Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 25, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/337/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716202325
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5716202325.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa: C.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Q. X., D., zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Ivetou
Ďurčaťovou, advokátkou so sídlom T. XX, C., proti matke navrhovateľa: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. XX, C., zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou so sídlom
E. L. XXXXX/XXB, C., o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Martin č. k. 11C/15/2016-234 zo dňa 11. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu mení tak, že matka navrhovateľa je povinná platiť výživné na navrhovateľa

vo výške 200,- eur mesačne, vždy do každého 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám
navrhovateľa, počnúc dňom 03.03.2016.

Zameškané výživné za obdobie od 03.03.2016 do 25.04.2018 v sume 997,41 eur sa povoľuje matke
navrhovateľa zaplatiť v mesačných splátkach s výškou prvej splátky 37,41 eur a každej ďalšej splátky
vo výške 40,- eur, splatných spolu s bežným výživným, počnúc prvým mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stane

splatným celé zameškané výživné.

Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 11C/15/2016-234 zo dňa 11.05.2017 uložil matke navrhovateľa
povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa mesačne výživným vo výške 160,- eur počnúc dňom
03.03.2016, vždy do každého 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa (výrok I.), vo zvyšku

návrh navrhovateľa zamietol (výrok II.) s tým, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania (výrok III.).
V odôvodnení uviedol, že návrhom doručeným dňa 03.03.2016 sa navrhovateľ domáhal voči matke
určenia výživného v sume 250,- eur mesačne od 28.05.2015 z dôvodu, že sa odsťahoval zo spoločnej
domácnosti a sumu 150,- eur, ktorou mu matka prispieva na výživné, nepovažuje za dostačujúcu,
nakoľko študuje, pričom má výdavky aj na ubytovanie a stravovanie v študentskom dome, dopravu,
študijné a materiálne pomôcky a iné. Navrhovateľ sa domáhal i vydania vkladnej knižky, ktorá bola

založená na tvorbu úspor otcom navrhovateľa v zmysle rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn.
12P/25/2010, ktorý návrh súd vylúčil na samostatné konanie.
Rozsudkom zo dňa 28.06.2016 súd matku navrhovateľa zaviazal prispievať na výživu navrhovateľa
sumou 160,- eur mesačne počnúc dňom 03.03.2016, v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol.Odvolací súd na základe odvolania navrhovateľa uvedený rozsudok okresného súdu uznesením č. k.
8Co/341/2016-124 zo dňa 29.11.2016 v časti vyhovenia návrhu a v časti, v ktorej súd návrh navrhovateľa
vo výške presahujúcej sumu 160,- eur za obdobie od 03.03.2016 zrušil z dôvodu nedostatočného

zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie.
Citujúc ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o
rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) okresný súd po doplnení a
opätovnom vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne

dôvodný. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že príjem matky predstavuje sumu 1.184,84
eur mesačne. Matka má okrem navrhovateľa vyživovaciu povinnosť voči synovi I., s ktorým žije v
spoločnej domácnosti. Na I. otec platí výživné vo výške 70,- eur. Pravidelne opakujúce sa mesačné
výdavky matky na domácnosť predstavujú nájomné 150,- eur, splátka spotrebiteľského úveru 160,- eur,
telekomunikačné služby 30,- eur, inkaso 30,- eur, internet a televízia 30,79 eur, výživné na navrhovateľa
160,- eur, stavebné sporenie pre syna I. 20,- eur, cestovné do práce 20,- eur, poistenie pre seba, syna I.

