Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315210411
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8315210411.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

MichalaBoroňaaJUDr.VieryKandrikovejvsporežalobcu:C..A.R.,nar.X.X.XXXX,bytomM.XXXX/XX,
T., proti žalovanému: D.. B. G., D.., nar. XX.X.XXXX, bytom D. č. XX, právne zastúpený JUDr. Miroslavou
Husovskou, advokátkou, so sídlom Weberova 2, Prešov, o zaplatenie 1.369,42 eur s príslušenstvom, o
odvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduHumennéč.k.6C/226/2015-127zodňa20.09.2016
v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 6C/226/2015-162 zo dňa 31.01.2017
takto

r o z h o d o l :

I.Potvrdzujesarozsudokč.k.6C/226/2015-127zodňa20.09.2016vspojenísdopĺňacímrozsudkomč.k.

6C/226/2015-162 zo dňa 31.01.2017 vo vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania.

II. Stranám sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím
rozsudkom rozhodol: „Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi 999,25 eur, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 906,62 eur od 17.6.2015 do zaplatenia a s úrokom z
omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 92,63 eur od 23.7.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu z a m i e t a sčasti o zaplatenie 370,17 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
z tejto sumy ročne od 17.6.2015 do zaplatenia.
P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania vo výške 46 % z plnej náhrady trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 18 ods. 2, 4 a 5 zákona č. 586/2003 Z.z., § 1 ods. 2, § 10
ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

3. V odôvodnení uviedol, že žalobca podal dňa 20.8.2015 na súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať
žalovaného na zaplatenie sumy 1 369,42 eur, vrátane úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
1 276,79 eur od 17.6.2015 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 92,63 eur
od 23.7.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.

4.Výsluchomžalobcumalsúdzapreukázané,žeakoadvokátzastupovalžalovanéhovdvochkonaniach
vedených na súde a to v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu a v konaní o zapretie

otcovstva.

5. Medzi účastníkmi konania bola predovšetkým sporná skutočnosť, či žalobca ako advokát poučil
žalovaného ako spotrebiteľa o výške odmeny za jeden úkon právnej pomoci. Vykonaným dokazovanímbolo preukázané, že žalovaný bol zo strany žalobcu dostatočným spôsobom poučený o tom, akým
spôsobom sa odmena bude vypočítavať, aj o výške odmeny za jeden úkon právnej pomoci. Táto
skutočnosť bola potvrdená jednak výsluchom samotného žalobcu, výsluchom svedkyne, ale aj obsahom

plnomocenstva založeného v spise 19P/267/2014. Žalobca jednoznačne tvrdil, že žalovaného poučil
o tom, že základom odmeny je výška plnenia, ktorú žiadala ako výživné pre maloleté dieťa matka
dieťaťa v konaní o úpravu práv a povinností. Keďže išlo o sumu 280 eur mesačne, základ pre výpočet
odmeny sa určí ako päťnásobok ročného plnenia. Keďže išlo o sumu 336,94 eur, žalobca poskytol
žalovanému zľavu vo výške 50%. Mimo výpovede samotného žalobcu to potvrdila aj svedkyňa C.. L. R.,

ktorá je advokátskou koncipientkou, ale zároveň aj manželkou žalobcu. Výpoveď tejto svedkyne bola
zo strany žalovaného hodnotená ako nedôveryhodná pre jej príbuzenský pomer k žalobcovi. Je však
nutné konštatovať, že pri jednaní advokáta s klientom sa zvyčajne nenachádza žiadna tretia osoba,
mimo advokátskeho koncipienta, lebo sa preberajú citlivé osobné údaje klienta a advokát je viazaný
mlčanlivosťou o skutočnostiach, o ktorých sa pri jednaní s klientom dozvie. Nemožno neakceptovať
výpoveď svedkyne ako dôveryhodnú len z toho dôvodu, že ako advokátska koncipientka, je zároveň

