Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/341/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716202325
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5716202325.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa: C.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Q. X, D., zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Ivetou
Ďurčaťovou, advokátkou so sídlom T. XX, C., proti matke navrhovateľa: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. XX, C., zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou so sídlom

E. L. XXXXX/XXB, C., o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Martin č. k. 11C/15/2016-102 zo dňa 28. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku I. o zaviazaní odporkyne prispievať na výživu navrhovateľa, vo
výroku II., ktorým súd návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol a vo výroku IV. o trovách konania zrušuje
a vec v rozsahu zrušenia vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vo zvyšnej časti (vo výroku, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľa o platenie výživného od 28.05.2015
do 03.03.2016) sa rozsudku okresného súdu nedotýka.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 11C/15/2016-102 zo dňa 28.06.2016 zaviazal odporkyňu
(matku navrhovateľa) prispievať na výživu navrhovateľa mesačne výživným vo výške 160,- eur počnúc
dňom 03.03.2016, vždy do každého 25. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa a vo zvyšku

návrh navrhovateľa zamietol. Súd zamietol i návrh navrhovateľa na platenie výživného od 28.05.2015
do 03.03.2016. Zároveň vyslovil, že o trovách konania rozhodne do tridsiatich dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.
V odôvodnení uviedol, že návrhom doručeným dňa 03.03.2016 sa navrhovateľ domáhal voči matke
určenia výživného v sume 250,- eur mesačne od 28.05.2015 z dôvodu, že sa odsťahoval zo spoločnej
domácnostiasumu150,-eur,ktoroumumatkaprispievanavýživnénepovažujezadostačujúcu,nakoľko

študuje, pričom má výdavky aj na ubytovanie a stravovanie v študentskom dome, dopravu, študijné a
materiálne pomôcky a iné. Navrhovateľ sa domáhal i vydania vkladnej knižky, ktorá bola založená na
tvorbu úspor otcom navrhovateľa v zmysle rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 12P 25/2010, ktorý
návrh súd vylúčil na samostatné konanie.
Citujúc ust. § 62 ods. 1, § 75 ods. 2, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) súd návrhu vyhovel len v časti konštatujúc,

že vzťahy medzi účastníkmi nezodpovedajú vzťahom rodiča a dospelého dieťaťa. Konštatoval, že
neštandardné správanie navrhovateľa voči matke sa zásadne vymyká v rámci spoločensky žiaduceho
sa správania dieťaťa k rodičovi, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že sa mal dopustiť v dome svojich
starých rodičov v období od 16.05.2014 do 01.06.2014 krádeže zlatých šperkov, ktoré trestné stíhanie
bolo odložené, nakoľko bolo podmienené súhlasom poškodeného, t. j. matky odporkyne. Správanie
navrhovateľa voči matke považoval za neštandardné, neobsahujúce prirodzený rešpekt a úctu, ktorá

má existovať na strane detí voči rodičom. Prihliadajúc na snahu odporkyne vyvinúť maximálne úsilie
na zlepšenie vzájomných citových väzieb, súd ju zaviazal prispievať výživným mesačne v sume 160,-eur, ktoré bola ochotná platiť. Posúdiac rozsah odôvodnených a nevyhnutných potrieb navrhovateľa
dospel k presvedčeniu, že takto platené výživné spolu s výživným, ktoré navrhovateľ dostáva od otca, je
vzhľadom na náklady, ktoré súdu predložil a zdôvodnil postačujúce. Nakoľko odporkyňa si vyživovaciu

povinnosť plní dobrovoľne, od podania návrhu nevzniklo zameškané výživné.
Návrh navrhovateľa v časti prevyšujúcej výšku určeného výživného súd zamietol, rovnako zamietol i
návrh navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal výživného od 28.05.2015 do 03.03.2016 (do podania
návrhu) z dôvodu, že výživné v prípade plnoletých osôb možno priznať len od podania návrhu.
Rozhodnutie o trovách konania si súd podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do

30.06.2016 (ďalej len „O. s. p.“) vyhradil na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

2. Proti tomuto rozsudku čo do výroku, ktorým súd návrhu v časti výživného vo výške 160,- eur vyhovel
a výroku, ktorým súd vo zvyšku návrh zamietol (výrok I. a II.) podal navrhovateľ odvolanie, ktorým sa
domáhal zrušenia napadnutého rozsudku v tejto časti a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie.
Navrhovateľ s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasil, majúc za to, že tento sa stotožnil len s
tvrdeniami matky a neprihliadol na to, že životná úroveň dieťaťa a rodiča má byť rovnaká a dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd vychádzal z tvrdenia matky, že má mesačné
výdavky okolo 600,- eur, okrem výdavkov na nájomné, elektrinu, televíziu, plyn, káblovú televíziu a úver

