Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 9, 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 10Cb/105/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614203878
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1614203878.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdMalackysudkyňouJUDr.VierouMalinowskouvprávnejvecižalobcu:KONKORDSLOV

A K I A, s.r.o., Hviezdoslavova 67, 901 01 Malacky, IČO: 35 787 465, zastúpený JUDr. Petrom Vačokom,
advokátom, Vazovova 9/A, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Záhorácke pekárne a cukrárne, a.s.,
Cesta Mládeže 12, 90101 Malacky, IČO: 31 412 955, zastúpený JUDr. Irenou Sopkovou, advokátkou,
Hlavná 25, 040 01 Košice, o zaplatenie 6.821,16 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 6.821,16 € s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo
sumy 3.303,36 € od 11.02.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy
2.893,68 € od 11.03.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 534,12

€ od 17.03.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 04.04.2014 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 6.821,16
€ s príslušenstvom titulom neuhradených bezpečnostných ochranných služieb. V žalobe uviedol, že za
poskytnuté služby na základe Zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti č. XXX/
XXXX zo dňa 15.12.2010 a Dodatku č. 1 k zmluve zo dňa 10.01.2014 vystavil žalovanému faktúru

č.XXXXXX zo dňa 31.01.2014 splatnú 10.02.2014 na sumu 3.303,36 €, faktúru č. XXXXXXX zo dňa
28.02.2014 splatnú 10.03.2014 na sumu 2.983,68 € a faktúru č.XXXXXXX zo dňa 06.03.2014 splatnú
16.03.2014 na sumu 534,12 €, pričom žalovaný tieto faktúry nezaplatil. Žalobca si popri nároku na istinu
uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne z dlžných súm a náhradu trov konania.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 18Rob/85/2014-16 zo dňa 22.05.2014, ktorým žalobe
vyhovel.Protiplatobnémurozkazupodalžalovanývzákonnejlehoteodpor,vktoréhoodôvodeníuviedol,

že žalobca vykonával strážnu službu v objekte žalovaného, neplnil si svoje povinnosti a dokonca bolo
preukázané, že jeho pracovníci umožňovali kradnúť tovar z objektu žalovaného. Pracovníci žalovaného
porušovali bod 8, ako aj ďalšie zmluvné podmienky bodu 1 až 7 a, b, c, bod 8, 9 a,b,c,d, 11 až 16. Pri
celkovej kontrole od 01.01.2013 do februára 2014 bola zistená škoda odcudzením tovaru vo výške 6.320
€ s DPH v priamej príčinnej súvislosti s porušením zmluvy. Žalovaný uviedol, že pracovníci žalovaného
U. a G. sa priznali a usvedčuje ich aj N. preto žalovaný od zmluvy odstúpil a uvedenú škodu započítal
voči pohľadávke žalobcu, čím pohľadávka v žalovanej výške zanikla.

3. Podľa § 177 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 1 CSP nariadil vo veci pojednávanie, vykonal dokazovanie
výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, ako aj navrhnutým svedkom, pripojilspisy OR PZ Malacky spis. zn. ČVS:B. a spis Okresného súdu Malacky spis. zn. 25M/16/2014, keď zistil
tento skutkový a právny stav:

4. Z predloženej Zmluvy č. XXX/XXXX . o poskytovaní ochranných služieb v oblasti súkromnej
bezpečnosti zo dňa 15.12.210, súd zistil, že medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako
odberateľom bola uzavretá zmluva, predmetom ktorej bolo poskytovanie ochranných bezpečnostných
služieb za odplatu v súlade so zákonom č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej
žalobcom pre žalovaného na dobu neurčitú s nástupom od 01.01.2011. Podľa čl. 3 zmluvy služba

je zameraná na fyzickú ochranu osôb a majetku v areáli žalovaného, bola poskytovaná v rozsahu
požiadaviek žalovaného na práce ochranných bezpečnostných služieb rozpracovaných v Smerniciach
pre výkon strážnej služby alebo v poučení SBS nepretržite jedným pracovníkom 24 hodín denne v
12 hodinových službách. Podľa čl. 4 zmluvy areál budov a zariadení objednávateľa je umiestený na
pozemkoch v k.ú. I. objekt X., presne špecifikovaný v pláne areálu. Cena služieb bola dohodnutá sumou
3,50 €/hodinu, celková cena môže byť upravená v prípade ak miera inflácie euro prekročí 1 %. K cene sa

pripočíta DPH, cena služieb je podľa čl. 7 zmluvy účtovaná mesačne do 5 dňa nasledujúceho mesiaca .
Reklamáciepočtudodanýchhodínjeodberateľpovinnýuplatniťnajneskôr7dníoddoručeniafaktúry(č.l.
33-36 spisu). Cena za služby bola v zmysle dodatku č. 1 na základe dohody strán priebežne upravená
na sumu 3,70 € za odpracovanú hodinu, s účinnosťou od 01.01.2014 (č.l. 37 spisu).

5. Z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 28.02.2014 splatnej 10.03.2014 vyplýva, že žalobca vyúčtoval
žalovanému poskytnuté služby na základe Zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej
bezpečnosti č. XXX/XXXX. za obdobie od 01.02.2014 do 28.02.2014 sumou 2.983,68 € (č.l. 6 spisu). Z
faktúry č.XXXXXX zo dňa 31.01.2014 splatnej 10.02.2014 vyplýva, že žalobca vyúčtoval žalovanému
poskytnuté služby za obdobie od 01.01.2014 do 31.01.2014 sumu 3.303,36 € (č.l. 7 spisu). Z faktúry

č. XXXXXXX zo dňa 06.03.2014 splatnej 16.03.2014 vyplýva, že žalobca vyúčtoval žalovanému
poskytnuté služby za obdobie od 01.03.2014 do 06.03.2014 sumou 534,12 € (č.l. 5 spisu).

