Decision was made at the court Okresný súd Martin
Judgement was issued by JUDr. Helena Menichová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18Csp/28/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114227186
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:1114227186.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v spore žalobcu: Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, sídlo Nám. Legionárov 5, Prešov 080 01, IČO: 42176778 a žalovaného v
rade 1/: POHOTOVOSŤ, s.r.o., sídlo: Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598 a žalovaného v
rade 2/: RVD a.s., sídlo: Odborárska 52, Bratislava 831 02, IČO: 35 761 857, obaja právne zastúpení
WERNER & Co. s.r.o., sídlo: Stromová 54/A, IČO: 36 869 64, Bratislava 831 01, o ochranu práv
spotrebiteľa, takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaní v rade 1/ a 2/ majú právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %; o výške
náhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozsudkusamostatnýmuznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Pôvodne žalobcovia 1/ a 2/: 1/ G.. K. J., nar. X.XX.XXXX, bytom Y. Č.. XXX, Y.j a 2/ Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Námestie Legionárov č. 5, Prešov,
žiadali proti žalovaným 1/ a 2/ zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno č. 8, Bratislava
zo dňa 8.4.2010, SR 12177/09, ochranu práv spotrebiteľov tak, aby sa žalovaný 1/ zdržal nekalej
obchodnej praktiky pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi, nakoľko bez odbornej starostlivosti vyvíja
úsilie, aby spotrebitelia prehlásili, že finančné prostriedky, ktoré im poskytuje, sú určené na výkon
zamestnania, povolania, podnikania a aby sa žalovaní 1/ a 2/ zdržali nekalej obchodnej praktiky
spočívajúcej v oznámení, že spotrebitelia budú uverejnení v zozname neplatičov a médiách, a aby bola
žalovanému 1/ uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ primerané finančné zadosťučinenie vo výške
300,- Eur, žalobkyňa 1/ splnomocnila žalobcu 2/ dňa 15.5.2010 na zastupovanie v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku a ochranu spotrebiteľa.
2. Okresný súd Martin uznesením zo dňa 17.3.2014, č.k. 10C/177/2012-238, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 26.3.2014, vylúčil na samostatné konanie žalobu žalobcu 2/, ktorou žiada proti
žalovanému 1/ zdržať sa nekalej obchodnej praktiky pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi, nakoľko
bez odbornej starostlivosti vyvíja úsilie, aby spotrebitelia prehlásili, že finančné prostriedky, ktoré im
poskytuje, sú určené na výkon zamestnania, povolania, podnikania a proti žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa
výziev, ktorými oznamujú spotrebiteľom, že budú uverejnení v zozname neplatičov a médiách.
3. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.3.2017, č.k. 10NcC/9/2017-203 rozhodol o nesúhlase
Okresného súdu Bratislava I. s postúpením sporu Okresným súdom Martin tak, že nesúhlas Okresného
súdu Bratislava I. je dôvodný a na prejednanie a rozhodnutie sporu je miestne príslušný Okresný súd
Martin.4. Po právoplatnosti uznesenia OS Martin č.k. 10C/177/2012-238 zo dňa 17.3.2014 súd konal s
pôvodným žalobcom v rade 2/ ďalej označeným ako „žalobca“ proti žalovanému v rade 1/ zdržať sa
nekalej obchodnej praktiky pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi, nakoľko bez odbornej starostlivosti
vyvíja úsilie, aby spotrebitelia prehlásili, že finančné prostriedky, ktoré im poskytuje, sú určené na
výkon zamestnania, povolania, podnikania a proti žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa výziev, ktorými oznamujú
spotrebiteľom, že budú uverejnení v zozname neplatičov a v médiách.
5. Žalobca v žalobe uviedol, že vychádzal z 10 úverov, ktoré si zobrala G.. K. J., nar. X.XX.XXXX,
bytom XXX XX Y. XXX, zastúpená žalobcom v rade 2/, do právoplatnosti uznesenia OS Martin č.k.
10C/177/2012-238 zo dňa 17.3.2014, tj. 26.3.2014 ako žalobkyňa v rade 1/, od žalovaného 1/ postupne,
spolu vo výške 6.273,- Eur a vrátila sumu 12.752,- Eur, na sankciách vyplatila 2.154,- Eur. Predmetnými
zmluvami chce preukázať ignorovanie spotrebiteľského práva zo strany žalovaného 1/. Úvery stále brala
na spotrebu a z časti na splácanie skorších dlhov, o čom obchodná zástupkyňa stále bola informovaná.
Pri úvere jej obchodná zástupkyňa označila, že úver je na podnikanie, aj keď úver išiel na spotrebu.
