Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 3, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010150
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817010150.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha

a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému G. A., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom
O. H. W., okres D., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, pre trestný čin zločinu krádeže
podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písm. b) Tr. zákona a iné, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne
dňa 03. mája 2018, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 12. marca 2018, sp. zn. 1T/26/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. d), písm. e), odsek 2 Tr. poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo
výrokoch o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Na podklade § 322 odsek 3 Tr. poriadku s a

obžalovaný G. A., nar. XX.XX.XXXX v R.

o d s u d z u j e

podľa 212 odsek 4 Tr. zákona, § 41 odsek 2 Tr. zákona, § 38 odsek 2 Tr. zákona,
§ 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere
4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona sa obžalovaný na výkon uloženého trestu z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Výroky o treste prepadnutia veci a náhrade škody ostávajú týmto rozsudkom nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. marca 2018, sp. zn. 1T/26/2017 bol obžalovaný G. A.
uznaný za vinného na podklade pôvodne samostatne podaných štyroch obžalôb prokurátora Okresnej
prokuratúry Prievidza zo dňa 03. marca 2017, č. k. 2Pv 497/16/3307-17, zo dňa 06.04.2017, č. k. 2Pv
706/16/3307-15, zo dňa 03.04.2017, č. k. 1Pv 373/16/3307-27 a zo dňa 14.12.2017,
č. k. 1Pv 743/16/3307-23, konanie ktorých okresný súd spojil na spoločné konanie podľa § 21 odsek
3 Tr. poriadku nasledovne:

zo spáchania trestného činu zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe,
že1) dňa 15. augusta 2016 v presne nezistenom čase okolo 23.00 hodiny po tom, ako zistil, že poškodený
G. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. číslo XXX/X, D., mu odovzdal na toalete Pohostinstva NORD v
Prievidzi,V.Clementisačíslo2,prázdnuobálku,hocibolidohodnutí,žesavnejbudenachádzaťpervitín,

chytil poškodeného za bundu v oblasti krku a s cieľom získať od neho sľúbený pervitín ho odtiahol von
z pohostinstva na lavičku medzi domami číslo XX - XX na ulici Na L. v D., kde ho presne nezistený
početkrát udrel päsťou, i otvorenou dlaňou do hlavy, čím mu spôsobil povrchové poranenie kože vo
vlasovejčastihlavyaulomenieužpredtýmnalomenéhoprednéhozubu,počompoškodenémuprehľadal
vrecká,zktorýchmuvzalkľúčeapeňaženkushotovosťouvovýške15eur,následnemuprikázalvyzliecť

sa len do spodnej bielizne, čo poškodený urobil, po čom mu páchateľ dovolil sa obliecť a následne
obaja odišli do Pohostinstva NORD, odkiaľ poškodený ušiel, pričom uvedené konanie páchateľa trvalo
približne do 00.30 hodiny dňa 16. augusta 2016, čím poškodenému spôsobil škodu vo výške 15 eur,

zo spáchania prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických
peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

2) v presne nezistenom čase od 04. novembra 2016 do 05. novembra 2016 v D. na Z. D. vzal bez
vedomia a súhlasu H. M., nar. XX.XX.XXXX, z jej kabelky platobnú kartu k účtu číslo XXXXXXXX/XXXX,
vedeného v Poštovej banke, ktorého vlastníkom bol jej starý otec - poškodený C. I., nar. XX.XX.XXXX,
ktorou následne vykonal bez súhlasu a vedomia vlastníka účtu a bez súhlasu a vedomia v danom čase
oprávnenej disponentky tri neoprávnené platby, konkrétne dňa 05. novembra 2016 o

