Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Ivica Hanusková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/124/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714209593
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6714209593.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobkýň A/ W. M., rod. Q., nar.
XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, V. - A., B/ F. R., rod. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, V. -
A., obe právne zastúpené JUDr. Ivanom Dlhopolcom, advokátom, Advokátska kancelária Dlhopolec s.
r. o., Námestie SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 867 306, proti žalovanému V. V., nar. XX. XX. XXXX,
bytom A. M. XX, právne zastúpenému Mgr. Nikoletou Oktavcovou, advokátkou, Advokátska kancelária
so sídlom Námestie SNP 73/36, Zvolen, IČO: 42 194 202, v konaní o vylúčenie veci z exekúcie, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/101/2014-104 zo dňa 09. 12.
2016, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyne A/ a B/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd vyhovel žalobe žalobkýň A/, B/ a vylúčil spoluvlastnícky
podiel žalobkyne A/ o veľkosti 7/16-in k celku a žalobkyne B/ o veľkosti 1/16-iny k celku viažúci sa k
nehnuteľnostiam, evidovaným na LV č. XXX pre k. ú. A., a to pozemku parcela č. KN C XXX/X o výmere
309 m2, druh pozemku: záhrady; pozemku parcela č. KN C XXX/X, o výmere 280 m2, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria; pozemku parcela č. KN C XXX, o výmere 688 m2, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria; pozemku parcela č. KN C XXX/X, o výmere 384 m2, druh pozemku:
zastavanéplochyanádvoria,pozemkuparcelač.KNCXXX/X,ovýmere13m2,druhpozemku:záhrady,
ako aj rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na parcele č. XXX, o výmere 688 m2, druh pozemku -
zastavané plochy a nádvoria ( ďalej v texte „predmetné nehnuteľnosti“ ), a to z exekúcie vykonávanej
súdnou exekútorkou MUDr. Miriam Mešovou, Kukučínova 18, Banská Bystrica, na základe poverenia
na vykonanie exekúcie udeleného Okresným súdom Zvolen, sp. zn. EX 65/2011. Prioritne okresný súd v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že uznesením č. k. 12C/101/2014-87 zo dňa 31.
10. 2016 pripustil zmenu žaloby v znení, že súd vylučuje spoluvlastnícky podiel žalobkyne A/ o veľkosti
7/16-in k celku a žalobkyne B/ o veľkosti 1/16- iny k celku viažúci sa k predmetným nehnuteľnostiam z
dôvodu, že pôvodná žalobkyňa O. V. dňa XX. XX. XXXX zomrela a z osvedčenia o dedičstve notára
JUDr. Jozefa Brázdila, PhD. č. k. 6D/7/2016, Dnot 15/2016 bolo preukázané, že dedičstvo nadobudli
neter W. M., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX v 7/8-inách a neter F. R., rod. V., nar. XX. XX. XXXX v 1/8-ine.
2. Pôvodná žalobkyňa sa domáhala vylúčenia spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľností
z exekúcie ako tretí subjekt na tom skutkovom základe, že v exekučnom konaní mala byť zexekvovaná
vec - spoluvlastnícky podiel predmetných nehnuteľností, ktoré sú v jej spoluvlastníctve. Dňa 02. 12.
2008 pôvodne darovala R. M., ktorý v exekučnom konaní vystupoval ako povinný, spoluvlastníckypodiel na predmetných nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom exekúcie. Následne dňa 20. 12. 2011
sa domáhala vrátenia daru, ktorého sa domáhala úspešne, o čom v konečnom dôsledku rozhodol
Okresný súd Zvolen v konaní pod sp. zn. 8C/84/2012 zo dňa 22. 12. 2012. Výzva na vrátenie daru
zo dňa 20. 12. 2011 bola R. M. doručená dňa 24. 12. 2011. Vrátenie daru má podľa okresného súdu
účinky ex nunc a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/191/26.