Celú zmluvu vypisovala zástupkyňa. Chce preukázať, že ide o nekalú praktiku žalovaného 1/, pretože
pravdepodobne sa takto snaží vyhnúť spotrebiteľskému právu. Najprv to všetko chcela nechať tak, ale
má dôkazy, a to vysoký počet spotrebiteľov, ktorí potvrdia, že aj v iných prípadoch boli tlačení k tomu,
aby sa zakrížikoval taký účel, aby bol vylúčený zákon o spotrebiteľských úveroch. Nejde len o osoby
držiace živnostenský list, ale aj neživnostníkov. V niektorých prípadoch svedkovia potvrdia, že dokonca
obchodná zástupkyňa priamo prezradila, že majú také inštrukcie, aby sa nekrížikoval „iný účel“. Cieľom
smernice, na základe ktorej bol prijatý zákon o spotrebiteľských úveroch, je zároveň dosiahnuť stav, aby
sa cieľ smernice neobchádzal. Práve to zjavným spôsobom praktizuje žalovaný a hrubým spôsobom
porušuje spotrebiteľské právo. Za týmto účelom navrhuje pre začiatok vyslúchnuť 100 svedkov, aby o
nich vopred žalovaný nevedel z dôvodu, že má dôkazy o jeho návštevách spotrebiteľov a tejto praxe
sa obáva aj voči svedkom.
6. Nekalú obchodnú praktiku žalovaný používa plošne, inštruuje zástupcov a preto žalobu podáva aj
právnická osoba zameraná na ochranu kolektívnych práv spotrebiteľov podľa § 3 ods. 5 Zákona č.
250/2001 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov. Za nekalú praktiku považuje aj nekalé vymáhačské spôsoby prostredníctvom
žalovaného v rade 2/, ktorá vyvoláva strach u spotrebiteľov, že budú zverejnení na zozname neplatičov
a v miestnom rozhlase. Najmä po výzvach na mimosúdne zaplatenie zažila značný stres. Hrozba
uverejnenia v zoznamoch neplatičov a v miestnom rozhlase bola značným zásahom do osobnostnej
sféry, predtým žalobkyne v rade 1/, čo iba zvýšilo celkový stres, ktorý prežívala. Preto žiadala aj ona,
aby súd uložil žalovanému 1/ a 2/ povinnosť, aby sa zdržal výziev, ktorými oznamuje spotrebiteľom, že
budú zverejnení v zozname neplatičov a v médiách. Rovnako stresujúci bol aj postup žalovaného 1/,
ktorý nedôvodne zinkasoval odplatu, aj keď nikdy neuvádzal v zmluvách RPMN a tak správne mali byť
úvery bezúročné a bez poplatkov. Predtým žalobkyňa v rade 1/ je invalidná dôchodkyňa po onkologickej
operácii, veľmi ťažko znáša takéto výzvy a postupy žalovaných a to pritom od žalovaných, ktorí sami
porušujú zákon. V žalobe sa uvádza citácia ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa.
7. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 8.9.2011 (č.l. 33) uviedol, že žalobkyňa v rade
1/ (do právoplatnosti uznesenia OS MT č.k. 10C/177/2012-238 zo dňa 17.3.2014, tj. do 26.6.2014) nie
je spotrebiteľom, z ktorého dôvodu namietal miestnu príslušnosť OS Martin (k tomu viď ods. 3). Ďalej
namietal, že žalobcom predložená zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere ani spotrebiteľskou
zmluvou, nakoľko žalovaný vstúpil do právneho vzťahu so žalobcom na základe jeho vyhlásenia, že
poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania a nie na svoju súkromnú potrebu, že
žalobkyňa v rade 1/ (do 26.3.2014) aj podľa jej vlastných tvrdení a zmluvných vyhlásení, z vlastnej vôle
(a v tomto smere nepreukázala nič iné) vstúpila do zmluvných vzťahov za účelom poskytnutia peňažných
prostriedkov na výkon podnikania. Poukazuje opakovane na vyhlásenie žalobkyne v zmluve o úvere a
všeobecných podmienok poskytnutia úveru, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania.
Tvrdenie o tom, že manadatár žalovaného zakrížikoval ako účel zmluvy podnikanie nemožno považovať
za preukázané, ide len o tvrdenie žalobcu rozporné s predloženými listinnými dôkazmi.
8. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, zdôraznil, žedôležité je na aký účel bol úver poskytnutý a nie, na aký účel dlžník poskytnuté peňažné prostriedky v
skutočnosti použil.
9. V prípade postavenia žalovaného treba akcentovať aj dobrú vieru, s ktorou do právneho
vzťahu so žalobcom vstupoval. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ,
nemôžesatátoosobadovolávaťtoho,žemalapostaveniespotrebiteľa.UviedolrozhodnutiaEurópskeho
súdneho dvora, že pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedenie
dodávateľa do omylu) je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod a nie spotrebiteľský záväzok,
pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, ktorá je všeobecným princípom zmluvného práva.