a C. spolu v sume 40,- eur a strava. Medzi ročné výdavky matky patria výdavky na poistenie domu 64,11
eur, poplatok za odpad 52,80, záujmová činnosť pre syna I. 470,- eur až 500,- eur. Matka sa neustále
vzdeláva v rámci výkonu svojej práce - zdravotná sestra, kde hradila poplatky vo výške 247,- eur a 214,-
eur. Peniaze získané z predaja rodinného domu v sume 35.000,- eur previedla na osobný účet svojej
matky. Matka má zdravotné problémy, je evidovaná v ortopedickej ambulancii. Na navrhovateľa poberá

daňový bonus a rodinné prídavky.
Navrhovateľ v konaní preukázal mesačné výdavky na zálohovú platbu babke a stravu 110,- eur, poplatok
za ubytovanie na internáte 58,- eur, stravu v školskej jedálni 38,92 eur, poistné 25,07 eur, poplatok za
televíziu a internet 34,90 eur, cestovné 20,- eur, taktiež výdavky na oblečenie a pohonné hmoty. Súd
tietovýdavkypovažovalzaprimerané,zodpovedajúcevekunavrhovateľa,korešpondujúcesosúčasným

charakterom doby a nárokmi, ktoré prináša štúdium na vysokej škole. Výdavky navrhovateľa sú okrem
výživného zo strany matky kryté aj súdom určeným výživným zo strany jeho otca v sume 133,- eur
mesačne. Navrhovateľ si okrem skúškového obdobia zarobí približne 200,- eur.
Súd, zohľadniac príjmy a výdavky navrhovateľa a jeho matky, dospel k záveru, že určené výživné vo
výške 160,- eur zodpovedá pomerom oboch účastníkov konania. Navrhovateľ takto určeným výživným

spolu s výživným, ktoré mu platí otec a s finančnými prostriedkami, ktoré si zabezpečuje sám, sa v
adekvátnej miere podieľa na životnej úrovni matky. V časti prevyšujúcej sumu 160,- eur mesačne súd
návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“)
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď nezistil okolnosti odôvodňujúce

použitie § 55 C. m. p.

2. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej vo
vyhovení jeho návrhu v celom rozsahu a uložení povinnosti matke platiť mu výživné vo výške 250,- eur
mesačne.

Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu
skutočnému stavu prejednávanej veci. Súd prvej inštancie nedostatočným spôsobom odôvodnil, prečo
sumu 160,- eur považuje za primerané výživné, keď podľa jeho presvedčenia táto suma nezodpovedá
majetkovým a zárobkovým pomerom a schopnostiam matky.
V priebehu konania bolo preukázané, že mesačný príjem matky predstavuje sumu 1.184,- eur,

pravidelné mesačné výdavky (spolu s poistením domu, miestnym poplatkom za komunálny odpad a s
výdavkami na záujmovú činnosť syna I.) sú približne vo výške 532,23 eur. Rozdiel medzi príjmami a
výdavkami matky je cca vo výške 652,61 eur, čo nie je zanedbateľná čiastka. Je zrejmé s prihliadnutím
na výdavky matky, že je v jej možnostiach a schopnostiach platiť mu výživné v navrhovanej výške.
Namietal postup súdu, pokiaľ pri rozhodovaní prihliadal na výdavky matky týkajúce sa jej vzdelania v

rámci výkonu jej zamestnania. Poukázal na to, že ide o jednorazové výdavky a nejde o výdavky, ktoré je
nevyhnutné vynaložiť. Opätovne poukázal na to, že je študentom Technickej univerzity vo Zvolene a robí
všetkopreto,abybolschopnýsasámživiť.Sjehoštúdiomsúspojenénemalévýdavkysnákupomskrípt,
študijných pomôcok k vytváraniu rôznych projektov, študijných prác, nakoľko jeho štúdium je zamerané
na výrobnú techniku (prax) nielen na teóriu.

Súd sa podľa neho nevysporiadal s príjmami matky predstavujúcimi daňový bonus a rodinné prídavky,
nezohľadnil skutočnosť, že s matkou nebýva už od roku 2015. Daňový bonus a rodinné prídavky sú
spolu vo výške 44,93 eur a súd prvej inštancie neprihliadol na tú skutočnosť, že v sume 160,- eur sú
zahrnuté aj rodinné prídavky a daňový bonus, čo znamená, že matka na jeho výživu de facto prispievalen sumou 115,07 eur. Predmetná suma nezodpovedá, nekorešponduje schopnostiam, možnostiam a
majetkovým pomerom matky a potrebám študenta vysokej školy denného štúdia nachádzajúcej sa mimo
trvalého bydliska.

