Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 28, 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/241/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213203944
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8213203944.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: Y. Č., narodený XX.X.XXXX, bytom S. XX,
XXX XX Y., o zaplatenie 10.013,74 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov tohto konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou na súde dňa 24.5.2013 voči žalovanému a R. Č., pôvodne žalovanej v
2.rade domáhal zaplatenia sumy 10.013,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne

zo sumy 8.445,65 eur od 9.11.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým,
že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 uzavretej s obchodnou spoločnosťou
Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola na žalobcu postúpená
pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania. Právny predchodca žalobcu uzavrel dňa
25.1.2008 zmluvu č. XXXXXXXXX so žalovaným, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky
v znení ich dodatkov. Na základe tejto zmluvy boli právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou
sporiteľňou, a.s. poskytnuté peňažné prostriedky žalovanému. Žalobca uviedol, že pohľadávka, ktorá

bola na neho postúpená predstavuje sumu 10.013,74 eur a pozostáva z istiny 8.445,65 eur, riadneho
úroku vo výške 989,59 eur, úroku z omeškania vo výške 539,63 eur a ostatného príslušenstva vo výške
38,87 eur. Žalobca si zákonný úrok z omeškania uplatnil od 9.11.2012 odo dňa nasledujúceho po dni
účinnosti postúpenia pohľadávky.

2. Žalobca podaním zo dňa 27.4.2015 zobral žalobu späť voči žalovanej v 2.rade, a preto súd uznesením
zo dňa 29.4.2015 č.k. 5C/241/2013-86 právoplatne konanie voči žalovanej v 2.rade zastavil.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie dňa 29.4.2015 a dňa 20.2.2017 a dňa 12.4.2017,
pričom na posledné pojednávanie sa dostavil žalovaný ako aj právny zástupca žalobcu. Súd na
tomto pojednávaní vyhlásil dokazovanie za skončené a toto pojednávanie odročil za účelom verejného
vyhlásenia rozhodnutia na deň 28.4.2017.

4. Súd v tejto veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom zmluvy o splátkovom úvere č.

XXXXXXXXXX zo dňa 25.1.2008, Všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa 15.10.2012, výzvou k úhrade zo dňa 18.7.2011, zmluvou o postúpení pohľadávok
č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.9.2012 spolu s príslušnou časťou prílohy, výzvou k úhrade a oznámením
mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 15.10.2012, výsluchom strán sporu a výzvou Slovenskej sporiteľne,a.s. zo dňa 24.9.2009, a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový
stav:

5. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný ako dlžník uzavrel dňa 25.1.2008
zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške
200.000 Sk (6.638,78 eur), a ktorý sa žalovaný zaviazal splácať formou pravidelných mesačných splátok
vo výške 2.909 Sk (96,56 eur) vždy k 20.dňu v mesiaci pri ročnej úrokovej sadzbe vo výške 11,75 %,
RPMN vo výške 13,75 % s konečnou splatnosťou dňa 20.1.2018.

6. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.9.2012 uzavretou medzi právnym
predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola
pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania postúpená na žalobcu.

7. Právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 15.10.2012.

8. Výzvou k úhrade a oznámením o mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 15.10.2012 žalobca oznámil
žalovanému, že ku dňu 15.10.2012 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a žiadal žalovaného o okamžité
uhradenie dlžnej sumy najneskôr do 30.10.2012.

