Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš

Judgement was issued by JUDr. Janka Majerčíková

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 5Pc/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5918200386
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Majerčíková
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2018:5918200386.1

Rozhodnutie

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci navrhovateľky: K. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. cesta XXX/X, Q., proti osobám povinným platiť výživné: 1/ rade K.
Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. L. XXX/X, Q., 2/ rade P. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom mesto Q., v
konaní o návrhu na určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca v 1/ rade K. Y. j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 35,-

€, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 23.02.2018.

II. Zameškané výživné za obdobie od 23.02.2018 do vyhlásenia rozsudku vo výške 42,50 € je odporca
v 1/ rade p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke do 30. dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

III. Odporkyňa v 2/ rade j e p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške

30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k
rukám navrhovateľky, počnúc dňom 23.02.2018.

IV.Zameškanévýživnézaobdobieod23.02.2018dovyhláseniarozsudkuvovýške33,17€jeodporkyňa
v2/rade povinná zaplatiťkrukámnavrhovateľkydo30.dní odprávoplatnostivýrokutohtorozsudku.

V. V ostatnej časti súd návrh z a m i e t a.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 23.02.2018 navrhovateľka žiadala, aby súd uložil osobám
povinným platiť výživné, a to jej rodičom povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100,-

€ mesačne od otca, a 50,-€ mesačne od matky, pričom v odôvodnení svojho návrhu uviedla, že je
študentkou 3. ročníka odborného učilišťa v Liptovskom Mikuláši, po osobných nezhodách s otcom,
u ktorého má trvalý pobyt sa odsťahovala k priateľovi, kde občas prespávala. Rodičia navrhovateľku
finančne nepodporujú, keď ich o to žiadala, bolo jej povedané, že keď sa odsťahovala má si vystačiť
sama a tak isto sa má sama finančne zabezpečiť. Otec nútil navrhovateľku starať sa o domácnosť
a o mladšieho brata, do školy chodila vystresovaná, hladná a nesústredená, čo sa odrazilo aj na jej

psychickom stave. Náklady súvisiace so štúdiom sa zvyšujú, potrebuje platiť stravné počas celého
mesiaca a prispievať na ubytovanie u priateľa.

2. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrvala na písomne podanom návrhu, ako aj na
dôvodoch v ňom uvádzaných, na doplnenie uviedla, že aktuálne býva u svojho priateľa M. F. v Q., na
adrese jeho trvalého bydliska, bývajú tam s mamou jej priateľa. V tejto domácnosti býva od novembra

2017, rodičia jej ničím neprispeli na výživu, všetky potreby a výdavky financuje pomocou matky jej
priateľa, ktorá je však dôchodkyňa. Aktuálne študuje na odbornom učilišti v Liptovskom Mikuláši, školuukončí v mesiaci jún 2018. S rodičmi nie je v žiadnom kontakte, nekomunikujú, ani neprispievajú na
jej výživu žiadnou sumou. Pokiaľ žila v spoločnej domácnosti s otcom a mladším súrodencom, keď
potrebovala peniaze otec jej dal, avšak neskôr začali byť problémy s tým, že musela poupratovať,

poriadiť, pričom mladší súrodenci nemuseli robiť nič. Po nezhodách s otcom sa odsťahovala, pretože
sa ho bála, obidvaja rodičia jej ubližovali, mali nezhody a následne sa rozviedli, do domácnosti sa
nasťahovala priateľka otca, ktorá si vypila a rovnako s ňou aj otec.

3. Otec navrhovateľky s návrhom nesúhlasil, uviedol, že pokiaľ dcéra bývala u neho, bolo všetko v

poriadku, mala navarené, pripravené, podľa jeho názoru je však dcéra chorá, nakoľko si do domácnosti
vodila svojho priateľa, mali pohlavný styk pred očami maloletých súrodencov. Vždy mala všetko
pripravené, nikdy nešla do školy bez desiaty, pokiaľ išla, tak len z toho dôvodu, že si bola lenivá ju
pripraviť. Otec sa snažil, aby navrhovateľka vykonala aspoň základné povinnosti, ktoré by vo svojom
veku mala ovládať, a to povysávať, umyť riad po sebe, po súrodencoch, postarať sa, však ona chcela
byť iba so svojim priateľom, doma nespravila nič. Taktiež požívala alkoholické nápoje a musel k nej