13.27 hodine vo výške 0,86 eur v TESCU na námestí Slobody číslo 1 v Prievidzi, dňa 05.
novembra 2016 o 14.02 hodine vo výške 0,99 eur v TESCU na Nábrežnej ulici v Prievidzi a
dňa 06. novembra 2016 o 10.31 hodine vo výške 0,33 eur v TESCU na námestí Slobody
číslo 1 v Prievidzi, čím poškodenému C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. ulica číslo XXX/XX, D., spôsobil
škodu vo výške 2,18 eur,

zo spáchania trestného činu zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písm. b) Tr.
zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194
odsek 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
3) v presne nezistenom čase v období od 05. júna 2016 do 10. júna 2016 v Handlovej, na ulici D. číslo X v

rodinnom dome, v ktorom bol obžalovaný v podnájme na 2. podlaží, opakovane, presne nezistený
početkrát, bez súhlasu vošiel do časti domu, do ktorej nemal prístup a v ktorej žije spolumajiteľka domu
a prenajímateľka - poškodená K. G., ktorá bola v tom čase odcestovaná a to takým spôsobom, že vždy
vybral sklennú výplň riadne uzamknutých dverí, ktorá neskôr pri takejto manipulácii praskla a cez takto
vzniknutý otvor vnikol do obývacej miestnosti a spálne, následne vyrobeným šperhákom odomkol zámok

dverí do obývacej miestnosti a dvere otvoril, pričom z tejto časti domu odcudzil peňažnú hotovosť vo
výške 25 GBP (anglických libier), t.j. 19,62 eur, 130 ATS (rakúskych šilingov), t.j. 9,45 eur a 40 CHF
(švajčiarskych frankov), t.j. 43,54 eur, 1 kus TV prijímač značky SAMSUNG, uhlopriečka
107 centimetrov, 1 kus prsteň zo žltého kovu bez očka, 1 kus prsteň zo žltého kovu bez očka v strede so
špirálou, 1 pár náušníc zo žltého kovu s veľkým očkom o rozmeroch očka cca 1 centimeter x 1 centimeter

červenej alebo ružovej farby, 1 kus krútenú retiazku o dĺžke 45 centimetrov s príveskom v tvare listu, obe
zo žltého kovu, 1 kus retiazku o dĺžke 30 centimetrov s príveskom v tvare kríža výšky 2 centimetre, obe
zo žltého kovu, 1 kus prenosný telefón na pevnú linku, 1 kus notebook značky LENOVO T42, výrobné
číslo: NSBSK10269, 3 kusy USB kľúčov nezistenej značky, každý s kapacitou 8 GB, 1 kus elektrickú
pílu s teleskopickou rúčkou na orezávanie konárov značky FLORABEST, typ SAHE 18 A1, IAN 39406,

1 kus TV prijímač značky SAMSUNG, 19 palcový, BN69-01773C-00, 1 kus retiazku zo žltého kovu s
rovnými očkami o dĺžke 50 centimetrov so zlatým príveskom - znamenie Panny, na ktorom boli z
druhej strany vyryté mená D., M., E., 1 kus retiazku zo žltého kovu s rovnými obyčajnými očkami o
dĺžke cca 40 centimetrov s príveskom zo zlata - znamenie Váhy, jednu zlatú náušnicu v tvare kruhu
- hladká, set bižutérie zo špeciálneho zlatníckeho kovu, ktorý pozostával z retiazky, prívesku,

náramku a náušníc, čím spôsobil poškodenej K. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., ulica I.
číslo XXXX/X, prechodne bytom D., ulica O. číslo XX, škodu odcudzením vo výške 1.130,11 eur a škodu
poškodením sklennej tabule vo výške 25 eur,

a napokon zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

4) od presne nezistenej doby v novembri 2016 do dňa 05. decembra 2016 v Nemocnici s poliklinikou
Prievidza v Bojniciach na ulici Nemocničná číslo 2, vnikol bez použitia násilia cez zadné okno do
rozostaveného monobloku operačných sál nemocnice nachádzajúcom sa v 1. suteréne blokov F, G,
CH, 2. suteréne strojovni za účelom prespávania, pričom vo vnútri si všimol na strope bližšie neurčenémedené rúry rôznych rozmerov nainštalované ako vzduchotechnika na rozvod plynov, ktoré následne
odmontoval, tieto rozlámal a po častiach ich odniesol dňa 28. novembra 2016 do zberných surovín DE-
S-PE s.r.o. v pobočke ulica Sebedražská, Prievidza, o hmotnosti medi 41,5 kilogramov, dňa 29.

