Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/105/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109234853
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5109234853.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v právnej veci navrhovateľa: J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F., ul. C. č. XXXX/XX, proti odporcovi: K. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Q.-I., D. č. XXX, Česká
republika, v zastúpení JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou so sídlom F., V. G. XXXX/XA, o určenie
výživného na plnoleté dieťa, na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k.
8C/237/2009-41, zo dňa 8. 11. 2010, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok okresného súdu a v r a c i avec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na navrhovateľa výživným
vo výške 200 eur mesačne s účinnosťou od 1.12.2009 do času, kým sa nezmenia pomery, vždy do
15. dňa v mesiaci vopred (výrok I.). Zameškané výživné vo výške 2.200 eur mesačne súd povoľuje
odporcovi splácať v splátkach vo výške 550 eur mesačne splatných spolu s bežným výživným v

najbližších výplatných termínoch po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.). Navrhovateľovi sa náhrada
trov konania nepriznáva (výrok III.).
Okresný súd vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ je synom odporcu, rozsudkom č.k. P
127/97-164 zo dňa 13.11.2000 bolo uložené odporcovi platiť zvýšené výživné na navrhovateľa v sume
1.000 Sk s účinnosťou od 1.11.2000. Navrhovateľ v školskom roku 2010/2011 je študentom 4. ročníka
Súkromnej obchodnej akadémie v Žiline. Jeho výdavky tvoria bežné výdaje na bývanie, stravu, ošatenie,

cestovné a výdavky spojené so štúdiom na Súkromnej škole 50 eur mesačne. Je v maturitnom ročníku,
má výdavky na stužkovú. Robí tiež certifikát, za ktorý zaplatil jednorazový poplatok 1.700 eur.
Výživu navrhovateľa zabezpečuje len matka, ktorej mesačný príjem predstavuje cca 400 eur. Odporca
je podnikateľ, podľa výpisu z obchodného registra vedeného Krajským súdom v Ostrave je konateľom
v spoločnostiach SIMCO Moravia, s.r.o.

Pri právnom posúdení veci okresný súd postupoval podľa ustanovení § 62 ods. 1, 2, § 63 ods. 1, § 75
ods. 1 Zákona o rodine. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané trvanie vyživovacej povinnosti
odporcu voči navrhovateľovi, i keď dosiahol plnoletosť, nie je schopný samostatne sa živiť a odporca
voči nemu vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní. Navrhovateľ podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona
rodine je odkázaný na výživu od obidvoch svojich rodičov. Stará sa o neho iba matka, ktorej pritom tiež
vznikajú náklady. U otca ( odporcu) súd vychádzal i z tej okolnosti, že inú vyživovaciu povinnosť nemá,

keďže ju v konaní ani len netvrdil.
Čo sa týka samotnej výšky výživného súd ju priznal v navrhovanej výške, odporca bol v konaní
pasívny, na pojednávania sa nedostavoval ani napriek výslovným výzvam s povinnosťou dostaviť sa a
v rámci dokazovania si nesplnil svoju povinnosť podľa § 63 ods. 1. Zák. o rodine. Preto okresný súd
pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z toho, že výška priemerného mesačného príjmu odporcu
predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima v SR a zákonnou fikciou jeho príjem stanovil v

sume 3.707,60 eur. Odporca nelikviduje obchodnú spoločnosť v ktorej je spoločníkom a konateľom,
nevrátil sa na územie SR, preto aj bez uplatnenia fikcie jeho príjmu je opodstatnený záver, že dosahujepríjmy aspoň na úrovni priemernej mzdy v SR, túto súd uvádza, že pozná zo svojej úradnej činnosti za
1. polrok roka 2009 zodpovedala sume 721,40 eur a pri tejto predpokladanej priemernej výške príjmu
odporcu je v jeho možnostiach a schopnostiach výživné určené v sume 200 eur mesačne navrhovateľovi

uhradzovať.
O zameškanom výživnom súd rozhodol s prihliadnutím na jedenásť uplynulých výplatných termínov
pred vyhlásením rozsudku, keď odporca nepreukázal, že by takto zvýšené výživné platil čo i len sčasti,
napríklad zodpovedajúcej v pôvodnej výške výživného. Pre prípad vykonateľnosti rozsudku však je
rozsudok smerodajný tak, že hlavným výrokom o zvýšení výživného sa rozhodlo o tomto zvýšení za

celé kalendárne mesiace počas trvania konania, odporca sa bude môcť brániť zánikom pohľadávky čo i
len sčasti, ale iba po dátume vyhlásenia tohto rozsudku, takže skutočná výška zameškaného výživného
môže byť iná, a to aj vyššia.
Navrhovateľovi okresný súd náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak podľa § 142 ods. 2 O.s.p. na
tom základe, že úspešný navrhovateľ voči odporcovi náhradu trov konania si neuplatnil, navyše súd sa
konal v mieste jeho bydliska a bol od súdneho poplatku oslobodený.

