodávateľom pri výkone jeho obchodnej
činnosti (poskytovanie úverov) a žalovanou ako spotrebiteľom jeho úverovej služby, t. j., že ide o zmluvu
spotrebiteľskú. V spotrebiteľských vzťahoch majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku,
ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva tak, ako to má na mysli
citované znenie ust. § 52 ods. 2 OZ a žalovaný vzťah sa má posúdiť vo svetle cieľov smernice Rady
93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,smernica“).

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch účinný do 30.11.2011
(platné znenie v čase uzavretia zmluvy ) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa. Podľa ods. 2 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch účinný do 30.11.2011 zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch účinný do 30.11.2011
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného do 31.5.2014 ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka účinného do 31.5.2014 ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinný do 31. 01. 2013, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

Úroková sadzba Európskej centrálnej banky v čase omeškania bola vo výške 0,05 %.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd nemal pochybnosti o tom, že medzi
účastníkmi zmluvy došlo k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu na základe Zmluvy o poskytnutí
bezúčelovej pôžičky, t. j., že sa jedná o vzťah spotrebiteľský, čo v tomto prípade sporné nebolo. Súd
preto spotrebiteľskú zmluvu podrobil kontrole „ex offo“ z hľadiska dodržiavania práv spotrebiteľa.

Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu súd rozhodol o čiastočnom zastavení konania a to v časti o
zaplatenie sumy 344,23 € s príslušenstvom titulom zmluvných pokút a v časti uplatnenej istiny 2.090,06
€ s príslušenstvom (výrok č. II/ rozsudku). Keďže k späťvzatiu žaloby došlo v uvedenej časti pred prvým
pojednávaním, súd nezisťoval stanovisko žalovaného, pretože prípadný nesúhlas by nemal vplyv na
rozhodnutie súdu. Súd o čiastočnom zastavení konania rozhodoval v súlade s ustanovením § 96 ods.1,
3 O. s. p. Pri čiastočnom zastavení konania súd zároveň rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku
(výrok č. IV/ rozsudku). Žalobca pri podaní žaloby uhradil súdny poplatok 224,00 €, po čiastočnom
späťvzatí žaloby zostala predmetom konania suma 1.646,57 €, ktorej zodpovedá súdny poplatok 98,50

€. Rozdiel vo výške 125,50 € bolo potrebné krátiť o sumu 6,70 €, ktorú v tomto prípade pri čiastočnom
zastavení konania vrátiť nemožno a zvyšok vo výške 118,80 € potom súd vráti žalobcovi prostredníctvom
prevádzkovateľa systému. Súd tak rozhodol podľa § 11 ods.3, 4, 6, 11 zákona č. 71/1992 Zb.

V ďalšej časti sa súd zaoberal dôvodnosťou nároku uplatneného žalobcom. Preskúmaním Zmluvy o
pôžičke súd konštatuje, že táto neobsahovala obligatórne náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere v
čase jej uzavretia podľa platnej zákonnej úpravy zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31. 11. 2011.
Zmluva neobsahovala údaj o termíne konečnej splatnosti, ktorý bol uvedený len všeobecným údajom
7/2015, pričom takýto údaj nespĺňa náležitosti určitosti právneho úkonu tak, ako bolo doposiaľ ustálené
v mnohých rozhodnutiach slovenských súdov. Rovnako zmluva neobsahovala termíny splatnosti istiny,
úrokov a poplatkov a hoci vo všeobecnosti je zrejmé, že splátka v sebe zahŕňa splátku istiny i úroku, nie
je zrejmé, aká časť splátky má byť použitá na istinu, aká časť na úrok. V tejto časti súd dodáva, že právny
predchodca žalobcu spravidla vo Všeobecných obchodných podmienkach upravuje povinnosť klienta
splácať pôžičku v pravidelných mesačných splátkach podľa splátkového kalendára, avšak predmetný
splátkový kalendár súdu predložený nebol, ani žiaden dôkaz o tom či, kedy a za akých okolností bol
doručovaný žalovanému ako spotrebiteľovi. Na základe uvedeného sa potom pôžička považuje za
bezúročnú a bez poplatkov v súlade s ustanovením § 11 ods.1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z.
K ďalším námietkam vedľajšieho účastníka, ku ktorým sa pripojil aj žalovaný prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, čo sa týka námietky nesprávne dojednanej ročnej úrokovej sadzby vo výške 32,31
% a RPMN vo výške 32,31 % súd konštatuje, že výška ročnej úrokovej sadzby bola uvedená jasným
a zrozumiteľným spôsobom a žalovaný neuviedol žiadne okolnosti, na základe ktorých by bolo možné
toto dojednanie spochybniť. Súd preto konštatuje, že táto náležitosť bola splnená. Čo sa týka RPMN,
žalovaný neuviedol konkrétne námietky, v čom vidí nesprávnosť RPMN, uviedol len poukaz na to, že je
zhodná s výškou ročnej úrokovej sadzby, čo považuje za zjavne nesprávne. Na uvedené konštatovanie
však súd nevidí žiaden dôvod a preto konštatuje, že údaj o RPMN bol v úverovej zmluve riadne uvedený.

