Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 5, 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/88/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3508010113
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3508010113.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Stanislava Hájička v trestnej veci proti obžalovanému L. Q., pre zločin
falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa 270 ods. 2 Tr. zák.
a iné, na verejnom zasadnutí 5.decembra 2012 o odvolaní obžalovaného L. proti rozsudku Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom z 27. marca 2012, sp.zn. 2T/224/2008 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného L. Q. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 27.marca 2012, sp.zn. 2T 224/2008 bol
obžalovanýL.Q.uznanýzavinného zozločinufalšovania,pozmeňovaniaaneoprávnenejvýrobypeňazí
a cenných papierov podľa § 270 ods. 1 Tr. zák. (výrok pod bodom 1) a z pokračovacieho zločinu
falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr.

zák. (výroky pod bodom 2 a 3) na skutkovom základe, že

1. od 19.04.2007 až do 07.05.2007 v Senici v dome č. XXX pri sebe a na iných miestach v okolí
L. P. prechovával 22 kusov falzifikátov bankovky nominálnej hodnoty 1000,--Sk, všetky jednotného
sériového čísla P XXXXXXXX, ktoré našiel, pričom dňa 07.05.2007 22 týchto falzifikátov spolu s rôznymi
listinami znejúcimi na osobu L. Q., N. XXX, našiel T. W. v P. a tieto odovzdal na polícií, pričom podľa

odborného vyjadrenia Národnej banky Slovenska išlo o falzifikáty bankoviek stupňa nebezpečnosti 4 -
menej podarený,

2. dňa 30.04.2007 v Senici T. Hanzlíček pýtal od obžalovaného peniaze, tento mu dal falzifikát bankovky
nominálnej hodnoty 1000,--Sk, sériového čísla P XXXXXXXX ako pravú bankovku, ktorý bankovku dňa
30.04.2007 asi o 14.10 hod. použil ako platidlo pri kúpe cigariet v poštovom novinovom stánku na

autobusovej stanici v Senici, pričom podľa § odborného vyjadrenia Národnej banky Slovenska išlo o
falzifikát bankovky stupňa nebezpečnosti 4 - menej podarený,

3. v presne nezistenej dobe dňa 02.05.2007 dal ako pravú falošnú bankovku v nominálnej hodnote
1.000,--Sk, číslo série P XXXXXXXX v Myjave, na ulici M.R. F. v novinovom stánku spoločnosti Universal
Press, s.r.o. Myjava, pričom podľa odborného vyjadrenia Národnej banky Slovenska išlo o falzifikát

bankovky stupňa nebezpečnosti 4 - menej podarený.

Zatietozločinybolodsúdenýpodľa§270ods.2Tr.zák.,§42ods.1,§41ods.2Tr.zák.a sprihliadnutím
na § 38 ods. 2, § 36 písm. d/, § 37 písm. h/ Tr. zák. a s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere štyri roky, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zároveň zrušený výrok o treste, uloženom obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Senica č.k. 1T/214/2007-355 zo dňa 21.01.2008, právoplatným dňa 21.01.2008, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej

došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej pätnásťdňovej lehote podal odvolanie obžalovaný L. Q.. V jeho
písomnom odôvodnení sám i prostredníctvom svojho obhajcu namietal správnosť všetkých výrokov
napadnutého rozsudku s poukazom na to, že skutky sa tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku

nestali a okresný súd i vzhľadom k tomu, že nevykonal všetky relevantné dôkazy svedčiace v jeho
prospech z tých dôkazov, ktoré na hlavnom pojednávaní vykonal, vyvodil nesprávne skutkové a právne
závery. Jeho výpovede z prípravného konania v neprítomnosti obhajcu, na ktoré okresný súd poukázal
ako na priznávajúce, boli vyšetrovateľom vynútené, pretože vyšetrovateľ ho držal na výsluchu až
dovtedy, pokiaľ nesúhlasil s podpísaním takej verzie svojej výpovede, ktorá ho usvedčovala. Ak by sa
však aj k skutkom citovaným v napadnutom rozsudku priznal, doznanie obžalovaného samo o sebe bez

