Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 22, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/396/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115221698
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2115221698.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci žalobcu:

Quantum Credit a.s., IČO: 47 248 980, Prievozská 4D, Bratislava - mestská časť Ružinov, zastúpený:
PERSPECTA Legal, s.r.o., Prievozská 4D, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 668 745,
proti žalovanej: M. T., predtým K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. XXX, o zaplatenie 689,96 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 76,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 43,62 eur od 26.8.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75%
ročne zo sumy 32,45 eur od 26.9.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.8.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.8.2015, domáhal voči
žalovanej zaplatenia sumy 689,96 eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzavrela so žalovanou dňa

24.4.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Na základe tejto zmluvy bol poskytovateľ služby
spoločnosť Slovak Telekom povinný pripojiť žalovanú k verejnej mobilnej telefónnej sieti a aktivovať jej
SIM kartu na predplatenú mobilnú službu FIX 12. Žalovaná bola povinná dobíjať si mesačne dohodnutý
zmluvný kredit na SIM karte, s podmienkou dodržania lehoty viazanosti 24 mesiacov. V súvislosti s
týmito záväzkami vznikla spoločnosti Slovak Telekom, a.s. povinnosť predať žalovanej mobilný telefón
Nokia C2-01 v akciovej cene. Žalovaná si kredit na SIM karte buď nedobila vôbec alebo počas lehoty
viazanosti prestala kredit dobíjať, porušila Zmluvu o pripojení FIX 12, za čo bol poskytovateľ oprávnený

účtovať si zmluvnú pokutu, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXX. Ďalej spoločnosť Slovak
Telekom, a.s. uzavrela so žalovanou dňa 7.7.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Na základe
tejto zmluvy bol poskytovateľ služby spoločnosť Slovak Telekom povinný pripojiť žalovanú k verejnej
mobilnej elektronickej sieti a aktivovať jej dátovú službu na dohodnutý mesačný program služieb DATA
SIM MI NEO2. Spolu so zmluvou podpísala žalovaná dňa 2.7.2012 Dodatok k zmluve o pripojení,
predmetom ktorého bol záväzok poskytovateľa služby sprístupniť účastníkovi prístup do siete internet
bezdrôtovým spôsobom prostredníctvom koncového zariadenia špecifikovaného v zmluve a odpredať

žalovanej koncové zariadenie ZTE Light Tablet 2 v akciovej cene s podmienkou lehoty viazanosti
24 mesiacov. Na základe zmluvy poskytoval Slovak Telekom žalovanej plnenie riadne a včas. Podľa
účtovných dokladov bolo zistené, že žalovaná faktúry do dňa spísania žaloby neuhradila. Žalovaná bola
povinná za služby platiť dohodnuté ceny, ktoré jej Podnik vyúčtovával faktúrami za jednotlivé fakturačnéobdobia. Boli vystavené nasledovné súhrnné faktúry, v ktorých je obsiahnutá fakturácia všetkých
vyššie uvedených využívaných služieb: č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.8.2012 na sumu 43,62
eur, č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.9.2012 na sumu 65,45 eur, č. XXXXXXXXXX so splatnosťou

25.12.2012 na sumu 248,95 eur a č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.8.2013 na sumu 331,94 eur.
Vzhľadom na skutočnosť, že Slovak Telekom a žalobca uzavreli medzi sebou Zmluvu o postúpení
pohľadávok dňa 9.6.2014, predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobcu. Na základe uvedeného
došlo zo strany Slovak Telekomu k oznámeniu o postúpení pohľadávky voči žalovanej. Podnik svoju
zmluvnú povinnosť plnil riadne a včas a riadne službu fakturoval, preto mu vznikol nárok na úhradu