Okresný súd v dôvodoch svojho rozsudku konštatoval i zmenu rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. P
127/97-164 zo dňa 13.11.2000.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie odporca. Namietal, že postupom
súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza
z nesprávneho posúdenia veci.
Odňatie možnosti konať pred súdom odvolateľ videl v tom, že bez splnenia podmienok podľa
ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. sa u neho uplatnila fikcia doručenia do vlastných rúk. Z obsahu údajov
na doručenkách do ČR vyplýva, že pri doručovaní termínu pojednávania na ktorom bol vyhlásený

rozsudok nebol dodržaný postup podľa § 47 od. 2 O.s.p. Nemohol preto bez svojej viny uplatniť v konaní
pred súdom skutočnosti, dôkazy preukazujúce či už počet vyživovacích povinností, výšku príjmu, ide
pritom o dôkazy z hľadiska § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine rozhodujúce. Neodôvodnene
potom súd vychádzal z ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine a jeho príjem stanovil tak, že výšku
príjmu určil podľa zákonnej fikcie v sume 3.707,07 eur, jeho skutočný príjem však predstavuje cca

664 eur mesačne. Pokiaľ by bol na pojednávanie riadne predvolaný, preukázal by všetky skutočnosti
rozhodujúce pre riadne zistenie skutkového stavu potrebné pre rozhodnutie vo veci. Okresný súd sa
nezaoberal jeho zárobkovými možnosťami a schopnosťami z hľadiska rozsahu vyživovacej povinnosti,
neodôvodnene vychádzal z ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Ak by mu súd svojim postupom
neodňal možnosť konať a bol by ho riadne predvolal na pojednávanie, preukázal by všetky skutočnosti

súvisiace s hodnotením svojich majetkových pomerov a umožnil súdu zistiť všetky okolnosti potrebné
na zákonné rozhodnutie. Žiadal zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že podľa jeho informácii odporcovi bola pošta
doručovaná riadne a v rámci zákona na adresu Q. I. D. XXX, ČR. Problémom, s ktorým on nič neurobí

je to, že odporca poštu nepreberie zámerne. Naviac odporca sa ani na jednom z pôvodných konaní
nezúčastnil.
Okolnosť, že odporca má v súčasnom manželstve deti, teda ďalšie dve vyživovacie povinnosti, bolo súdu
už počas celého súdneho konania dobre známe. Odvolací návrh odporcu odmieta a trvá na rozhodnutí
Okresného súdu Žilina, pretože odporca si stále neplní vyživovaciu povinnosť tak ako má, dokonca

zameškané výživné z predchádzajúcich niekoľkých rokov aj po povolení splátkového systému súdom
celé neuhradil.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201
prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom

v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
rozsudok okresného súdu postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd vyhodnotil odvolanie odporcu za dôvodné.

Podľa § 47 ods. 1 O.s.p. do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon,
a iné písomnosti, ak to nariadí súd.Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý,
hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku
príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie

bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným
spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, kedy
bola zásielka vrátená súdu za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že odporcovi všetky zásielky súd doručoval na adresu D. XXX,

Česká republika. Jednalo sa o zásielky: návrh na začatie konania + poučenie pre odporcu + predvolanie
na termín pojednávania 27.9.2010 ako aj predvolanie na termín pojednávania 8.11.2010 (na označenom
pojednávaní bol vyhlásený rozsudok vo veci samej). U všetkých zásielok sa jednalo o doručenie do
vlastných rúk na tzv. „ružovú doručenku“. Podľa správy poštového doručovateľa adresát - odporca
nezastihnutý, údaj na poštovej obálke o oznámení doručovania - a na obálke vyznačené „nevyžiadané“.
Odporca zásielky súdu určené do vlastných rúk osobne neprevzal, doručenku vlastnoručne nepodpísal