Zdôraznil, že k zániku darovacieho vzťahu dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu
voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojim správaním k darcovi, alebo členom jeho
rodiny ex nunc. Súd sa preto nestotožnil s vyjadrením žalovaného, že k vráteniu daru došlo až po vydaní
exekučného príkazu. Uvedené mal preukázané v konaní listinou, že k výzve na vrátenie daru došlo pred
vydaním exekučného príkazu, a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a spoluvlastnícky podiel na
predmetných nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom sporu, vylúčil z exekúcie JUDr. Miriam Mešovej so
sídlom v Banskej Bystrici, vedenej pod EX 65/2011.
3. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b/, d/, e/, f/, h/ CSP. Vytýkal najmä nepreskúmateľný a arbitrárny prístup súdu pri právnom posúdení veci,
hodnotení dôkazov a samotnom rozhodnutí v tejto časti veci. Opätovne zdôraznil, že v posudzovanom
prípade došlo k zápisu nového vlastníka - pôvodnej žalobkyne p. V., na základe rozsudku Okresného
súdu Zvolen č. k. 8C/84/2012-28 zo dňa 09. 10. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 10. 2012,
teda k zmene vlastníctva došlo až po vydaní exekučného príkazu, a to doručením žaloby o vrátenie
daru povinnému z exekúcie ako žalovanému, čo bolo dňa 04. 09. 2012. V tejto súvislosti poukázal na
ust. § 169 Exekučného poriadku a mal za to, že okresný súd sa s jeho názorom vôbec nevysporiadal,
keď okamih zmeny vlastníka nehnuteľností, o ktorých vylúčenie z exekúcie v tomto konaní ide, ostáva
podľa neho naďalej sporná. Pôvodná žalobkyňa totiž nepreukázala, že bola vlastníčkou predmetných
nehnuteľností vo veľkosti 1 zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. A. pred vydaním exekučného príkazu na
vykonanie exekúcie predajom spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, to znamená pred 26. 01. 2012.
Predložil aj výpis z KN LV č. XXX pre k. ú. A. s aktualizáciou údajov k 28. 01. 2012, podľa ktorého
spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele 1-ice v pomere k celku bol povinný z exekúcie R. M.. Naviac
spornou skutočnosťou v konaní je i to, či pôvodná žalobkyňa platne písomne odvolala dar a či požiadala
o vrátenie daru práve dňa 24. 12. 2011. Navrhol doplniť dokazovanie vyžiadaním trestného spisu OO
PZ Sliač č. k. ORP-536/SL-ZV-212 vo veci poškodenia veriteľa a vypočuť ako svedka p. L., ktorá bola
účastná stretnutí so žalobkyňou M., od ktorej sa vlastne mala dozvedieť o exekúcii proti jej vtedajšiemu
manželovi.
5. K otázke platnosti výzvy na vrátenie daru žalovaný uviedol, že k doručeniu uvedenej výzvy malo
dôjsť 24. 12. 2011, ktorá skutočnosť nemôže byť preukázaná, nakoľko pôvodná žalobkyňa zomrela a
nemôže sa podrobiť grafologickému znaleckému dokazovaniu. Namietal aj to, že výzva na vrátenie
daru je neurčitá, keď neobsahuje konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie dobrých
mravov voči nemu, alebo členom jeho rodiny. Z tohto dôvodu má za to, že pre rozhodnutie vo veci
je podstatné, že výzva na vrátenie daru je splnená aj doručením žaloby obdarovanému podanej na
súd, ktorou žiada darca na súde o vrátenie daru od obdarovaného. V takom prípade nastávajú účinky
výzvy na vrátenie daru okamihom, kedy bola žaloba doručená obdarovanému. Otázku okamihu platného
odvolania daru si súd mohol posúdiť samostatne a prípadne aj odlišne, ako v konaní vedenom pred
Okresným súdom Zvolen sp. zn. 8C/84/2012, napriek skutočnosti, že je viazaný týmto rozsudkom,
pretože súd je síce viazaný rozsudkom 8C, alebo iba jeho výrokom, ktorý nič nepojednáva o okamihu,
kedy došlo platne k odvolaniu daru. Nie je mu teda jasné, z akých dôvodov nebola medzi účastníkmi
darovacej zmluvy uzavretá dohoda, ak dodatočne obdarovaný dôvody vrátenia daru uznal, ktorá má
prednosť pred súdnym rozhodnutím. Zdôraznil, že nebol účastníkom uvedeného konania o vrátenie