faktúry. Keďže žalovaná zmluvu porušila tým, že faktúry nezaplatila, v dôsledku čoho bola deaktivovaná,
vznikol žalobcovi na základe toho nárok fakturovať zmluvnú pokutu. V nadväznosti na vyššie uvedené
uplatnenie zmluvnej pokuty zo strany Podniku a s poukazom na právne predpisy či už na národnej
alebo európskej úrovni má žalobca za to, že ním vymáhané zmluvné pokuty nemožno považovať za
neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti. Z hľadiska platnej judikatúry ani v jednom prípade súd nevyslovil
záver, že samotný fakt uzavretia dohody o zmluvnej pokute medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy

predstavujeneprijateľnúpodmienku.Dôvodomneuznanianárokužalobcunavyplateniezmluvnejpokuty
zo strany žalovanej by mohlo byť jedine posúdenie, že platne dohodnutá zmluvná pokuta je s ohľadom
na druh a povahu zabezpečovaného záväzku neprijateľne vysoká. Nakoľko inštitút zmluvnej pokuty slúži
ako zabezpečovací prostriedok v zmluvných vzťahoch, považuje žalobca jej dojednanie za absolútne
oprávnené. Ustanovenia zmluvných dokumentov týkajúce sa dojednania zmluvnej pokuty presne určujú

povinnosti, po porušení ktorých má Podnik právo vyfakturovať dohodnutú zmluvnú pokutu. Žalovaná
bola pri podpise zmluvných dokumentov oboznámená s možnosťou jej uplatnenia. V danom prípade
sa jedná o zmluvný vzťah so synalagmatickým charakterom, z ktorého vyplýva, že práva a povinnosti
jednej zmluvnej strany zodpovedajú právam a povinnostiam druhej zmluvnej strany. V danom prípade
však riadne a včas plnila iba jedna strana zmluvného vzťahu (Podnik), zatiaľ čo druhá zmluvná strana

(žalovaná) zmluvu porušila, preto Podniku vzniklo právo na fakturáciu dohodnutej zmluvnej pokuty.
K otázke nemožnosti ovplyvnenia zmluvných podmienok považuje žalobca za potrebné uviesť, že zo
strany účastníka stále ostáva iba na jeho slobodnom rozhodnutí. Tento nie je nijakým spôsobom nútený
vstúpiť do zmluvného vzťahu. Žalovaná si slobodne bez nátlaku vybrala poskytovateľa služieb ako
dodávateľa služieb, sama si vybrala okruh služieb a napokon sama si zvolila aj koncové, resp. dátové

zariadenie. Je možno konštatovať, že Podnik v daných vzťahoch vystupuje s lepším a profesionálnejším
informačným základom. Na druhej strane však potenciálny účastník má právo na relevantné informácie
zo strany Podniku, na základe ktorých sa rozhodne, či vstúpi do zmluvného vzťahu. Žalobca ďalej
uvádza, že nedodržaním lehoty viazanosti 24 mesiacov sa poskytovateľovi služby nevrátilo kalkulované
plnenie v podobe marže z tržieb za poskytnuté služby, keďže poskytovateľ služby vstupoval do

zmluvného vzťahu so žalovanou za predpokladu určitého očakávaného hospodárskeho výsledku, čo
plne korešponduje s obsahom jeho podnikateľskej činnosti. Okrem týchto nárokov si žalobca uplatňuje
aj zákonný úrok z omeškania.

3. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 16.1.2016, k tejto sa nevyjadrila.

4. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

6. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o

otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

7. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa
jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,

skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Súd
vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené
na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia naverejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový
stav.

8. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalovaná uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb
zo dňa 24.4.2012, predmetom ktorej bolo poskytovanie pripojenia k verejnej mobilnej telefónnej sieti
a aktivovanie SIM karty na predplatenú mobilnú službu FIX 12 a dňa 7.7.2012 uzavreli Zmluvu
o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie pripojenia k verejnej mobilnej
elektronickej sieti a aktivovanie dátovej služby na dohodnutý mesačný program služieb DATA SIM MI