9. Žalobca na pojednávaní dňa 29.4.2015 potvrdil, že k zosplatneniu celého úveru došlo až úkonom
nového veriteľa, teda žalobcu, a to výzvou zo dňa 15.10.2012, v ktorej bola žalovanému uložená
povinnosť zosplatnený úver na základe vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 15.10.2012
s tým, že výzva bola žalovanému zasielaná dňa 16.10.2012. Nedošlo tak k odstúpeniu od zmluvy.
Následne na pojednávaní dňa 12.4.2017 mal za to, že je aktívne legitimovaný v tomto konaní a je právny

nárok na pohľadávku s tým, že poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 1.3.2017, v ktorom tvrdil, že v konaní
predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, ktoré zakladajú jeho
aktívnu legitimáciu a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu
otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Poukázal na viacero súdnych rozhodnutí.
Zároveň vo vzťahu k ustanoveniu § 92 odsek 8 zákona o bankách uviedol, že toto ustanovenie

nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Aj prípadné porušenie
povinnosti vyplývajúcej z tohto ustanovenia nemožno spojiť s následkom neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 odsek 2 zákona o bankách nezakladá občianskoprávnu
povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, žalovanému, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú
NárodnoubankouSlovenska.Nedoručeniepísomnejvýzvybankydlžníkoviniejepodmienkoupreplatné

postúpenie pohľadávky. Zároveň v tomto vyjadrení ďalej uviedol, že v konaní predložil súdu výzvu jeho
právnehopredchodcuzodňa24.9.2009,ktoroutentovyzvalžalovanéhonaúhraduomeškanýchsplátok.
Predložil aj platobnú históriu úveru, v ktorej sa vyskytuje položka Zaúčtovanie poplatku s kapitalizáciou,
preto mal za to, že bolo v konaní preukázané, že opakovane bol žalovaný vyzývaný na úhradu dlžných
splátok. Ďalej tvrdil, že má nárok na riadne úroky aj po zosplatnení úveru, pričom toto tvrdenie opieral

o ustanovenie § 505 a § 506 Obchodného zákonníka.

10. Z predloženej výzvy zo dňa 24.9.2009 zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. adresovanej žalovanému
vyplýva, že táto oznámila žalovanému, že splácanie pohľadávky je v omeškaní ku dňu 31.8.2009 vo
výške 386,24 eur a vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy do 10 dní od doručenia výzvy. Žalobca

ale nepredložil listinný dôkaz svedčiaci o doručení tejto výzvy žalovanému.

11. Žalovaný potvrdil, že si zobral úver na základe predloženej zmluvy o splátkovom úvere a boli mu
posielané nejaké papiere, ale tieto už nemá k dispozícii. Nevedel uviesť, či mu bola doručená výzva zo
strany Slovenskej sporiteľne, a.s., že je viac ako 90 dní v omeškaní pred rokom 2012. Úver nesplácal,

pretože mal problémy s prácou a nebolo možné vyžiť a uspokojiť ani základné životné potreby.

12. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.14. Podľa ustanovenia § 2 písmeno a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, o spotrebiteľským úverom dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

15. Podľa ustanovenia § 2 písmeno b) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

16. Podľa ustanovenia § 4 odsek 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je

to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie
ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva
o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka,
ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a
podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže

spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu
mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do
výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ

zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.

17. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
o splátkovom úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18.Podľaustanovenia§52odsek3a4Občianskehozákonníka,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa ustanovenia § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa ustanovenia § 524 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj

bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

21. Podľa ustanovenia § 526 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný
postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené

dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku
plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

22. Podľa ustanovenia § 92 odsek 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom ku dňu

postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo

banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pripostúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.1.2008. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške
6.638,78 eur, ktorý sa zaviazal splácať formou pravidelných mesačných splátok splatných k 20.dňu
v mesiaci s konečnou splatnosťou úveru 20.1.2018. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom

na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže
žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z
označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom,
priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Navyše táto skutočnosť medzi

stranami ani nebola spornou.

