Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, September 28, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/279/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813213448
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8813213448.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.,
Bajkalská 30, Bratislava, proti žalovaným: X.N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. S. XXX/XX, okres N.
H. R., zastúpenému JUDr. Dušanom Kmecom, advokátom so sídlom vo Vranove nad Topľou, M. R.
Štefánika 2465 2. D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. S. XXX, zastúpenej A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom

D. XXX/XX, N. H. R., 3. K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, okres N. H. R., zastúpenému
JUDr. Miroslavom Gogom, advokátom so sídlom vo Vranove nad Topľou, Štúrova 129, 4. A. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, okres N. H. R., o zaplatenie 15.120,34 eur s prísl., o odvolaní žalobcu
a žalovaného v 3. rade proti Rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou z 03.06.2015 č.k. 7C
104/2014-131 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému v 1. až 4. rade uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 6.278,65 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od
12.02.2013 do zaplatenia pričom žalovaný v 3. rade je povinný plniť žalobcovi najviac do výšky 3.939,76
eur a žalovaný v 4. rade je povinný plniť žalobcovi najviac do výšky 4.098,45 eur s tým, že plnením
jedného zo žalovaných v 1. až 4. rade zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných, to

všetko sa im povoľuje splácať v mesačných splátkach po 100 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku
do 25. dňa, toho ktorého mesiaca, pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol s tým, že o trovách konania sa rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. V danej veci mal súd prvej inštancie za preukázané, že dlžníkom, a to žalovanej v 2. rade a právnemu
predchodcovi žalovaných v 1. až 4. rade bol poskytnutý úver v sume 16.464,09 eur. Ku dňu smrti
dlžníka bol úver splatený vo výške 2.152,70 eur, po smrti ku dňu podania žaloby vo výške 6.311,01

eur. Po odstúpení od zmluvy neboli vykonané žiadne úhrady. Keďže pri zrušení zmluvy si účastníci
majú vrátiť len navzájom poskytnuté plnenie, žalovaní majú žalobcovi vrátiť rozdiel týchto súm, a teda
sumu 6.278,65 eur (16.464,09 - 10.158,44). Preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaných na úhradu
tejto sumy a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zohľadnil, že žalovaní v 1. až 4. rade vystupujú ako
dedičia po dlžníkovi a ich zodpovednosť je obmedzená výškou nadobudnutého dedičstva. Žalovaní v 3.
až 4. rade nadobudli dedičstvo vo výške 4.098,45 eur, a preto zodpovedajú za dlhy poručiteľa len do

tejto výšky, pričom u žalovaného v 3. rade bolo zohľadnené, že uhradil dlhy poručiteľa aj vo vzťahu k
spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. V prevyšujúcej časti bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá. O
príslušenstve pohľadávky súd prvej inštancie rozhodol podľa § 517 ods. 2 OZ a o trovách konania strán
si súd prvej inštancie vymienil rozhodnúť podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v znení platnom do 30.06.2016.

3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, podal včas odvolanie žalovaný

v 3. rade, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok zmeniť tak, aby vo vzťahu k nemu bola uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi suma 1.569,66 eur s prísl.. Má za to, že konanie súdu prvej inštancie má inú vadu,ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozsudok súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Aj keď v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uvádza
právnu úpravu § 470 ods. 1, 2 OZ, má za to, že toto hmotnoprávne ustanovenie vo vzťahu k jeho osobe

nebolo správne aplikované. Zodpovednosť viacerých dedičov za poručiteľove dlhy nie je solidárna a
nevzťahuje sa na ňu § 511 OZ. Každý dedič je povinný vyrovnať dlh poručiteľa v takom pomere, v akom
sa podieľa na celom dedičstve. Výnimkou sú len tie prípady, kedy sa dedičia dohodnú so súhlasom
veriteľov na inej zodpovednosti. Individuálna zodpovednosť žalovaného v 3. rade podľa § 470 ods. 1,
2 OZ za dlh poručiteľa predstavuje suma 1.569,66 eur, teda 1 podielu na dedičstve po poručiteľovi N.