manželkou žalobcu. Naopak, jej výpoveď pred súdom vyznela dôveryhodne, pamätala si rozhodné
skutočnosti, aj ich podrobne opísala a zdôvodnila prečo si zapamätala rozhovor medzi žalobcom a
žalovaným o výpočte výšky odmeny. Odôvodnila to tým, že to bola pre ňu nová právna skúsenosť a
zároveň sama usúdila, že výpočet odmeny je nastavený tak, že odmena advokáta môže byť v niektorých
prípadochdosťvysoká.Tedasúdjejsvedeckúvýpoveďposúdilakodôveryhodnúapodporujúcutvrdenie

žalobcu o tom, že žalovaného riadne poučil.

6. Ďalšou skutočnosťou potvrdzujúcou poučenie žalovaného zo strany žalobcu o výške odmeny je
samotné plnomocenstvo v spise 19P/267/2014. Ide o písomné plnomocenstvo, pričom žalovaný potvrdil,
že ho podpísal. V tomto plnomocenstve bol poučený o tom, že výška odmeny sa bude vypočítavať podľa

Vyhl. č. 655/2004 Z. z. a zároveň prehlásil, že bol advokátom informovaný o výške odmeny a náhradách
za právne zastupovanie. Podľa názoru súdu stačil v tomto písomnom plnomocenstve odkaz na právny
predpis, podľa ktorého bude advokát postupovať pri výpočte výšky odmeny, lebo žalovaný mal možnosť
s týmto predpisom sa oboznámiť a nebolo potrebné v tomto plnomocenstve uvádzať presnú sumu za
jeden úkon právnej pomoci.

7. Súd mal teda za preukázané, že žalovaný bol o výške odmeny a spôsobe jej výpočtu riadne poučený
a teda má právo na poskytnutie odmeny. Žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia o tom, že riadne
poučený nebol, mimo svojej výpovede, nenavrhol žiadne prostriedky procesnej obrany.

8. Medzi účastníkmi konania bola spornou aj skutočnosť, aká mala byť výška odmeny za jeden úkon
právnej pomoci. Žalovaný tvrdil, že to mala byť suma 60 eur, ale na preukázanie tohto tvrdenia, mimo
svojej výpovede, nenavrhol žiaden prostriedok procesnej obrany. Naopak, medzi účastníkmi nebola
spornou skutočnosť, že medzi nimi nebola uzatvorená žiadna osobitná dohoda o odmene advokáta.
V písomnom plnomocenstve bol žalovaný poučený o tom, že odmena sa bude účtovať podľa Vyhl. č.

655/2004 Z. z.

9. V konaní nebolo preukázané, aby medzi účastníkmi bola dohodnutá zmluvná odmena a preto žalobca
má nárok na tarifnú odmenu, pričom tarifnou hodnotou v danom prípade bol päťnásobok ročného
plnenia. Ročným plnením bola suma 3 360 eur (280 eur výživné za jeden mesiac, krát 12 mesiacov),

päťnásobok ročného plnenia bola v danom prípade suma 16 800 eur. Hodnota jedného úkonu právnej
pomoci bola v takom prípade podľa § 10 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. suma 336,94 eur. Žalobca ako
advokát využil svoje moderačné oprávnenie a hodnotu jedného úkonu znížil na polovicu, to znamená
na sumu 168,47 eur a to v zmysle § 13 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z. z.

10. Medzi účastníkmi bola spornou aj skutočnosť, či žalobca postupoval pri poskytnutí právnych služieb
žalovanému s náležitou odbornou starostlivosťou. Súd vykonal dôkaz s oboznámením sa s obsahom
spisu XXP/XXX/XXXX a zistil, že niektoré z vykonaných úkonov boli neúčelné.

