Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 23, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216207111
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2216207111.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci navrhovateľa (žalobcu): C.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X. XXX/XX, K. B., zastúpený splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária
Marko, s.r.o., so sídlom Budatínska 47, Bratislava, IČO: 36 860 646, proti žalovaným: 1. Ing. U. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. T. XXXX/X, B. S., zastúpený splnomocnencom: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom

Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, 2. METEOR - D.S., s.r.o., IČO: 36 249 718, so sídlom
Veľké Dvorníky 246, 3. NEA - PLAST EU, s.r.o., IČO: 46 521 241, so sídlom Kračanská cesta 5943/40,
Dunajská Streda, 4. Ing. Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/X, K., v konaní o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5C/145/2016-51 zo dňa 2. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.
Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1 až 3, § 325
ods. 1 a 2 písm. c), § 328 ods. 1 a 3 Civilného sporového poriadku. Vecne argumentoval tým, že
podľa obsahu návrhu podaného dňa 08.11.2016 navrhovateľ žiadal o vydanie neodkladného opatrenia,

ktorým by súd uložil žalovanému 1, aby nescudzoval, nezaťažoval vecnými bremenami, ani záložnými
právami v prospech tretích osôb, nedrobil ani iným spôsobom neznehodnocoval spoluvlastnícky podiel
1/45 na pozemku registra „E“, parcela číslo 1784, druh pozemku orná pôda o výmere 11175 m2,
vedené na LV číslo XXXX, v katastrálnom území A. I., obec A. I., okres Dunajská Streda vedenej
Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor. Žalovanému 2 uložil povinnosť, nescudzovať,
nezaťažovať vecnými bremenami ani záložnými právami v prospech tretích osôb, nedrobil ani iným

spôsobom neznehodnocoval pozemky registra „C“ parcely číslo 411, druh pozemku orná pôda o výmere
3345 m2, parc. číslo 420, druh pozemku orná pôda o výmere 3524 m2, parc. číslo 431, druh pozemku
orná pôda o výmere 2327 m2, parcela číslo 527, druh pozemku orná pôda o výmere 6000 m2, parcela
číslo 547, druh pozemku orná pôda o výmere 12004 m2, parcela číslo 921/1 druh pozemku orná pôda
o výmere 19927 m2, parcela číslo 921/2, druh pozemku orná pôda o výmere 7902 m2 a pozemky
registra „E“, parcela číslo 167/301 druh pozemku orná pôda o výmere 110 m2, parcela číslo 167/302,

druh pozemku orná pôda o výmere 3540 m2, parcela číslo 167/401 druh pozemku orná pôda o výmere
281 m2, parcela číslo 167/402, druh pozemku orná pôda vo výmere 5730 m2, parcela číslo 167/403,
druh pozemku orná pôda o výmere 7 m2 všetky vedené na liste LV číslo XXXX, katastrálne územie
K. B., obec K. B., okres Dunajská Streda, vedenom Okresným úradom Dunajská Streda katastrálny
odbor. Uložiť žalovanému 3, aby nescudzoval, nezaťažoval vecnými bremenami, ani záložnými právami
v prospech tretích osôb, nedrobil, ani iným spôsobom neznehodnocoval pozemky registra „C“: parcely

číslo 447, druh pozemku orná podám o výmere 9019 m2, parcela číslo 453 druh pozemku orná pôda o
výmere 1524 m2, vedené na LV číslo XXXX katastrálne území K. B., obec K. B., okres Dunajská Streda,vedenom Okresným úradom Dunajská Streda katastrálny odbor. Žalovanému 4 uložiť rovnako, aby
nescudzoval, nezaťažoval vecnými bremenami ani záložnými právami v prospech tretích osôb a nedrobil
iným spôsobom neznehodnocoval pozemky registra „C“, parcely číslo 148/246, druh pozemku orná

pôda o výmere 563 m2, parc. číslo 148/282, druh pozemku orná pôda o výmere 240 m2, vedené na LV
číslo XXXX, katastrálne územie K. B., obec K. B., okres Dunajská Streda, vedeného Okresným úradom
Dunajská Streda katastrálny odbor, s odôvodnením, že po začatí konania vo veci určenia vlastníckeho
právazistil,žespozemkami,ktorésúpredmetomsúdnehokonania,žalovaní t.j.vlastníciďalejdisponujú
a tieto zamieňaniu. V lokalite kde sa nachádzajú pozemky je začatá výstavba a všetky zásahy považoval

zaneoprávnené.Vprípadevyhovenia návrhunavydanieneodkladnéhoopatreniaaúspechužalobcuvo
veci samej, by žalovaní, prípadní právni nástupcovia, ako vlastníci stavieb postavených na predmetných
pozemkoch, by bol tým donútený žalobca užívanie nových vlastníkov nadstavieb strpieť. Tým považoval
splnenú podmienku na postup v zmysle § 325 Civilného sporového poriadku, potom čo považoval za
osvedčené svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam podľa platnej kúpnej zmluvy.