novembra 2016 do zberných surovín Zberné suroviny, a.s., pobočka ulica Bojnická, Prievidza, o
hmotnosti 19,7 kilogramov, v dňoch 21. novembra 2016, 23. novembra 2016, 26. novembra 2016, 03.
decembra 2016 a 05. decembra 2016 do zberných surovín ŽP EKO QELET, a.s., pobočka Košovská
cesta číslo 19A, Prievidza a celkovo tak vzal z rozostavaného monobloku medené rúry s hmotnosťou
179,10 kilogramov, čím spôsobil Trenčianskemu samosprávnemu kraju, IČO: 36 126 624, sídlo: Trenčín,

K dolnej stanici číslo 7282/20A, škodu vo výške 1.793 eur.

Za tieto trestné činy bol obžalovaný G. A. odsúdený podľa § 212 odsek 4, § 41 odsek 2, § 38 odsek 7,
§ 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zákona na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3
(tri) roky a 6 (šesť) mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Ďalej mu bol podľa § 60 odsek 1 písm. a)

Tr. zákona uložený aj trest prepadnutia veci a to 1 ks roxorovej tyče o dĺžke 80 cm, ktorá sa nachádza
v úschove Okresného súdu Prievidza pod číslom 32/17 a ktorej vlastníkom sa podľa § 60 odsek 5 Tr.
zákona stáva štát.

V adhéznom konaní, t. j. v časti trestného konania o náhrade škody, ktoré bolo s trestným konaním

spojené, okresný súd výrokom podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku rozhodol o uložení povinnosti
obžalovanému nahradiť škodu poškodenej K. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.,
I. č. XXXX/X, prechodne bytom D., O. č. XX v sume 1.155,11,- Eur a poškodenému Trenčianskemu
samosprávnemu kraju so sídlom v Trenčíne, K dolnej stanici č. 7282/20 A, IČO: 36 126 624 škodu v
sume 1.793,- Eur, pričom podľa § 288 odsek 2 Tr. poriadku bol tento poškodený subjekt so zvyškom

nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, teda včas v pätnásťdňovej lehote podal odvolanie iba
prokurátor, a to odvolanie v neprospech obžalovaného proti výroku o treste. V písomnom odôvodnení
odvolania uviedol, že v napadnutom rozsudku prvostupňový súd uložil obžalovanému neprimerane

mierny trest a v tomto smere poukázal na to, že obžalovaný bol od roku 2003 až doposiaľ 7-krát súdne
trestaný za spáchanie rôznej trestnej činnosti, vrátane majetkovej trestnej činnosti a z toho mu bol 5-
krát uložený nepodmienečný trest odňatia slobody a v jednom prípade mu bolo nariadené vykonať
pôvodne uložený trest odňatia slobody nespojený bezprostredne s jeho výkonom. Ďalej poukázal na to,
že obžalovaný spáchaním skutkov v prejednávanom prípade nerešpektoval okrem iného ani podmienky

stanovené mu pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody a v rámci nariadeného
probačného dohľadu a je teda zrejmé, že doterajšie tresty, ktoré mu boli opakovane ukladané, nemali
na obžalovaného žiaden prevýchovný účinok. Prokurátor ďalej poukázal na to, že prvostupňový súd
pri určovaní výmery trestu obžalovanému nezohľadnil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr.
zákona, hoci trest ukladal s použitím ustanovenia § 38 odsek 7 Tr. zákona, aj keď inak konštatoval,