daru a nemohol sa brániť ani odporovaním právneho úkonu, lebo nešlo o právny úkon jeho dlžníka
obdarovaného, ale o jednostranný právny úkon darcu. Okresný súd však založil svoje rozhodnutie
výlučne na tvrdeniach žalobkýň, jasne a zrozumiteľne sa nevysporiadal s argumentmi a predkladanými
dôkazmi žalovaného, rozsudok presvedčivo nezdôvodnil, preto mu odňal možnosť konať pred súdom.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Žalobkyne A/ a B/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že ho považujú v celom
rozsahu za nedôvodné. Vo vzťahu k námietkam žalovaného týkajúcim sa momentu nadobudnutia
vlastníckeho práva k vrátenému daru opätovne poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.3Cdo/191/96 a zdôraznili, že práve tým, že sa voči pôvodnej žalobkyni a členom jej rodiny R. M. dopustil
konania hrubo porušujúceho dobré mravy, doručením výzvy na vrátenie daru dňa 24. 11. 2011 vzniklo
pôvodnej žalobkyni - darkyni právo na vrátenie daru. Vo vzťahu k okamihu, kedy a či vôbec k odvolaniu
daru došlo, poukázali na rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8C/84/2012 zo dňa 09. 10. 2012,
v ktorom bolo o povinnosti obdarovaného vrátiť pôvodnej žalobkyni dar právoplatne rozhodnuté a v
tomto kontexte vyznieva aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/950/2014, v
ktorom odvolací súd rozhodujúc takmer v identickej veci pôvodnej žalobkyne o vylúčenie veci z exekúcie
uviedol, že: „Súd v konaní o vylúčenie veci z exekúcie nemôže preskúmavať správnosť postupu a
dokazovania súdu v inom konaní, a to v tomto prípade v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/84/2012.“
Výhrady žalovaného týkajúce sa okamihu, kedy a či vôbec došlo k odvolaniu daru sú preto nedôvodné.
Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu.
7. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte
aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2 §-u 470 CSP však
platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.
8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
(á contrario) napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
9.Prioritnežalovanýnamietal,žerozhodnutieokresnéhosúdujenepreskúmateľnéa arbitrárne,nakoľko
súdzaložilsvojerozhodnutievýlučnenatvrdeniachžalobkýň,nevysporiadalsasargumentmiadôkazmi,
ktoré predložil, zároveň rozsudok presvedčivo nezdôvodnil, čím mu odňal možnosť konať pred súdom.
Jeho odvolacie námietky sa vzťahovali najmä k právnemu posúdeniu okamihu, kedy a či vôbec k
odvolaniu daru došlo, teda, či predmetné nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícky podiel k predmetným
nehnuteľnostiam, bol vo vlastníctve pôvodnej žalobkyne pred, alebo až po vydaní exekučného príkazu
na vykonanie exekúcie predajom spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam..
10. Okresný súd sa otázkou okamihu - kedy a či vôbec k odvolaniu daru došlo, zaoberal okrem
iného aj na pojednávaní dňa 30. 09. 2016, na ktorom vypočul ako svedka R. M., voči ktorému je
zo strany žalovaného vedené exekučné konanie. Na uvedenom pojednávaní sa súd oboznámil so
spisom Okresného súdu Zvolen č. k. 11C/17/2013, ktorého súčasťou bola i výzva pôvodnej žalobkyne
nebohej O. V. na vrátenie daru voči povinnému R. M., ku prevzatiu ktorej výzvy malo dôjsť dňom 24.
12. 2011. Svedok ( R. M. ) na uvedenom pojednávaní potvrdil, že mu v minulosti pôvodná žalobkyňa
O. V. darovala 1-icu predmetných nehnuteľností, avšak neskôr žiadala vrátenie tohto daru, ktoré mu
písomne zdôvodnila a k uvedenému vráteniu daru aj došlo. Potvrdil, že predmetnú výzvu na vrátenie
daru prevzal dňa 24. 12. 2011, ako aj to, že spočiatku boli vzťahy s pôvodnou žalobkyňou dobré,
ale len do roku 2010, resp. 2011, kedy sa rozviedol s bývalou manželkou - žalobkyňou A/, s ktorou
mala pôvodná žalobkyňa veľmi dobrý vzťah. Okresný súd preto aplikujúc ust. § 55 ods. 1 zák. č.