ďalších dôkazov by nemohlo znamenať, že jeho vina je preukázaná. Pokiaľ sa týka ostatných dôkazov,
priami svedkovia, ktorí by ho mohli usvedčiť, by mohli byť iba T. W. a L. U.. P. T. W. pritom na hlavnom
pojednávaní svoju výpoveď z prípravného konania, ktorá ho ako tak usvedčovala, prakticky celkom
zmenil v jeho prospech, keď vypovedal, že on (obžalovaný) nemohol vedieť, že bankovky sú falošné.
Potom vlastne už len jediný usvedčujúci svedok L. U. v prípravnom konaní vypovedal, že on sa ho mal

po kúpe pištole spýtať, či predavačke dával aj občiansky preukaz a po jeho kladnej odpovedi mu mal
povedať, že mu je zle, lebo peniaze sú falošné a za to mal L. U. jemu vraziť päsťou do tváre. Neskôr mu
mal ukázať, ako má on falošné bankovky pokrčiť, aby vyzerali ako pravé a dokonca tvrdil, že aj svedok
T. W. vedel, že platí falošnými bankovkami, lebo si od neho pýtal dve falošné bankovky a 50,--Sk na
autobus. Existujú teda zrejmé rozpory vo výpovedi tohto svedka, spočívajúce v tom, že na jednej strane

tvrdil, že nevie nič o tom, že bankovky sú falošné, na strane druhej však vedel, kým, kedy a na akom
mieste boli falošné bankovky použité. On u B. našiel presne 37 kusov falošných bankoviek a pokiaľ
svedok L. U. konkrétne uviedol, ako bola každá z týchto falošných bankoviek použitá, zostávajú mu nad
počet 37 kusov bankoviek ešte dva kusy, ktoré mali byť použité na Myjave. Pokiaľ mu je kladené za vinu,
že falošné bankovky patrili jemu alebo že aspoň vedel, že sú falošné, toto nie je pravda, pretože aj keď

on mal v držbe peniaze, ktoré našiel u D. B., rovnako mal v držbe aj ďalšie peniaze, zarobené na brigáde
a tiež peniaze od kamaráta na prepis auta, preto všetky tieto peniaze nachádzajúce sa spolu s dokladmi
v jeho aute určite neboli falošné a pritom policajti potom, ako všetky tieto peniaze aj s jeho dokladmi
zobrali, za falošné prehlásili všetky bankovky bez rozdielu. Poukázal tiež na rozpor vo výpovediach
svedkov V. S. a F. U., ktorí vo svojich výpovediach hovorili o jednej falošnej bankovke, ale na polícií

mali odovzdať dva kusy, tiež na rozpor medzi výpoveďou svedkyne L. D., tvrdiacej, že sama roztrhala
falošnú bankovku, ktorou platil svedok T. W., o čom svedok U. nemohol vedieť, pričom samotný W. aj
so U. uvádzali, že bankovku roztrhal W.. Nie je preto pravdou, že by on vedel o tom, že bankovky, ktoré
našiel u B. sú falošné a preto pri správnom postupe a použití zásady „in dubio pro reo“, nemal byť uznaný
za vinného a z týchto dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm.

b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Prokurátor okresnej prokuratúry v písomnom vyjadrení k odvolacím námietkam obžalovaného poukázal
na správne závery rozsudku okresného súdu s poukazom na to, že pokiaľ aj obžalovaný namietal
zákonnosť vykonania jednotlivých výsluchov nielen jeho, ale aj niektorých svedkov v prípravnom

konaní, príslušní policajti vykonávajúci procesné úkony v tomto štádiu trestného konania boli vypočutí
na hlavnom pojednávaní a dostatočne ozrejmili spôsob realizácie procesných úkonov v prípravnom
konaní a s touto časťou námietok obžalovaného sa súd prvého stupňa vysporiadal v odôvodnení
napadnutého rozsudku na stranách č. 17 a 18. K obhajobných námietkach o nepreukázaní subjektívnej
stránky skutkových podstát žalovaných zločinov vo vzťahu k obžalovanému bola subjektívna vedomosť