11. Súd nepriznal žalobcovi odmenu za 4 úkony právnej pomoci označené číslami 3, 8, 9 a 10 v jeho

vyúčtovaní. Išlo o písomný návrh na prerušenie konania z 23.10.2014 a písomné návrhy na vykonanie
dôkazu zo dňa 13.3.2015, 9.4.2015 a 21.4.2015. Pokiaľ ide o návrh na prerušenie konania, ten bol
vyhotovený a súdu odoslaný v rovnaký deň ako vyjadrenie k návrhu a žalobcovi nič nebránilo, aby návrh
na prerušenie konania zakomponoval do podania, ktorým sa vyjadroval k veci samej. Samostatný návrhnaprerušeniekonaniasúdpovažovalzaneúčelný.Rovnakosúdpovažovalzaneúčelnépísomnénávrhy
na vykonanie dôkazu a to vyžiadanie výsledkov testu DNA od spoločnosti G. s.r.o. R., lebo sa netýkali
konania o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu a ak by súd v danom konaní taký dôkaz aj

zabezpečil, nemal by na samotné konanie vplyv. V konaní o určenie práv a povinností k maloletému
dieťaťu súd nemohol rozhodnúť o zapretí otcovstva žalovaného k dieťaťu a nemohol to riešiť ani ako
predbežnú otázku, lebo sa viedlo samostatné konanie. Až do rozhodnutia súdu o osobnom stave z
konania o zapretie otcovstva, bol súd v konaní o úpravu práv a povinností k dieťaťu viazaný samotným
rodným listom dieťaťa, v ktorom bol žalovaný zapísaný ako otec. Dokonca návrh na vykonanie dôkazu z

9.4.2015 bol totožný s návrhom vo veci 17C/237/2014. Návrh na vykonanie dôkazu z 21.4.2015 bol do
konania doložený v deň konania pojednávania a nič nebránilo žalobcovi takýto návrh predložiť priamo
na pojednávaní. Z týchto dôvodov súd nepriznal žalobcovi odmenu za hore uvedené úkony.

12. Súd priznal odmenu za úkony - príprava a prevzatie veci, písomné vyjadrenie k veci, účasť na
pojednávaniach 28.10.2014, 4.2.2015 a 21.4.2015, písomné vyjadrenie zo 17.11.2014, lebo išlo o

výdavky žalovaného, o ktorých žalovaný poskytol žalobcovi listinné dôkazy až v priebehu sporu a
písomné vyjadrenie z 2.3.2015, lebo išlo o vyjadrenie k výdavkom maloletej a to na základe výzvy
súdu. Všetky tieto úkony priznal vo výške 168,47 eur. Tiež priznal odmenu za napísanie odvolania voči
uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia a to vo výške 1 úkonu, t. j. 84,24 eur. Spolu tak za úkony
súd priznal odmenu vo výške 1 263,53 eur. K tomu súd priznal aj paušálnu náhradu a to za 4 úkony v

roku 2014 po 8,04 eur, teda vo výške 32,16 eur a za 4 úkony v roku 2015 po 8,39 eur, spolu 33,56 eur.
Paušálna náhrada spolu bola priznaná vo výške 65,72 eur. Odmena advokáta za jednotlivé úkony spolu
s paušálnou náhradou bola priznaná vo výške 1 329,25 eur, z čoho súd odpočítal zálohu vo výške 330
eur a teda celkovo žalobcovi priznal sumu 999,25 eur. Keďže žalobca žiadal sumu 1 369,42 eur, súd
žalobu zamietol v časti o zaplatenie 370,17 eur.

13. Keďže žalobca vystavil faktúry na zaplatenie odmeny tak, že faktúra č. XXXX bola splatná dňa
16.6.2015 a žalovaný ju neuhradil, priznal súd žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo
sumy 906,62 eur od 17.6.2015 do zaplatenia. Faktúra č. XXXX bola splatná dňa 22.7.2015 a ani túto
žalovaný neuhradil, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 92,63 eur

od 23.7.2015 do zaplatenia.

14. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 CSP.

15. Proti rozsudku, s výnimkou zamietavého výroku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

žalovaný. Namietal, že ako spotrebiteľ mal byť dostatočným a zákonným spôsobom poučený o tom, aká
cena je jedného úkonu právnej služby. Žalobca ho nikdy dostatočne, zrozumiteľne a správne nepoučil
o tom, koľko vlastne bude stáť jeden úkon právnej služby. Ak by vedel, že úkon právnej služby ho bude
stáť 336,94 eur, nikdy by si nezvolil takéhoto drahého advokáta, t.j. drahšieho ako je samotná výška
požadovaného mesačného výživného na maloleté dieťa. Žalovaný nemohol mať tušenie, koľko úkonov

si súdne konanie môže vyžiadať a že žalobca ako advokát mu nakoniec poskytne 50 % zľavu. Súd prvej
inštancie neuviedol, ako sa vyporiadal s tým, že svedkyňa - manželka žalobcu si môže veci pamätať len
z titulu manželky, nie priameho svedka, napr. aj tým, že jej manžel doma či v práci rozpráva o prípadoch.
Peniaze žalobcu sú aj peniazmi svedkyne. Táto skutočnosť zakladá veľké pochybnosti o objektivite a
dôveryhodnosti tejto svedkyne. Samotná skutočnosť, že žalovaný podpísal plnomocenstvo na ktorom

je napísané, že on bol riadne poučený o tom, že advokát si za právne služby bude účtovať odmenu v
zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. nemôže automaticky znamenať, že žalovaný ako bežný spotrebiteľ
si mal predmetnú vyhlášku otvoriť, naštudovať a zistiť, koľko advokát môže v konečnom dôsledku od
neho požadovať ako odmenu. Vyhodnotenie tohto dôkaz súdom nesvedčí o tom, že by konajúci súd
prihliadol na spotrebiteľa ako na slabšiu stranu právneho vzťahu. Súd sa nedostatočne zaoberal aj

skutočnosťou, že žalobca mal poučiť žalovaného o výške odmeny za jeden úkon právnej služby už
pri prevzatí zastupovania a nie až vtedy, keď bolo podpísané plnomocenstvo. Skutočnosť, že žalobca
prevzal zastupovanie skôr ako bolo podpísané samotné plnomocenstvo vyplynulo z dokazovania. Súd
sa dôkazmi predloženými žalovaným nezaoberal. Žalovaný okrem iného poukazoval na dátumy a iné
okolnosti nachádzajúce sa na listinných dôkazoch v súdnom spise. Súd sa nevyrovnal ani s právnym

názorom a argumentom NS SR, na ktorý sa žalovaný počas celého konania odvolával. Poučenie
advokáta malo byť prispôsobené osobnosti a intelektuálnym schopnostiam každého spotrebiteľa tak,
aby mu spotrebiteľ porozumel. V tomto smere poukázal na ust. § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003
Z.z. o advokácii, § 52 Občianskeho zákonníka, rozhodnutie NS SR sp. zn. 5M Cdo 10/2013 zo dňa25.03.2014. Žalovaný ako spotrebiteľ nemohol tušiť, že hodnota sporu predstavovala 16 800 eur a že
z tejto sumy by sa vyčíslila výška odmeny na jeden úkon právnej služby. O hodnote sporu a výpočte
hodnoty žalobca žalovaného nikdy nepoučil a žalovaný sa o tom dozvedel až keď si žalobca začal

uplatňovať svoju odmenu. Žiadať za konanie o určenie výživného tarifnú odmenu podľa hodnoty sporu
určenej v zmysle § 10 ods. 3 vyhlášky nepredstavuje štandardný postup. Nie je podstatné, či si žalovaný
myslel, že bude platiť za úkon právnej služby 60 Eur, prípadne inú sumu, ale podstatné pre posúdenie
správnosti je to, či žalobca vôbec a ako poučil žalovaného o tej výške odmeny, ktorú on mienil v danom
prípade od žalovaného požadovať. Nebolo tiež podstatné to, či si žalovaný nechal od žalobcu vyhotoviť