Tiež, že podľa judikatúry ESD dokonca nie je spotrebiteľom ani podnikateľ konajúci mimo rámca svojho
podnikania; ani slovenská judikatúra nepovažuje podnikateľa za spotrebiteľa.
10. Žalovaný 1/ namietal spojenie veci, k tomu súd odkazuje na uznesenie OS Martin č.k.
10C/177/2012-238 zo dňa 17.3.2014, viď ods. 2.
11. Žalovaný v rade 2/ v písomnom vyjadrení k žalobe (č.l. 48) uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
s obsahom vyjadrenia žalovaného v rade 1/ zo dňa 8.9.2011 a v plnom rozsahu naň odkazuje a žiada
to isté čo žalovaný v rade 1/.
12. Podaním zo dňa 21.3.2014 (č.l. 174) vedľajší účastník žalobcu oznámil súdu prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, že netrvá na vstupe a účasti v konaní ako vedľajší účastník a z uvedeného konania
vystupuje a súhlasí, aby sa konalo ďalej bez jeho účasti.
13. Žalovaní 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa 7.9.2017 (č.l. 221) k žalobe žalobcu proti žalovaným
v rade 1/ a 2/ na ochranu práv spotrebiteľa uviedli, s poukazom na ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane
spotrebiteľa, že podľa ustálenej súdnej a odbornej literatúry podstatou určovacej žaloby a podmienkou
úspešnosti žalobcu v spore je skutočnosť, že porušovanie práva pretrváva, porušovanie práva hrozí
alebo hrozí opakovanie porušovania práva. Z uvedeného vyplýva, že tento druh žaloby nemá svoje
opodstatnenie tam, kde konanie, ktorého zdržania sa žalobca žiada, bolo už ukončené a netrvá,
eventuálne ďalej nepokračuje, resp. kde neexistuje žiadne konkrétne reálne nebezpečenstvo (hrozba)
jeho opakovania v budúcnosti (táto žaloba preto neprichádza do úvahy tam, kde by išlo o
jednorazový a už dokonaný úkon).
14. Vo všetkých smeroch je to práve žalobca, kto má povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia a dôkaznú
povinnosť, ako aj dôkazné bremeno. Poukázal na závery v rozsudku KS v Ostrave zo dňa 15.4.1999
sp.zn. 23C 3/97, SR č 6/1997, na rozsudok NS ČR zo dňa 12.4.1999 (sp.zn. Cdo 1626/96 Soudní
rozhledy č. 7/1999), z ktorých vyplýva, že negatórna žaloba nie je odôvodnená tam, kde nie sú splnené
predpoklady, s odkazom aj na odbornú literatúru, že táto žaloba neprichádza do úvahy tam, kde by šlo
len o jednorazový a už dokonaný zásah.
15. Dáva do pozornosti aktuálnu súdnu judikatúru v spotrebiteľských veciach, kde súdne rozhodnutie
sa týka špecificky žalovaného v rade 1/ a na strane žalujúcej vystupovalo tiež združenie na ochranu
práv spotrebiteľov (rozsudok OS Bratislava I. zo dňa 12.6.2017, č.k. 33Cb/22/2009-386, ktorý pripojil
v prílohe).
16. Žalovaní uviedli, že žalobca na preukázanie žalovaných nárokov pripojil listiny z obdobia rokov
2008-2010, tj. k dnešku je jeho žaloba viac ako 7 rokov neaktuálna, obaja žalovaní popierajú, že by sa
dopúšťali praktík, ktoré uvádza žalobca v žalobe. Poukázal na ust. § 217 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
17. Uviedli, že žalobca nepreukázal, že by sa žalovaní k času vyhlásenia rozsudku dopúšťali žalovaných
praktík, a teda nemôže byt' procesne úspešný.
18. Ak by mal byť žalobca úspešný, musel by preukázať, že k dnešnému dňu, resp. k neskoršiemu
dátumu vyhlásenia rozsudku sa žalovaní dopúšťajú žalobcom tvrdeného konania, čo žalovaní
jednoznačne popierajú. Neexistuje zmluvná dokumentácia žalovaného, ktorá by dokazovala, že
vyznačuje v zmluvách o úvere účel v podobe podnikania, povolania ani zamestnania. Neexistujú žiadne
upomienky ani výzvy na zverejnenie v zozname neplatičov používané žalovanými.19. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil len akúsi zmluvu o úvere z roku 2008, z
ktorej vyplýva, že je uzavretá s dlžníkom, ktorý je podnikateľom. Rovnaká skutočnosť vyplýva z
rozhodcovského rozsudku predloženého žalobcom. Akýsi zoznam zmlúv o úvere nepreukazuje žiadne
z tvrdení uvedené v žalobe. Ani listiny týkajúce sa žalovaného v rade 2/ nepreukazujú, že by sa žalovaní
tvrdeného konania k dnešku a ani v blízkej či vzdialenej minulosti dopúšťali. Naopak, z vyššie uvedeného
rozsudku OS Bratislava I. vyplýva, že žalovaný uzatvára s klientmi v postavení spotrebiteľov zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Aj keď' žalovaní neznášajú v spore dôkazné bremeno a môžu procesne zotrvať
len v polohe popretia tvrdení žalobcu, z opatrnosti prikladajú k tomuto vyjadreniu napr. vzorovú zmluvnú
dokumentáciu z rokov 2013-2015, z ktorej je zrejmé, že zmluvy tvrdené žalobcom neuzatvárajú a
uzatvárajú zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch.