2. Predmetom konania vo veci samej je návrh, ktorým sa žalobca doručeným okresnému súdu dňa
04.05.2016 domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na základe kúpnej zmluvu uzavretej
so žalovaným v 1. rade dňa 18.07.2013, s úradne osvedčeným podpisom účastníkov zmluvy, čím
považoval zmluvu za platnú a účinnú. Ako dôkaz na svoje tvrdenia doložil písomnú kúpnu zmluvu
uzavretú dňa 18.07.2013, s overením podpisu predávajúceho, žalovaného v 1. rade, LV číslo XXXX,

kat. územie K. B., LV číslo XXXX, kat. územie K. B., LV číslo XXXX katastrálne územie K. B. a LV číslo
XXXX katastrálne územie A. I..

3. Rozhodnutie odôvodnil tým, že tým, že v súlade s citovaným ustanovením zákona vyplýva, že súd
nariadi predbežné opatrenie buď za účelom dočasnej úpravy, právnych pomerov účastníkov, alebo za

účelom zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie, a
jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá,
aby sa aspoň osvedčila danosť žalobou uplatneného práva, aby neboli vážnejšie pochybnosti o
potrebe predbežnej úpravy. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi alebo nároku prípadne ich
osvedčenie samé o sebe netvoria zákonný dôvod pre vydanie predbežného oparenia. Až ich ohrozenie

dovoľuje súdu predbežné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť
konkrétne a naviac oprávneným účastníkom aspoň osvedčené. Pre obidva prípady platí, že zásadným
je rýchle a pružné riešenie situácie, ktoré neznesie odklad pre nebezpečenstvo, ktoré inak hrozí
záujmom účastníkov. Predbežné opatrenie musí byť navrhované tak, aby súd nemal pochybnosť, či v
dôsledku predbežného opatrenie nevznikne neprimeraná ujma druhému účastníkovi, t.j. ujma odporcovi

nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa navrhovateľ. Vydanie
predbežného opatrenia nemožno viazať na zložení istoty navrhovateľom.

4. Pre nariadenie predbežného opatrenia zákon vyžaduje splnenie teda dvoch podmienok. Prvou z
nich je, aby nárok uplatnený žalobou nebol očividne - zjavne vylúčený a hrozba bezprostrednej ujmy.

Žalobca opieral svoj nárok o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, odvolávajúc
sa na kúpnu zmluvu uzavretú dňa 18.07.2013 so žalovaným v 1. rade, ktorá síce bola podpísaná oboma
stranami, podpis predávajúceho overený, keď predmetná zmluva nebola zavkladovaná do katastra
nehnuteľností. Z uvedeného je zrejmé, že táto zmluva bola platne uzavretá, keď po uplynutí troch rokov
nebol realizovaný vklad vlastnícke práva v prospech žalobcu, ktorým by zmluva nadobudla účinnosť.

V dôsledku čoho žalobca sa nemohol stať vlastníkom sporných nehnuteľností. Podľa § 46 ods. 1
Obč. zákona, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre
ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Podľa § 133 ods. 2 Obč. zákona, ak sa prevádza
nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa
osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. K uzavretiu zmluvy dochádza okamihom,

keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť (§ 44 ods. 1 prvá veta OZ). Z uvedeného
teda vyplýva, že ak riadne a včasné prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť, došlo k
zhode vôle zmluvných strán a zmluva je uzavretá. Od uzavretia zmluvy sú jej účastníci vzniknutými
právamiapovinnosťamiviazaní. Samotnouzmluvoutotižvlastníckealeboinévecnéprávonevzniká,ale
nadobúdateľovi vzniká záväzkový nárok požadovať od prevodcu predovšetkým prevedenie vlastníckeho

práva k veci. Vlastnícke právo či iné vecné právo k nehnuteľnosti vznikne až vkladom do katastra
nehnuteľnosti na základe rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu (§ 133 ods. 2 OZ). V dôsledku
nezavkladovania kúpnej zmluvy, má sa za to, že účastníci od zmluvy odstúpili a zmluva zaniká od
počiatku, v dôsledku čoho z nej už neplynú žiadne povinnosti zmluvným stranám. Žalobca bližšieneuviedol dôvody nezavkladovania zmluvy. Rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci (§ 47 Občianskeho zákonníka). Účinky vkladu podľa § 133 ods.

