Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/278/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712217653
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6712217653.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: S. W., nar. XX. XX. XXXX,
bytom F.-I., J. C. XXXX/XX, zast. splnomocneným advokátom: JUDr. Ján Krnáč, Advokátska kancelária
960 01 Zvolen, Nám. SNP 70/36, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a. s., 825 22 Bratislava 26,
Karadzičova 17, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 2 000 € s prísl., na odvolanie žalobkyne zo dňa 29. 04.
2013 proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/335/2012-99 zo dňa 12. 03. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu o zaplatenie 2 000 € s prísl., zamietol, rozhodol, že o
trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa žiadala, aby
súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 2 000 € spolu s 9 % ročným úrokom od 09. 02. 2011 do
zaplatenia. Uviedol, že zistil nasledovný skutkový stav veci. Na základe osvedčenia o evidencii bolo

zistené, že majiteľkou osobného motorového vozidla zn. Opel Vectra, EČV: ZV XXX BH je žalobkyňa.
Na základe zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 24. 10. 2010 vykonanej Okresným
dopravným inšpektorátom vo Zvolene bolo zistené, že miestom nehody bola cesta č. III., rovný úsek
cesty, odbočka do objektu hydinární. Účastníkmi nehody boli V. Z. vodič, Y. Z. prepravovaná osoba
a Y. Z. spolujazdec; V.. Pavel H. vodič. Na uvedenej ceste, kde sa udiala nehoda, bola stredová
prerušovaná čiara. U vodičov bolo hodnotenie testu na alkohol negatívne. Z ďalšieho listinného dôkazu -

oznámeniepoškodenéhoopoistnejudalostinatlačiveodporcubolzistenýpopisnehody.Akopoškodený
nahlasovateľ je uvedený V. Z., držiteľom motorového vozidla je S. W., poškodené bolo vozidlo Opel
Vectra. Ďalšie zúčastnené vozidlá na nehode sú motorové vozidlo Škoda Felicia - vlastník C. H..
Vozidlo, prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda je uvedené osobné motorové vozidlo Škoda Felicia.
Súd z Relácie dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody zo dňa 26. 10. 2010 zistil akým
spôsobom sa stala dopravná nehoda. Z listu Okresného dopravného inšpektorátu vo Zvolene súd zistil,

ako k predmetnej dopravnej nehode došlo. Z Oznámenia o poistnej udalosti na tlačive žalovaného
bolo zistené, že ako poistník oznámil poistnú udalosť na motorovom vozidla N. W., pričom vodičom
motorového vozidla bol V.. C. H.. Z popisu nehody vyplýva, že k dopravnej nehode došlo tak, že vodič
vozidla Opel Vectra vošiel do jazdnej dráhy vodičovi Škoda Felicia, ktoré predchádzalo vozidlo pred ním.
Z osvedčenia O evidencii vozidla bolo zistené, že motorové vozidlo EČV: DT XXX AF patrí držiteľovi N.
W.. Jedná sa o osobné motorové vozidlo Škoda Felicia Combi. Súd z priestupkového spisu Okresného

riaditeľstva PZ v Lučenci, Okresný dopravný inšpektorát Poltár, č. ORPZ-LC-ODI3-SK-50/2011 zistil, že
ako páchateľ sa uvádza V. Z.. Súd z rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu v Poltári zo dňa
16. 07. 2012 zistil, že rozhodnutím bolo zastavené konanie o priestupku. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 30. 08. 2012. Z rozhodnutia vyplýva, že nie je dostatočne preukázaný priestupok
resp. chýba použiteľný dôkazný materiál, kto dopranú nehodu zapríčinil, taktiež na základe absencie
dôkazov ako napr. stôp na vozovke po pneumatikách nie je možné vykonať doplnenie odborného

vyjadrenia a určenia konkrétnej príčiny spôsobenia nehody. Z vyjadrenia firmy ZNALEX vyplýva, že
na mieste dopravnej nehody neostali viditeľné stopy, z ktorých by bolo možné jednoznačne stanoviťspôsob jazdy vozidiel pred stretom, nie je možné jednoznačne stanoviť priebeh dopravnej nehody a
tiež zo spisového materiálu ani po vykonaní viacerých simulačných analýz nie je možné jednoznačne
stanoviť vzájomný pohyb vozidiel ani v jednotlivých verziách podľa účastníkov nehody. Na základe takto