Poukázal tiež na to, že obaja jeho rodičia majú približne rovnaké príjmy aj rovnaké vyživovacie
povinností,pretobymalabyťichvyživovaciapovinnosťvočinemuvzásaderovnaká.Opätovnepoukázal
na to, že matka predala nehnuteľnosti nachádzajúce v k. ú. D. za kúpnu cenu vo výške 35.000,- eur, na
ktorú skutočnosť mal súd prihliadať, aj keď boli tieto finančné prostriedky poukázané na účet jej matky.
Súd prvej inštancie neprihliadol ani na skutočnosť, že matka je vlastníčkou 2 osobných motorových

vozidiel.
Z jeho strany boli súdu prvej inštancie predložené dôkazy, ktoré preukázali, že jeho pravidelné mesačné
výdavky sú približne vo výške 286,89 eur. V týchto výdavkoch boli zahrnuté len zálohové platby,
strava u starej matky, internát, základná strava v internátnej jedálni, poistné, televízia a internet
a cestovné do školy. V predmetných výdavkoch neboli zahrnuté výdavky týkajúce sa záujmových
aktivít, oblečenia, hygieny, stravy na internáte mimo jedálne, lekárskej starostlivosti, nepredvídateľných

výdavkov spojených so štúdiom.
V ďalšom navrhovateľ namietal konštatovanie súdu, že si mesačne zarobí cca 200,- eur, čo je podľa
neho irelevantné. V priebehu konania uviedol, že cez bežný školský rok si dokáže privyrobiť max. 2 dni
do týždňa. Tento jeho príjem je však nepravidelný. V priebehu školského roka vykonáva brigádnickú
činnosť len keď mu to štúdium umožňuje, teda počas skúškového obdobia a počas vypracovávania

seminárnych prác a projektov brigádnickú činnosť nevykonáva.
Navrhovateľ namietal i správnosť výroku o trovách konania majúc za to, že v prípade, ak by mu matka
vydala vkladnú knižku, toto súdne konanie ani súdne konanie vedené na Okresnom súde Martin pod
sp. zn. 11C/38/2016 by neboli vedené. Podľa jeho presvedčenia boli podmienky pre priznanie náhrady
trov konania splnené a bolo spravodlivé, aby súd prvej inštancie na úhradu trov konania zaviazal matku,

ktorá svojim konaním a nezáujmom o neho zapríčinila súdne konania.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
V plnom rozsahu sa stotožnila s odôvodnením napadnutého rozsudku. Nesúhlasila s tvrdením
navrhovateľa, že súd nevyhodnotil životnú úroveň dieťaťa a povinného rodiča. V konaní bolo

preukázané, že navrhovateľ chodí na pomerne nákladné dovolenky (Dubaj, Rhodos), na wellness
pobyty a podobne. Rovnako skutočnosť, že do školy chodí motorovým vozidlom, pričom by mohol
využiť bezplatnú dopravu pre študentov nasvedčuje, že navrhovateľ žije pomerne na vysokej úrovni.
Poukázala tiež na to, že jej výdavky sú vyššie ako uvádza navrhovateľ v odvolaní. Len výdavky na
domácnosť a bývanie, vrátane výživného na navrhovateľa, sú vo výške 650,- eur. Ďalej je však potrebné

zohľadniť výdavky na lieky, hygienické potreby, oblečenie, a to nielen pre ňu, ale aj pre ďalšieho syna
I.. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na to, že poberá aj prídavok na dieťa, tento od decembra 2016
poberá sám navrhovateľ. Ona ako osoba povinná platiť výživné má dve práce najmä z toho dôvodu,
aby si mohla našetriť finančné prostriedky a absolvovať doporučenú operáciu kŕčových žíl a artroskopiu
ľavého kolenného kĺbu. Nesúhlasila ani s názorom, že súd nemal prihliadať na výdavky súvisiace s jej