obžalovaného presvedčivo a bez známok pochybností preukázaná okrem vlastného priznania sa
obžalovaného L. Q. v prípravnom konaní aj jeho preukázaným konaním vo vzťahu k použitiu falošných
bankoviek, resp. pri ich uvádzaní do obehu prostredníctvom ďalších osôb. Nevykonanie výsluchov
svedkov D. B. a T. W. správne a podrobne odôvodnil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku na
strane č. 17, ods. č. 3. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa

považovať za zákonný a správny.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie
obžalovaného L. Q. ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por..Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,

preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.. V medziach svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného L. Q. proti napadnutému rozsudku nie je dôvodné.

Okresný súd na hlavných pojednávaniach vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy v záujme zistenia
skutkového stavu veci, objasnenia všetkých skutočností významných pre rozhodnutie a na podklade
vykonaných dôkazov správne zistil okolnosti, za ktorých obžalovaný L. Q. spáchal všetky tri skutky,
uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. V odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením
§ 168 ods.1 Tr.por. veľmi podrobne a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o

ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného i akými právnymi úvahami sa spravoval, keď
posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. So
zreteľom na to, že dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd na
seba navzájom nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti

o správnosti skutkových záverov súdu prvého stupňa. Aj podľa názoru krajského súdu obžalovaný
bol zo spáchania všetkých troch žalovaných skutkov jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
usvedčený okrem svojich vlastných priznávajúcich výpovedí z prípravného konania, ktoré boli vykonané
v súlade s Trestným poriadkom (okresný súd sa pritom už sám v odôvodnení napadnutého rozsudku
podrobne a presvedčivo vysporiadal s námietkami obžalovaného vo vzťahu k zákonnosti týchto

dôkazov, a to aj vo vzťahu k svedeckým výpovediam najmä L. U. a T. W. v tomto štádiu trestného
stíhania) aj ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, keď s už spomenutými priznávajúcimi výpoveďami
obžalovaného korešpondujú aj ostatné vo veci vykonané dôkazy a z nich predovšetkým výpovede
svedkov L. U. a T. W., o objektívnosti a hodnovernosti ktorých nezistil ani odvolací súd žiadne právne
relevantné pochybnosti, naopak, v zhode s nimi sú aj svedecké výpovede V. S., F. U., L. D., R. F., S. F.

i U. N. i listinné dôkazy, na ktoré podrobne poukázal okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Odvolací súd dospel k rovnakým skutkovým zisteniam a právnym záverom ako okresný súd a osvojil
si tiež dôvody a úvahy, ktorými ten rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto v
podrobnostiach len poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výroku o uloženom súhrnnom treste
odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Obžalovanému L. Q. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4
roky, zohľadňuje totiž všetky zistené okolnosti prípadu a súd I. stupňa v odôvodnení rozsudku v súlade s
ustanovením § 168 ods.1 Tr.por. náležite vyložil, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval

dokazované skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestu. Pokiaľ ide o právne úvahy
súvisiace s výrokom o treste, mal na zreteli zásady ukladania trestov (§ 34 Tr.zák.) a v odôvodnení
rozsudku sa konkrétne vyrovnal predovšetkým s kritériami určujúcimi druh trestu a jeho výmeru a
dôsledne prihliadal najmä na spôsob spáchania činov a ich následky, zavinenie, pohnútku i na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 34 ods.4 Tr.zák.

a správne použil aj už spomenuté ustanovenia § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 Tr. zák., v rámci ktorého zrušil
výrok o podmienečnom treste odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s trojročnou skúšobnou dobou,
uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Senica z 21.januára 2008, sp. zn. 1T 214/2007,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad a osobitnú pozornosť venoval aj použitiu ustanovenia § 39 ods. 1

Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody obžalovanému.

Správny a v súlade so zákonom je aj výrok, ktorým okresný súd obžalovaného L. Q. na výkon uloženého
trestu odňatia slobody zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním

trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.Na podklade uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe
náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného L. Q.
zamietol podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.