C. ( 6.278,65 eur : 4 = 1.569,66 eur). Súd prvej inštancie tiež napadnutým výrokom rozsudku uložil
žalovanýmpovinnosťzaplatiťajúrokzomeškanianadrámecuplatňovanejdobyuvedenejvpetitežaloby
od 01.12.2013. V zmysle týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal včas odvolanie aj žalobca, ktorý
navrhol v tejto časti rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zdôrazňuje,

že súd prvej inštancie konštatuje, že okrem úhrad na odstúpenom účte žalovaní vykonali aj úhrady
dňa 18.05.2011 v sume 83 eur, 19.10.2011 v sume 82,98 eur a 20.12.2011 v sume 82,98 eur. Žalobca
nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom zmysle, že by tieto úhrady mali byť vykonané na
účty, ktoré sa vzťahujú na predmetnú úverovú zmluvu. Spomínané úhrady žalobcom už boli započítané
na účte stavebného sporenia č. XXXXXXXXXX a na účte sporenia č. XXXXXXXXXX. Odvoláva sa

voči zamietnutiu žaloby aj z dôvodu nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie
konštatuje, že úver bol poskytnutý v sume 16.464,09 eur, mal za preukázané, že boli uskutočnené
úhrady v celkovej výške 8.463,71 eur s tým však, že účastníci si majú vrátiť rozdiel týchto súm v
rozsahu 6.278,65 eur. Podľa žalobcu je táto suma zmätočná, nakoľko rozdiel 16.464,09 eur a 8.463,71
eur predstavuje sumu 8.000,38 eur. Vytýka súdu prvej inštancie tiež nesprávne právne posúdenie

veci v tom zmysle, že nesprávne bolo aplikované ust. § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 457 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie mal aplikovať § 506 Obchodného zákonníka
v spojení s § 344 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Z povahy veci vyplýva, že ak sa právny
vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ má riadiť Obchodným zákonníkom, tak potom neprichádza
do úvahy odchýlenie sa od Občianskeho zákonníka, pretože je neaplikovateľný. Logicky nemôže

ani dôjsť k vzdaniu sa nejakých práv. Ak sa právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ riadi
Obchodným zákonníkom je vylúčené, aby sa za neprípustné dojednania považovalo to, že sa budú
aplikovať všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka o účinkoch odstúpenia od zmluvy, ktoré
sa ani nestali súčasťou zmluvných dojednaní. Výklad použitý súdom prvej inštancie je v rozpore s
princípom právnej istoty. Súd tak zamietol nárok žalobcu, ktorého gro predstavovali úroky za úver, teda

odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech žalovaných v 1. a 2. rade. V prospech týchto
žalovaných nespočíva len v tom, že získali peňažnú sumu vo výške poskytnutého medziúveru, ktorú
nepochybne musia vrátiť, ale aj v tom, že tieto peňažné prostriedky mohli používať po určitý čas. Ak
by naopak žalovaní nemali vydať obohatenie získané prospechom z možnosti používať poskytnuté
peňažné prostriedky a žalobcovi by takéto obohatenie nemalo byť vydané, došlo by k tomu, že žalovaní

od 12.01.2004 používali peňažné prostriedky zadarmo, hoci naopak by za normálnych okolností museli
za použitie peňažných prostriedkov platiť odmenu. Ak je podstatou právneho vzťahu prenechanie
určitej veci na využívanie, tak potom bezdôvodné obohatenie, resp. povinnosť vydať poskytnuté plnenie
nespočíva len v tom, že sa musí vrátiť vec, ale aj v tom, že sa má poskytnúť náhrada za obohatenie
spočívajúce v tom, že účastník neplatnej alebo zrušenej zmluvy mal možnosť vec užívať, resp., že ju

užíval. Nemožno tak súhlasiť s právnym posúdením veci v tom zmysle, že k zániku zmluvy v dôsledku
jej odstúpenia došlo v zmysle § 48 ods. 2 OZ od začiatku a účastníci sú preto povinní vrátiť si navzájom
poskytnuté plnenia.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 3. rade, ktorý navrhuje rozsudok o zamietnutí žaloby

potvrdiť ako vecne správny.