však svoje výdavky nepreukázala. Pokiaľ ide o jeho brata Jakuba, voči ktorému má matka vyživovaciu
povinnosť, na jeho výžive a úhrade potrieb sa podieľa aj jeho otec, na ktorú skutočnosť súd neprihliadal,
keďže ju v rozhodnutí vo veci samej neuviedol.
Ďalej uviedol, že jeho štúdium na Technickej univerzite vo Zvolene je finančne náročné, pričom z brigád
má len minimálne finančné prostriedky. Vzhľadom na mesačný príjem matky, ktorý je približne 1.172,32

eur mesačne je v jej možnostiach prispievať mu na výživu vo výške 250,- eur.
Namietal tiež záver súdu o tom, že jeho správanie je voči matke neštandardné a absentuje tu prirodzený
rešpektaúcta.Jepravda,žeichvzťahyniesúvzájomnetakédobréakobymalibyťvzťahymedzimatkou
a synom, ale tieto sú len dôsledkom výchovy a starostlivosti matky a jej správania sa k nemu. Súd sa
podľa neho nemal zaoberať skutkami z minulosti, ktoré s určením výživného v súčasnej dobe nemajú

žiadnu súvislosť, keď pri určení výšky výživného sú podstatné len odôvodnené potreby navrhovateľa a
možnosti, schopnosti a majetkové pomery výživou povinnej osoby.

3. Matka navrhovateľa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Uviedla, že žalobca v konaní nepreukázal výdavky v takej výške, ktorá by odôvodňovala výživné vo

výške 250,- eur mesačne. Navrhovateľ výdavky špecifikoval vo výške 268,- eur a nakoľko vyživovaciu
povinnosť majú obaja rodičia nie je dôvod, aby len ona bola povinná hradiť navrhovateľovi výživné v takej
výške, ktorá pokryje takmer všetky jeho výdavky. Navrhovateľ tiež uviedol, že si príležitostne brigádnicky
privyrába, a teda dosahuje určitý príjem aj z tejto činnosti. Ako matka si zabezpečila dve práce, aby
bola schopná uživiť seba aj svojho druhého syna I., ktorý študuje na strednej škole. V školskom roku

2015/2016 mala zvýšené výdavky v súvislosti so stužkovou slávnosťou syna I., na ktorého platí otec
bežné výživné vo výške 66,38 eur mesačne. Preukázala tiež zvýšené náklady, pokiaľ ide o výdavky na
stomatologickú starostlivosť o syna I.. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval nato, že jeho skutky z minulosti
nemajú s výživným žiadnu súvislosť, súd v tejto súvislosti prihliadal na súlad s dobrými mravmi. V závere
poukázala na to, že pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd na strane oprávneného skúma nielen

jeho odôvodnené potreby, ale aj existenciu a počet iných osôb povinných vyživovať, rovnako prihliada
aj na súlad práva s dobrými mravmi.

4. Navrhovateľ v reakcii na vyjadrenie matky uviedol, že výdavky vo výške 268,- eur sú pravidelné, v
ktorých však nie sú započítané výdavky na oblečenie, hygienické pomôcky, lieky a lekársku starostlivosť,

ako aj výdavky súvisiace so školou. Jeho príjem z brigádnickej činnosti nie je pravidelný. Od decembra
2014 až do jeho odchodu zo spoločnej domácnosti ho matka podporila len tým, že mu zaplatila internát.
Všetky ostatné výdavky si musel hradiť sám, čo bolo aj dôvodom jeho odchodu zo spoločnej domácnosti.
Ak matka poukázala na dobré mravy, mal by odvolací súd prihliadnuť na skutočnosť, že od rozvodu
rodičov matka o neho neprejavovala náležitý záujem, rovnako ani o jeho mladšieho brata. Za rozporné s

dobrými mravmi pritom považuje aj konanie matky, ktorá pre vlastné účely použila finančné prostriedky
na jeho vkladnej knižke. V priebehu konania preukázal, že matka predala rodinný dom za sumu 35.000,-
eur, zrekonštruovala svoj byt, je majiteľkou dvoch osobných motorových vozidiel, pričom jedno z nichprenechala do užívania jeho bratovi. Aj vzhľadom na výšku jej mesačného príjmu je preto podľa neho v
možnostiach a schopnostiach matky platiť mu požadované výživné.