NEO2. Spolu so zmluvou podpísala žalovaná dňa 2.7.2012 Dodatok k zmluve o pripojení, predmetom
ktorého bol záväzok poskytovateľa služby sprístupniť žalovanej prístup do siete internet bezdrôtovým
spôsobom prostredníctvom koncového zariadenia špecifikovaného v zmluve a odpredať žalovanej
koncové zariadenie ZTE Light Tablet 2. Žalovaná nezaplatila cenu za poskytnuté služby vyúčtované
faktúrami č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 25.8.2012 na sumu 43,62 eur a č. XXXXXXXXXX so
splatnosťou dňa 25.9.2012 na sumu 65,45 eur. Žalovaná vystavené faktúry nezaplatila, preto faktúrou

č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 25.12.2012 na sumu 248,95 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX
so splatnosťou dňa 25.8.2013 na sumu 331,94 eur, vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanej
zmluvnú pokutu v celkovej výške 580,89 eur. Dňa 9.6.2014 uzavreli Slovak Telekom, a.s. a žalobca
Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorá skutočnosť bola oznámená žalovanej. Žalovaná na faktúry nič
neplnila. Súd skúmaním týchto faktúr zistil, že faktúrou č. XXXXXXXXXX znejúcou na sumu 43,62

eur si predchodca žalobcu vyúčtoval len mesačné poplatky za telekomunikačné služby v sume 43,62
eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX znejúcou na sumu 65,45 eur si predchodca žalobcu vyúčtoval okrem
mesačných poplatkov za telekomunikačné služby v sume 25.8457 eur vrátane DPH aj sumu 33 eur a
DPH k tomu vo výške 6,60 eur za prerušenie služby a obmedzenie služby. Faktúrami č. XXXXXXXXXX
znejúcou na sumu 248,95 eur a č. XXXXXXXXXX znejúcou na sumu 331,94 eur si predchodca žalobcu

vyúčtoval len zmluvné pokuty v celkovej výške 580,89 eur.

9. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

10. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo

poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho

zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

12. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník
je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to
povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

14. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

18. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

22. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

23. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

24. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

25. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s

rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

26. Z vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že žaloba je dôvodná len z časti. Právny
predchodca žalobcu a žalovaná platne uzavreli zmluvy o poskytovaní verejných služieb, z ktorých
právnemu predchodcovi žalobcu vyplývala povinnosť poskytovať žalovanej elektronické komunikačné
služby,ktorúpovinnosťsivrozhodnomobdobísplnil,pričomžalovanásisvojupovinnosť,asíceuhrádzať
právnemu predchodcovi žalobcu cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby, nesplnila v

lehote splatnosti. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval súd nárok žalobcu (ktorý je aktívne
legitimovaným z dôvodu postúpenia pohľadávky) na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické
komunikačné služby vyúčtované faktúrami č. XXXXXXXXXX vo výške 43,62 eur a č. XXXXXXXXXX vo
výške 32,45eur (z celkovo fakturovanej sumy 65,45 eur), t.j. celkom v sume 76,07 eur za dôvodný, a
preto mu v uvedenej časti vo výroku I. vyhovel.

27. Zároveň súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania z jednotlivých faktúr odo dňa nasledujúceho po
splatnosti tej ktorej faktúry, a to v žalobcom uplatnenej výške úroku z omeškania 8,75% ročne, nakoľkobol uplatnený v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu vzniku
omeškania), keď základná úroková sadzba ECB bola vo výške 0,75% (t.j. 0,75% + 8 = 8,75%).

28. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 248,95 eur vyúčtovanú
faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 25.12.2012 a zmluvnej pokuty v sume 331,94 eur
vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 25.8.2013. Okrem toho si faktúrou č.
XXXXXXXXXXznejúcou nasumu65,45eurpredchodcažalobcuvyúčtovalokremmesačnýchpoplatkov
za telekomunikačné služby v sume 25.8457 eur vrátane DPH aj sumu 33 eur a DPH k tomu vo výške

6,60 eur za prerušenie služby a obmedzenie služby

29. Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a
vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť.
Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu

jej určenia.

30. Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich

vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Smernica
zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča
transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za
porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 01.01.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne

zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka, konkrétne do jeho § 53 ods.
4 písm. k).

31. Niet pochybností o tom, že právny predchodca žalobcu v danej veci vystupuje ako dodávateľ,
ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako spotrebiteľ, ktorá nemala

postavenie podnikateľa, a ktorá nemohla ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a dodatku. Súd dospel k
záveru, že zmluvy o poskytovaní verejných služieb majú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu
a charakter zmluvy a dodatku bol teda právny predchodca žalobcu povinný rešpektovať a riadiť sa
ustanoveniami o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravenými v

§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 obsahuje príkladný výpočet
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, pričom ich uvedenie v zmluve spája (§ 53 ods.
5 OZ) s právnym následkom ich neplatnosti. Žalobca nepreukázal súdu, že právny predchodca žalobcu
so žalovanou individuálne prerokovali a dohodli obsah jednotlivých zmluvných podmienok zmluvy, a to
najmä samotnú výšku zmluvných pokút za porušenie povinností.

32. Pokiaľ ide o zmluvné pokuty, súd dojednania o zmluvných pokutách, tak ako sú vyjadrené v zmluve
považujezanedostatočneurčité,nakoľkovrozporesustanovením§544ods.1Občianskehozákonníka,
z toho-ktorého dojednania presne nevyplýva, porušenie ktorej konkrétnej zmluvnej povinnosti znamená
nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu. Dojednanie v znení, že má ísť o porušenie záväzku využívať

tú-ktorú službu počas doby viazanosti, je nekonkrétne, neurčité a neumožňuje identifikovať, porušenie
akej povinnosti spotrebiteľa je sankcionované zmluvnou pokutou. Neurčitosť zmluvných pokút vyplýva
navyše aj z toho, že všetky vyššie uvedené zmluvné pokuty sú v rámci textu zmluvy a dodatku uvedené
spôsobom, ktorý ani neumožnil spotrebiteľovi uvedomiť si, že podpisom zmluvy a dodatku bude zároveň
viazaný uvedenými dojednaniami. Tieto dojednania sú totiž písané veľmi malým písmom, nie sú v texte

nijako zvýraznené a zanikajú v rámci iných ustanovení. Súčasne s nimi sa v texte zmluvy a dodatku
nachádzajú aj ustanovenia o iných zmluvných pokutách (nevzťahujúcich sa na daný program), čo pôsobí
mätúco. Aj z tohto dôvodu súd nemôže považovať dojednania o zmluvných pokutách za určité. Zo
všetkých uvedených dôvodov má súd za to, že uvedené dojednania o zmluvných pokutách sú v zmysle
§ 544 ods. 1 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre ich neurčitosť neplatné.

33. Zároveň však súd poukazuje na neprijateľnosť všetkých zmluvných pokút v tom, že v danom
prípade boli dohodnuté len zmluvné pokuty v prípade nesplnenia povinnosti žalovanej, pričom pre
prípadporušeniapovinnostiprávnehopredchodcužalobcuneboladohodnutážiadnasankciavprospechspotrebiteľa. Takáto nerovnováha v právach a povinnostiach jednoznačne vedie súd k názoru o
neprijateľnosti zmluvných podmienok, v ktorých bola určená žalovanej povinnosť zaplatiť zmluvnú
pokutu.

34. Súd ďalej poukazuje na to, že právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom
prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené, a v ktorých spotrebitelia zmluvné
podmienky nemôžu ovplyvniť. Vopred pripravenými sú aj ustanovenia o dojednaní zmluvných pokút,
pričom právny predchodca žalobcu žiada od spotrebiteľov zaplatiť zmluvnú pokutu vždy v nezmenenej

výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. To znamená, že nie je vylúčená
situácia, keď spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, pričom pri nezaplatení posledného
poplatku si voči nemu poskytovateľ uplatní rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania
spotrebiteľa v začiatku 24-mesačnej viazanosti, čo možno zhodnotiť ako neprijateľné.