6. Odvolací súd preskúmal celý napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 písm. b), § 380,
§ 381 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len C.s.p. spolu s konaním, ktoré
jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k

záveru, že odvolania strán sú dôvodné, keďže rozsudok je nepreskúmateľný pre absenciu dostatočných
dôvodov a zároveň súd prvej inštancie sa nezaoberal všetkými okolnosťami podstatnými pre správne
rozhodnutie o veci.7. Ako je zrejmé z obsahu spisu, na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola
s dlžníkom, právnym predchodcom žalovaných N. C., nar. XX.XX.XXXX a žalovanými v 1. a 2. rade
uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX

X XX dňa 31.10.2007, na základe ktorej žalobca poskytol dlžníkom mimoriadny medziúver vo výške
16.596,96 eur. Dlžník N. C., právny predchodca žalovaných a žalovaná v 2. rade sa zaviazali do
pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 8,19 % p.a. pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 113,29 eur a do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia
pravidelné mesačné vklady vo výške 82,98 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení

sa dlžník N. C. a žalovaná v 2. rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 %
p.a. mesačnými splátkami vo výške 145,22 eur. Žalovaný v 1. rade prevzal ručením na seba povinnosť
uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja dlžník N. C. (právny predchodca žalovaných) a žalovaná v 2.
rade.

8. Je zrejmé, že dlžník N. C., nar. XX.XX.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX. Dedičské konanie po

menovanom dlžníkovi bolo ukončené vydaním osvedčenia o dedičstve sp. zn. 5D 240/2010 (právoplatné
dňa 27.05.2011) s tým, že jeho dedičmi a právnymi nástupcami sa stali žalovaní v 1. až 4. rade. Dedičia
samedzisebouvyporiadalidohodou,nazákladektorejhnuteľností-sumanakontestavebnéhosporenia
č. XXXXXXX X XX so zostatkom 1.393,78 eur a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz. K.
S. vo všeobecnej hodnote 15.000 eur nadobudli žalovaní v 1. až 4. rade každý z nich v rozsahu 1 v

pomere k spoluvlastníckym podielom poručiteľa a bez povinnosti výplaty voči ustupujúcej dedičke M. T..
V dedičskom konaní bola všeobecná hodnota majetku ustálená sumou 16.393,78 eur ´, čistá hodnota
dedičstva sumou 6.106,47 eur s tým, že výška dlhov dedičstva predstavovala sumu 10.287,31 eur,
vrátane prihlásenej pohľadávky Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., Bratislava vo výške 8.320,50 eur s prísl.,
ktorá vznikla na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 31.10.2007.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 31.10.2007, spotrebiteľskými zmluvami
sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a
zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie

zmluvy.

10. Podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

11. Podľa § 54 ods. 1, 2 citovaného zákona, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

12. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

13. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva. Toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.05.2014 a
právny predpis, ktorého je súčasťou nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že od jeho účinnosti

sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom ( do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 8Mcdo 13/2014).

14. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a tento
postup aj riadne zdôvodnil. V tejto súvislosti sú významné ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka

v spojení s § 54 Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplýva prednostná aplikácia tých noriem práva,
ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v tomto zmysle ide aj o posudzovanie zmluvných podmienok.
Zmluvnou podmienkou je aj posudzovanie právneho rámca zmluvy, to znamená, či ide o aplikáciu
Obchodného práva alebo Občianskeho práva a práve v tomto smere ust. § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka predstavuje garanciu pre spotrebiteľa v tom zmysle, že si nemôže zhoršiť svoje zmluvné, a

teda i právne postavenie bez ohľadu na to, aké dojednania sú uvedené v spotrebiteľskej zmluve. Tieto
právne predpisy zaručujú prednostnú aplikáciu tých právnych noriem na spotrebiteľský právny vzťah,
ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie práve za účelom dodržania princípu zákazu zhoršenia zmluvného
postavenia spotrebiteľa v právnom vzťahu s dodávateľom.15. Z dôvodu neplnenia povinností plynúcich z takto uzatvorenej zmluvy, žalobca s účinkami ku dňu
28.01.2013 od zmluvy odstúpil. Právny inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený inak v Obchodnom

zákonníku, ako aj v Občianskom zákonníku. Obchodný zákonník v ust. § 349 ods. 1 zánik zmluvy
viaže na okamih, keď prejavov vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane.
Zánik zmluvy teda nastáva v dobe účinnosti úkonu, ktorým oprávnená osoba odstúpila od zmluvy. Tým
sa Obchodný zákonník odlišuje od Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa
zmluva od začiatku zrušuje, ak nie j právnym predpisom upravené alebo účastníkmi dohodnuté inak

(§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právna úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v Občianskom
zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V
tejto súvislosti ako bolo už spomínané je právne významné ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
Odstúpením od uzatvorenej zmluvy zo strany žalobcu sa zmluva v súlade s občianskoprávnou úpravou
od začiatku zrušila, na čo súd prvej inštancie správne poukázal a v tejto súvislosti aj vec správne
právne posúdil. Zo zrušenej zmluvy tak vzniká žalobcovi právo domáhať sa voči žalovaným vydania

bezdôvodného obohatenia podľa zásad upravených § 451 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a v
tejto súvislosti sú právne závery súdu prvej inštancie správne.