6. Z písomnosti žalobcu adresovanej žalovanému Vypovedanie a odstúpenie od zmluvy o poskytovaní
služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti s okamžitou platnosťou datovanej dňa 06.03.2014 vyplýva,

že žalobca ukončil platnosť zmluvy podľa čl. 5 ods. 5.2, 5.3 a 5.4 zmluvy s okamžitou platnosťou
ku dňu 06.03.2014 z dôvodu opakovaného nedodržania zmluvných podmienok, pričom ako porušenie
povinností uvádza neuhradenie záväzkov za mesiace 01, 02 a 03/2014 a neumožnenie výkonu strážnej
služby, keď 06.03.2016 objekt bez upozornenia obsadila iná SBS. Doručovanie písomnosti preukazoval
žalobca podacím lístkom zo dňa 07.03.2014. (č.l. 69,70 spisu).

7. Z listiny Jednostranný zápočet pohľadávok datovanej dňa 26.03.2014 vyplýva, že žalovaný uskutočnil
jednostranným právnym úkonom započítanie svojej pohľadávky označenej v písomnosti ako „náhrada
škody“ v sume 6.821,16 € voči pohľadávkam žalobcu z titulu faktúry č. XXXXXX - 3.303,36 €, faktúru
č. XXXXXXX - 2.983,68 € a faktúru č.XXXXXXX - 534,12 €, celkom 6.821,16 €. Doručenie písomnosti

preukazoval potvrdením DHL express, z ktorého vyplýva, že adresát prevzal zásielku 27.11.2015 (č.l.
62,63 spisu).

8. Z písomnosti žalovaného datovanej dňa 10.03.2014 Oznámenie o zadržaní platieb vyplýva, že
žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho zamestnanci mu spôsobili škodu v predbežnej výške 6.823,16 €,

oznámil žalobcovi zadržanie úhrady faktúr č. XXXXXX, č. XXXXXXX a č. XXXXXXX., ktorá po ustálení
výšky, bude započítaná na náhradu škody. Doručovanie písomnosti žalobcovi žalovaný nedokladoval
(č.l. 67 spisu).

9. Z písomnosti žalovaného datovanej dňa 10.03.2014 Odstúpenie od zmluvy vyplýva, že žalovaný

odstúpil od zmluvy č. XXX/XXXX z dôvodu porušenia povinností žalobcu, nakoľko jeho zamestnanci
sa podieľali na krádežiach majetku žalovaného tým, že umožňovali vynášanie kradnutého majetku z
objektu, čím vznikla žalovanému škoda minimálne vo výške 6.590,73 € (č.l. 68 spisu).

10. Z písomnosti žalobcu adresovanej žalovanému Odpoveď na odstúpenie od zmluvy zo dňa

12.03.2014 vyplýva, že dňa 12.03.2014 žalobca prevzal odstúpenie od zmluvy č. XXX/XXXX, nakoľko
však zmluvu vypovedal k 06.03.2013, nevidí dôvod na odstúpenie od zmluvy žalovaným. Doručovanie
písomnosti preukazuje žalobca poštovým podacím lístkom zo dňa 12.03.2014 (č.l. 65, 66 spisu).11. Právny zástupca žalobcu nad rámec obsahu písomných podaní na pojednávaní vo veci uviedol, že
žalobca vyúčtoval žalovanému poskytnutie bezpečnostných služieb. Až dňa 27.11.2015 bol žalobcovi
doručený jednostranný zápočet pohľadávky, z ktorého vyplynulo, že žalovaný si uplatnil škodu a jeho

zamestnanci mali byť obvinení z trestného činu, do tohto času žalobca nemal vedomosť o tom, že by
žalovaný evidoval nejaký schodok tak, ako ho vyčíslil v odpore. Čo sa týka výšky sumy titulom náhrady
schodku6.821,16€,tátobypredstavovala136.423ksrožkovalebo1.628ksbedničiek.Jeabsurdné,aby
žalobcovi chýbal tovar, resp. materiál v takom množstve a nezistil to už skôr. V zmysle zmluvy ani nebolo
možné, aby pracovníci žalobcu kontrolovali presný počet výrobkov, ktoré opúšťali areál žalovaného.

Za uvedené bol zodpovedný vedúci expedície, ktorý bol obvinený z krádeže. Žalovaný nepreukázal, či
došlo k odcudzeniu materiálu alebo výrobkov, v akom množstve, a tiež absentuje kauzálny nexus medzi
prípadným zisteným schodkom a porušením povinnosti žalobcu (pojednávanie 01.02.2016).

12. Právny zástupca žalovaného nad rámec obsahu písomných podaní na pojednávaní vo veci
uviedol, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním jednostranným zápočtom ku dňu 26.03.2014,

o čom predložil jednostranný zápočet pohľadávok zo dňa 26.03.2014, a potvrdením o doručení zo
dňa 27.11.2015 prostredníctvom DHL. Žalovaný si uplatnil škodu a jednostranný zápočet na osobnom
rokovaní v deň kedy bol datovaný, žalobca ho odmietol, z toho dôvodu ho žalovaný doručoval
prostredníctvom doručovacej služby. Žalobca bol oboznámený s tým, že žalovaný uplatňuje voči nemu
škodu vo výške 7.860,13 €, pričom vznáša započítaciu námietku do sumy 6.821,16 €. Predmetnom

zmluvy mala byť ochrana majetku žalovaným pred odcudzením a žalobca spolupôsobil pri odcudzení
majetku, preto zodpovedá za škodu, ktorá žalovanému vznikla. S ohľadom na synalagmatický charakter
záväzku žalovaný uplatnil námietku neistoty a odoprel plnenie z vyúčtovaných faktúr. Výška škody
vyplýva z vykonanej inventúry (pojednávanie 01.02.2016).