35. V nadväznosti na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že uvedené zmluvné pokuty jednostranne

zaťažujú spotrebiteľa a sú neprimerane vysokou sankciou spôsobilou poškodiť spotrebiteľa, a teda
neprijateľnými podmienkami v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, ktoré sú podľa § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Neprijateľnú zmluvnú podmienku nie je možné ani
zmoderovať, pretože moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty možno využiť
len pri platne dohodnutej zmluvnej pokute, avšak v prejednávanom prípade sú dojednania o zmluvnej

pokute absolútne neplatné.

36. Pokiaľ ide o účtovaný poplatok za prerušenie alebo obmedzenie služby, súdu nebol predložený
cenník, z ktorého by vyplýval nárok na požadované sumy za upomienku oneskorenej platby alebo za
prerušenie alebo obmedzenie služby. Okrem toho je zrejmé, že poplatky boli stanovené paušálne bez

zohľadnenia reálnych nákladov, preto nie je možné dospieť k záveru o ich primeranosti. Poplatkom za
obmedzenie alebo prerušenie služby, si právny predchodca žalobcu zabezpečoval uspokojenie svojej
splatnej pohľadávky bez toho, aby pristúpil k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovanou pre neplnenie si
povinností plniť za poskytnuté služby riadne a včas. Takéto zabezpečenie porušenia zmluvnej povinnosti
sa z obsahového hľadiska dá hodnotiť ako zabezpečenie záväzku zmluvnou pokutou. Taktiež aj poplatok

za upomienku za oneskorenú platbu má povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, nakoľko ide o získanie
majetkového prospechu dodávateľom vo forme finančnej sankcie voči spotrebiteľovi. Tieto poplatky
nemožno chápať ako poplatok za službu, teda za plnenie ktoré je poskytované spotrebiteľovi, javia sa
ako ďalšie sankcie a sú určené výlučne v prospech dodávateľa služby. Oba tieto poplatky vykazujú znaky
neprijateľnej zmluvnej podmienky, keď vyjadrujú finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po

materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Z dôkazov predložených
žalobcom zároveň nevyplývalo ani to, že by boli vyššie uvedené poplatky so žalovanou výslovne
dojednané, takže do ich obsahu nemohla žalovaná ako spotrebiteľ nijakým spôsobom zasiahnuť.

37. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potom súd žalobu v časti uplatnených zmluvných pokút

ako aj v časti o zaplatenie poplatku za prerušenie a obmedzenie služby vo výroku II. rozsudku
zamietol. Nakoľko žalobca nemá právo na plnenie zmluvných pokút, nemohla sa žalovaná ani dostať do
omeškania s týmto plnením, a teda žalobca nemá právo ani na úroky z omeškania zo zmluvných pokút,
a preto súd zamietol návrh aj v časti príslušenstva k zmluvným pokutám.

38.Spoukazomnavyššieuvedené,súdpovažovalnárokžalobcuzaodôvodnenýlenvčastiozaplatenie
sumy 76,07 eur spolu s úrokom z omeškania a to z titulu fakturovanej sumy faktúrou č. XXXXXXXXXX
v celej výške XX,XX eur a z titulu fakturovanej sumy faktúrou č. XXXXXXXXXX len vo výške 32,45 eur
za dodané telekomunikačné služby, a preto žalobe v tejto časti vo výroku I. vyhovel, a vo zvyšku žalobu
ako nedôvodnú vo výroku II. zamietol.

39. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

40. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.41. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 689,96 eur s príslušenstvom priznaná suma 76,07 eur
s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 11,03 % a hrubý úspech žalovanej 88,97 %, a

teda konečný čistý úspech žalovanej je 77,94 % (88,97 % - 11,03%). To v konečnom dôsledku znamená
nárok žalovanej voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 77,94
% trov konania, nakoľko však žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej právo na ich náhradu
nepriznal, o čom rozhodol vo výroku III. rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).