25. Vo vzťahu k posúdeniu aktívnej legitimácii žalobcu v tomto konaní je nevyhnutné zodpovedať otázku,
činazákladezmluvyopostúpenípohľadávokzodňa27.9.2012došlokplatnémupostúpeniupohľadávky
zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu. Podľa názoru súdu je pohľadávka banky voči svojim klientom

takým druhom pohľadávky, ktorý spadá pod ustanovenie § 525 odsek 1 Občianskeho zákonníka, a
síce že postúpením pohľadávky banky na inú osobu, ktorá nie je bankou dochádza k zmene obsahu
tejto pohľadávky. S pohľadávkou banky voči klientovi sú spojené špecifické povinnosti a požiadavky
vyplývajúce zo zákona o bankách, a rovnako tak bankové tajomstvo. Postúpením takejto pohľadávky na
inú osobu preto dochádza k zmene obsahu právneho vzťahu medzi veriteľom (postupníkom) a dlžníkom

v porovnaní s veriteľom (postupcom - bankou) a dlžníkom. Zákon o bankách však umožňuje postúpiť
i pohľadávku banky voči klientovi, avšak za splnenia predpokladov vyžadovaných v ustanovením §
92 odsek 8, a to omeškanie klienta aspoň 90 dní po tom, čo ho banka písomne vyzvala na splnenie
čo i len časti peňažného záväzku. Zároveň tak podľa názoru súdu spôsobilým predmetom postúpenia
pohľadávky môže byť len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), čo vyplýva

z prvej časti druhej vety citovaného ustanovenia § 98 odsek 2, v zmysle ktorej už banka nemôže
postúpenie pohľadávky uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný
peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva. Banka môže postúpiť aj pohľadávku
z celého úverového vzťahu, avšak za splnenia podmienky vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého
úveru.Vyhlásiťpredčasnúsplatnosťbankovéhoúverujevýlučnýmoprávnenímbanky,ktorébankamôže

realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.

26. Žalobca, ktorý si v tomto konaní uplatňuje postúpenú pohľadávku je povinný tvrdiť a preukázať
predpoklady svojej aktívnej legitimácie, vrátane splnenia podmienok platného postúpenia. Žalobca na
preukázanie, že si postupca splnil svoju povinnosť adresovať žalovanému písomnú výzvu na plnenie

predložil výzvu zo dňa 24.9.2009. Súd však v tomto smere konštatuje, že žalobca nepreukázal jej
doručenie žalovanému. Rovnako súd nemal za preukázané ani to, že zo strany banky došlo k vyhláseniu
predčasnej splatnosti poskytnutého úveru, resp. k inému ukončeniu záväzkového vzťahu uzatvoreného
na jednej strane postupcom a na druhej strane žalovaným. Naopak žalobca sám potvrdil, že k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru došlo až úkonom nového veriteľa, teda žalobcu a súdu predložil oznámenie

o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 15.10.2012, ktoré vykonal žalobca, na čo nebol oprávnený,
pretože žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani
spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pritom nie je úkonom, ktorý možno podriadiť pod pojem
spravovanie úveru. Žalobca sa odvolával i na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.3.2016,
sp.zn. 12Co/223/2015, ktoré sčasti aj citoval, avšak v tomto konaní vzhľadom k postúpeniu pohľadávky

dňa 15.12.2012 a konečnej splatnosti úveru dňa 20.2.2012 je evidentné, že išlo o postúpenie už celej
splatnej pohľadávky.27. Na základe uvedeného je zrejmé, že predmetom postúpenia boli aj nezročné splátky úveru, pričom
žalobca výslovne uviedol, že k mimoriadnemu zosplatneniu úveru došlo až jeho úkonom, a preto išlo o
neplatné postúpenie pohľadávky, na ktoré súd prihliada aj bez námietky. Zároveň žalobca nepreukázal

ani doručenie písomnej výzvy banky po tom, čo bol žalovaný v omeškaní so splácaním jednotlivých už
splatných splátok.

28. Po vykonanom dokazovaní tak súd žalobu žalobcu nepovažoval za dôvodnú, a preto ju v celom
rozsahu zamietol.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 262 odsek 1 v spojení
s § 255 odsek 1 CSP. Žalovaný mal v tomto konaní úspech, keďže súd žalobu zamietol, a preto má
žalovaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi. O výške trov konania žalobcu
sa rozhodne v súlade s ustanovením § 262 odsek 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie nie je oprávnený podať ten, v koho prospech bolo

rozhodnutie vyhlásené.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.