2 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. vo vecno-
právnych následkoch, a nie v obligačno-právnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným
prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Uviedol , že v obdobných
veciach Najvyšší súd SR už rozhodoval, ktoré mali meritum veci podobný ako má preskúmavaná vec.
Napr.vrozsudkuz30.januára2001sp.zn.1Cdo31/2000,uverejnenomvZbierkestanovískNajvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 87/2001, dospel k záveru, že ak predávajúci
porušil zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy, podľa ktorej v katastri nehnuteľností nebolo
vložené vlastnícke právo a tú istú nehnuteľnosť ďalšou zmluvou prevedie na iného, nemá toto porušenie
za následok neplatnosť v poradí druhej kúpnej zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorej bol v katastri nehnuteľností povolený vklad vlastníckeho práva. Ten, kto bol dvojitým scudzením
poškodený, má nárok na náhradu vzniknutej škody podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za

škodu (§ 420 a nasl. OZ). Najvyšší súd SR ako odôvodnenie uvedeného rozhodnutia, okrem iného,
uviedol, že je síce pravda, že v čase uzavretia ďalšej zmluvy bola zmluvná voľnosť jej účastníkov
už obmedzená, lebo v tom čase ešte nebolo právoplatne ukončené konanie o vklad vlastníckeho
práva v zmysle skoršej zmluvy, porušenie uvedenej povinnosti ale nemá za následok neplatnosť
nasledujúceho právneho úkonu, ktorým predávajúci previedol tú istú nehnuteľnosť na niekoho iného.

Ak totiž bola scudzená nehnuteľnosť zmluvou viac subjektom alebo ak bola tá istá nehnuteľnosť
prevádzaná dvakrát (resp. viackrát), stane sa jej vlastníkom ten, komu ako prvému bol povolený vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru,
že v danom prípade nebolo osvedčené , že nárok žalobcu z ktorého vyvodzuje opodstatnenosť budúcej
žaloby vrátenie plnenia, je očividne vylúčený. Tým nebol splnený prvý z predpokladov na nariadenie

predbežného opatrenia, osvedčenie danosti práva, určenia vlastníckeho práva žalobcu k predmetným
nehnuteľnostiam, v dôsledku čoho súd ďalší z predpokladov vydania neodkladného opatrenia neskúmal.

5. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca (navrhovateľ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia)
v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodu podľa § 365 ods. 1

písm. h) Civilného sporového poriadku, tzn. že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie návrh zamietol z dôvodu, že nebolo
osvedčené, že nárok navrhovateľa (žalobcu), z ktorého vyvodzuje opodstatnenosť budúcej zmluvy
vrátane plnenia je očividne vylúčený. V danom prípade nejde o budúcu žalobu, ale už o podanú žalobu.
Na susedných pozemkoch parc. č. 453 prebiehajú stavebné práce, ku ktorým sa nemal možnosť v rámci

stavebného konania vyjadriť, dochádza k znehodnoteniu predmetného pozemku. Dôvody, pre ktoré súd
dospel k právnemu záveru, že opodstatnenosť žaloby vrátane plnenia je očividne vylúčený sú uvedené v
bodoch 17., 18. a 19. odôvodnenia napadnutého uznesenia, podľa ktorých zmluva bola platne uzavretá,
keď po uplynutí troch rokov nebol realizovaný vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu, ktorým by
zmluva nadobudla účinnosť. K tomuto uvádza, že predmetnú zmluvu by nebolo možné zavkladovať