vzdelávaním. Jedná sa o nevyhnutný výdavok, nakoľko pracuje na chirurgickom oddelení UNM, avšak
nemá primeranú špecializáciu. Zamestnávateľ od nej túto špecializáciu vyžadoval a aj vyžaduje. V tomto
smere bola nútená si našetriť finančné prostriedky na absolvovanie vzdelávania.
Opätovne poukázala na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal výdavky v takej výške, ktorá by
odôvodňovala výživné v sume 250,- eur mesačne. Výdavky špecifikoval vo výške 268,- eur. Vzhľadom

na skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, nie je zrejmé, prečo len ona má byť povinná
hradiť navrhovateľovi výživné v takej výške, ktorá pokryje takmer všetky jeho výdavky. Navrhovateľ na
pojednávaní dňa 13.04.2017 uviedol, že otec dosahuje príjem podobný matke a túto skutočnosť správne
zohľadnil aj prvoinštančný súd. Navrhovateľ je zároveň schopný privyrábať si, a to v rozsahu 2 dní do
týždňa, prostredníctvom brigádnickej činnosti, jeho mesačný príjem je cca 200,- eur.

Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na jej príjem z predaja nehnuteľnosti, vlastnícke právo k nehnuteľnosti
bolo na ňu prevedené len z toho dôvodu, že jej rodičia mali záujem nehnuteľnosť rekonštruovať, avšak
vzhľadom na ich príjem by im banka úver neposkytla. Nakoľko od svojho zámeru upustili, nehnuteľnosť
sa predala a všetky finančné prostriedky išli priamo na účet rodičov. Je pravda, že je vlastníčkou 2
motorových vozidiel, ale staršie motorové vozidlo darovala svojmu synovi I., nakoľko mala za to, že je

spravodlivé,abyajonniečodostal,keďževäčšinafinančnýchprostriedkovišlavždynazáujmyavýdavky
navrhovateľa, druhé motorové vozidlo si zakúpila z finančných prostriedkov, ktoré jej darovali jej rodičia.
Čo sa týka výroku rozsudku o nepriznaní náhrady trov konania, prvoinštančný súd správne postupoval,
keď aplikoval ustanovenie § 52 C. m. p. Navrhovateľ neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolozrejmé, že preukázal splnenie podmienok pre aplikáciu § 55 C. m. p., t. j. spravodlivé priznanie trov
konania, navyše sa u navrhovateľa nejednalo o plný úspech v konaní.

4. Navrhovateľ v reakcii na vyjadrenie matky (v tzv. replike) v podstate zopakoval svoje tvrdenia uvedené
v odvolaní. Pokiaľ ide o prídavky na dieťa, poukázal na to, že tieto v čase podania žaloby poberala
matka, ktorá si na neho uplatňuje i daňový bonus. Uviedol, že nevlastní žiadny majetok, je študentom
vysokej školy dennej formy štúdia, je odkázaný na pomoc svojej starej matky a otca a na výživné zo
strany svojich rodičov. Otec mu sporadicky prispieva nad rozsah určeného výživného. Pokiaľ matka vo

vyjadrení uviedla, že má dve práce aby si mohla zabezpečiť finančné prostriedky na operáciu, tieto
chirurgické zákroky sú zväčša hradené zdravotnou poisťovňou. Navrhovateľ opätovne poukázal aj na
skutočnosť, že matka predala nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve za sumu 35.000,- eur, s ktorou
skutočnosťou sa súd prvej inštancie náležitým spôsobom nevysporiadal.
Podľa jeho presvedčenia finančná situácia matky je na veľmi dobrej úrovni - je vlastníčkou bytu v C. a 2
osobných motorových vozidiel. Tvrdenie matky, že druhé motorové vozidlo darovala synovi I. z dôvodu,

že väčšina finančných prostriedkov išla na jeho záujmy a výdavky, je v celom rozsahu nepravdivé. Matka
o neho neprejavovala náležitý záujem už po rozvode manželstva s jeho otcom, nakoľko uprednostňovala
vlastné záujmy.