ešte ďalší úkon právnej služby - odvolanie až po tom, čo žalovaný údajne už vedel koľko bude stáť
jeden úkon právnej služby. Žalovaný najprv žalobcu požiadal o odvolanie a až následne žalobca poslal
žalovanému vyúčtovanie. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie namietal odbornú obsahovú
stránku vyjadrenia vo veci zo dňa 23.10.2014, keďže v ňom nie sú uvedené žiadne relevantné právne
ani skutkové okolnosti, ktoré by mal takýto návrh obsahovať. To, čo malo obsahovať toto vyjadrenie
robil žalobca po častiach a postupne, a to v písomnom vyjadrení zo dňa 17.04.2015. preukázanie

skutočnosti, že advokát takéto informácie od klienta požadoval, ale ten mu ich včas neposkytol, musí
opäť zaťažovať viac advokáta - žalobcu. Žalovaný mal dôvod sa domnievať, že žalobca postupoval
aj účelovo, aby si za každý úkon mohol naúčtovať svoju odmenu, pričom o potrebe, hospodárnosti a
účelnosti týchto úkonov žalovaného vopred nijako neinformoval. Odmena tak žalobcovi patrí len za úkon
prípravy a prevzatia právneho zastupovania, prípadne za úkon jedného riadneho vyjadrenia vo veci

samej, za ktoré možno maximálne ohodnotiť prípadne len všetky spomenuté úkony spolu. Z uvedených
dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a žalovanému priznal náhradu trov konania vrátane
trov odvolacieho konania.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný bol ešte predtým, než bol realizovaný 1. úkon

právnej služby dostatočne informovaný o výške odmeny za 1 úkon právnej služby, o spôsobe jej výpočtu,
o náhrade nákladov spojených so zastupovaním. Všetky skutočnosti boli predmetom písomnej plnej
moci na zastupovanie v konaní vedenom na OS Humenné pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX. Žalovaný bol
tiež informovaný o tom, že advokát využije moderačné právo podľa § 13 ods. 1 vyhlášky a zníži odmenu
za 1 úkon na 50 %. Žalovaný žalobcu požiadal o vypracovanie odvolania proti uzneseniu o nariadení

neodkladného opatrenia po tom, čo mu žalobca predložil vyúčtovanie, z ktorého bolo zrejmé, že odmena
za 1 úkon po 50 % znížení má hodnotu 168,47 Eur. Vyjadrenie žalovaného o nehodnovernosti svedka je
neopodstatnené. Rozhodnutie 5M Cdo 10/2013 nemá žiaden súvis s touto právnou vecou. Námietky vo
vzťahu k neodbornosti niektorých úkonov právnej služby sú všeobecné, ničím konkrétnym nepodložené.
Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

17. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1
a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

18. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie na správne zistený skutkový stav použil správny právny
predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery.
Odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na vecne správne právne závery súdu prvej inštancie.

19. Ako vyplýva z odporu žalovaného zo dňa 19.10.2015 (č.l. 15), tento nerozporoval, že žalobca
ho oboznámil s výškou odmeny, namietal však skutočnosť, že výška odmeny za jeden úkon mala v
zmysle vyjadrenia žalobcu predstavovať sumu 60 Eur. Ďalej žalovaný uviedol, že pri prevzatí zastúpenia
žalobca žalovaného nepoučil o výške odmeny za jeden úkon právnej služby, ktorú si napokon vyúčtoval
a nepoučil ho, akým spôsobom bude pri určovaní jej výšky vychádzať. Žalovaný aj na pojednávaní dňa

03.05.2016 uviedol, že so žalobcom sa dohodol na odmene za 1 úkon vo výške 60 Eur.