13. Štatutárny zástupca žalovaného W. ako strana sporu na pojednávaní vo veci uviedla, že žalovaný bol
so žalobcom v zmluvnom vzťahu už pred jej nástupom do funkcie, ohľadom plnenia zmluvy komunikoval
so žalobcom N., jej otec, bývalý štatutárny zástupca žalovaného, tak to bolo zaužívané aj počas jej
výkonu funkcie. Približne v decembri r. 2013 žalovaný zistil, že miznú výrobky. Žalovaný nainštaloval
fotopasce na vrátnicu a zo záznamov bolo neskôr zistené, že expedient žalovaného bral výrobky, bolo to

asi 5 prepraviek denne po dohode s vrátnikmi, ktorým za to dal chlieb alebo rohlíky. Vo veci bolo vedené
trestné stíhanie, polícia uznala len dlh do sumy 300 €, ktorý vyplýval z kamerových záznamov, hoci na
týchto záznamov bolo vidno, že odcudzoval nielen rohlíky, ale aj iné výrobky. K záveru o výške škody
6.821,16 € dospel žalovaný tak, že vedúci výroby robil každý deň inventúru skladu, nakoľko chýbali
výrobky v baliarni. Do baliarne má prístup expedient a výrobný pracovníci, po ich odchode len expedient.

Doobjektumalvstupajnájomcažalovaného,atodočastikdejetoaleta.Kďalšímdverám,kdejevrátnica
kľúče nemá, tie má len vrátnik. Nájomca má možnosť sa voľne prechádzať po objekte, resp. voľne
vstupovať, do budovy nie. Systém inventúry výroby t.j. od zadania až po expedíciu sa realizuje tak, že
inventúrasarobívmesačnýchintervaloch,vbaliarnisarobíkaždýdeňposmeneaexpedientzodpovedá
zavyexpedovaniepresneobjednanéhomnožstvavýrobkov.Vrozhodnomobdobímalžalovanýzriadenú

škodovú komisiu, ktorá bola poverená zisťovaním schodkov, inventúra sa robila bežným spôsobom,
teda podľa údajov, čo by malo vyrobené, čo bolo expedované, čo sa na baliarni nachádza sa zistí koľko
výrobkov chýba, o čom sa spíše inventúrny záznam. Záznam podpisuje vedúci výroby a námestník
ako člen komisie. Na zistené schodky upozorňovala žalovaného osobne a telefonicky (pojednávanie
23.05.2016).

14. Štatutárny zástupca žalobcu S. na pojednávaní uviedol, že žalobca opakovane zadržal
zamestnancov, ktorí vynášali výrobky z pekárne, predstavenstvo túto vec riešilo, niekoľko zamestnancov
aj bolo prepustených, rovnako bol zadržaný alkohol. Čo sa týka spomínaných kamier, tieto boli
inštalované len asi dva týždne resp. boli to fotopasce, a to mimo vrátnice. Ide o priestory vedľa

vrátnice, schodisko, ktoré mal k dispozícii nájomca žalovaného spoločnosť F. ktorý prevádzkuje v
týchto priestoroch reštauráciu. Nájomca mal prístup do celého areálu, pohyboval sa voľne bez kontroly.
Rovnako mal kľúče a vedel sa dostať do strážnice a tým pádom do celého areálu. Vrátnik nemal
odkiaľ vedieť, že tam nájomca nemá vstup, myslel si, že ho žalovaný zásobuje, vrátnici nemali možnosť
kontrolovať nájomcu. Podľa dohody zamestnanci žalobcu nemali právo kontrolovať množstvá, nakoľko

by nebolo možné časovo stíhať expedíciu výrobkov, mali právo kontrolovať len to, či sa vyváža niečo
iné ako rožky. Žalovaný komplikoval prácu žalobcu, nereagoval na podnety na odstránenie nedostatkov,
bola tam napr. aj prestavba celej vrátnice v rozhodnom období a takýmto spôsobom nebolo možné
vykonávať činnosť riadne.15. Svedok N. na pojednávaní uviedol, že je predsedom dozornej rady a tri roky zároveň generálnym
riaditeľom žalovaného. Žalobca pre žalovaného vykonával strážnu službu. Zo začiatku prebiehal výkon

strážnej služby štandardne, následne začala fluktuácia zamestnancov, žalobca menil zamestnancov
na stanoviskách a stávalo sa, že boli pod vplyvom alkoholu. Každý mesiac bol konateľ žalobcu v
pekárňach na stretnutí, kde prisľúbil nápravu, ale k tomu neprišlo. Vynášali sa z objektu výrobky, preto
nariadil predstavenstvu kontrolovať výkon strážnej služby. Asi 1,5 mesiaca pred tým, ako žalovaný podal
trestné oznámenie, technický námestník zistil, že zmizlo zo skladu 2400 debničiek, sklad debničiek

bola samostatná miestnosť, ktorá bola uzavretá nikto tam nechodil asi 3-4 mesiace. Svedka zastavil
prevádzkar objektu a pýtal sa, či vie o tom, že cca 3 roka alebo rok sú medzi vrátnicou a toaletami v
prechode zložené debničky naplnené tovarom. Svedok dal inštalovať fotopascu, z ktorej bolo zistené,
že zamestnanci pekární si dávali tovar do tašiek, bol to p. H. aj iní zamestnanci. Čo sa týka výšky škody,
tá je zistiteľná, nakoľko sa každý deň robila kontrola, vychádzalo sa z materiálu, ktorý bol použitý na
výrobu pekárenských výrobkov a normovania, koľko výrobkov malo byť vyrobených z tohto materiálu

a prípadné chýbajúce výrobky sa spisovali tabuľky. Nepodarky alebo zhorené výrobky sa evidovali,
ukladajú sa do samostatnej miestnosti a predávajú ako technický odpad. U žalovaného v podstate
neexistujú nepodarky, ide len o technologický odpad, ktorý sa zisťuje normou, ide napr. o zostatok múky
alebo kus cesta. Kontrola vozidiel na expedícii výrobkov spočívala napr. v tom, či tam nie sú prázdne
bedničky alebo či nie sú bokom výrobky. Hlavným aktérom krádeží bol sám expedient (pojednávanie

dňa 03.10.2016).