do katastra nehnuteľností, nakoľko časť pozemkov, prevod, ktorý je jej predmetom bola medzitým
scudzená na tretie osoby. Tiež nie je pravdou, že zmluva, ktorou sa scudzujú nehnuteľnosti nadobúda
účinnosť vkladom do katastra nehnuteľností. Vkladom do katastra nehnuteľností nadobúda účinnosť
prevod vlastníckeho práva, avšak zmluva je platná a účinná okamihom jej uzavretia. To napokon vyplýva
aj z judikátu Najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 124/2003 (5/2006 ZSP). Rozhodnutie správy katastra o

povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, ktorým by zákon spájal vznik
účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal
z názoru Najvyššieho súdu vysloveného v rozsudku 1 Cdo 31/2000, v ňom uvedený právny názor sa
týka jednak iba ďalších prevodov vlastníckeho práva na žalovaných v 2. a 4. rade, avšak nie žalovaného
1, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1 M Obdo V 16/2006, podľa ktorého platnosť

či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase
jeho vzniku. Platí to aj pre neplatnosť podľa § 5 zákona č. 221/1994 Z.z. Je nesporné, že prevody
vlastníckych práv uskutočnené medzi žalovanými nasledovali po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy
medzi žalovaným a navrhovateľom, teda v čase v zmysle citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR.
Pri posudzovaní platnosti následných scudzovacích úkonov, tu je daná okolnosť, ktorá v zmysle § 39

Občianskeho zákonníka zakladá ich absolútnu neplatnosť. Sám súd prvej inštancie ako sám uviedol
mal za preukázané, že v čase ďalších scudzených nehnuteľností medzi žalovaným 1 a ostatnými
žalovanými už žalovaný 1 mal na predmetné pozemky platne uzavretú kúpnu zmluvu s navrhovateľom.
Má teda za to, že scudzenie medzi žalovanými sa nielen priečia dobrým mravom, ale aj svojimobsahom sa priečia zákonu, nakoľko tú istú vec bez ohľadu na skutočnosť, či ide o hnuteľnú vec alebo
nehnuteľnosť, môže vlastník scudziť iba raz a scudzením dochádza k zániku jeho vlastníckeho práva.
Následným scudzením tej istej veci už pôvodný vlastník jednoznačne odporuje zákonu, nakoľko nemá v

danej veci dispozičné právo. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
zmenil tak, že návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovie v celom rozsahu alebo aby uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalovaní (vlastníci) odvolanie nepodali.

7. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný 2. Vo vyjadrení uviedol, že všetky záležitosti
ohľadne pozemkov, ktoré sú predmetom danej právnej veci dojednával a vybavoval za obchodnú
spoločnosť O. D. ako prokurista spoločnosti. Ohľadne pozemkov, ku ktorým bolo vlastnícke právo
dojednaným spôsobom prevádzané sa už ako svedok vyjadroval v konaní na Okresnom súde Dunajská
Streda vo veci vedenej pod sp. zn. 12C/11/2016. Uviedol skutočnosti tak, ako bolo dohodnuté a to kvôli

plánovanej podmienke nadobúdania ornej pôdy výlučne osobami, ktoré sú poľnohospodárky činné v
rastlinnej výrobe minimálne tri roky, čo C. J. vtedy nespĺňal a mal obavy, že vklad kúpnej zmluvy zo
dňa 18.03.2013 povolený nebude, tzn. že predmetné pozemky boli vlastnícky prevedené na obchodnú
spoločnosť,pričomtietopozemkymalibyťnásledneprevedenénaC.J.,tedanavrhovateľa,bezodkladne
po tom ako si obstará SHR povolenie. Kúpna zmluva uzavretá dňa 18.07.2013 Ing. U. P., ktorou mali byť

pozemky prevedené na C. J. bola orgánmi činnými v trestnom konaní znalecky, grafologicky skúmaná
a z uvedeného dôvodu nebola podaná na katastrálny úrad. Spoločnosť METEOR - D.S., s.r.o., teda
nenamieta voči žalobe, ktorou sa C. J. domáha určenia vlastníckeho práva nič a taktiež nemá žiadne
námietky, pripomienky alebo obranu voči jeho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko
vlastnícke právo C. J. nerozporuje.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357

písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že navrhovateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku), v medziach daných rozsahom (§ 379
Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2

Civilného sporového poriadku), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu je treba priznať úspech, v
dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

9. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia bol už účinný nový civilný kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť dňa
01.07.2016 a je potrebné ho v zmysle § 470 ods. 1 aplikovať aj na toto konanie.

