Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, August 16, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/113/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211203396
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Trnková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8211203396.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu P. L., bývajúceho V., zastúpeného JUDr. Jánom
Jurčom, advokátom, so sídlom Bardejov, Partizánska 5, proti žalovaným 1/ Ing. I. O., bývajúceho G.,
2/ Z. O., bývajúceho G., 3/ X. O. bývajúcej G., 4/ V. O., bývajúceho G., 5/ F. Y., bývajúceho H., 6/ I. Y.,
bývajúceho H., 7/ I. Y., bývajúceho H., 8/ S. I. bývajúcej G., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 3 C 103/2011, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove zo 16. februára 2017 sp.zn. 14 Co 26/2016, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/ a 8/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov rozsudkom z 21. januára 2016 č.k. 3 C 103/2011-229 zamietol žalobu, ktorou

sa žalobca proti žalovaným 1/ až 8/ domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - k parcele č.
CKN č. 133/1 o výmere 444 m2 záhrady zapísané na LV č. XXX pre kat. územie V., vyslovil, že o trovách
konaniabuderozhodnutépoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej.Vodôvodneníuviedol,žepodanú
žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože žalovaní 1/ až 8/ nadobudli vlastnícke právo k spornej parcele
zákonným spôsobom, či už v rámci dedičských konaní, resp. na základe zmlúv v zmysle ustanovenia
§ 132 Občianskeho zákonníka, pričom zo strany žalobcu nebolo preukázané, aby žalobca, resp. jeho

právni predchodcovia užívali spornú parcelu, aby súd mohol posúdiť vznik vlastníckeho práva na strane
žalobcu titulom vydržania.

2. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 16. februára 2017 sp.zn. 14 Co 26/2016 rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil. V odôvodnení uviedol, že v posudzovanej veci bolo povinnosťou
žalobcu žiadajúceho určenie vlastníctva titulom vydržania preukázať dobrú vieru, či dobromyseľnú

držbu, pričom žalobca tieto skutočnosti v konaní pred súdom prvej inštancie, napriek poučeniu o
dôkaznej povinnosti, nesplnil.

3. Žalobca proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal 12. mája 2017 dovolanie s tým, že
dovolanie je prípustné podľa ustanovenia § 420 písm. f/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
V dovolaní uviedol, že nesúhlasí s tvrdením odvolacieho súdu o nesplnení jeho dôkaznej povinnosti,

pretože súd prvej inštancie pochybil pri aplikácii ust. § 153 ods. 1 O.s.p. a odvolací súd pochybil pri
aplikácii ust. § 389 písm. b/ a c/ CSP, a to tým, že pri hodnotení dôkazov neakceptoval obsah výpovede
MUDr. Jozefa Šuchu. Súd prvej inštancie a aj odvolací súd sa nezmienili o tomto skutkovom stave,
ktorý vzišiel z vykonaného dokazovania, a preto sú rozsudky súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu
nepreskúmateľné. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie zidentifikovania predmetu konania pôvodnou
pozemkovoknižnou parcelou, avšak súd prvej inštancie žalobu zamietol, prečo dokazovanie nevykonal

vo svojom rozhodnutí neodôvodnil. Odvolací súd uvedené neodôvodnenie v rozhodnutí súdu prvej
inštancienahradiltak,žežalobcamaltútoskutočnosťnamietaťvrámciROEP,včomvidížalobcaodňatiemožnosti konať pred súdom a mať právo na spravodlivý proces. Žalobca tiež vidí odňatie možnosti konať
pred súdom a mať právo na spravodlivý proces aj v tom, že súd prvej inštancie a aj odvolací súd sa s
návrhom na vykonanie dokazovania vyplývajúceho z jeho podania zo dňa 14. januára 2015 nezaoberali.

Žiadal rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a v ďalšom konaní rozhodnúť aj o trovách odvolacieho a dovolacieho konania.

4.Žalovaná8/vovyjadreníkdovolaniuuviedla,ževšetkydôkazovémateriálynapreukázanievlastníctva
ich parcely už boli predložené súdu, o čom už bolo rozhodnuté v ich prospech. Opätovne preto trvá na

tom, že parcela patrí im a sú jej skutoční vlastníci.

5. Žalovaný 4/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že žalobca proti nim podal viacero obvinení, proti
ktorým súdu doručili dôkazy získané na príslušných úradoch, ktoré potvrdili nepravdivosť jeho ničím
nepodložených tvrdení. Žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by podporil jeho tvrdenia,
preto žiada dovolací súd o potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo
napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451

ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

7.Najvyššísúdvrozhodnutiachvydanýchdo30.júna2016viackrát(pozrinapríkladsp.zn.1Cdo6/2014,
3 Cdo 209/2015, 3 Cdo 308/2016, 5 Cdo 255/2014) uviedol, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne
a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam.

Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a
nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len
vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať
a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane
dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).

8. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (viď § 428 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v
konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,
že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

9. V danom prípade žalobca uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ CSP, podľa ktorého je
dovolanie prípustné (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí),
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva
viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a
právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním
využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý
súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s

jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne
záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k
spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnoteniavykonanýchdôkazov(viďnapríkladrozhodnutiaÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.
IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

11. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných
do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca
činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti

na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012).
Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu
činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné
rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.12. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v
civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho
odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej

je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (1 ECdo 10/2014, 3 Cdo 146/2013).

13. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu treba pojem „procesný postup“ súdu vykladať takto aj za
právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016.

14. Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu konania v zmysle § 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p.“, zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie:
„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho
súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v právnej úprave dovolania a

dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska
nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne.

15. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska
R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých

(extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie,alebokeďsavyskytli„vadynajzákladnejšejdôležitostipresúdnysystém”(pozriSutyazhnik
protiRusku,rozsudokzroku2009),prípadneakdošlokvadetakzásadnej,žemalazanásledok„justičný
omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací

súd citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Obsah spisu v ničom
neopodstatňuje tvrdenie dovolateľa, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom priečiacim
sa zákonu. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací
súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.

16. Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej právnej úpravy dospel k záveru, že dôvodom
znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka (a v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
zakladajúcim prípustnosť dovolania) nebolo podľa predchádzajúcej právnej úpravy nedostatočné
zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo
nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (R 37/1993, R 125/1999, R 42/1993 a 1 Cdo 85/2010, 2

Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011,
7 Cdo 38/2012). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani po novej právnej úprave civilného
sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť
dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých
navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu.

17. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie v danej veci smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, preto dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.

18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.