16. Žalobca predložil súdu podaním doručeným dňa 09.06.2016 záznamy týkajúce sa tvrdenej výšky
škody, a to: Záznam zo zasadnutia škodovej komisie zo dňa 10.03.2014 s tabuľkami Sklad hotových
výrobkov od 02.01.2014 do 31.01.2014, 01.02.2014 do 28.02.2014 a od 01.03.2014 do 06.03.2014,

Záznam zo zasadnutia predstavenstva a.s. Záhorácke pekárne a cukrárne Malacky konaného dňa
14.03.2014 (obsah prílohovej obálky č.l. 86 spisu).

17. Zo Záznamu zo zasadnutia škodovej komisie dňa 10.03.2014 vyplýva, že škodová komisia
žalovaného prerokovala výsledky inventúr vykonaných od 02.01.2014 do 06.03.2014 na pracovisku

baliarne. V zápise je uvedené, že inventúrami boli zaevidované denné úbytky pekárenských
výrobkov, ktoré pracovníci v taškách prenášali cez vrátnicu. Pracovníci strážnej služby zamestnancov
nekontrolovali. Celková výška škody bola vyčíslená 7.860,13 € podľa inventúrnych súpisov, ktoré tvoria
prílohu záznamu. Škodová komisia prijala stanovisko, že konanie strážnej služby považuje za hrubé
porušenie zmluvy o výkone strážnej služby, navrhuje vzniknutú škodu započítať formou jednostranného

zápočtu s neuhradenými faktúrami strážnej služby faktúry č. XXXXXX na sumu 3.303,36 €, faktúru č.
XXXXXXX. na sumu 2.983,68 € a faktúru č. XXXXXXX. na sumu 534,12 €, celkom 6.821,16 €.

18. V tabuľkách Sklad hotových výrobkov predložených žalovaným k výške škody sa nachádzajú údaje:
dátum, kód produktu, názov výrobku, hmotnosť v g, počet kusov, chýbajúci počet. Tabuľky sú signované

nečitateľnou šifrou v dolnom pravom rohu.

19. Zo Záznamu zo zasadnutia predstavenstva zo dňa 14.03.2014 vyplýva, že predstavenstvo
žalovaného prerokovalo a prijalo návrh škodovej komisie vo veci jednostranného zápočtu náhrady škody
na pekárenských výrobkoch vo výške 7.860,13 € voči nezaplateným faktúram žalobcu za výkon strážnej

služby 6.821,16 €.

20. Z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu Obvodného odd. PZ Malacky ČVS:B. vyplýva, Mgr.
W. oznámila skutočnosti nasvedčujúce, že bol spáchaný trestný čin, ktoré skutkovo opísala tak, že v
nezistenom čase od mesiaca august 2013 do novembra roku 2013 z objektu žalovaného z uzamknutého

skladu v areáli odcudzil uskladnené 3.700 ks pekárenských prepraviek v celkovej cene 16.694,40 € a od
novembra roku 2013 doteraz vynáša spravidla v raňajších hodinách z areálu rôzne pekárenské výrobky
zhruba za 1.000,- € za mesiac a odnáša na neznáme miesto spravidla cez vrátnicu objektu.

21. Dňa 21.02.2014 bolo Uznesením B. na takto opísanom skutkovom základe začaté trestné stíhanie

za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 Tr. zák., páchateľ pritom ma spôsobiť škodu vo výške min.
17.138,16 €.22. Uznesením B. zo dňa 02.07.2014 bola vylúčená na samostatné konanie trestná vec týkajúca sa
skutku, ktorého sa mala dopustiť trestne zodpovedná osoba tým, že v nezistenom čase od mesiaca
novemberroku2013do21.02.2014zobjektužalovanéhozuzamknutéhoskladuvareáliodcudzilarôzne

pekárenské výrobky v hodnote 383,25 € a odnášala na neznáme miesto spravidla cez vrátnicu objektu.
Vylúčená vec sa ďalej viedla pod sp. zn. ČVS:..

23. I. pri výsluchu svedka - poškodeného v trestnom konaní ČVS:B..i. uviedla, že chýbajúci počet
prepraviek je 2.940 ks v cene 4.512 €/ks, čo je 13.265,28 € a chýbajúci tovar dodá dodatočne.

24. Súčasťou spisu ČVS:B.e prehľad spracovaný žalovaným, nedatovaný, obsahuje údaje: Strata z
predaja + manko - pekárenské výrobky za mesiac 11/2013 suma 1.106,09 €, 12/2013 suma 1.032,65
€, 01/2014 suma 1.115,09 €, 02/2014 suma 619,05 €. Údaj manko prepravky: evidované skutočne na
sklade 3700ks x 4,512 €=16.694,40 €, inventúra skutočného množstva 760 ks x 4.512 € = 3.429,12 €,
manko prepraviek 2.940 ks x 4,512 €= 13.265,28 €. Sumár 17.138,16 €. K prehľadu nie sú pripojené

žiadne účtovné ani iné doklady z ktorých vyčíslenie vychádza.

25. Z výsluchu N. zo spisu ČVS:B. vyplynulo, že od 01.06.2011 pracoval u žalovaného ako expedient.
Začiatkom mesiaca november 2013 sa rozhodol, že začne z podniku brať nejaké výrobky z dôvodu
kompenzácie nízkeho príjmu. Najskôr 2 ks chlieb rascový 900 g a 25 rohlíkov, na tovar každý druhý raz

dával zamestnanecké lístky na l chlieb a 12 rohlíkov. Na začiatku roka bral 4 ks chlieb rôzne druhy,
cca 50 rohlíkov každú nočnú smenu a 3 ks vianočiek každú druhú smenu, toastový svetlý chlieb z
piatka na sobotu 2 ks a 3 ks viek krájaných. Všetky výrobky, ktoré odcudzil zobral z baliarne, nosil ich v
prepravkách na vrátnicu do vedľajšej chodby, kde ich preložil do igelitových tašiek a po skončení smeny
cez vrátnicu domov. Za to, že ho strážna služba pustila cez vrátnicu, im dával chlieb a rohlíky. Strážnici