10. V zmysle § 324 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

11. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. V zmysle § 325 ods. 2 písm. c), d) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno
strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa

zdržala alebo niečo znášala.

13. V zmysle § 328 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda
neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti aleboako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa
§ 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu (ods. 2).
Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať (ods. 3).

14. V zmysle § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriťkodvolaniuaknávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia(ods.1).Preneodkladnéopatrenie
je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ods. 2).

15. V zmysle § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie
bude trvať len po určený čas. Podľa ods. 2, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

16. V zmysle § 331 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí

súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol
návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí,
ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené (ods. 1). Uznesenie o neodkladnom opatrení
súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia (ods. 2).

17. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

18. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne

upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je
podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením v zmysle § 343
CSP. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania.

19. Ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, musí mať právny záujem (nie naliehavý
právny záujem) na vydaní neodkladného opatrenia, t.j. musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej
úpravy pomerov strán. Existencia a potreba právneho záujmu sa prejavuje predovšetkým v skúmaní
procesných predpokladov opodstatnenosti (nie procesných podmienok) takéhoto rozhodnutia súdu.
Zistenieprávnehozáujmunaneodkladnomopatrenísaopieraohypotézuprocesnýchnoriemuvedených

v § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 CSP. V podaní, v ktorom sa navrhuje vydanie neodkladného opatrenia,
by sa malo osvedčiť, že je tu daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na
splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým
osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej
súdom.

20. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie
neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne
ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej

neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby bola aspoň osvedčená existencia právneho vzťahu medzi
účastníkmi, a odôvodnená potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti). Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Súd musí prihliadnuť na okolnosti prípadu ak to povaha veci

pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci
samej.21. Súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, z dôvodu nesplnenia
jedného z predpokladov na nariadenie predbežného opatrenia majúc za to, že nebolo osvedčené,
že „nárok žalobcu, z ktorého vyvodzuje opodstatnenosť budúcej žaloby vrátenie plnenia, je očividne

vylúčený“. Tým nebol splnený prvý z predpokladov na nariadenie predbežného opatrenia, osvedčenie
danosti práva, určenia vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam, v dôsledku čoho súd
ďalší z predpokladov vydania neodkladného opatrenia neskúmal.

22. Predmetom prieskumu odvolacím súdom je posúdiť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v znení uvedenom v návrhu na jeho
nariadenie. Predmetný návrh podal žalobca v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/145/2016, ktorého
predmetom je žaloba o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam podaná na súd dňa 04.05.2016. Až
po začatí konania vo veci samej podal žalobca dňa 08.11.2016 návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia.

23. I keď možno pripustiť, že v novom procesnom predpise, ktorým je vyššie už vyššie citovaný Civilný
sporový poriadok, úprava neodkladného opatrenia zvádza k jeho stotožneniu sa v občianskom súdnom
poriadku upravenom inštitúte predbežného opatrenia, nejde o totožné inštitúty a preto zdôvodnenie
zamietnutia návrhu na vydanie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie pre nesplnenie
podmienoknanariadeniepredbežnéhoopatreniajezmätočné Tým,žesúdposudzovalnávrhnesprávne

z hľadiska danosti podmienok pre predbežné opatrenie, t.j. iného, už v zákone neexistujúceho inštitútu,
zaťažil rozhodnutie vadou, pretože i keď citoval ustanovenia civilného sporového poriadku aktuálne
upravujúce rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia, neaplikoval ich.

24. Činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej

normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná, je právnym posúdením
veci. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciu práva na zistený skutkový stav; dochádza k
nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.

25. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil
tým, že neaplikoval náležitú právnu normu a rozhodnutie sa stalo nepreskúmateľným. Dôvody, pre ktoré
návrh zamietol sa nevzťahujú na neodkladné opatrenie o ktorom rozhodol.

26. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil bez ďalšieho
posudzovania dôvodnosti odvolacích námietok žalobcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b), c) a § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

27. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa §

391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne posúdiť návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia v spojení s už podanou žalobou a predmetom sporu v zmysle ust. § 324 a nasl. Civilného
sporového poriadku, potom vo veci znova rozhodnúť, rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s
ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.

28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Protirozhodnutiuodvolaciehosúduniejedovolanieprípustné(§357CSPacontrario,§421ods.2CSP).