Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, May 10, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113208007
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8113208007.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov
senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobkyne V. Y., N. A., S.
XX, zastúpená JUDr. Helenou Schneiderovovu, advokátkou, so sídlom Prešov, Floriánova 12, proti
žalovanému M. Y., N. T. Č.. XXX, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 10C 76/2013-244 zo dňa 29.9.2016

takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančnému súdu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd určil, že do vlastníctva žalobkyne patria nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXXX, k.ú. A., a to trojizbový byt č. X na ul. S. Č.. XX S. A. na X.poschodí bytového
domu so súp. č. XXXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXXX, k.ú. A., podiel vo výške XX/XXXX na

spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku registra C, parcela č. XXXX/XX, na ktorom je
dom postavený. Ďalej súd určil, že do výlučného vlastníctva žalobkyne patria tieto hnuteľné veci: veľké
zrkadloakoberecnachodbe,manželskáposteľ,2xskriňavspálni,lustervspálni,lustervspálni,koberec
a garniža v spálni, televízor, nábytok v detskej izbe, automatická práčka Whirlpool a malá práčka so
žmýkačkou Roma.
Súd určil, že do výlučného vlastníctva žalovaného patria nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. T.,

a to novostavba rodinného domu bez súpisného čísla, pozemok registra C parcela č. XXX/X, výmera
XXX m2, druh A. - P. A., pozemok parcely C, č. parcely XXX/X, výmera X.XXX m2, druh pozemku - P.
A.Ô., pozemok parcely C, č. parcely XXX/XX, výmera XXX m2, druh pozemku - R. A. V. D. a parcela
registra E, č. parcely XXX, výmera XXX m2, druh pozemku - P. A.. Súd určil, že do výlučného vlastníctva
žalovaného patria tieto hnuteľné veci: osobné motorové vozidlo SEAT Cordoba, botník 2x, chladnička,
mraznička, rohová lavica, stôl, garniža a hrnce - svadobný dar, nábytok z obývačky, obývacia stena,

gaučová súprava, stolík, koberec, obraz, garniža, nástenné hodiny, luster, koberec a kávová súprava
- taktiež svadobný dar.
Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Toto vyporiadanie je bez povinnosti vzájomného finančného vyporiadania v rámci bezpodielového
spoluvlastníctva manželov medzi stranami sporu.
Súd žalobkyňu a žalovaného zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu na účet Okresného súdu

Prešov súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 3.390 eur
do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že účastníci konania boli rozsudkom Okresného
súdu Prešov č.k. 28P 186/2011-39 zo dňa 7.3.2012 rozvedení. Ich manželstvo trvalo od 1.10.1994 do
20.6.2012. Počas rozvodového konania maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke.

Podľa prvoinštančného súdu sa strany sporu v podstate zhodli na mase BSM, ako aj na aktuálnych
zostatkovýchhodnotáchjednotlivýchvecípovykonanomznaleckomdokazovaní.Vovzťahukhnuteľnýmveciam špecifikovaným v jednotlivých návrhoch spor nebol. Sporným momentom bolo najmä určenie,
ktorá z nehnuteľností, t.j. či trojizbový byt v meste A.Š., alebo rodinný dom v obci T., bude prikázaný
tomu-ktorému z účastníkov konania. Byt bol ustálený stranami sporu na zostatkovej hodnote 52.500 eur.

Hodnota rodinného domu podľa žalobkyne mala predstavovať sumu 95.000 eur. Zo znaleckého posudku
znalca L.. M. Z., A.. vyplýva, že hodnota rodinného domu spolu s pozemkami predstavuje 60.500 eur.
Strany sporu s touto sumou nakoniec súhlasili. Prvoinštančný súd skonštatoval s poukazom na závery
konania vo veci 7C 30/2011, že do bezpodielového spoluvlastníctva patrí aj byt. Vo veci 8C 77/2011 sa
konalo pred Okresným súdom Prešov o vylúčenie žalovaného z užívania bytu, keď žalovaný rozsudkom