ho na základe toho bez problémov pustili cez vrátnicu von z podniku. Na vrátnicu nosil aj prepravku, v
ktorej mala nachystané výrobky aj I., tá mávala v prepravke tmavé chleby grahamový, kováčsky, čert
asi aj fínsky a rohlíky. Majstrová C.i tiež brávala chlieb a rohlíky, prepravky si tiež nosila na vrátnicu do
chodby. K strate výrobkov mohlo prísť aj tak, že vodičom sa každý deň dávajú výrobky, ktoré nahlásia,
že im chýbajú v prepravkách na rozvoz a expedient im vždy chýbajúci výrobok doloží. Žlté prepravky sa

brali zo skladu, keď chýbali prepravky na rozvoz, či sa však prepravky vrátili do skladu naspäť uviesť
nevie. Koľko prepraviek sa zobralo zo skladu nikto nikam nezapisoval. Určite brali prepravky aj ostatní
expedienti, nikto z vedúcich nekontroloval, koľko prepraviek sa vráti z rozvozu naspäť do podniku, strata
na prepravkách mohla vzniknúť pri tom, že sa do podniku nevrátilo toľko prepraviek koľko sa vyviezlo na
rozvoz. Medzi obvineným a žalovaným ako poškodeným bol v trestnom konaní uzatvorený zmier podľa

§ 220 Tr. por., škoda uplatnená žalovaným v trestnom konaní v sume 383 € bola zaplatená obvineným
N. dňa 29.09.2014.

26. G. pracovníčka strážnej služby, v trestnom konaní uviedla, že v objekte sa striedali 4 strážnici v
pravidelných 12 hodinových zmenách, okrem nej U.. O krádežiach sa dozvedela od riaditeľky p.G.

Začiatkom decembra roku 2013 nosil zamestnanecké výrobky expedient N. mladší, priniesol si so sebou
aj navyše nejaké prepravky, zo začiatku asi dve neskôr viacej. Tieto prepravky si odložil na chodbu, kde
sa nachádza WC a neskôr si išiel výrobky, ktoré sa v nich nachádzali nabaliť do igelitových tašiek. V
prepravkách sa nachádzali rohlíky, rôzne chleby, vianočky, krájané veky. Keď H. odchádzal cez vrátnicu
s plnými igelitovými taškami, nechal jej na vrátnici chlieb a rohlíky. Povedala mu, že nič nechce, na čo

povedal, že nech sa nebojí, že sa to nikto nedozvie a tovar nebude nikomu chýbať. Na tovar dával aj
zamestnanecké lístky. Na chodbu k WC si nosila prepravku aj majstrová I. keď priniesla na vrátnicu
zamestnanecké výrobky, v prepravke býval chlieb, rohlíky, vianočka. Tieto veci si brala so sebou domov
z práce, na chodbe si výrobky naložila do tašky a išla cez vrátnicu domov. Ona jej taktiež dávala chlieb a
rohlíky. Viac výrobkov ako mala zamestnanecké lístky si brala aj I. O tom, že v podniku bolo odcudzené

veľké množstvo prepraviek nevie, keď pracovala, žiadne prázdne prepravky sa z podniku nevyviezli.

27. TB., pracovník strážnej služby žalovaného, v trestnom konaní uviedol, že niekedy začiatkom
decembra 2013 si nosil zamestnanecké výrobky expedient N. mladší. Priniesol so sebou na chodbu,
kde sa nachádza WC navyše nejaké prepravky, zo začiatku asi tak dve, neskôr viac. Neskôr si išiel

výrobky nabaliť do igelitových tašiek, koľko tovaru odcudzil uviesť nevie, tovar začal brať bez lístkov
niekedy od mesiaca november 2013. Keď H. odchádzal cez vrátnicu s plnými igelitovými taškami, nechal
mu na vrátnici nejaký biely chlieb, nebolo to však pravidelne. Taktiež nevie, ako by bolo možné zobjektu odcudziť veľké množstvo prázdnych prepraviek, nakoľko kontroluje každé auto, ktoré vychádza
z objektu von a prázdne prepravky sú z objektu zakázané vyvážať.

28. Z vyčíslenia škody v trestnom konaní, vyplýva, že voči N. si žalovaný uplatnil škodu na odcudzených
výrobkoch vo výške 383,24 €, táto pozostávala z položiek rožok štandard 1500 x 0,048 = 72 € bez DPH,
chlieb rasca 450g 143 x 0,542 = 77,506 € bez DPH, chlieb Čert 450g 99 x 0,700 = 69,30 € bez DPH,
chlieb Bevit 450g 99 x 0,583 = 57,717 € bez DPH, vianočka s hrozienkami 38 x 0,825 = 31,35 € bez
DPH, toast svetlý a tmavý 16 x 0,625 = 10 € bez DPH, veka na chlebíčky 3 x 0,500 = 1,50 € bez DPH.

Z príjmového pokladničného dokladu vyplýva zo dňa 29.09.2014 vyplýva, že škoda v uplatnenej výške
383 € bola žalovanému N. uhradená (obsah spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. 25M/16/2014).

29. Podľa § 261 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení nesk. predpisov, táto časť
zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na
všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

30. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v platnom znení, môžu účastníci uzavrieť aj takú zmluvu,
ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzku
zmluva nie je uzavretá.

31. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

32. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka účinného v čase vzniku omeškania, ak je dlžník

v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje
zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške
dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola
dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej
republiky nariadením.

33. Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31.
januári 2013.

34. Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, účinného k 31. januáru 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

35. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

36. Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje
prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno
rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala,
a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

37.Podľa§376Obchodnéhozákonníkapoškodenástrananemánároknanáhraduškody,aknesplnenie
povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti,
na ktorú bola poškodená strana povinná

38. Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná

škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku
záväzkovéhovzťahuakomožnýdôsledokporušeniasvojejpovinnostipredvídalaaleboktorúbolomožné
predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala
poznať pri obvyklej starostlivosti.39.Podľa§380Obchodnéhozákonníkazaškodusapovažujetiežujma,ktorápoškodenejstranevznikla
tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

40. Podľa § 580 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky,
ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z
účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli
pohľadávky spôsobilé na započítanie.