5. Matka na repliku navrhovateľa nereagovala.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu podľa § 65, § 66

C. m. p. a napadnutý rozsudok podľa § 388 C. s. p. zmenil, keď neboli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie ani zrušenie.

7. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom podaným na okresnom súde dňa
03.03.2016 domáhal uloženia povinnosti matke platiť mu výživné vo výške 250,- eur mesačne počnúc

dňom 28.05.2015. Návrh odôvodnil tým, že s matkou býval do 28.05.2015 v spoločnej domácnosti,
matka mu platila 58,- eur mesačne za študentský domov a do decembra 2014 mu poskytovala 100,-
eur mesačne na školské potreby. Vzhľadom na pretrvávajúce nezhody sa zo spoločnej domácnosti
odsťahoval, v dôsledku čoho mu vznikli výdavky spojené s jeho živobytím a štúdiom. Býva u starej
matky, ktorej bude musieť prispievať na domácnosť a stravu, výdavky sú spojené aj s finančne náročným

štúdiom na Technickej univerzite vo Zvolene. Otec mu platí výživné vo výške 133,- eur a sumu 66,- eur
na tvorbu úspor.

8. Po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd konštatuje, že
súd prvej inštancie, posudzujúc rozhodujúce kritéria pre určenie vyživovacej povinnosti zo strany matky,

vykonal v tomto smere dostatočné dokazovanie a správne zistil skutkový stav, ale z takto zisteného
skutkového stavu nevyvodil správny právny záver, keď vyživovaciu povinnosť zo strany matky neurčil v
potrebnom rozsahu tak, aby došlo k naplneniu zásady rovnakej životnej úrovne rodičov a detí a rovnakej
vyživovacej povinnosti zo strany oboch rodičov.

9. Z rozhodujúcich skutkových okolností, ako boli zistené v rámci prvoinštančného konania, a z ktorých
vychádzal pri svojom rozhodnutí i odvolací súd, možno vyvodiť, že navrhovateľ do konca mája 2015
býval s matkou (a mladším bratom I.) v spoločnej domácnosti. V máji 2015 sa navrhovateľ pre nezhody
odsťahoval zo spoločnej domácnosti a šiel bývať k starej matke (zo strany otca). Dňa 03.03.2016 podal
navrhovateľ proti svojej matke na Okresnom súde Martin návrh na určenie výživného z dôvodu, že nie je

schopný sám sa živiť, pretože sa sústavným štúdiom na Technickej univerzite vo Zvolene pripravuje na
budúce povolanie. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Keďže i po odchode navrhovateľa
z domácnosti matky, tento nie je schopný sám sa živiť, naďalej trvá zákonná vyživovacia povinnosť
oboch rodičov k navrhovateľovi (§ 62 ods. 1 zákona o rodine). Z uvedených dôvodov bolo potrebné
považovať návrh navrhovateľa o určenie výživného proti matke čo do základu za dôvodný. Čo sa týka

návrhu navrhovateľa v časti určenia výživného za obdobie od 28.05.2015 do podania návrhu, odvolací
súd v tejto časti poukazuje na predchádzajúce rozhodnutie Okresného súdu Martin zo dňa 28.06.2016,
ktorým súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol, pričom rozsudok okresného súdu v tejto časti,
vzhľadom na absenciu odvolania niektorého z účastníkov konania, nadobudol právoplatnosť. Uvedenýmbol jasne určený časový rámec pre určenie výživného, keď z ust. § 77 ods. 1 vety druhej zákona o
rodine, jednoznačne vyplýva, že výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, t. j. v
prejednávanej veci od 03.03.2016, kedy bol súdu doručený návrh navrhovateľa na začatie konania.