20. Pokiaľ ide o hodnovernosť výpovede svedkyne, ktorá je koncipientkou žalobcu a zároveň jeho
manželkou, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nevzhliadol dôvod nepovažovať jej výpoveď
za relevantnú a vierohodnú. Svedkyňa pomerne detailne popísala okolnosti stretnutia žalobcu a

žalovaného, kedy došlo k poučeniu klienta o výške odmeny ako aj stretnutia, kedy došlo k rozhovoru
žalobcu a žalovaného ohľadne vyúčtovania odmeny, skutočnosti ňou uvádzané majú logický základ aj
súvis. Svedkyňa tiež ozrejmila dôvod, prečo si pamätá na okolnosti prípadu žalovaného. Pokiaľ žalovaný
namieta, že svedkyňa sa mohla o ňou uvádzaných skutočnostiach dozvedieť len sprostredkovane odsvojho manžela, k tomuto je potrebné uviesť, že svedkyňa sama špecifikovala, že napr. pri odoberaní
vzoriek DNA nebola prítomná v kancelárii, a preto o tejto udalosti vie len od svojho manžela. V ostatnom
všakbolanapracoviskuosobneprítomná.Svedkyňaokreminéhopoukázalanaskutočnosť,žežalovaný

vyhľadal žalobcu na základe odporúčania inej osoby, čo v konaní potvrdil aj sám žalovaný. Za tohto stavu
skutočnosť, že svedkyňa je manželkou žalobcu sama o sebe nie je spôsobilá spochybniť hodnovernosť
jej výpovede v miere, ktorá by si vyžadovala nezohľadniť ňou uvádzané skutočnosti pri hodnotení
vykonaných dôkazov.

21. Súd nevyhodnocuje vykonané dôkazy len jednotlivo ale aj vo vzájomných súvislostiach. S poukazom
na výpoveď žalobcu, výpoveď svedkyne, obsah vyhlásenia žalovaného v plnomocenstve udelenom
žalobcovi na zastupovanie je potrebné prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie o splnení poučovacej
povinnosti zo strany advokáta voči klientovi podľa § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z.. Navyše,
ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobca zastupoval žalovaného nielen v konaní o určenie
výživného vedeného na OS Humenné pod sp. zn. 19P/267/2014 ale aj v konaní o zapretie otcovstva

vedeného na OS Humenné pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX Podľa vyjadrenia žalobcu na pojednávaní dňa
10.03.2016 žalovaný žalobcovi v konaní o zapretie otcovstva zaplatil účtovanú odmenu v celom rozsahu,
bez výhrad. Nechce zaplatiť len odmenu vo vzťahu ku konaniu o určenie výživného. V tomto smere
odvolací súd uvádza, že nie je zrejmé, prečo by advokát klienta vo vzťahu k jednému konaniu (zapretie
otcovstva) klienta o určení odmeny poučil správne (keďže žalovaný v konečnom dôsledku výšku odmeny

za jeden úkon právnej služby, resp. výšku odmeny ako takú vo vzťahu k tomuto konaniu nerozporoval a
túto v celosti uhradil) a vo vzťahu k druhému (určenie výživného) nesprávne, zavádzajúco, resp. vôbec.
Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplývajú skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že žalobca
k žalovanému pristupoval nekorektne. Aj keď mal žalobca v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. nárok na
odmenu za 1 úkon právnej služby v konaní XXP/XXX/XXXX vo výške 336,94 Eur, uplatnil moderačné

právo a odmenu za jeden úkon znížil o 50 %. Žalovaný opakovane argumentoval tým, že ak by vedel,
že jeden úkon má hodnotu 336 Eur, teda viac ako bolo požadované mesačné výživné, žalobcom by
sa nedal zastupovať. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca od žalovaného
nikdy nepožadoval odmenu za 1 úkon právnej služby v plnej hodnote prináležiacej mu v zmysle vyhlášky
(t.j. 336,94 Eur), ale zníženú na sumu 50 %, pričom v zmysle výpovede žalobcu a svedkyne o tejto

skutočnosti bol žalovaný poučený pred začatím poskytovania právnych služieb žalobcom.