č.k. 8C 77/2011-135 zo dňa 4.10.2012 bol vylúčený z užívania bytu č. X, ktorý sa nachádza na prvom
poschodí ulici S.. Rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 21.1.2014. Rozhodnutie je odôvodňované
najmä fyzickým, resp. psychickým násilím žalovaného vo vzťahu k osobám užívajúcim tento byt.
Prvoinštančný súd aplikoval ust. § 148 ods. 1 OZ, § 149 ods. 1, 2, 3, 4 OZ a podľa § 150 OZ a čl. 2
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Zistil, že hlavnými predmetmi pri vyporiadaní BSM bol trojizbový byt,
ktorý sa nachádza v meste A., ako aj rodinný dom, ktorý sa nachádza v obci T.. Žalovaný najskôr

zaujímal negatívne stanovisko k prikázaniu bytu do výlučného vlastníctva žalobkyne, neskôr deklaroval
možnosť, že by byt bol prikázaný do výlučného vlastníctva manželky a jemu aby bol prikázaný do
výlučného vlastníctva rodinný dom. Žiadal, aby žalobkyňa vyplatila žalovanému vyrovnávací podiel vo
výške 13.568,02 eur z titulu vyporiadania BSM. Na poslednom pojednávaní deklaroval sumu 4.000 eur.
Poukázalnato,žeonprinášalpeniazedodomácnosti,ťažkopracovalvzahraničí.Žalobkyňaboladoma,

starala sa o ich dve maloleté dcéry, ktorú starostlivosť prvoinštančný súd považoval za vec hodnotnú.
Prvoinštančný súd ďalej zistil, že matka žalovaného vybrala sumu prevyšujúcu 5.200 eur zo svojho účtu
a dala ju svojmu synovi, žalovanému. Táto okolnosť bola potvrdená aj bratom žalovaného, a táto suma
predstavovala finančnú výpomoc pri výstavbe rodinného domu, resp. plotu. Žalovaný deklaroval, že z
tejto čiastky by aj ustúpil, avšak žiadal prikázať do výlučného vlastníctva byt a 4.000 eur k tomu, ako

rozdiel všeobecných hodnôt oboch nehnuteľností. Prvoinštančný súd na základe uvedeného prikázal byt
do výlučného vlastníctva žalobkyne. V byte býva nielen žalobkyňa, ale aj dve spoločné dcéry účastníkov
konania. Bol by značný zásad do života detí, pokiaľ by deti pri prikázaní rodinného domu v obci T. do
výlučného vlastníctva matky boli nútené sa s matkou do tohto rodinného domu presťahovať. Žalovaný
potvrdil, že s dcérami má dobré vzťahy, ktoré chce aj naďalej udržiavať, preto prvoinštančný súd v

záujme žalovaného a udržania prijateľných rodinných vzťahov do budúcnosti byt prikázal do výlučného
vlastníctva žalobkyne, ktorá v ňom stále býva so svojimi dcérami. Žalovanému súd prikázal rodinný
dom v obci T.. Všeobecná hodnota domu je znaleckým posudkom určená na výšku 60.500 eur. Je o
8.000 eur vyššia hodnota, aká je hodnota trojizbového bytu, ktorý je prikázaný do výlučného vlastníctva
žalobkyne. Súd zohľadňujúc vnos žalovaného do manželstva predstavujúci sumu darovanú matkou

vo výške 5.322,61 eur hodnotil ako vnos do BSM, avšak nezaviazal žalobkyňu povinnosťou vyplatiť
žalovanému vyrovnávací podiel požadovaný žalovaným vo výške 4.000 eur, nakoľko hodnota rodinného
domu v zmysle znaleckého posudku prevyšuje spomínaných 8.000 eur všeobecnú hodnotu ceny bytu
ako druhej nehnuteľnosti z bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Prvoinštančný súd sa zaoberal tiež disparitou pri vyporiadaní BSM a dospel k záveru, že už s poukazom

na prebiehajúce konanie 7C 30/2011 a 8C 77/2011, kde sa konštatovalo fyzické násilie zo strany
žalovaného voči žalobkyni, a s poukazom na nenarušenie budúcich a aktuálnych rodinných vzťahov
medzi žalovaným a jeho dcérami, vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov považoval za
spravodlivé v tom zmysle, že prikázanie trojizbového bytu žalobkyni, v ktorom býva so svojimi dcérami,
a rodinného domu žalovanému zohľadňuje potreby oboch strán sporu. Napokon nie je nemožné, že by

žalovaný predmetný rodinný dom predal a zakúpil si byt zodpovedajúci jeho požiadavkám v meste A.,
kde pracuje ako vodič MHD a tak si riešil svoju bytovú otázku. Preto prvoinštančný súd rozhodol o tom,
že strany sporu nie sú povinné vzájomne sa finančne vyrovnať.
O povinnosti strán sporu zaplatiť súdny poplatok prvoinštančný súd rozhodol podľa § 2 ods. 1 písm. c/,
ods. 3 zákona č. 71/92 Zb. a podľa položky 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov. O trovách konania

bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a vzhľadom na čiastočný úspech každej zo sporových strán
rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal, že
prvoinštančný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

Prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Namietal, že prvoinštančný súd nerozhodol o vzájomnom návrhu žalovaného, ktorý podal dňa 4.3.2014.
Tam uviedol konkrétne všetky hnuteľné veci, o ktorých mal konajúci súd rozhodnúť a navyše aj to,aká je ich navrhovaná zostatková hodnota, teda ako následne má finančné nezrovnalosti ohľadne
hnuteľných vecí medzi stranami sporu konajúci súd vysporiadať. Žalovaný odôvodnil, ktoré svoje
finančné prostriedky vniesol do spoločného majetku manželov výlučne zo svojich zdrojov a aké navrhuje

finančné vyrovnanie ohľadne týchto prostriedkov. Tomu prvoinštančný súd nevenoval žiadnu pozornosť.
Ďalej namietal, že súd si zo všetkých hnuteľných vecí vybral do svojich výrokov rozsudku len niektoré
hnuteľné veci a nie všetky navrhované. Súd pritom neodôvodnil, alebo len nedostatočne odôvodnil,
prečo takto rozhodol. Navyše, jednotlivé hnuteľné veci nešpecifikoval a nie sú jednoznačne určené,
čo v prípade exekúcie by bol problém. Prvoinštančný súd len veľmi okrajovo vysporiadal hnuteľné

veci, nedbajúc pritom zmenu polohy izieb v byte. Prvoinštančný súd vôbec neprihliadol na finančnú
disproporciu medzi stranami sporu ohľadne hnuteľných vecí, ktorá vznikla vo výške 2.070 eur, kedy
žalobkyňa by mala získať do svojho výlučného majetku veci v hodnote 2.280 eur a žalovaný veci v
hodnote 4.350 eur.
Žalovaný namietal, že prvoinštančný súd aj samotné nehnuteľné veci riadne nerozdelil, pretože sa
nevysporiadal s ich cenovým určením a vznikom finančnej nevyváženosti medzi podielmi obidvoch strán

sporu ohľadne týchto nehnuteľných vecí. V zmysle dokazovania bol byt ohodnotený na sumu 52.500
eur a dom na sumu 60.500 eur. Finančný rozdiel je 8.000 eur. Keďže byt bol prikázaný do výlučného
vlastníctva žalobkyne, vznikla by povinnosť vyplatiť finančné vyrovnanie 4.000 eur na strane žalovaného
pre žalobkyňu. Na túto finančnú nevyváženosť však boli naviazané ďalšie skutočnosti, a to výlučné
finančné prostriedky žalovaného vynaložené na bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, na ktoré súd

neprihliadol a dostatočným spôsobom sa s nimi nevysporiadal.
Súd nevyhodnotil a neprihliadol aj na to, že žalovaný sa významným spôsobom zaslúžil o nadobudnutie
bytu. Bol to práve žalovaný, ktorý kúpil zo svojich výlučných peňazí členský podiel k tomuto bytu vo výške
8.739,30 eur ešte pred uzavretím manželstva. Je neprimerane nespravodlivé a prísne, že žalovaný sa
svojou prácou zaslúžil o tento byt, no napriek tomu ho žalobkyňa pripravila nielen o možnosť v ňom

bývať, neskôr získať do výlučného vlastníctva, ale nakoniec žalobkyňa nemá ani len žiadnu povinnosť
vyplatiť žalovaného z predmetného bytu aspoň o tú sumu, ktorú žalovaný nadobudol svojou vlastnou
prácou a výlučnými peniazmi ešte pred uzatvorením manželstva vo výške 8.739,30 eur, ktorou sumou
žalovaný kúpil členský podiel k bytu pred uzatvorením manželstva.
Prvoinštančný súd neprihliadol ani na ďalšie finančné prostriedky, ktoré žalovaný vynaložil z výlučných

peňazí na spoločný majetok, a to konkrétne finančný dar od jeho matky 5.200 eur, finančný vklad do
dreveného obloženia v byte vo výške 663,78 eur. Tieto okolnosti súdu dostatočne preukázal. Sú to
finančné prostriedky výlučne žalovaného, ktoré nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
a preto sa nemôže na týchto finančných prostriedkoch aplikovať disparita podielov. Namietal, že
prvoinštančný súd sa nedostatočne oboznámil s obsahom spisu 7C 30/2011 a 8C 77/2011, pričom