zisteného skutkového stavu mal okresný súd za preukázané, že prevádzateľom motorového vozidla,
na ktorom pri dopravnej nehode mala byť spôsobená škoda, bola žalobkyňa. Prevádzateľom ďalšieho
motorového vozidla bol N. Labák, ktorý mal osobné motorové vozidlo poistené u žalovaného. Na
základe tejto skutočnosti v zmysle ust. § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov
si žalobkyňa správne uplatnila náhradu škody u žalovaného. V zmysle ust. § 431 OZ ak sa stretnú

prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi,
zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Na základe tejto skutočnosti bolo potrebné
zo strany žalobkyne preukázať, že jej bola spôsobená škoda prevádzkou motorového vozidla, ktoré
bolo poistené u žalovaného, t. zn. prostredníctvom vozidla značky Škoda Felicia s tým, že zodpovedný
za túto škodu je vodič osobného motorového vozidla Škoda Felicia. Súdna prax už predtým vyslovila
právny názor, že vyporiadanie škody pri strete prevádzok neznamená automaticky, že každý z jeho

prevádzkovateľov zodpovedá za škodu a že nie je vylúčené, aby výsledok porovnania účasti jednotlivých
prevádzkovateľov na strane prevádzok z hľadiska § 431 OZ vyústil do záveru, že účasť niektorého z
nich je taká minimálna, že u neho zodpovednosť za škodu nie je založená. Súd teda poukázal na právne
posúdenie veci s tým, že jednoznačne bolo zo strany žalobkyne potrebné preukázať tú skutočnosť,
ktorú vyžaduje § 431 OZ a to, že aká bola účasť toho ktorého účastníka na spôsobení vzniknutej škody.

Preukázanie tejto skutočnosti je v zmysle OSP vždy na tom účastníkovi, ktorý sa domáha náhrady škody.
Súd poučil účastníkov v zmysle § 118 ods. 2 OSP na prvom aj na druhom pojednávaní, kde výslovne
povedal, že je potrebné, aby zo strany žalobkyne bolo preukázané, že za uvedenú škodu, ktorá vznikla
žalobkyni na motorovom vozidle, zodpovedá prevádzateľ osobného motorového vozidla značky Škoda
Felicia, ktoré bolo poistené u žalovaného. V rámci dopravnej nehody nebol vodič osobného motorového

vozidla Škoda Felicia obvinený zo spáchania priestupku, ale bol to vodič osobného motorového vozidla
Opel Vectra, t. zn. ktorého prevádzateľom je žalobkyňa. V sporovom konaní sa súd riadi prejednacou
zásadou, čo znamená, že vykonáva tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Tieto musia úzko súvisieť s
povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, na základe ktorých má súd jednoznačne preukázané,
že právo je na strane či už žalobcu alebo žalovaného. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že došlo k stretu

dvoch prevádzateľov, súd potom musel mať preukázané akým rozsahom títo prevádzatelia zodpovedajú
podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Za týmto účelom mala žalobkyňa produkovať dôkazy,
ktoré by jednoznačne preukázali, že účasť na spôsobení vzniknutej škody mal prevádzateľ osobného
motorového vozidla Škoda Felicia.

Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa. Uviedla, že
namieta názor žalovaného, ktorý tvrdí, že v ust. § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení je stanovené poistenie zodpovednosti iba za zavinené porušenie takejto povinnosti. Uvedené
ustanovenie nešpecifikuje a nerozdeľuje na aké druhy porušenia sa poistenie zodpovednosti vzťahuje,
iba jednotne uvádza, že rozsah povinností sa vzťahuje na každého kto zodpovedá (subjektívne alebo

objektívne) za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Má teda
za to, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené preukázané nároky na náhradu vždy, a to aj v prípade existencie objektívnej zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Pri hodnotení miery oboch prevádzateľov na
spôsobení celkovej škody vzniknutej zo stretu vozidiel podľa § 431 OZ je potrebné skúmať jednotlivé

skutkové okolnosti konkrétneho stretu, ktoré boli hlavnými príčinami a to nie izolovane, ale všetky vo
vzájomnej súvislosti z hľadiska ich významu pre vznik škody. V kontexte uvedeného je rozhodujúca
účasť, ktorú mali prevádzatelia na spôsobení vzniknutej škody. Vyporiadanie závislé na tejto účasti
predpokladá zhodnotenie všetkých skutkových okolností konkrétneho stretnutia prevádzok, najmä tých,
ktoré boli hlavnými príčinami vzniknutej škody.