22. Vo vzťahu k skutočnosti, že dátum vystavenia zálohovej faktúry (XX.XX.XXXX) predchádza dátumu
uvedenému na plnomocenstve (XX.XX.XXXX) udeleného žalovaným žalobcovi na zastupovanie v
konaní o určenie výživného odvolací súd uvádza, že žalovaný v rámci výsluchu na pojednávaní dňa

03.05.2016 uviedol, že navštívil žalobcu v jeho kancelárii, pretože potreboval právne zastúpenie. Na
úvod sa žalobcu pýtal na výšku odmeny, pričom žalobca mu mal povedať, že hodnota jedného úkonu
je 60 eur. Zo samotného vyjadrenia žalovaného tak vyplýva, že žalobca žalovaného poučoval o výške
odmeny (aj keď podľa udania žalovaného nesprávne) už pri prvom stretnutí. Odvolací súd konštatuje, že
z logiky veci vyplýva, že zálohová faktúra mohla byť vystavená najskôr pri tomto prvom stretnutí, teda v

čase vystavenia zálohovej faktúry už žalovaný bol poučený. Plnomocenstvo tak deklaruje stav (splnenie
poučovacej povinnosti žalobcu), ktorý nastal už pri prvom stretnutí žalobcu a žalovaného, kedy došlo k
dohode o právnom zastúpení žalovaného žalobcom v konaní o určenie výživného. Nie je výnimočnou
situácia,kedyklientnajprvpodpíšeplnomocenstvoudelenéadvokátoviaadvokátdátumapodpispripája
na plnomocenstvo až v čase, kedy toto spolu s podaním (vyjadrením, žalobou a pod.) zasiela súdu. V

predmetnom prípade dátum uvedený na plnomocenstve sa zhoduje s dátumom vyhotovenia vyjadrenia
k návrhu (č.l. 24 spisu XXP/XXX/XXXX). Z plnomocenstva je zrejmé (s ohľadom na typ písma, farbu),
že dátum na plnomocenstve nevypĺňal žalovaný.

23. Žalobca v konaní predložil rozhodnutia súdov, z ktorých vyplýva, že tieto pri stanovení výšky

odmeny za úkon právnej služby v konaniach o určenie výživného vychádzali z ust. § 10 ods.3 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z., teda z ustanovenia, v zmysle ktorého žalobca pristúpil k vyčísleniu výšky odmeny
za úkony právnej služby poskytnuté žalovanému v konaní vedenom na OS Humenné sp. zn. XXP/
XXX/XXXX. Odvolací súd uvádza, že určovanie výšky odmeny advokáta pri konaniach o výživnom s
poukazom na ust. § 10 ods. 1a 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. je bežným, obvyklým postupom. Za tohto

stavu nemožno považovať vo vzťahu k predmetnému konaniu za relevantné rozhodnutie NS SR vo
veci 5M Cdo/10/2013, na ktoré žalovaný poukazoval. Navyše, v konaní o určenie výživného bola výška
požadovaného plnenia od počiatku konania zrejmá (teda aj v čase začatia poskytovania právnych
služiebžalovanémuzostranyžalobcu),keďžeznávrhunavrhovateľkyjasnevyplývalasumamesačnéhovýživného 280 Eur (250 Eur bežné výživné, 30 Eur tvorba úspor). Aj z toho dôvodu závery NS SR
vo veci sp. zn. 5M Cdo/10/2013 nemožno analogicky aplikovať na predmetný spor, pretože NS SR v
uvedenom konaní riešil situáciu, kedy bola spornou otázka možnosti vyjadrenia hodnoty práva, ktorého