žalovaný nikdy nebol uznaný za vinného z nijakého trestného činu voči svojej bývalej manželke.
Žalobkyňa ani deti nikdy netrpeli syndrómom týranej osoby. Samotná skutočnosť, že konanie o vylúčenie
z užívania bytu u žalovaného prebehlo, nemôže zakladať automaticky nárok žalobkyne na to, aby súd
rozhodol o disparite podielov v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Rozsudokjevčastidôvodovnepreskúmateľný.Jepravdou,žežalovanýuviedol,ženamiestofinančného

vysporiadania vo výške 13.568,80 eur by bol ochotný prijať finančné vysporiadanie vo výške 4.000
eur, ale za podmienky, že byt bude prisúdený do jeho výlučného vlastníctva. Keďže sa tak nestalo,
trvá na riadnom vysporiadaní strán sporu. Hodnota všetkých aktív, ktoré má nadobudnúť žalobkyňa
je 54.780 eur. Hodnota všetkých aktív, ktoré má nadobudnúť žalovaný, je 64.850 eur. Hodnota aktív
nadobudnutých žalovaným prevyšuje hodnotu aktív žalobkyne o 10.070 eur. Preto by žalovaný mal byť

povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie hodnôt sumu 5.035 eur. Žalovaný však vynaložil na spoločný
majetok zo svojho výlučného majetku sumu 14.603,08 eur, ktoré by mu mala žalobkyňa vrátiť. Preto
započítaním týchto dvoch súm vychádza uloženie povinnosti žalobkyni zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie
sumu 9.568,08 eur. S týmto sa prvoinštančný súd vôbec nevysporiadal a nie je jasné, aká suma sa
v konečnom dôsledku má stotožňovať s čiastočnou disparitou podielov, o ktorej prvoinštančný súd vo

svojom odseku 12 hovorí. Preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

4. Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdil.
Poukázala na správne vyhotovenie dokazovania aj v súvislosti s tzv. disparitou podielov manželov pri

vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

5. Krajský súd v Prešove v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý
rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadeniapojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.
Prvoinštančný súd nedostatočne zistil skutkový stav, neprávne aplikoval právny predpis a rozhodnutie
prvoinštančného súdu je vo vzťahu k jednotlivým výrokom a spôsobu vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva manželov nepreskúmateľné.

6.Zobsahuspisovéhomateriáluvyplýva,žemanželstvoúčastníkovkonaniaboloprávoplatnerozvedené
dňa 20.6.2012. Strany sporu uzavreli manželstvo dňa 1.10.1994. Z manželstva pochádzajú dve deti. Je
nesporné, že po zániku bezpodielového vlastníctva manželov právoplatnosťou rozvodového rozsudku,

k vyporiadaniu BSM medzi stranami sporu nedošlo, a to ani dohodou. Preto správne, aplikujúc ust. § 149
ods. 3 OZ rozvedená manželka požiadala o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
súd v zákonom stanovenej trojročnej lehote podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
To, akým spôsobom sa vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, stanovujú zásady
uvedené v § 150 Občianskeho zákonníka.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

manželov sú všetky veci označené stranami sporu v priebehu konania, ktoré žiadajú v rámci
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadať, pričom súd nie je viazaný návrhmi strán sporu
vo vzťahu k rozsahu tohto spoluvlastníctva, a ani vo vzťahu k spôsobu jeho vyporiadania. Bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov sa vyporiadava v širšom zmysle, a to nielen aktíva, ale aj pasíva vyplývajúce
z tohto majetkového spoločenstva. V prejednávanej veci, a nakoniec to nebolo ani sporné, strany sporu

pasíva pri vyporiadaní BSM neoznačili žiadne. Predmetom vyporiadania sú len aktíva. Pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov pred rozhodnutím súdu musí byť jednoznačne zistiteľné, a
toto zistenie tvorí aj samostatný výrok pri rozhodovaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, čo a ktoré veci a v akej hodnote podľa zistenia súdu do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov patria. V danom prípade tento výrok prvoinštančnému súdu v napadnutom rozsudku chýba.

V ďalšom prichádza do úvahy vyporiadanie medzi účastníkmi konania podľa veľkosti podielov, pričom
v zásade platí, že podiely oboch strán sporu, teda oboch manželov sú rovnaké. Na to, aby bolo možné
takýmto spôsobom pristúpiť k vyporiadaniu, musia byť jednoznačne jasné zostatkové hodnoty všetkých
vecí. Treba vychádzať z ceny veci v čase vyporiadania, avšak z ich stavu v čase zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