41. Podľa § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka, započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na
náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho
istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom
rozhodnutia.

42. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky,
ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno
započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

43. Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť

na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe,
keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

44. Podľa § 359 Obchodného zákonníka proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú
pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

45. Podľa § 98 zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len
OSP), vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku
na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd
posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

46. Podľa § 41 ods. 3 OSP, hmotnoprávny úkon účastníka urobený voči súdu je účinný aj voči ostatným
účastníkom, avšak len od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.

47. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

48. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

49. Podľa § 147 ods. 1, 2 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na
započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje
taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

50. Podľa § 124 ods. 2 CSP, hmotnoprávny úkon strany je voči súdu účinný okamihom doručenia a voči
ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.

51. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva o
poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti číslo XXX/XXXX zo dňa 15.12.2010 a Dodatku č. 1

k zmluve zo dňa 10.01.2014, predmetom ktorej bolo poskytovanie ochranných bezpečnostných služieb
žalobcom žalovanému za odplatu v súlade so zák. č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti
súkromnej žalobcom pre žalovaného na dobu neurčitú s nástupom od 01.01.2011 v areáli žalovaného.
Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Rovnako nebolo medzi stranami sporné, že túto službu
vykonával žalobca pre žalovaného aj v období, ktoré vyúčtoval faktúrami č. XXXXXX, XXXXXXX a

XXXXXXX,. t.j. v období od 01.01.2014 do 31.01.2014, od 01.02.2014 do 28.02.2014 a od 01.03.2014
do 06.03.2014, ktorých zaplatenie je predmetom sporu. Žalovaný vyúčtovanie služieb nenamietal.52. Medzi stranami bolo v konaní sporné ukončenie zmluvy, keď žalobca tvrdí, že zmluvu ukončil
výpoveďou zo dňa 06.03.2014 a žalovaný tvrdí, že túto ukončil zmluvu odstúpením od zmluvy zo dňa
10.03.2014 (ktoré bolo doručené žalobcovi 12.03.2014), s ohľadom na to, že žalobca uplatnil nárok na

zaplatenie odplaty len do 06.03.2014 (čo vyplynulo aj z písomnosti žalobcu adresovanej žalovanému
Vypovedanieaodstúpenieodzmluvyoposkytovaníslužiebvoblastisúkromnejbezpečnostisokamžitou
platnosťou datovanej dňa 06.03.2014) a žalovaný netvrdil opak, ani nenamietal výšku vyúčtovanej
odplaty za služby, súd sa nezaoberal platnosťou ukončenia zmluvy tou-ktorou stranou sporu, nakoľko
pre rozhodnutie vo veci by bolo takéto skúmanie a dokazovanie nadbytočné a žiadna zo strán ho ani

nenavrhla.

53. Žalovaný však v rámci svojej procesnej obrany namietal, že pohľadávka žalobcu zanikla dňa
26.03.2014 započítaním jednostranným právnym úkonom žalovaného, a to pohľadávky žalovaného voči
žalobcovi označenej v písomnosti ako „náhrada škody“ v sume 6.821,16 € voči pohľadávkam žalobcu
z titulu neuhradených faktúr, ktoré sú predmetom, sporu celkom 6.821,16 €. Započítanie preukazoval v

konaní listinou Jednostranný zápočet pohľadávok datovanou dňa 26.03.2014. Jej doručenie žalobcovi
však preukázal až dňom 27.11.2015(č.l. 62,63 spisu).

54. Podľa § 98 OSP účinného v čase hmotnoprávneho úkonu žalovaného, ktorým uplatnil v konaní
pohľadávku na započítanie, vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi

uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo
uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu. Toto ustanovenie
systematicky dopĺňalo ustanovenie § 97 OSP o vzájomnej žalobe. Aktuálne v čase rozhodovania
súdu bola táto procesná úprava prevzatá do ustanovenia § 147 CSP a upravuje vo svojej podstate
hmotnoprávny úkon započítania pohľadávok v priebehu súdneho konania. Podľa výšky pohľadávky

uplatnenej na započítanie pritom rozlišujeme dve situácie: ak žalovaný uplatňuje svoju pohľadávku
na započítanie v menšom, alebo v rovnakom rozsahu ako je pohľadávka žalobcu, ide o takzvanú
kompenzačnú námietku, alebo ak žalovaný uplatňuje na započítanie pohľadávku vo vyššom rozsahu,
ako je pôvodne uplatnená pohľadávka žalobcu, ide o vzájomný návrh. Ak žalovaný uplatní kompenzačnú
námietku, súd skúma, či tu existujú predpoklady započítania podľa hmotného práva. Ak sú splnené

predpoklady započítania, súd akceptuje kompenzačnú námietku, čo sa prejaví vo výroku meritórneho
rozhodnutia.

55. Súd teda prejav žalovaného kvalifikoval ako započítaciu námietku, ktorá mala vyplývať z
hmotnoprávneho úkonu žalovaného. Podľa § 41 ods. 3 OSP účinného v čase tvrdeného započítania,

hmotnoprávny úkon účastníka urobený voči súdu je účinný aj voči ostatným účastníkom, avšak
len od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli. Pohľadávka žalobcu by potom mala zaniknúť
okamihom, keď sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretli, pričom žalovaný tvrdenie o okamihu
stretu pohľadávok dňom 26.03.2014 ničím nepreukázal, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo
doručenie započítacieho prejavu žalobcovi až po začatí konania dňa 27.11.2015. Nakoľko žalovaný

uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie v rovnakom rozsahu ako je pohľadávka žalobcu, súd
vyhodnotil tento procesný úkon ako započítaciu (kompenzačnú) námietku podľa § 147 ods. 2 CSP,
ktorá je vo svojej podstate hmotnoprávny úkon započítania pohľadávok v priebehu súdneho konania
a smeruje k zániku záväzku, ktorý má žalovaný voči žalobcovi. Nakoľko žalobca v konaní namietal
existenciu protipohľadávky žalovaného, súd vykonal dokazovanie ohľadom splnenia predpokladov

vzniku zodpovednosti žalobcu za škodu vzniknutú žalovanému a výšky tejto škody.