233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej v texte „Exekučný poriadok“) v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia v bode 11 výslovne konštatoval, že pôvodná žalobkyňa si dôvodne ako
tretia osoba uplatnila voči oprávnenému na súde žalobou právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu,
a to žalobou na vylúčenie veci z exekúcie, nakoľko v čase, kedy exekúcia začala, bola v dôsledku
vrátenia daru spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Okresný súd v tejto súvislosti výslovne
konštatoval poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/191/96, že k výzve na
vrátenie daru došlo pred vydaním exekučného príkazu, ak k zániku darovacieho vzťahu dochádza na
základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy
svojim správaním k darcovi, ako aj k členom jeho rodiny. V tejto súvislosti okresný súd zároveň
vykonal dokazovanie oboznámením s trestným oznámením a uznesením ČVS: ORP-536/SL-ZV-212,
kde vypovedal svedok R. M., ktorý vypovedal, že po rozvode manželstva sa pôvodná žalobkyňa na
neho nahnevala a vzťahy sa medzi nimi pokazili, preto žiadala vrátiť dar. Uvedené skutkové závery
nespochybňuje ani trestné oznámenie predložené žalovaným v uvedenom konaní adresované Okresnej
prokuratúre Zvolen dňa 27. 01. 2012. To, či povinný - svedok R. M. o exekúcii vedenej zo strany
žalovaného vedel, prípadne kedy sa o nej dozvedel, nemá na vyššie uvedené právne závery okresného
súdu žiaden vplyv, ak dôvodom vrátenia daru bol negatívny vzťah pôvodnej žalobkyne k obdarovanému,ktorý bol vyvolaný dôvodmi rozpadu manželstva žalobkyne A/ a R. M., keď so žalobkyňou A/ mala
pôvodná žalobkyňa veľmi dobrý vzťah.
11. Odvolací súd dopĺňa, že postup darcu v prípade domáhania sa vrátenia daru upravuje § 630
Občianskeho zákonníka. K zániku darovacieho vzťahu dochádza až v momente, keď jednostranný
právny úkon príde do sféry obdarovaného, čiže darovacia zmluva sa nezrušuje od začiatku. Darovacia
zmluva sa ruší samotným prejavom vôle darcu, a to v momente, ako sa tento prejav vôle dostane do
dispozičnej sféry obdarovaného. Následne sa obnoví pôvodný právny vzťah ex nunc a obdarovaný sa
stane neoprávneným držiteľom, a preto je povinný vec vydať. Jedine jednostranný prejav vôle darcu má
v zmysle zákona konštitutívne účinky, ktoré na vykonanie zápisu záznamom vyžaduje ust. § 34 ods.
1 Zákona o katastri nehnuteľností, a preto nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádza už momentom
doručenia jednostranného právneho úkonu, ktorým sa darca domáha vrátenia daru, obdarovanému (viď
§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka). K zániku darovacieho vzťahu dochádza na základe dvoch po
sebe nasledujúcich právnych skutočnostiach, a to a/ hrubého porušenia dobrých mravov správaním
sa obdarovaného voči darcovi, alebo členom jeho rodiny a b/ jednostranného právneho úkonu darcu
adresovaného obdarovanému. Uvedenými predpokladmi sa však zaoberal už Okresný súd Zvolen,
a to v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/84/2012, na základe ktorého rozsudku zo dňa 09. 10. 2012
bol R. M. povinný vrátiť pôvodnej žalobkyni O. V. dar darovaný darovacou zmluvou zo dňa 02. 12.