16. Spornou však zostáva výška bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných. Súd prvej inštancie
zistil, že na základe takto uzatvorenej zmluvy bol obom dlžníkom vyplatený medziúver vo výške

16.464,09 eur. Do smrti dlžníka N. C., nar. XX.XX.XXXX boli na tento dlh vykonané úhrady vo výške
2.152,70 eur a po jeho smrti sa vykonali úhrady vo výške 6.311,01 eur, a teda spolu 8.463,71 eur. Nie je
takzrejmé,nazákladeakýchskutočnostísúdprvejinštancieustálilpovinnosťžalovanýchvrátiťžalobcovi
rozdiel medzi poskytnutým úverom a prijatými plneniami z ich strany v rozsahu 6.278,65 eur, na čo
v podanom odvolaní poukazuje žalobca. Súd prvej inštancie tiež nevysvetlil dostatočným spôsobom,

na základe čoho boli v prospech žalovaných započítané aj plnenia v sume 83 eur (18.05.2011), 82,98
eur (19.10.2011) a 82,98 eur (20.12.2011), keď žalobca tvrdí, že spomínané úhrady už z jeho strany
boli započítavané na účte stavebného sporenia č. XXXXXXX X XX a č. XXXXXXX X XX. Súd prvej
inštancie sa tak v ďalšom konaní musí dôsledným spôsobom vyporiadať s tým, aký je reálny zostatok
dlhu žalovaných, v súvislosti s takto poskytnutým úverom zo strany žalobcu vo vzťahu k ich právnemu

predchodcovi a žalovanej v 2. rade.

17. Podľa § 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou.

18. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo
z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

19. Zo zásady, že sa dedičstvo nadobúda poručiteľovou smrťou (§ 460 OZ) vyplýva, že okamihom
smrti poručiteľa vstupuje dedič na jeho miesto a stáva sa subjektom všetkých práv poručiteľa, ako aj

povinností, ktoré smrťou nezanikajú. Aby dedenie nebolo pre dediča rizikom, ust. § 470 OZ upravuje
rozsah dedičovej zodpovednosti jednak za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za
poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, a to tak, že túto zodpovednosť obmedzuje
zákon výškou ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je viac dedičov, zodpovedajú podľa pomeru toho,
čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu. Zodpovednosť viacerých dedičov za poručiteľove dlhy

nie je solidárna. Nevzťahuje sa na ňu ust. § 511 Občianskeho zákonníka. Ako bolo vyššie vysvetlené,
každý dedič je povinný vyrovnať každý z dlhov poručiteľa v takom pomere, v akom sa podieľa na
celom dedičstve. Výnimkou sú iba tie prípady, kedy sa dedičia dohodnú so súhlasom veriteľa na inej
zodpovednosti, k čomu však v danom prípade v priebehu dedičského konania po poručiteľovi N. C.
nedošlo.

20. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti vzhľadom na uvádzané skutočnosti
nie je vykonateľné. Súd prvej inštancie na jednej strane uložil žalovaným v 1. až 4. rade povinnosť
zaplatiť žalobcovi namietanú istinu 6.278,65 eur s prísl. spoločne a nerozdielne, v ďalšom však zaväzuje
žalovaných v 3. až 4. rade plniť žalobcovi z tejto sumy najviac do výšky nadobudnutého dedičstva. V

tejto súvislosti by mal súd prvej inštancie predovšetkým zohľadniť, že dlžník N. C., nar. XX.XX.XXXX
je právnym predchodcom všetkých žalovaných, avšak žalovaný v 1. rade je z uzatvoreného zmluvného
vzťahu v postavení ručiteľa a žalovaná v 2. rade dlžníkom. Toto právne postavenie žalovaných v 1.až 4. rade musí byť zároveň vyjadrené aj vo výroku rozhodnutia súdu s akceptovaním predpokladov
stanovených už citovaným ust. § 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

21. S poukazom na všetky uvádzané dôvody tak odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil postupom
podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie tak, ako to určuje
§ 391 ods. 1 C.s.p..

22. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozsudok aj o trovách tohto odvolacieho konania (§

396 ods. 3 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).