Sporným v konaní je výška vyživovacej povinnosti matky voči navrhovateľovi. Navrhovateľ podaným
návrhom žiadal výživné vo výške 250,- eur mesačne, matka sa stotožnila s výškou výživného určeného
napadnutým rozsudkom, t. j. 160,- eur mesačne. Čo sa týka vyživovacej povinnosti matky, odvolací súd
dospel k záveru, že táto je schopná sa väčšou mierou podieľať na výžive navrhovateľa, než vo svojom
rozhodnutí určil súd prvej inštancie.

10. Podľa § 62 ods. 1, 2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Základné pravidlá pre určenie výšky výživného sú obsiahnuté v ust. § 75 ods. 1 zákona o
rodine, ktorými sú v prvom rade odôvodnené potreby na strane oprávneného a schopnosti, možnosti
a majetkové pomery na strane osoby, ktorá je povinná plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť voči
oprávnenej osobe. Ďalšie osobitné pravidlá (pre vyživovaciu povinnosť rodičov voči deťom) sú určené

v ust. § 62 zákona o rodine. Podľa týchto osobitných pravidiel dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť minimálne v rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
dieťa, ďalej sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, v prípade, že
rodičia žijú spolu, prihliada sa i na starostlivosť rodičov o domácnosť. Tiež platí zásada, že výživné má

prednosť pred inými výdavkami rodičov, pričom sa neberú do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré
nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5).

13. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že navrhovateľ je študentom denného
štúdia Technickej univerzity vo Zvolene. Počas týždňa býva v študentskom domove, za ubytovanie v

ktorom platí poplatok 58,- eur mesačne. Počas štúdia sa stravuje v študentskom domove, náklady na
stravovanie sú cca 38,92 eur mesačne, na cestovné 20,- eur mesačne. Počas víkendov a dní, počas
ktorých neprebieha vyučovanie, býva navrhovateľ u svojej starej matky, ktorej prispieva na domácnosť
a stravu sumou min. 110,- eur mesačne. Navrhovateľ okrem toho hradí platby za televíziu a internet
vo výške 34,90 eur, platí si tiež poistné vo výške 25,07 eur. K týmto odôvodneným nákladom, ktoré

sa dajú exaktne vyčísliť, je potrebné pripočítať ďalšie nevyhnutné náklady na ošatenie, zdravotnú
starostlivosť, hygienu, kultúru či záujmovú činnosť, ako aj náklady súvisiace so štúdiom, ktoré sa
prakticky nedajú presne vyčísliť, ale je nevyhnutné na ne pri určení výšky výživného prihliadať. Nemožno
pritomopomenúť,ževprípadenavrhovateľaužideodospelúosobu,zčohojezrejmé,žejehooprávnené
potreby (pravidelné i nepravidelné) sú pomerne vysoké, a to aj pri zachovaní rozumnej miery. Zároveň sú

však limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča, v danom prípade
matky.

14. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania pred prvoinštančným súdom, matka navrhovateľa pracuje
ako zdravotná sestra v Univerzitnej nemocnici Martin s čistým priemerným mesačným čistým príjmom

za obdobie marec 2015 až február 2016 vo výške 989,93 eur, za obdobie jún 2016 až december
2016 vo výške 1002,07 eur, okrem toho je zamestnaná u zamestnávateľa ArtroPro, s. r. o., Martin s
priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie marec 2015 až február 2016 vo výške 182,80 eur.
Z dosahovaného priemerného čistého príjmu matky bolo potrebné odpočítať jej nevyhnutné výdavky na
bývanie a ostatné životné potreby, ktoré sú bližšie špecifikované v bode 38 odôvodnenia napadnutého

rozsudku, ktoré si odvolací súd osvojil. Okrem vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi má matka
navrhovateľa vyživovaciu povinnosť aj voči jeho bratovi I., na ktorého bola určená vyživovacia povinnosť
otca vo výške 66,39 eur na bežné výživné a na sporenie 66,39 eur s tým, že podľa matky otec platí
výživné na I. vo výške 70,- eur a na tvorbu úspor 66,- eur. Matka v záujme vylepšenia svojej finančnejsituácie, ako aj v snahe dostáť svojim záväzkom, vrátane vyživovacej povinnosti absolvovala ďalšie
vzdelávanie, s ktorým boli spojené i ďalšie výdavky. Pokiaľ navrhovateľ uvedené výdavky nepovažoval
za dôvodné, odvolací súd sa v tomto smere s jeho námietkou nestotožnil. Išlo o výdavky, ktoré boli