Žalobkyňa uviedla, že má za to, že vodič osobného motorového vozidla značky Škoda Felicia
neprispôsobil svoje správanie, prípadne vedenie motorového vozidla situácii v cestnej premávke
dopravnotechnickému riešeniu daného úseku a stavu vozovky, poveternostným podmienkam a svojim
schopnostiam, čím porušil § 3 ods. 2 písm. a) a nedodržal ani príslušné ustanovenie § 15 a § 16 ods.

5 zák. č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Žalobkyňa svedeckými výpoveďami preukázala, že vodič Z.azdiaci na vozidle poškodenej žalobkyni pri
odbočovaní doľava na miesto ležiace mimo hlavnej cesty sa zaradil čo najďalej vľavo, v časti vozovkyurčenej pre jeho smer jazdy, dal svetelné znamenie o zmene smeru jazdy doľava, pred začiatkom
odbočovania sa presvedčil o existujúcej situácii za jeho vozidlom.

Z hľadiska účasti (a miery tejto účasti) vodiča a prevádzkovateľa vozidla značky Škoda Felicia na
spôsobení vecnej škody na vozidle patriacom poškodenej žalobkyni je potrebné uviesť (v podanom
odvolaní konkretizuje ktoré) fakty a argumenty.

Žalobkyňa v podanom odvolaní uviedla, že pokiaľ sa jedná o dokazovanie zo strany súdu tak ako to

vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 12. 03. 2013 (str. 5) súd „v zmysle § 129 OSP čítal a
oboznámilsvykonanýmilistinnýmidôkazmi",beztoho,abykonkretizovalašpecifikovaljednotlivélistinné
dôkazy, ktoré mienil čítať resp. oboznámiť. Takýto postup nie je zákonný ani ústavne konformný pri
vykonávaní dôkazov.

V ďalšom namietala, že súd prvého stupňa rozsudok nezdôvodnil zákonným spôsobom, rešpektujúcim

právo účastníka konania na spravodlivý proces. Zdôvodnenie postupu a rozhodnutia nespĺňa zákonné
požiadavky kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, toto je protirečivé, nepreskúmateľné, v
rozsahu zakladujúcom vadu konania v zmysle § 237 písm. f) OSP.

Žiadala rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že tvrdenie žalobkyne o priebehu dopravnej
nehody bez akéhokoľvek preukazujúceho podkladu nemožno považovať za preukázanie nároku. Podľa
§431OZvprípadestretuprevádzokdvochaleboviacerýchprevádzateľov aakideovyporiadaniemedzi
týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Právnemu názoru, že

zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je objektívna, to znamená bez
ohľadu na zavinenie, nemožno odporovať. Pri posudzovaní otázky zodpovednosti je ale potrebné mať
na zreteli, že k tomu, aby bol nejaký subjekt za určitú skutočnosť zodpovedný, objektívnu zodpovednosť
nevynímajúc, je nevyhnutné, aby došlo k naplneniu troch základných podmienok vzniku zodpovednosti
a to protiprávny úkon prípadne úkon, ktorý je v rozpore s právnym poriadkom, vznik škody, príčinná

súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym úkonom. Potom je potrebné konštatovať, že aby bol
nejaký subjekt označený ako zodpovedný za určitú udalosť, musí nastať v jeho „úkonovej" sfére
skutočnosť, ktorá je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. V tomto kontexte je potrebné vykladať aj
ust. § 431 OZ v otázke účasti na spôsobení škody, t. zn. účasť na spôsobení škody má iba ten subjekt
v dôsledku porušenia právnej povinnosti ktorého škoda nastala. Citované ustanovenie je teda možné

logicky aplikovať iba vtedy, ak k vzniku škody došlo z dôvodu, že každý z prevádzateľov v určitej miere
porušil svoju právnu povinnosť, pričom miera porušenia právneho predpisu a to ako sa toto porušenie
premietlo do vzniku škody, sú následným kritériom pre vyporiadanie sa medzi týmito prevádzateľmi. V
prípade, že ku škodovej udalosti dôjde výlučne porušením právnej povinnosti jedného z prevádzateľov
aplikácia ust. § 431 OZ neprichádza do úvahy a k úhrade vzniknutej škody je povinný výlučne subjekt za