že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je u obžalovaného vyrovnaný. Ak by prvostupňový
súd prihliadol na uvedenú priťažujúcu okolnosť, musel by obžalovanému uložiť trest odňatia slobody
v upravenej zákonnej sadzbe, t. j. od 5 rokov a 4 mesiace až do 13 rokov a 4 mesiace a pri aplikácii
ustanovenia § 38 odsek 7 Tr. zákona zohľadňujúc tzv. „asperačnú“ zásadu by potom nebolo na mieste
ukladať obžalovanému trest odňatia slobody pri samej dolnej hranici trestnej sadzby, vzhľadom na jeho

osobu, počet a povahu spáchaných skutkov a trestných činov. Uloženie prísnejšieho trestu odňatia
slobodyobžalovanémuzodpovedázásadámplatnýmprijehoukladanísprihliadnutímnaúčinnúochranu
spoločnosti pred obžalovaným a zodpovedá i účelu stupňujúcej sa represie voči obžalovanému, ktorý
opakovane pácha trestnú činnosť aj po uložení nepodmienečných trestov, v čom nie je „nováčik“ a
obžalovaný tým prejavuje, že nemá v úmysle sa v budúcnosti správať v súlade s právnymi normami.

Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písm. e) Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok
vo výrokoch o treste odňatia slobody a v spôsobe jeho výkonu a aby súčasne odvolací súd uložil
obžalovanému prísnejší úhrnný trest odňatia slobody podľa § 212 odsek 4 Tr. zákona za použitia § 41
odsek 2 a § 38 odsek 2, odsek 4 a odsek 8 Tr. zákona, s prihliadnutím na §§ 36 písm. l), 37 písm. h),
písm. m) Tr. zákona v prvej polovici upravenej základnej trestnej sadzby.

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu reagoval písomne na dôvody odvolania prokurátora tým, že sa s
podaným odvolaním prokurátora stotožňuje iba v tom, že prvostupňový súd nesprávne v napadnutom
rozsudku aplikoval ustanovenie § 38 odsek 7 Tr. zákona vzhľadom na vyrovnaný početpoľahčujúcich a priťažujúcich okolností u neho, čo však nespôsobuje samo o sebe nezákonnosť jemu
uloženého trestu odňatia slobody, ktorý považuje za primeraný, dostatočný na jeho prevýchovu a
naplnenie účelu trestu u neho. Ďalej poukázal na to, že prvostupňový súd postupoval správne, keď u

neho neaplikoval aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona s poukazom na stanovisko
trestnoprávneho kolégia NS SR v Bratislave zo dňa 14.06.2010 sp. zn. Tpj 1/2011 podľa ktorého, ak sa
ukladá páchateľovi úhrnný trest podľa § 41 odsek 2 Tr. zákona, t. j. s použitím tzv. „asperačnej“ zásady,
na okolnosť spáchania zbiehajúcich sa viacerých trestných činov sa ako na priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písm. h) Tr. zákona neprihliadne. Má za to, že prvostupňový súd pri ukladaní trestu odňatia slobody

dostatočne prihliadol i na jeho osobu, ktorá trpí epilepsiou, depresiami a diagnózou „dissociálnej poruchy
osobnosti s poruchou psychiky správania“, ktorý stav vyžaduje odbornú lekársku pomoc a sám si pri
tom uvedomuje, že sa musí aktívne zbaviť svojej závislosti na požívaní alkoholických nápojov, prípadne
omamných látok a je ochotný dobrovoľne sa podrobiť takémuto liečeniu, i keď pribratý znalec takúto
liečbu u neho nenavrhoval. Domáhal sa preto, aby odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné
podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Prokurátorkakrajskejprokuratúrynaverejnomzasadnutíodvolaciehosúdunavrhla,abyodvolacíkrajský
súd rozhodol v zmysle návrhu uvedeného v písomnom odôvodnení podaného odvolania prokurátora
okresnej prokuratúry.

Prítomní poškodení (za jedného z nich splnomocnenec) na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa
vyjadrovali iba v rámci adhézneho konania k výrokom o náhrade škody v napadnutom rozsudku
prvostupňového súdu.

Obžalovaný a jeho obhajca, prítomní na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zhodne navrhli odvolanie

prokurátora ako nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa
§ 316 odsek 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek
3 Tr. poriadku, na verejnom zasadnutí dňa 03. mája 2018 na podklade podaného odvolania, ktoré

mu spolu so spisom bolo predložené 13. apríla 2018, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Na podklade podaného odvolania prokurátora, ktorým napadol iba výrok o uloženom
treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu v napadnutom rozsudku prvostupňového okresného
súdu krajský súd, neopomenutím svojej zákonnej povinnosti podľa § 317 odsek 1 posledná veta Tr.

poriadku síce nezistil dôvody na prípadne podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku, avšak
na druhej strane dospel k záveru, že podané odvolanie prokurátora je dôvodné, pretože prvostupňový
súd pochybil, keď uložil obžalovanému neprimerane mierny trest odňatia slobody.