spojenésozvýšenímsikvalifikáciematkynavrhovateľapotrebnejprevykonávaniejejpracovnejčinnosti,
čo nemožno považovať za nedôvodné výdavky, i keď je potrebné dať za pravdu navrhovateľovi, že
išlo len o jednorazové, nie pravidelne sa opakujúce výdavky zaťažujúce rozpočet matky, z ktorého
dôvodu nie je možné na ne prihliadať pri určení výživného do budúcnosti. Vzhľadom na výšku týchto
výdavkov však neprihliadnutie na ne nemá zásadný vplyv na výšku vyživovacej povinnosti matky voči

navrhovateľovi.

15.Vychádzajúczvyššieuvedenýchskutkovýchzistení,prihliadnucnaoprávnenépotrebynavrhovateľa,
u ktorého odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, akceptoval ním vyčíslené výdavky na
ubytovanie, stravu, cestovné ale i ďalšie výdavky na oblečenie a obuv, zdravotnú starostlivosť, hygienu,
kultúru či ostatné výdavky (vychádzajúc v tomto smere z rozhodovacej činnosti súdu a verejne

dostupných štatistík Štatistického úradu SR), s prihliadnutím na majetkové pomery a životnú úroveň
matky odvolací súd ustálil výšku vyživovacej povinnosti matky na navrhovateľa sumou 200,- eur
mesačne, ktorú sumu považuje za vyváženú a zodpovedajúcu oprávneným potrebám navrhovateľa a
zároveň schopnostiam a možnostiam jeho matky. Pokiaľ matka vo vyjadrení k odvolaniu poukázala
na to, že jej výdavky sú vyššie ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, nakoľko neboli

vyčíslené jej výdavky na stravu, ošatenie, hygienu či jej zdravotnú starostlivosť, uvedené nie je spôsobilé
ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu, keď je potrebné prihliadnuť aj na finančný prospech matky z
predaja nehnuteľností v jej vlastníctve vo výške 35.000,- eur. Pokiaľ matka navrhovateľa poukazovala
na to, že kúpna cena v skutočnosti patrí jej rodičom, nakoľko k prevodu nehnuteľností v jej prospech
došlo len z dôvodu potreby rekonštrukcie nehnuteľnosti, na ktorú by jej rodičia nedostali úver, svoje

tvrdenia v tomto smere nepreukázala. Z uvedeného dôvodu súd pri určení výživného v tomto smere
vychádzal z ust. § 75 ods. 1 vety druhej zákona o rodine. Odvolací súd sa zároveň stotožnil i s námietkou
navrhovateľa o nedôvodnosti určenia výživného zo strany matky v nižšej sume než je poskytované
zo strany otca. Vzhľadom na to, že navrhovateľ je už dospelou osobou, nemožno prihliadať pri určení
výživného na osobnú starostlivosť rodičov, keď navrhovateľ navyše žije samostatne. Nie je preto dôvod,

aby za situácie, kedy životná úroveň oboch rodičov navrhovateľa (vychádzajúc z ich príjmu) je v zásade
rovnaká, bola výška ich vyživovacej povinnosti odlišná. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že
otec navrhovateľa prispieva na výživu navrhovateľa spolu sumou 199,- eur, z toho suma 133,- eur tvorí
bežné výživné a suma 66,- eur predstavuje výživné na tvorbu úspor. Nakoľko je však už navrhovateľ
plnoletý a je plne oprávnený disponovať finančnými prostriedkami určenými na tvorbu úspor, nie je

dôvodné v súčasnosti uvedené rozlišovať. Na podklade tohto záveru odvolací súd rozsudok okresného
súdu podľa § 388 C. s. p. zmenil a matke navrhovateľa uložil povinnosť platiť výživné navrhovateľovi vo
výške 200,- eur mesačne počnúc dňom 03.03.2016, majúc za to, že takto určené výživné je primerané
aj odôvodneným potrebám navrhovateľa.