a zásielka sa vrátila s označením nevyžiadaná, odporcovi kvalifikovaným spôsobom nebola ani
jedna zásielka určená do vlastných rúk doručená. Nemohol preto okresný súd konštatovať fikciu
doručenia postupom podľa § 47 ods. 2 O.s.p. pri doručovaní zásielok odporcovi určených do vlastných
rúk. Nenaplnenie fikcie doručenia zásielok odporcovi fikciou doručenia konštatoval odvolací súd v
predmetnej veci aj v rozhodnutí 7Co/261/2012-75 zo dňa 30.10.2012, keď rozhodoval o žiadosti

odporcu na odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania. Tento záver odvolacieho súdu bol
prijatý vo vzťahu k doručovaniu rozsudku okresného súdu v merite veci, keď krajský súd konštatoval
nenaplnenie doručenia meritórneho rozsudku odporcovi fikciou doručenia. V označenom konaní krajský
realizovaný spôsob doručenia hodnotil za neúčinný, odporca nemal dôvod pre podanie žiadosti o
odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania, lebo bolo zrejmé, že nebol rozsudok okresného

súdu napadnutý „oneskoreným“ odvolaním odporcu, tento rozsudok totiž riadne doručený nebol. Nebol
dodržaný zákonný postup doručenia súdnych písomností do vlastných rúk vrátane splnenia podmienok
fikcie doručenia stanovených v § 47 ods. 2 O.s.p.
Krajský súd preskúmaním odvolania odporcu v aktuálne prebiehajúcom konaní prijal záver o tom, že
do vlastných rúk odporcu mali byť doručené minimálne: návrh na začatie konania, uznesenie, aby sa

odporcakvecipísomnevyjadril.Okresnýsúdkonštatovalpridoručeníoznačenýchpísomnostídoručenie
fikciou (§ 47 ods. 2 O.s.p.) hoc neboli splnené zákonné predpoklady pre prijatie takéhoto záveru. Navyše
odporca kvalifikovaným spôsobom na pojednávania súdu ( vrátane pojednávania na ktorom došlo k
vyhláseniu odvolaním napadnutého rozsudku) predvolaný nebol.
Doručovanie súdnych písomností v dotknutej veci sa spravuje ustanoveniami Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady EÚ č. 1393/2007. Uvedené nariadenie umožňuje členským štátom doručovať
zásielky poštou (v článku 14), účinky tohto doručenia však môžu nastať iba ak sú splnené podmienky
právneho poriadku štátu „ktorý zásielku doručuje“. Postupom podľa uvedeného nariadenia (článok 7
ods. 1) prijímací orgán sám doručí alebo zabezpečí doručenie písomností podľa právneho poriadku štátu
prijímacieho členského štátu, alebo osobitným spôsobom o ktorý požiadal odosielajúci orgán, pokiaľ je

tento spôsob zlučiteľný s právnym poriadkom tohto členského štátu. V rámci krajín EÚ na doručovanie
sa aplikujú ustanovenia Nariadenia Európskeho parlamentu Rady EÚ č. 1393/2007. Uvedený európsky
právny predpis má prednosť pred dvojstrannými zmluvami uzatvorenými členskými štátmi.
Z toho plynie záver, že pri konštatovaní fikcie doručenia zásielok určených odporcovi do vlastných rúk
mali byť dodržané požiadavky podľa ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p.

V preskúmavanej veci je jednoznačné, že realizovaný spôsob doručenia návrhu na začatie konania ako
i zásielok určených podľa zákona do vlastných rúk účastníka konania, nie je v súlade s požiadavkami
ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p., nemohol preto okresný súd konštatovať ani u jedných zásielok určených
odporcovi do vlastných rúk fikciu doručenia. Navyše Občiansky súdny poriadok vylučuje náhradne
doručenie uznesenia, aby sa k veci odporca písomne vyjadril (§ 114 ods.2,3 O.s.p.).

Konštatovanýmnesprávnymprocesnýmpostupomsúduprvéhostupňaodporcovineboloumožnenéako
účastníkovi konania zákonom zodpovedajúcim spôsobom realizovať práva účastníka v prebiehajúcom
konaní, z týchto dôvodov krajský súd musel konštatovať dôvodnosť odvolania odporcu a následne musel
rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Vzhľadom na dôvod zrušenia
rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd s otázkami hmotnoprávneho charakteru sa už zaoberať

nemohol.

V ďalšom konaní okresný súd vec opätovne prejedná, dbá o to, aby jeho procesné postupy boli
v súlade s ustanovením Občianskeho súdneho poriadku a pri právnom posúdení s ustanoveniamihmotnoprávneho predpisu - Zákona o rodine. Krajský súd apeluje aj na odporcu, aby v konaní poskytol
aktívnu súčinnosť v záujme čo najrýchlejšieho uzavretia prípadu.
V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.