5. Vzhľadom na to, že odvolací súd vo veci rozhodoval za účinnosti nových procesných kódexov, zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C. m. p.“) a zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), účinných od 01.07.2016, bol povinný pri svojom postupe aplikovať
novú právnu úpravu (§ 395 ods. 1 C. m. p., § 470 ods. 1, 3 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov
uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 395 ods. 2 C. m. p., § 470 ods. 2 C. s. p.). Zároveň

súd vo svojom rozhodnutí prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom
konania (§ 362, § 359 C. s. p., § 7 C. m. p., § 204 ods. 1, § 201 O. s. p. v spojení s § 470 ods. 1 C. s. p.,
§ 395 ods. 2 C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355
ods. 1 C. s. p., § 201 O. s. p. v spojení s § 470 ods. 2 C. s. p., § 395 ods. 2 C. m. p.), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v
zmysle v § 379 C. s. p. v spojení s § 65 C. m. p., § 66 C. m. p. a rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C. s. p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C. s. p. vec v rozsahu zrušenia
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, nakoľko
okresný súd svoje rozhodnutie založil na nedostatočne zistenom skutkovom stave a nesprávnom
právnom posúdení, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa ani požiadavky ust. § 157
ods. 2 O. s. p., resp. § 220 ods. 2 v súčasnosti účinného Civilného sporového poriadku.

8. Základné právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby postup a rozhodnutia všeobecných súdov boli
preskúmateľné, aby ich rozhodnutia obsahovali dostatok relevantných dôvodov objasňujúcich výroky
a súčasne aby také rozhodnutia neboli arbitrárne. Rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody,
na ktorých je založené. Výrok súdneho rozhodnutia, ktorý je záväzný, totiž nemožno vnímať oddelene
od odôvodnenia súdneho rozhodnutia, nakoľko práve z odôvodnenia má vyplývať na základe akých

skutkových a právnych dôvodov bol výrok rozhodnutia prijatý. Z napadnutého rozhodnutia tieto dôvody
nevyplývajú.

9. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia, odvolania navrhovateľa a obsahu spisu zistil,
že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči svojej matke určenia vyživovacej povinnosti vo výške

250,- eur mesačne od 28.05.2015. Súd návrhu navrhovateľa v časti vyhovel a matku navrhovateľa
zaviazal (tu odvolací súd poukazuje na nesprávnu formuláciu výroku napadnutého rozhodnutia, keď
v danom prípade ide o autoritatívne rozhodnutie súdu, a teda súd na plnenie vyživovacej povinnosti
nezaväzuje, ale túto povinnosť ukladá) prispievať na výživu navrhovateľa sumou 160,- eur mesačne
majúczato,žetaktourčenévýživnéspolusvýživnýmposkytovanýmotcomnavrhovateľajepostačujúce,

keď zároveň dospel k záveru, že správanie sa navrhovateľa voči matke je v rozpore s dobrými mravmi.

10. Základnou podmienkou pre určenie výživného je zistenie, že vyživovacia povinnosť (v danom
prípade) matky navrhovateľa voči navrhovateľovi trvá. I keď súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku citoval ust. § 62 ods. 1 zákona o rodine, nie je z odôvodnenia napadnutého

rozsudkuzrejménazákladeakýchskutočnostíadôkazovmalsúdpreukázané,ževyživovaciapovinnosť
matky voči navrhovateľovi trvá (záver súdu o trvaní vyživovacej povinnosti možno vyvodiť len zo
skutočnosti, že súd rozhodol o jej výške). Súd však pri svojom rozhodnutí dôsledne neaplikoval ani ust.
§ 62 ods. 2, 5, § 75 ods. 1 zákona o rodine, keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že
by sa súd zaoberal dôvodnosťou výdavkov účastníkov konania a ich vplyvom na rozsah vyživovacej

povinnosti. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že preukázateľné výdavky matky
navrhovateľa sú v sume 600,- eur, ktoré konkrétne výdavky matky a v akej výške, na základe
akých dôkazov mal za preukázané a odôvodnené však už neuviedol. Okresný súd v napadnutom
rozhodnutí žiadnym spôsobom nevyhodnotil ani ktoré výdavky, resp. potreby navrhovateľa považoval
za odôvodnené a v akom rozsahu, z akej výšky odôvodnených potrieb navrhovateľa (aspoň približnej)

vychádzal, keď konštatoval, že výživné platené rodičmi je vzhľadom na náklady, ktoré navrhovateľ súdu
predložil a zdôvodnil postačujúce. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že i keď je zrejmé, že výdavky
na stravu a odievanie a pod. nie je možné vždy konkrétne vyčísliť a v tomto smere je možné vychádzať
i z verejných štatistík v danej oblasti (napr. Štatistického úradu SR), či všeobecne známych skutočností(samozrejme za predpokladu, že nie sú dané špecifické požiadavky napr. zo zdravotných dôvodov), je
potrebné,abyzrozhodnutia,ktorýmbolaurčenávyživovaciapovinnosťvyplývalaspoňminimálnyrozsah
súdom uznaných výdavkov oprávnenej i povinnej osoby. Pokiaľ ide o navrhovateľa, okrem potvrdenia

o návšteve školy však z obsahu spisu nevyplýva, že by navrhovateľ predložil akékoľvek dôkazy na
preukázanie svojich odôvodnených výdavkov. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že konanie o
určenie výživného na plnoleté dieťa je návrhovým konaním (§ 65 ods. 3 zákona o rodine), v ktorom je
navrhovateľ povinný označiť a predložiť dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností (pokiaľ to nie
je spojené s nepomernými ťažkosťami).