Z obsahu výroku prvoinštančného rozsudku však nie je zistiteľné, v akých cenách bolo bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov vyporiadané a v akých hodnotách hnuteľné a nehnuteľné veci boli prikázané
tomu-ktorému z bývalých manželov. Len tak sa dá priamo z výroku prvoinštančného rozsudku zistiť, či
prvoinštančnýsúdvychádzalzrovnostipodielovstránsporu,alebopristúpilkaplikáciidisparity.Vzásade
platí, že podiely bývalých manželov sú rovnaké. Ten z manželov, ktorý žiada, aby sa niektoré skutočnosti

a okolnosti zohľadnili pri narušení tejto zásady, musí tieto okolnosti preukázať. Súd sa musí vysporiadať
pri uvažovaní o disparite s okolnosťami o nadobudnutí bytu strán sporu v A., keď tento byt nadobudol
ako výlučný člen a nájomca bytu žalovaný. Je pravdou, že právoplatne prvoinštančný súd v inom konaní
rozhodol, že byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak je potrebné prihliadnuť
na tento podstatný osobnostný vklad žalovaného pri nadobúdaní bytu. V tomto štádiu konania nie je

možné preskúmavať právoplatné rozhodnutie súdu o tom, či byt patrí alebo nepatrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, avšak už aj minimálne s poukazom na závery rozsudku Najvyššieho súdu
SR č.k. 3Cdo 291/2006 a 2MCdo 8/2013, s poukazom aj na názor Ústavného súdu SR vyjadrený
v uznesení II.ÚS 591/2014-13 a na obdobné závery aj českého Najvyššieho súdu publikované pod
22Cdo 1668/2003 je potrebné vyhodnotiť zásadný podiel na nadobudnutí tohto bytu žalovaným. Ďalej

je potrebné uviesť, že pokiaľ v ostatných otázkach strany sporu navrhujú zohľadniť disparitu vo svoj
prospech, zaťažuje ich toto tvrdenie dôkazným bremenom.
Prvoinštančný súd pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nezohľadnil finančné
prostriedky, ktoré žalovaný zo svojho výlučného majetku vynaložil na spoločný majetok. Takými sú
finančné prostriedky, ktoré investoval do kúpy členského podielu na OSBD v súvislosti s nadobúdaním

bytu v A., takými sú finančné prostriedky, ktoré vynaložil na obnovu bytu vo výške 663,78 eur a
takými sú aj finančné prostriedky, ktoré dostal darom od svojej matky vo výške 5.200 eur. Súd je
povinný tieto skutočnosti pri vyporiadaní zohľadniť. Pre určenie výšky investícií je rozhodné to, čo ten-
ktorý z manželov vynaložil zo svojho výlučného majetku na spoločný majetok, pri zohľadnení zníženia
hodnoty vyporiadavanej veci pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Prvoinštančný súd

sa takýmto spôsobom s vnesenými investíciami žalovaného nezaoberal.
Pri disparite súd musí prihliadnuť aj na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral
o rodinu, ako sa každý s manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Súd vezme
zreteľ, ako sa ten-ktorý z manželov pričinil o starostlivosť o deti a o obstarávanie spoločnej domácnosti.Je namieste zohľadniť aj konanie žalovaného v súvislosti s vylúčením žalovaného z užívania bytu. V
tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy jeho intenzitu, trvanie a všetky ďalšie okolnosti prípadu, ktoré
môžu mať vplyv na posúdenie veci v súlade s princípom dobrých mravov.

Keďže prvoinštančný súd týmto spôsobom pri vyporiadaní bezpodielového vlastníctva nepostupoval
a všetky odvolacie námietky žalovaného považoval za také, s ktorými sa náležite prvoinštančný
súd nevysporiadal, nebolo možné rozsudok prvoinštančného súdu riadnym spôsobom preskúmať
a odvolacie námietky žalovaného vyhodnotiť. Závery prvoinštančného súdu sú predčasné už aj s
poukazom na to, že podmienený úkon žalovaného na poslednom pojednávaní, že by z čiastky, ktorú

žiada priznať z titulu úplného vysporiadania 13.568,02 eur ustúpil, ak by bol byt prikázaný do jeho
výlučného vlastníctva a k tomu zaplatený rozdiel l4.000 eur, je úkonom neplatný, z ktorého nie je možné
odvodzovať žiadne právne dôsledky.

7. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP pre
nepreskúmateľnosť rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Bude úlohou prvoinštančného súdu riadne ustáliť predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov
tak, aby bol jednoznačný, nezameniteľný a aby bolo jednoznačne zistiteľné, v akých cenách sa tieto
veci patriace do BSM vysporiadavajú. Následne prvoinštančný súd v zmysle už deklarovaných zásad
uvedených v tomto zrušujúcom uznesení odvolacím súdom vysporiada a svoje rozhodnutie riadnym
spôsobom aj odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné vo vzťahu ku všetkým odvolacím námietkam v

inštančnom postupe. V konečnom rozhodnutí prvoinštančný súd rozhodne o trovách konania aj v rámci
odvolacieho konania.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydanéopravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.