škodu zodpovedný. Pretože nemožno presne verifikovať skutkové okolnosti dopravnej nehody, ktoré by
viedli k určeniu vinníka dopravnej nehody, jedná sa o stav tzv. dôkaznej núdze, ktorý zásadne stíha toho,
kto tvrdí preukazovanú skutočnosť. V danom prípade aj po vykonaní účastníkmi navrhnutých dôkazov
je možné konštatovať stav dôkaznej núdze, pretože väčšina predložených dôkazov postráda relevantnú
výpovednú hodnotu. Dôkazné bremeno leží na žalobkyni.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 221 ods. 1 OSP prejednal
a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a podľa ust. § 221 ods. 2 OSP
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov.

Žalobkyňa v podanom odvolaní tiež namietala, že súd pri vykonávaní dôkazu listinami nepostupoval
zákonným a ani ústavne konformným postupom, pretože dôkaz vykonal bez toho, aby konkretizoval
a špecifikoval jednotlivé listinné dôkazy, ktoré mienil čítať prípadne oboznámiť. Odvolací súd sa potom
musel v prvom rade zaoberať týmto procesným pochybením okresného súdu.

Podľa § 122 ods. 1 OSP súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na
vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.Podľa § 123 OSP účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré
sa vykonali.

Podľa § 125 OSP za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonávania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 129 ods. 1 OSP dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na

pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje
pojednávanie.

Dôkazlistinousavykonátak,žepredsedasenátu(samosudca)napojednávaní(pokiaľhonariadil)listinu
prípadne jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah (§ 129 ods. 1 OSP). Spôsob vykonania dôkazu listinou
musí vždy vyplývať zo zápisnice o pojednávaní. V občianskom súdnom konaní má účastník nielen

procesné práva (zároveň aj povinnosti) označiť dôkazné prostriedky na preukázanie ním tvrdených
skutočností (§ 101 ods. 1 OSP, § 120 ods. 1 OSP), ale má tiež právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy
a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 OSP). Právo účastníka vyjadriť sa k vykonanému
dokazovaniu sa realizuje tak, že predseda senátu spravidla bezprostredne po vykonaní každého dôkazu
umožní účastníkovi, aby sa k nemu vyjadril, aby uviedol všetko, čo pri hodnotení vykonaného dôkazu

považuje za významné. Vyjadrenie k vykonanému dôkazu je jedným z predpokladov, na základe
ktorých súd pri rozhodovaní vo veci samej hodnotí dôkazy. Procesnú možnosť účastníka vyjadriť sa
k vykonanému dôkazu (napr. aj k pravosti a správnosti listiny) musí súd vytvoriť účastníkovi v rámci
dokazovania.

Vykonanie dôkazu listinou je možné dvomi spôsobmi a to buď prečítaním listiny, prípadne jej časti,
alebo oboznámením jej obsahu. Spôsob vykonania dôkazu musí jednoznačne vyplývať zo zápisnice o
pojednávaní. V zápisnici musí byť uvedené, že bola prečítaná určitá presne označená listina, prípadne
oznámený obsah presne určenej listiny. Z uvedeného potom vyplýva, že konštatovanie súdu „na to súd
v zmysle § 129 OSP číta a oboznamuje s vykonanými listinnými dôkazmi" (zápisnica o pojednávaní zo

dňa 12. 03. 2013; č. l. 93 - 95 spisu) nie je dostatočné k tomu, aby bolo nepochybne možné konštatovať,
že okresný súd vykonal dokazovanie zákonným, procesne účinným spôsobom, to znamená prečítal
určitú presne označenú listinu alebo oboznámil obsah presne označenej listiny. Aj keď okresný súd
rozhodujúce skutkové zistenia vyvodil z listinných dôkazov, zo zápisnice o pojednávaní pred súdom
prvého stupňa nevyplýva vykonanie dôkazov listinami uvedeným teda zákonom stanoveným spôsobom.

Potom skutkové zistenia súdu majú základ v nesprávnom spôsobe vykonania dôkazu a nemôžu požívať
ochranu v odvolacom konaní. Odvolací súd musel rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.