2012 spočívajúci v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1 k predmetným nehnuteľnostiam. Vzhľadom
na uvedené nemožno mať pochybnosti o tom, že obdarovanému R. M. vznikla povinnosť vrátiť dar
pôvodnej žalobkyni na základe právoplatného rozhodnutia súdu, avšak k nadobudnutiu vlastníckeho
práva pôvodnou žalobkyňou (právnou predchodkyňou žalobkýň A/ a B/ - poznámka odvolacieho súdu)
došlo už momentom doručenia jednostranného právneho úkonu, ktorým sa darca domáhal vrátenia daru
obdarovanému t. j. dňom 24. 12. 2011. Okresný súd tak stručne, jasne a zrozumiteľne zdôvodnil, prečo
sa nemohol stotožniť s tvrdeniami žalovaného prezentovanými už v konaní pred súdom prvej inštancie,
že k vráteniu daru došlo „po exekučnom príkaze“, nakoľko súd mal za preukázané, že k doručeniu
výzvy na vrátenie daru došlo pred vydaním exekučného príkazu, a to ku dňu 24. 12. 2011. Uvedeným
právnym záverom preto okresný súd tak uviedol svoje skutkové zistenia, skutkové a právne závery
a následne právne posúdenie, na základe ktorého sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného o
tom, že k zmene vlastníctva došlo až po vydaní exekučného príkazu, a to doručením žaloby o vrátenie
daru dňa 04. 09. 2012. Vyššie uvedený právny záver okresného, ale i odvolacieho súdu s poukazom
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/191/96 nekorešpondujú s tvrdením žalovaného,
že k nadobudnutiu spoluvlastníckeho práva pôvodnej žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam
došlo až na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/84/2012-28 zo dňa
09.10.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2012, nakoľko právoplatnosťou tohto rozhodnutia
k zmene spoluvlastníckeho práva pôvodnej žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam nedošlo. Ako
správne žalovaný poukázal v odvolaní v zmysle § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. údaje katastra
uvedené v § 7 sú hodnoverné len ak sa nepreukáže opak. Žalobkyne však v konaní preukázali
opak, a to, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva pôvodnej žalobkyne došlo už momentom doručenia
jednostranného právneho úkonu, ktorým sa právna predchodkyňa žalobkýň A/, B/ domáhala vrátenia
daru od obdarovaného - povinného v exekučnom konaní. To, že žalovaný tvrdí, že vyššie uvedené
skutočnosti považuje za nepravdepodobné a doručenie výzvy za účelovo antidatované, však žiadnym
spôsobom nepreukázal a nenasvedčujú tomu ani vyjadrenia v rámci trestného spisu OO PZ Sliač
č. ORP 536/SL-ZV-2012 vo veci poškodzovania veriteľa, v rámci ktorého navrhol žalovaný vypočuť
ako svedka pani XX. Ani ktorá sa mala zúčastniť stretnutí so žalobkyňou M., a od ktorej sa mala
žalobkyňa dozvedieť o exekúcii proti jej vtedajšiemu manželovi. Vedomosť bývalej manželky povinného
o tom, kedy začala, či nezačala exekúcia, nemá žiaden vplyv na okamih, resp. moment, kedy k
nadobudnutiu spoluvlastníckeho práva pôvodnou žalobkyňou voči predmetným nehnuteľnostiam na
základe jej jednostranného právneho úkonu, došlo. Vykonanie dokazovania oboznámením uvedeného
trestného spisu ako aj výsluch pani L., by bol nadbytočný bez priameho vzťahu k posúdeniu nároku.