sa právne služby týkajú. Odvolací súd uvádza, že existujú pochybnosti o proporcionalite právnej normy,
ktorá umožňuje vychádzať pri určovaní odmeny za poskytnuté právne služby z 5 ročného plnenia (v
tomto prípade výživného), avšak vzhľadom na to, že uplatnený nárok na odmenu bolo možné v danom
prípade dať do súladu s princípom proporcionality (50 % zníženie odmeny za úkon právnej služby,
nepriznanieodmenyzaurčitéúkonyprávnejslužby),odvolacísúdnepredložilÚstavnémusúduSRnávrh

na posúdenie ústavnosti dotknutej právnej normy (§ 10 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.).

24. Odvolací súd úkony právnej služby, za ktoré súd prvej inštancie priznal žalobcovi odmenu považuje
za účelné, poskytnuté s odbornou starostlivosťou.

25. Vyjadrenie vo veci 19P/267/2014 zo dňa 23.10.2014 nemožno považovať za neodborné, toto

obsahuje popis rozhodných skutočností vo vzťahu k predmetu konania, k vyjadreniu sú priložené
listinné dôkazy, ktorými žalovaný (prostredníctvom žalobcu) preukazuje tvrdené skutočnosti. Neodborné
a nadbytočné nie je ani podanie zo dňa 17.11.2014 a 02.03.2015.

26. Žalovaný v odvolaní namietal, že dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti, že

advokát klienta vyzýval na predloženie dokladov resp. na inú súčinnosť a klient požiadavke nevyhovel,
resp, vyhovel oneskorene, spočívalo na žalobcovi. K tomuto odvolací súd konštatuje, že sa prieči sa
rozumnému usporiadaniu vecí vyžadovať od advokáta podrobné zaznamenávanie si požiadaviek a
úkonov učinených voči klientovi, rokovaní s klientom, keďže primárnou úlohou advokáta je poskytovanie
právnych služieb klientovi, nie zabezpečovanie si podrobných dôkazov pre prípad vzniku nezhôd medzi

ním a klientom, a to či už ide o postup v súdnom konaní, nároky na odmenu a pod.

27. Vo vzťahu v vyjadreniu vo veci datovanému dňom 17.11.2014 odvolací súd uvádza, že toto
bolo OS Humenné ku konaniu XXP/XXX/XXXX doručené 03.02.2015. Vzhľadom na skutočnosť, že k

tomuto podaniu sú pripojené okrem iného aj listinné dôkazy datované po 17.11.2014 (č.l. 89, 94 spisu
19P/267/2014), možno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že podanie súdu mohol zaslať až po tom, čo mu
boli zo strany žalovaného doručené všetky doklady, ktoré mal byť k podaniu pripojené (dokladovanie
výdavkov žalovaného) a v podaní zohľadnené. Zároveň uvedené svedčí aj o tom, že nie všetky
relevantné listinné dôkazy boli zo strany žalovaného predložené už v čase, kedy bolo súdu zasielané

prvé vyjadrenie vo veci. Keďže žalovaný predkladal doklady postupne, nebolo možné od žalobcu
vyžadovať, aby všetky relevantné okolnosti a výdavky uviedol už pri prvom úkone.

28. Žalobcovi tak v zmysle § 10 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v spojení s § 18 ods. 2 a 5 zákona
č. 586/2003 Z.z. vznikol nárok na odmenu voči žalovanému za poskytnuté právne služby tak, ako to

konštatoval súd prvej inštancie.

29. Správnemu výroku o vyhovení žalobe v časti o zaplatenie umy 999,25 Eur s príslušenstvom
zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za tohto stavu odvolací súd rozsudok v napadnutej časti
ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

30. V odvolacom konaní žalovaný nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalobca, ktorému
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 396 ods. 1 CSP). Podľa obsahu spisu však žalobcovi žiadne trovy v odvolacom konaní
nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu.

Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane
na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie,
keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore
so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).