dvakrát volať záchranku. Otec ďalej uviedol, že pracuje vo firme Nobel Automotiva Slovakia s.r.o., so
sídlom v Dolnom Kubíne, má výdavky spojené s dochádzaním do práce, jeho čistý priemerný mesačný
zárobok predstavuje 729,- €, má vyživovaciu povinnosť voči dvom deťom, a to S. Y., ktorá je žiačkou
Strednej odbornej školy polytechnickej v Liptovskom Mikuláši a S. Y., ktorý navštevuje Základnú školu
na ul. Bystrická v Ružomberku, kde mu uhrádza obedy 21,- € mesačne, ďalej po 50,- € mesačne spláca

chladničku, nakoľko po rozvode prišiel o všetko. Platí zálohovú platbu za elektrinu 32,50 € mesačne, plyn
18,- € mesačne, 40,- € za družinu (do konca školského roku). Matka detí si plní vyživovaciu povinnosť
voči S. a S. výživným na obe mal. deti dohromady 54,- € mesačne. Pokiaľ navrhovateľka odišla zo
spoločnej domácnosti, urobila tak z vlastnej vôle a nechala rukou písaný list z 01.09.2017, podľa ktorého
odišla z vlastnej vôle za svojim priateľom M. F..

4. Matka navrhovateľky s návrhom nesúhlasila, nakoľko je práceneschopná od 25.10.2017 doposiaľ,
býva u svojho priateľa v maringotke, je bezdomovec, nemá žiadne bydlisko. Výživné na deti S. a S. vo
výške 54,64 € mesačne uhrádza. Poberá pomoc v hmotnej núdzi vo výške 61,60 € mesačne. Nie je
schopná sa zamestnať, nakoľko je práceneschopná s kĺbami.

5. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, pričom zistil a ustálil
nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľka je žiačkou tretej triedy odborného učilišťa v Liptovskom Mikuláši (č.l.3 spisu). Manželstvo
rodičov navrhovateľky bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 2P/46/2017- 37 zo

dňa 04.09.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 14.09.2017 (č.l.15 spisu). V tom čase mal. deti S.,
nar. XX.XX.XXXX a S., nar. XX.XX.XXXX boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti otca s
tým, že matke bolo uložené prispievať na ich výživu výživným vo výške 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletých
detí. Podľa predložených dokladov (č.l.16 spisu) matka si vyživovaciu povinnosť voči deťom S. a S. plní

pravidelne, a to vo výške 54,64 € mesačne na obe maloleté deti.

6. Rodičia navrhovateľky nežijú v spoločnej domácnosti, matka navrhovateľky je bezdomovkyňa býva u
svojho priateľa, od 25.10.2017 doposiaľ je práceneschopná. Poberá pomoc v hmotnej núdzi vo výške
61,60 € mesačne.

7. Navrhovateľka žila v spoločnej domácnosti so svojim otcom a mladšími súrodencami S. a S., pričom
dňom 01.09.2017 opustila spoločnú domácnosť a odišla za svojim priateľom M. F., s ktorým žije v
spoločnej domácnosti. Otec navrhovateľky je zamestnaný v spoločnosti Nobel Automotive Slovakia
s.r.o.,pričompodľapotvrdeniaodzamestnávateľa,jehočistýpriemernýmesačnýzárobokzaposledných

12 mesiacov predstavuje 730,12 €. Z uvedeného príjmu uhrádza okrem bežných výdavkov v domácnosti
(strava, ošatenie, hygiena) zálohovú platbu za plyn 18,- € mesačne, za rozhlas TV a elektrinu dohromady
37,14 € mesačne, synovi jedáleň 20,- € mesačne a poplatok do družiny 20,- €. Okrem toho uhrádza
výdavky spojené so štúdiom dcéry S. Y. na Strednej odbornej škole polytechnickej v Liptovskom
Mikuláši, pričom S. navštevuje 3. ročník v uvedenej škole. Syn S. je žiakom 4. triedy základnej školy

v Ružomberku.

8. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine:1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.
2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania.

9. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je zákonom stanovená povinnosť, ktorá zaťažuje oboch
rodičov, vzniká narodením dieťaťa a jej zánik spája zákon s nadobudnutím schopnosti dieťaťa

samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť je potrebné rozumieť schopnosť
samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady.

10. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľka doposiaľ nenadobudla schopnosť
sama sa živiť, keď sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom na strednej škole, z uvedeného

dôvodu je daná vyživovacia povinnosť rodičov vo vzťahu k navrhovateľke.

11. Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti, súd vychádzal zo zárobkových možností a schopností
oboch rodičov navrhovateľky, ako aj z odôvodnených potrieb navrhovateľky. Vykonaním dokazovaním
bolo preukázané, že navrhovateľka je žiačkou 3. triedy odborného učilišťa v Liptovskom Mikuláši. Býva

so svojim priateľom u jeho matky, momentálne nemá žiaden príjem. Otec navrhovateľky je zamestnaný,
podľa potvrdenia od zamestnávateľa spoločnosť Nobel Automotive Slovakia s.r.o. dosahuje čistý
priemerný zárobok vo výške 730,12 € mesačne. Býva v spoločnej domácnosti s mladšími súrodencami
navrhovateľky, a to dcérou S. Y. (študentkou 3. ročníka strednej odbornej školy v Liptovskom Mikuláši)
a S. Y. (žiakom základnej školy v Ružomberku). Matka navrhovateľky je bezdomovkyňa, bez príjmu,

poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 € mesačne. K mladším súrodencom navrhovateľky, dcére
S. a synovi S. si plní vyživovaciu povinnosť vo výške 54,64 € mesačne na obe maloleté deti.

12. Na základe takto vykonaného dokazovania súd potom ustálil, že otec je schopný platiť zo svojho
príjmu na výživu navrhovateľky výživné vo výške 35,- € mesačne, ktoré výživné aspoň z časti pokryje

odôvodnené výdavky navrhovateľky, ktoré vzhľadom k tomu, že tieto neboli jednoznačne preukázané,
spočívajú v zabezpečení základných životných potrieb, ako je zabezpečenie stravy, ubytovania,
ošatenia, hygieny, ako aj výdavky spojené so štúdiom na strednej škole.

13. Matke navrhovateľky súd uložil prispievať na jej výživu výživným vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené dieťa, a to vzhľadom k tomu, že ide o osobu nezamestnanú, bez príjmu,
poberateľku dávky v hmotnej núdzi vo výške 61,60 € mesačne, ktoré výživné v súčasnosti predstavuje
sumu 27,32 €.

14. Počiatok platenia výživného súd určil od podania návrhu na súd, teda od 23.02.2018. z toho dôvodu

vzniklo rodičom navrhovateľky zameškané výživné a to otcovi vo výške 42,50 € (pomerná časť za
mesiac február 2018 vo výške 7,50 € + výživné za mesiac marec 2018 vo výške 35,- €) a matke vzniklo
zameškané výživné vo výške 33,17 € (pomerná časť za mesiac február 2018 vo výške 5,85 € + výživné
za mesiac marec 2018 vo výške 27,32 €).15. V ostatnej časti pokiaľ navrhovateľka žiadala aby súd uložil povinnosť prispievať otcovi na jej výživu
sumou 100,- € mesačne a matke po 50,- € mesačne, súd nad rámec priznaného výživného návrh

navrhovateľky zamietol ako nedôvodný, nakoľko neboli preukázané odôvodnené potreby navrhovateľky
v takej výške, na uspokojenie ktorých by bolo potrebné stanoviť požadované výživné, navyše otec
navrhovateľky nedosahuje taký príjem z ktorého by mohol platiť výživné vo výške 100,- € mesačne, keď
je potrebné zohľadniť vyživovaciu povinnosť voči ďalším dvom deťom. Matka navrhovateľky ako už bolo
vyššie konštatované je nezamestnaná, bez príjmu, poberateľka dávky v hmotnej núdzi, z toho dôvodu

nie je schopná platiť navrhovateľkou požadované výživné.

16. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde

Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní
rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.