12. Ani odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa (ne) určitosti výzvy na vrátenie daru vo vzťahu ku
konkrétnym skutočnostiam, v ktorých darca videl hrubé porušenie dobrých mravov voči nemu alebo
členom jeho rodiny, nie je pre posúdenie nároku žalobkýň podstatnou. Pôvodná žalobkyňa predtým, než
umrela, v žalobe výslovne poukázala na tú skutočnosť, prečo sa domáhala voči R. M. vrátenia daru,
ak už v konaní pred Okresným súdom Zvolen č. k. 8C/84/2012 žalobkyňa žalovala R. M. o vrátenie
daru a v žalobe výslovne uviedla, aké skutočnosti a dôvody ju k podaniu tejto žaloby viedli. Výslovne
konštatovala, že v uvedenom konaní žalovaný - R. M. sa správal voči nej ako aj voči členovi jejrodiny, teda neteri, žalobkyni A/ v hrubom rozpore s dobrými mravmi, keď žalobkyňu A/ ponechal aj s
maloletými deťmi sa vysťahovať z ich rodinného domu, že si z neznámych dôvodov požičiaval značné
finančné prostriedky, následne tieto nedokázal vrátiť veriteľom, teda nielenže sa nepostaral o hmotné
zabezpečenie svojej rodiny, ale naopak riešenie celej situácie, čo do existencie jeho dlhov voči veriteľom
a exekúcie aj majetku patriaceho do BSM ponechal výlučne na bývalej manželke, teda žalobkyni A/ a-
jej neteri, s ktorou mala v tom čase veľmi dobré vzťahy. V tom čase R. M. opustil rodinu, odišiel bez
akéhokoľvek vysvetlenia celej situácie, zanechal rodinu bez akýchkoľvek finančných prostriedkov, ktoré
správanie považovala práve pôvodná žalobkyňa - darkyňa za správanie v rozpore s dobrými mravmi,
resp. hrubé porušenie dobrých mravov. To, že R. M. v uvedenom konaní tvrdenia pôvodnej žalobkyne,
teda darkyne potvrdil neznamená, že uvedené skutočnosti nie sú pravdivé a neboli v uvedenom konaní
preukázané len z dôvodu, že ich žalovaný nerozporoval.
13. Otázku okamihu platného odvolania daru okresný súd posúdil nie len v zmysle záverov v konaní
vedenom pred Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 8C/84/2012, ak uvedené dôkazy v tomto konaní
opakovane vykonal, a to nielen oboznámením sa s konkrétnou výzvou na vrátenie daru, ale i výpoveďou
svedka R. XX. Okresný k okolnostiam vrátenia daru. V tejto súvislosti nie je podstatné ani to, prečo
k vráteniu daru nedošlo dohodou, ale až na základe žaloby v konaní vedenom pred Okresným súdom
Zvolen pod sp. zn. 8C/84/2012. Tvrdenia žalovaného o tom, že sa tak nestalo len z dôvodu, že pôvodná
žalobkyňa k decembru 2011 o dôvodoch odvolania daru nevedela, sú len názorom žalovaného bez
akéhokoľvek dôkazu, vrátane antidatovania výzvy na vrátenie daru. Odvolací súd preto nepovažoval
námietky žalovaného uvedené v odvolaní za dôvodné, ktoré by akýmkoľvek spôsobom spochybnili
vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
14. Okresný súd stručne a jasne objasnil skutkový ako aj právny základ rozhodnutia, ktorý postačuje pre
záverotom,žežalobkyneA/,B/preukázaliexistenciu vlastníckehopráva,resp.spoluvlastníckehopráva
k predmetným nehnuteľnostiam, keď v exekúcii sa môžu postihnúť len veci, ktoré patria povinnej osobe,
teda osobe, voči ktorej sa exekúcia vedie. Práve excindačná žaloba slúži na ochranu tým osobám, ktoré
majú k majetku postihnutému exekúciou právo, ktoré vylučuje, aby bol tento majetok použitý k nútenému
výkonu rozhodnutia. Pôvodná žalobkyňa preto preukázala k predmetným nehnuteľnostiam svoje
spoluvlastnícke právo, ktoré vylučuje, aby bol tento majetok použitý k nútenému výkonu rozhodnutia
(spoluvlastnícke právo ku konkrétnej exekúciou postihnutej nehnuteľnej veci).
15. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolanie žalovaného nie je dôvodné, jeho odvolacie námietky
neobstojaažalovanémuneboloodňatéprávokonaťpredsúdom.Trebadodaťajto,žeajpodľajudikatúry
Ústavného súdu SR nepatrí do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na
spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo
strany, aby súdy preberali, alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý
predkladá strana v konaní (II ÚS 3/97, II ÚS 251/03).
16. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu, vrátane výroku o náhrade trov konania, keď
okresný súd priznal náhradu trov konania strane sporu, ktorá bola v konaní plne úspešná. Uvedené
odvolací súd uvádza napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi rozhodnutie o náhrade trov konania nebolo
odvolaním napadnuté, avšak ide o výrok závislý.
17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu
trov konania. Žalobkyne A/, B/ boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešné, preto im vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu. O výške náhrady trov
odvolacieho konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré
vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.