16. Vzhľadom na zmenu rozhodnutia odvolací súd nanovo stanovil aj zameškané výživné ako
rozdiel medzi doposiaľ plateným výživným matkou navrhovateľa a určeným výživným. Vychádzajúc zo
zhodných prejavov účastníkov konania, podľa ktorých matka navrhovateľa plnila vyživovaciu povinnosť
voči navrhovateľovi počnúc marcom 2016 vo výške 160,- eur mesačne, matka za obdobie od 03.03.2016
do rozhodnutia odvolacieho súdu (t. j. 29 dní z marca 2016 a apríl 2016 až marec 2018, keďže výživné

za apríl 2018 bolo splatné až 25.04.2018, t. j. v čase rozhodovania odvolacieho súdu sa ešte nejednalo o
zameškané výživné) zaplatila na výživnom navrhovateľa sumu 3.989,64 eur (160,- eur / 31 dní mesiaca
marec = 5,16 eur na deň, pomerná časť výživného za marec 2016: 5,16 eur x 29 dní = 149,64 eur,
výživné za apríl 2016 až marec 2018: 160,- eur x 24 mesiacov = 3.840,- eur, spolu zaplatené výživné
149,64 eur + 3.840,- eur = 3.989,64 eur). Vychádzajúc z výšky určeného výživného odvolacím súdom

mala matka zaplatiť výživné vo výške 4.987,05 eur (200,- eur / 31 dní mesiaca marec = 6,45 eur na deň,
pomerná časť výživného za marec 2016: 6,45 eur x 29 dní = 187,05 eur, výživné za apríl 2016 až marec
2018: 200,- eur x 24 mesiacov = 4.800,- eur, spolu výživné 187,05 eur + 4.800,- eur = 4.987,05 eur).
Zameškanévýživnétakpredstavujesumu997,41eur(4.987,05eur-3.989,64eur).Zameškanévýživné,
vzhľadom na jeho výšku a výšku bežného výživného, súd povolil matke zaplatiť v mesačných splátkach

splatných spolu s bežným výživným so splatnosťou prvej splátky vo výške 37,41 eur, počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku a každej ďalšej splátky vo výške 40,- eur, pod hrozbou straty
výhody splátok v prípade neuhradenie čo i len jednej splátky riadne a včas.17. S poukazom na tú skutočnosť, že navrhovateľ žiadal určiť výživné mesačne sumou 250,- eur, súd
vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol.

18. Podľa § 396 ods. 2 C. s. p. rozhodol odvolací súd o všetkých trovách konania, o ktorých rozhodol
podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 58, § 52 C. m. p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Odvolací súd nezistil dôvody pre aplikáciu ust. § 55 C. m. p. pre priznanie náhrady trov konania
niektorému z účastníkov. Pokiaľ sa navrhovateľ domáha aplikácie ust. § 55 C. m. p. a priznania náhrady
trov konania tým, že pokiaľ by matka nevybrala finančné prostriedky na jeho vkladnej knižke, nemuselo

byť toto konanie vedené, odvolací súd uvádza, že uvedené nie je dôvodom pre aplikáciu ust. § 55 C. m.
p. Vrátenie finančných prostriedkov z vkladnej knižky je predmetom iného konania, v rámci ktorého bude
súd rozhodovať aj o nároku na náhradu trov konania medzi stranami. Pokiaľ ide o konanie o určenie
výživného, súd prihliadal na skutočnosť, že matka si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi plnila a
samotná skutočnosť, že navrhovateľ nebol s výškou poskytovaného výživného spokojný, neodôvodňuje
záver o použití ust. § 55 C. m. p., navyše za stavu, keď úspech a neúspech každého z účastníkov v

konaní bol približne rovnaký.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)