K ďalším námietkam vedľajšieho účastníka a žalovaného súd uvádza: Pokiaľ bol namietaný nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, s poukazom na úpravu vo VOP možnosti postúpenia pohľadávky,
súd konštatuje, že možnosť postúpiť pohľadávku zo Zmluvy pôžičke na tretiu osobu upravoval §
17 zákona č. 129/2010 v znení účinnom do 22. 12. 2015 s odkazom na ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Občiansky zákonník nijako neobmedzoval poskytovateľa úveru na postúpenie pohľadávky
zo spotrebiteľskej zmluvy na tretiu osobu, preto súd konštatuje, že táto námietka nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu je nedôvodná. Pokiaľ by aj súd posúdil navrhované ustanovenia Všeobecných
obchodných podmienok ( týkajúce sa úpravy postúpenia pohľadávky ) za neprijateľné, táto okolnosť
nijako nebráni možnosti postúpiť pohľadávky zo žalovanej zmluvy na tretiu osobu. K námietkam
premlčania súd uvádza nasledovné: Pokiaľ žalobca namietal, že je neurčitým spôsobom uvedená
základná náležitosť zmluvy a to výška o poskytnutej pôžičke, táto námietka nie je dôvodná. Zo samotnej
zmluvy v bode 12/ je zrejmé, že žalovanému bola poskytnutá pôžička 3.000,00 € s tým, že celkové
náklady spotrebiteľa boli 2.640,00 € a potom je prirodzené, že celková suma pôžičky, ktorú žiada
poskytovateľ pôžičky vrátiť, činí 5.640,00 €. Uvedená okolnosť musí byť zrejmá každému priemernému
spotrebiteľovi. Súd sa preto nestotožnil s tvrdením, že by zmluva neobsahovala základnú náležitosť
Zmluvy o pôžičke, t. j. výšku poskytnutej pôžičky. Čo sa týka dôvodu premlčania, pri mimoriadnom
zosplatení poskytnutého úveru súd uvádza, že žalobca sám potvrdil, že medzi účastníkmi nebola dohoda
o možnosti žiadať celú pôžičku naraz pri neplnení splátok v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho
zákonníka, súd potom právny úkon - mimoriadne zosplatnenie pôžičky zo dňa 23. 07. 2011 považuje
za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože právny úkon odporuje
zákonnému ustanoveniu § 656 OZ. Právny predchodca žalobcu nebol oprávnený žiadať zaplatenie
celého úveru naraz, pretože to nebolo medzi účastníkmi zmluvy dojednané. Žalovanému preto zostalo
zachované právo splácať pôžičku v dojednaných mesačných splátkach počas celého trvania Zmluvy o
pôžičke. Preto námietka premlčania s poukazom na to, že pôžička sa mala stať premlčanou od splátky
splatnej 20. 04. 2011 je nedôvodná a súd námietky premlčania vznesené žalovaným a vedľajším
účastníkom na strane žalovaného považoval za nedôvodné. Súd potom konštatuje, že pokiaľ žalobca
dispozitívnym úkonom -čiastočným späťvzatím žaloby a následnou špecifikáciou dlhu konštatoval, že
si v tomto konaní uplatňuje sumu 1.646,57 €, ktorá predstavuje súčet neuhradených splátok istiny s
tým, že žalovanému bola poskytnutá istina 3.000,00 €, celkovo uhradil sumu 703,43 €, zvyšok dlhu činí
takto vyčíslenú sumu 1.646,57 €. Ďalej súd konštatuje, že pokiaľ medzi účastníkmi konania nebola
preukázaná lehota splatnosti jednotlivých splátok, súd vychádzal z údajov zo zmluvy, kedy zmluva mala
trvať do 7/2015 a teda žalovaný sa najskôr mohol dostať do omeškania s plnením takto uplatnenej čiastky

ku dňu 01. 08. 2015. Súd preto zaviazal žalovaného, zaplatiť žalobcovi zvyšok neuhradenej istiny vo
výške 1.646,57 € ako aj úrok z omeškania určený ku dňu prvého omeškania s uvedenou čiastkou, t. j. k
01. 08. 2015, kedy výška úrokovej sadzby v súlade s predpismi občianskeho práva, úroku z omeškania
činí 8,05 % ročne. Súd v prevyšujúcej časti príslušenstva, pokiaľ si žalobca vyčíslil úrok z omeškania
z určených splátok po 50,00 € mesačne od dátumu nasledujúceho po 20-tom dni v mesiaci, považoval
nárok žalobcu za nepreukázaný, nedôvodný a v prevyšujúcej časti príslušenstva bola žaloba zamietnutá
(výrok č. III/ rozsudku).

Ďalej sa súd zaoberal žiadosťou žalovaného, umožniť mu zaplatiť dlh v splátkach s poukazom na
súčasné osobné, zárobkové a majetkové pomery. Súd konštatuje, že na základe výpovede žalovaného
je zrejmé, že nie je v jeho finančných možnostiach toho času uhradiť celý dlh naraz bez toho, aby
nedošlo k vážnemu ohrozeniu finančnej situácie žalovaného a jeho rodiny. Preto súd určil žalovanému,
že je oprávnený zaplatiť dlh v splátkach vo výške 20,00 € mesačne, ktoré splátky sú splatné od mesiaca
nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci až do úplného
zaplatenia dlhu. Zároveň však súd stanovil, že ak žalovaný čo len jednu splátku nezaplatí, nezaplatením
splátky sa celý dlh stane zročný a žalovaný ho bude musieť uhradiť naraz. Je preto na žalovanom,
aby zabezpečil riadne splácanie dlhu v určených splátkach, ktoré aj pri minimálnom príjme musí byť
žalovaný schopný uhrádzať. Súd tak rozhodol podľa § 160 ods.1 O. s. p.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods.3 O. s. p. tak, že o trovách konania bude rozhodnuté
do 30-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).