56. Pohľadávka žalovaného má predstavovať náhradu škody, ktorá žalovanému vznikla porušením
povinností žalobcu zo záväzkového vzťahu, keď krádežou v objekte žalovaného v čase, keď strážnu
službu vykonával žalobca, riadne nevykonával dohodnutú činnosť - stráženie, zamestnanci žalobcu

hrubo porušili svoje pracovné povinnosti tým, že umožnili krádeže výrobkov a žalobca je zodpovedný
za vznik tejto škody.

57. Zodpovednosť za škodu je podľa úpravy Obchodného zákonníka konštruovaná ako objektívna
zodpovednosťou(tzv.zodpovednosťzavýsledok),pretojeprávnebezvýznamné,čiškodabolaškodcom

zavinená. Predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu v obchodno-záväzkových vzťahoch je
porušenie povinností zo záväzku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením
povinnosti. Oprávnenej strane vznikne nárok na náhradu škody vtedy, ak preukáže, že druhá strana
porušila zmluvnú povinnosť, že jej vznikla určitá škoda a existuje príčinná súvislosť medzi porušenímzmluvnej povinnosti a vzniknutou škodou (kauzálny nexus). Príčinná súvislosť musí byť vždy s určitosťou
preukázaná. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie vyššie uvedených
predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Škoda sa

chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,
predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. To, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (cit. z

R 55/1971).

58. Predpokladmi zodpovednosti za škodu je teda porušenie zmluvnej povinnosti, vznik určitej škody
a existencia príčinnej súvislosti medzi porušením zmluvnej povinnosti a vzniknutou škodou (kauzálny
nexus).

59. Na strane žalobcu prišlo nepochybne k porušeniu povinností zo záväzku, a to porušeniu povinnosti
vyplývajúcej z čl. 3.1. zmluvy, keď žalobca sa zaviazal vykonávať fyzickú ochranu majetku v areáli
žalovaného na X. (čl 4.1 zmluvy), vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pracovníci žalobcu
porušili tento záväzok, keď umožnili umožňovali krádeže výrobkov z objektu žalovaného. Tieto skutkové
zistenia vyplývajú z obsahu spisu OR PZ Malacky spis. zn. ČVS:B. a spis Okresného súdu Malacky spis.

zn. 25M/16/2014. Je právne bez významu, že osobou, ktorá odcudzila výrobky bol expedient žalovaného
(teda zamestnanec žalovaného), nakoľko z dokazovania vyplynulo, že zamestnanci žalovaného o
skutkoch mali nielenže vedomosť, umožnili odcudzenie výrobkov a napokon sami si ponechali za voľný
prechod vrátnicou časť tovaru, ktorá im bola ponúknutá (body 25, 26 a 27 odôvodnenia).

60. Zmluvou o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti mal žalovaný záujem zaistiť
ochranu svojho majetku a zamedziť odcudzeniu vecí a žalobca prevzal zmluvou záväzok vykonať
opatrenia, ktorými by nebezpečenstvo odcudzenia bolo podstatne obmedzené. Ak napriek tomu prišlo
k odcudzeniu veci, a to aj v súčinnosti so zamestnancami samotného žalobcu, je príčinná súvislosť
medzi porušením záväzku žalobcu a vznikom škody daná. Súd nezistil existenciu žiadnych prekážok,

ktoré by nastali nezávisle od vôle žalobcu a bránili mu v splnení povinností, ktoré by nemohol
žalobca odvrátiť alebo prekonať a ktoré by v čase vzniku záväzkového vzťahu účastníkov nemohol
predvídať. Keďže žalobca priamo umožnil vynášanie výrobkov z objektu, neprevádzal ochranu objektu s
odbornou starostlivosťou a podľa zmluvy, pričom pochybeniami pri vykonávaní ochrany ako súd uviedol
vyššie, prišlo jednoznačne k porušeniu zmluvnej povinnosti žalobcu chrániť majetok žalovaného pred

odcudzením, poškodením, stratou. Medzi porušením povinnosti pri výkone zmluvnej ostrahy objektu
a škodou vzniknutou odcudzením vecí zo stráženého objektu je daná príčinná súvislosť (Rozsudok
NS ČR sp. zn. 32Odo 1180/2004 zo dňa 12.05.2005). I v prípade, že hlavnou príčinou vzniku škody
by bolo protiprávne konanie páchateľa, jednou z príčin, ktorá sa na nepriaznivom následku (o ktorého
odškodnenie ide) významne podieľala, bola skutočnosť, že pracovníci žalobcu nevykonávali ostrahu

tak, ako sa žalobca zmluvou zaviazal, ich konanie umožnilo krádeže v objekte. Žalobca teda nesplnil
zmluvné povinnosti a výkonom služby neprispel k zvýšenej bezpečnosti stráženého majetku ani neznížil
riziko škody, a preto námietku nedostatku príčinnej súvislosti medzi jeho konaním a vznikom škody súd
nepovažoval za dôvodnú (analog. rozsudok NS ČR spis. zn. 25 Cdo 2101/2002 zo dňa 18.12.2003)

61. V dôsledku krádeže vznikla žalovanému škoda. Žalovaný uplatnil nárok na náhradu časti vzniknutej
škody do výšky žalovanej istiny. Pre úspešnosť započítacej námietky je však potrebné ďalej preukázať
výšku škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalobcu a vznikom určitej škody v
konkrétnej výške, ktorá potom predstavuje žalovaného. Žalovaný však podľa názoru súdu nepreukázal,
že mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalobcu zo záväzku určitá škoda (škoda v

konkrétnej ním tvrdenej výške).