Krajský súd predovšetkým uvádza, že pokiaľ ide zistenie skutkového stavu veci všetkých žalovaných

skutkov, prvostupňový súd v prípade žalovaných skutkov pod bodom 1) až 4) právoplatným uznesením
na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovaného o uznaní ich viny podľa § 257 odsek 1 písm.
b) Tr. poriadku, ktoré boli okresným súdom právne posúdené v prípade žalovaného skutku pod bodom
1) ako trestný čin zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1 Tr. zákona, pod bodom 2) ako trestný čin
prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo

inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Tr. zákona, pod bodom 3) ako jednočinný súbeh trestného činu
zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písm. b) Tr. zákona a trestného činu prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Tr. zákona a pod bodom 4) ako trestný čin prečinu krádeže podľa
§ 212 odsek 1 Tr. zákona a odvolací súd v dôsledku takéhoto procesného stavu preto ani nemohol
preskúmavať v odvolacom konaní napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v tejto časti, t. j. pokiaľ ide

o vinu, ako aj právne posúdenie týchto všetkých štyroch žalovaných skutkov.

Podľa § 2 odsek 10 Tr. poriadku súd je povinný postupovať tak, aby zistil skutkový stav veci v rozsahu
nevyhnutnompresvojerozhodnutie.Srovnakoustarostlivosťoujepovinnýobjasňovaťskutočnosti,ktoré
svedčia proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Podľa § 2 odsek 12 Tr.

poriadku súd hodnotí všetky zabezpečené dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.Okresný súd sa týmito ustanoveniami, ktoré sa vzťahujú aj na rozhodovanie o súvisiacich výrokoch s
vinou (výrok o trestnoprávnych sankciách a výrok v adhéznom konaní, t. j. v konaní o náhrade škody),
aj so zreteľom na zachovanie kontradiktórneho spôsobu vykonania dokazovania i v konaní pred súdom,

na hlavnom pojednávaní, pri ukladaní trestu odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu dôsledne neriadil,
keď obžalovanému vymeral trest odňatia slobody 3 roky a 6 mesiacov, pretože takto vymeraný trest
odňatia slobody nezodpovedá všetkým zákonným kritériám a zásadám, ktorými sa má riadiť súd pri
ukladaní trestu (§ 34 Tr. zákona) v posudzovanom prípade. Prvostupňový súd síce správne ustálil
skutočne existujúci vyrovnaný počet poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, podľa §§ 36 písm. l) a

37 písm. m) Tr. zákona a správne tiež neurčil priťažujúcu okolnosť aj podľa ustanovenia § 37 písm.
h) Tr. zákona (spáchanie viacerých trestných činov) so zreteľom na skutočnosť, že obžalovanému sa
ukladal trest podľa zásad pre ukladanie úhrnného trestu pri viacčinnom súbehu zločinu a prečinu, t.
j. podľa § 42 odseku 2 Tr. zákona - podľa tzv. „asperačnej-zostrujúcej“ zásady, keď táto okolnosť
vylučuje aj v súlade s už ustálenou súdnou praxou i na podklade judikátu NS SR, na ktorý správne
poukázalobžalovanýprostredníctvomobhajcu,následnevšakprvostupňovýsúdpochybil,keďvovýroku

o uloženom treste uviedol aj ustanovenie § 37 odsek 7 Tr. zákona, čo deklaruje jeho aplikáciu, pretože
pre aplikáciu tohto ustanovenia v posudzovanom prípade neexistoval zákonný podklad, t. j. prevaha
priťažujúcich okolností. Napokon prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil všetky existujúce okolnosti,
relevantné pre ukladanie trestu odňatia slobody obžalovanému v súlade s platnými zásadami pri jeho
ukladaní uvedené v ustanovení § 34 Tr. zákona. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd

dostatočne nevyhodnotil okolnosti, ktorými prokurátor správne argumentoval v písomných dôvodoch
svojho odvolania a ktoré odôvodňujú skutočne uloženie prísnejšieho trestu obžalovanému, než aký bol
napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu obžalovanému uložený. Je možné prisvedčiť argumentu
odvolateľa, že doterajšie viaceré, resp. opakované odsúdenia obžalovaného, s opakovaným ukladaním
nepodmienečných trestov odňatia slobody poukazujú logicky na to, že tieto nemali pre obžalovaného

relevantný význam vo vzťahu k jeho prevýchove a k tomu, aby už začal pozitívne viesť riadny život a
nedopúšťať sa už ďalšej trestnej činnosti a popritom sa reálne snažiť zbaviť sa (či aspoň potlačiť ju)
svojejzávislostinapožívaníomamnýchlátok,ktorépôsobia akoinhibítor(podpornýaurýchľovacífaktor)
protiprávnej činnosti u obžalovaného, keď obžalovaný aj vo svojej písomnej reakcii na dôvody odvolania
prokurátora priznal takúto svoju závislosť a prejavil - zatiaľ však iba vo verbálnej rovine - záujem podrobiť

sa odbornej pomoci pri jej zbavovaní sa či jej potlačení. Odvolací súd tento postoj obžalovaného síce
hodnotí pozitívne ako podporu naplnenia poľahčujúcej okolnosti podľa ustanovenia § 36 písm. l) Tr.
zákona, na druhej strane však musí zdôrazniť, že faktické kroky mal obžalovaný v dostatočnom čase
možnosť urobiť už v období páchania trestnej činnosti, resp. po svojom podmienečnom prepustení z
ostatného výkonu trestu odňatia slobody, čo sa však nestalo. Preto vzhľadom na uvedené, t. j. osobu

obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosti jeho nápravy, neodôvodňujú postih trestom odňatia
slobody v takej výmere, ako bolo rozhodnuté o nej prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku.
Je na mieste obžalovanému uložiť prísnejší trest odňatia slobody v dolnej polovici upravenej základnej
trestnej sadzby podľa najprísnejšej zbiehajúcej sa skutkovej podstaty trestného činu, t. j. podľa § 212
odsek 4 Tr. zákona (základná sadzba od 3 do 10 rokov), v sadzbe od 3 rokov do 13 rokov

a 4 mesiace. Iba takýto trest môže naplniť svoj účel a byť konformný s ustanovením § 34 Tr. zákona
nielen pre naplnenie individuálno-preventívneho účinku vrátane morálneho odsúdenia obžalovaného
spoločnosťou, ale i pre dosiahnutie generálnej prevencie.

Krajský súd, ako odvolací súd, na podklade vyššie uvedeného potom napadnutý rozsudok podľa

321 odsek 1 písm. d), písm. e), odsek 2 Tr. poriadku v napadnutej časti výroku o uloženom treste
odňatia slobody obžalovanému a spôsobe jeho výkonu zrušil a sám podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku
rozhodol o uložení trestu odňatia slobody obžalovanému a spôsobe jeho výkonu tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku. Aj krajský súd obžalovaného na výkon takto uloženého trestu odňatia
slobody zaradil do prísnejšieho ústavu na výkon trestu odňatia slobody, t. j. do ústavu na výkon trestu

so stredným stupňom stráženia, keď takéto zaradenie prvostupňovým súdom bolo vecne správne a
zákonné, pretože obžalovaný bol bez akýchkoľvek pochybností vo výkone takéhoto trestu v ostatných
desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaných skutkov a iné, miernejšie, či ešte prísnejšie zaradenie
podľa ustanovenia § 48 odsek 4 Tr. zákona však nebolo nevyhnutné. Krajský súd pripomína, že týmto
rozsudkom nie sú dotknuté ostatné výroky o uloženom treste prepadnutia veci a výroky adhézneho

konania, t. j. konania o náhrade škody.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.