11. Nepreskúmateľné je rozhodnutie súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o jeho záver o rozpore správania
sa navrhovateľa s dobrými mravmi. V zmysle ust. § 75 ods. 2 zákona o rodine výživné nemožno priznať,
ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Pojem dobré mravy zahŕňajú nepísané pravidlá slušnosti,
ľudskosti a tolerancie, poctivosti a dôvery, ktoré princípy súd vždy musí skúmať v kontexte daného
individuálneho prípadu, konania účastníkov a v súslednosti ich úkonov v čase a mieste. Na prípady

rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych
okolností prípadu. Pokiaľ ide o úvahu súdu o tom, či výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými
mravmi, úvaha súdu musí byť podložená konkrétnymi zisteniami v konaní. Vždy je potrebné dôsledne
zvážiť, ktoré správanie sa a konanie výživou oprávnenej osoby, ktoré je prípadne možné posúdiť ako
rozporné so zaužívanými princípmi slušnosti a morálky, je vo vzťahu k výživou povinnej osobe takým

závažným zásahom do vzťahu medzi rodinnými príslušníkmi, pre ktorý povinnú osobu (v danom prípade
matku) nie je možné zaviazať k povinnosti prispievať výživným oprávnenej osobe, pretože priznanie
výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

12. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval rozpor správania sa

navrhovateľa s dobrými mravmi, z jeho odôvodnenia však už nie je možné zistiť aké konkrétne konanie
navrhovateľa súd za rozporné s dobrými mravmi považoval. Prosté konštatovanie o „neštandardnom
správaní sa navrhovateľa voči matke, absencii prirodzeného rešpektu a úcty“, bez bližšej špecifikácie v
čom má toto nevhodné správanie spočívať, resp. ako sa nedostatok rešpektu a úcty prejavuje, nedáva
možnosť posúdiť správnosť záverov o závažnosti tohto konania vo vzťahu k posúdeniu jeho súladu s

dobrými mravmi. Pokiaľ súd poukázal na krádež šperkov, nie je zrejmé akým spôsobom malo uvedené
zasiahnuťdovzťahunavrhovateľakmatke,keďvprvomradeišloonevhodné,protiprávnekonanie,resp.
konanie v rozpore s dobrými mravmi nie voči matke ale voči jej rodičom. Vzhľadom na závažnosť vplyvu
posúdenia súladu konania navrhovateľa s dobrými mravmi, ktoré môže viesť k nepriznaniu výživného,
musí byť rozhodnutie súdu v tomto smere jednoznačné, nevyvolávajúce akékoľvek pochybnosti o tom

čo súd k takému záveru viedlo.

13.Odvolacísúdzároveňpoukazujenanesprávnuaplikáciuust.§75ods.2zákonaorodinesúdomprvej
inštancie, pokiaľ súd uvedeným ustanovením odôvodnil zamietnutie návrhu navrhovateľa nad sumu
160,- eur. Z ust. § 75 ods. 2 zákona o rodine vyplýva, že v prípade, ak súd zistí, že právo na výživné je

v rozpore s dobrými mravmi, nemá možnosť výživné modifikovať (napr. znížením výšky požadovaného
výživného) ale jeho jedinou možnosťou, resp. povinnosťou je toto právo nepriznať.

14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v poradí
I. a II. výroku (ktoré výroky vzhľadom na povahu uplatneného nároku nemožno oddeliť) zrušil a vec

mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd doplní dokazovanie v zmysle
vyššie uvedeného (vo vzťahu k trvaniu vyživovacej povinnosti, odôvodneným potrebám navrhovateľa
a schopnostiam a možnostiam matky, posúdiac zároveň súlad výživného s dobrými mravmi) a vo veci
opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 C. s. p.
Pokiaľ by súd prvej inštancie opätovne dospel k záveru, že priznanie výživného navrhovateľovi by bolo

v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd zároveň dáva do pozornosti čl. 16 ods. 3 C. s. p., v spojení
s § 2 C. m. p.

15. Výroku, ktorým súd návrh navrhovateľa v časti o platenie výživného od 28.05.2015 do 03.03.2016
zamietol, sa odvolací súd nedotkol, keďže tento nebol odvolaním navrhovateľa napadnutý, keď tento

zároveň nie je závislý od predchádzajúcich výrokov, keďže ide o zamietnutie návrhu navrhovateľa za
určité obdobie, ktoré možno posúdiť samostatne.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)