62. Škodou sa rozumie skutočná škoda, ako majetková ujma, vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znemená
zmenšenie majetkového stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk, teda zisk, ktorý by poškodený
dosiahol, ak by nebola nastala škodná udalosť. Žalovaný v konaní tvrdil, že mu v príčinnej súvislosti

s porušením povinností žalobcu vznikla škoda vo výške 6.320 € odcudzením tovaru (odpor proti
platobnému rozkazu), potom tiež tvrdil, že započítava náhradu škody vo výške 6.821,16 € (Jednostranný
zápočet pohľadávok, č.l. 62, 63), v písomnosti žalobcovi datovanej dňa 10.03.2014 uvádza, že mu
vznikla škoda minimálne vo výške 6.590,73 € (č.l. 68 spisu), z prednesu právneho zástupcu žalovanéhonapojednávanídňa01.02.2016vyplynulo,žežalovanýuplatňujevočižalobcoviškoduvovýške7.860,13
€. Z tvrdení žalovaného potom nie je zrejmé, aká výška škody mu mala v priamej príčinnej súvislosti
s porušením záväzku žalobcom vzniknúť, a ani z čoho táto škoda pozostáva: z obsahu pripojeného

vyšetrovacieho spisu Obvodného odd. PZ Malacky ČVS:B. vyplýva, že I. uviedla, že od mesiaca august
2013 do novembra roku 2013 boli z objektu žalovaného odcudzené uskladnené 3.700 ks pekárenských
prepraviek v celkovej cene 16.694,40 € a od novembra roku 2013 doteraz rôzne pekárenské výrobky
zhruba za 1.000,- € za mesiac. V pripojenom spise ČVS:B. je len prehľad spracovaný žalovaným,
nedatovaný, obsahuje údaje: Strata z predaja + manko - pekárenské výrobky za mesiac 11/2013

suma 1.106,09 €, 12/2013 suma 1.032,65 €, 01/2014 suma 1.115,09 €, 02/2014 suma 619,05 €. Údaj
manko prepravky: evidované skutočne na sklade 3700ks x 4,512 €=16.694,40 €, inventúra skutočného
množstva 760 ks x 4,512 € = 3.429,12 €, manko prepraviek 2.940 ks x 4,512 €= 13.265,28 €. Sumár
17.138,16 €, k prehľadu nie sú pripojené žiadne účtovné ani iné doklady z ktorých vyčíslenie výšky škody
vychádza.

63. Žalovaný vyčíslil vzniknutú škodu v prejednávanej veci sumou 6.821,16 €, súdu však
nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktoré by takto vyčíslenú výšku škody preukazovali. Výška tvrdenej
protipohľadávky nevyplýva ani z obsahu trestného spisu, keď žalovaný uplatnil v trestnom konania
škodu titulom odcudzených výrobkov vo výške 383 €, ktorá mu bola zaplatená obvineným Bystrianskym.
Žalovaný síce predložil súdu zápis škodovej komisie a inventúrne zoznamy, z ktorých ale výška škody

nevyplýva. Zo Záznamu zo zasadnutia škodovej komisie dňa 10.03.2014 vyplýva, že škodová komisia
žalovaného prerokovala výsledky inventúr vykonaných od 02.01.2014 do 06.03.2014 na pracovisku
baliarne. Celková výška škody bola vyčíslená 7.860,13 € podľa inventúrnych súpisov, ktoré tvoria
prílohu záznamu. V inventúrnych tabuľkách sa nachádzajú len údaje: dátum, kód produktu, názov
výrobku, hmotnosť v g, počet kusov, chýbajúci počet. Z tabuliek nie je zrejmé, či ide o skutočnú škodu

spočívajúcu nákladoch na výrobu odcudzených výrobkov, alebo predajnú cenu odcudzených výrobkov
(t.j. škoda vrátane ušlého zisku). Zo Záznamu zo zasadnutia predstavenstva zo dňa 14.03.2014 vyplýva,
že predstavenstvo žalovaného prerokovalo a prijalo návrh škodovej komisie vo veci jednostranného
zápočtu náhrady škody na pekárenských výrobkoch vo výške 7.860,13 €, tzn. škoda sa netýkala
tvrdeného odcudzenia prepraviek. Zo spisu ČVS:B. však vyplýva, že strata z predaja pekárenských

výrobkov tvrdená žalovaným bola 3.429,12 € (strata z predaja + manko - pekárenské výrobky za mesiac
11/2013 suma 1.106,09 €, 12/2013 suma 1.032,65 €, 01/2014 suma 1.115,09 €, 02/2014 suma 619,05
€), pričom žalovaný vychádzal z predajnej ceny 760 ks x 4,512 € = 3.429,12 €, išlo však o rôzne druhy
pekárenskýchvýrobkov,tedaniejeanizpripojenéhovyšetrovaciehospisupreukázané,akúvýškuškody
z dôvodu odcudzenia ktorých konkrétnych výrobkov vyčíslil.

64. V súdenej veci potom súd na započítaciu námietku nemohol prihliadnuť, nakoľko žalovaný súdu
tvrdenú pohľadávku titulom určitej škody nepreukázal a potom tiež nepreukázal, že škoda v ním
tvrdenej výške vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalobcu, preto na započítaciu
námietku žalovaného ako na nepreukázanú nemohol v konaní prihliadať. Z uvedeného dôvodu súd uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozhodnutia.

65. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu, pričom toto omeškanie trvá, súd
priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej istiny, keď základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. deň
nasledujúci po splatnosti jednotlivých faktúr, je 0,25 % ročne, úrok z omeškania predstavuje sadzbu 8,25
% ročne (0,25% +8 %), žalobca uplatnil úrok z omeškania len vo výške 5,5 % ročne odo dňa omeškania
dozaplateniaistiny,tentomusúdviazanýjehonávrhomprisúdil.Súdaplikovalprávnuúpravuomeškania
platnú do 01.02.2013, nakoľko záväzkový vzťah medzi stranami vznikol pred 01.02.2013.

66. Podľa § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

67. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.68. Podľa § 262 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

69. Keďže mal žalobca vo veci plný úspech, súd mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).