20. Žalovaný na podporu svojich tvrdení poukazuje na skutočnosť, že nemôže dokazovať neexistenciu
určitej skutočnosti a teda dôkazné bremeno má žalobca. Z hľadiska znášania dôkazného bremena
žalovaní pre úplnosť udávajú, že v zmysle súdnej judikatúry nemožno dokazovať skutočnosť, ktorá
sa nestala (tj. že nepoužíva určitú zmluvnú dokumentáciu, resp., že sa nedopúšťa určitého konania),
pretože je to v rozpore s pravidlami formálnej logiky (uznesenie NS ČR zo dňa 6.3.2007, sp.zn.
28Cdo 304/2007). Od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu právnej
skutočnosti.
21. Naviac, žalobca dokazuje skutočnosti tvrdené v žalobe prípadom p. Barančekovej, ktorá je
podnikateľkou a v prípade ktorej tunajší súd v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu
odoprel poskytnúť spotrebiteľskú ochranu s ohľadom na jej preukázané právne postavenie ako
podnikateľa.
22. Ďalej uviedli, že pani Barančeková doručila dňa 18.10.2010 OS Žiar nad Hronom žalobu o ochranu
spotrebiteľa a o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorou sa o. i. domáhala určenia, že úverové zmluvy
č. 5020502 zo dňa 7.12.2001, č. 5180051 zo dňa 8.4.2002, č. 5180108 zo dňa 8.8.2002, č. 5180343
zo dňa 21.2.2003, č. 5180732 zo dňa 6.11.2003, č. 5180736 zo dňa 12.11.2003, č. 5180978 zo dňa
13.5.2004,č.5181303zodňa18.2.2005,č.5022150zodňa30.3.2007,uzavretémedziňouažalovaným
v prvom rade sú bezúročné a bez poplatkov.
23. O žalobe rozhodol ako prvostupňový súd tunajší súd Rozsudkom zo dňa 11.7.2011, č.k. 7C
302/10-151, ktorým žalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, že „...vzhľadom na vykonané
dokazovanie,predovšetkýmzmlúvoúvere,rozsudkustálehorozhodcovskéhosúdu,dospelnepochybne
k jednoznačnému záveru, že pri uvedených úveroch vystupovala navrhovateľka opakovane ako
podnikateľka, čo bolo jasne vyznačené v zmluvách o úvere a preto sa nemôže domáhať ochrany podľa
zákona o ochrane spotrebiteľov." Súd ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že „úvery navrhovateľka
opakovane brala, teda museli byt jej zrejmé všetky následky, ktoré z nich vyplývajú. Ak by sa jednalo
len o individuálne pochybenie, je málo pravdepodobné, že by bola opakovane s odporcom uzatvárala
zmluvy. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. "
Proti rozsudku podala pani Barančeková odvolanie, o ktorom KS v Žiline rozhodol Rozsudkom zo dňa
23.1.2012, č.k. 5Co/403/2011-182, a to tak, že rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.
24. V závere žiadali obaja žalovaní žalobu zamietnuť.
25. Súd dňa 13.9.2017 vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu
žalovaných 1/ a 2/. Žalobca predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 21.7.2017 (doruč. č.l. 214/rub);
PZ žalovaných 1/ a 2/ ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalovaných 1/ a 2/ a súhlasil s prejednaním
a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán sporu a PZ
žalovaných 1/ a 2/ v súlade s ust. § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby
sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu
konania, nakoľko neboli dôležité dôvody na odročenie pojednávania v zmysle ust. § 183 CSP
26. Súd vykonal dokazovanie listinami doloženými do spisu a zistil, že:
Žalovaný 1/ listom zo dňa 25.5.2009 oznámil G.. K. J. (do 26.3.2014 ako žalobkyňa 1, viď ods. 2
a 4), že úver, ktorý čerpala na základe Zmluvy o úvere č. 5182705 zo dňa 30.9.2008, bol v plnej
výške uhradený dňa 20.5.2009 (č.l. 12). Listom zo dňa 12.5.2009 oznámil, že dňa 30.4.2009 uhradila
istinu úveru s poplatkom za základe Zmluvy o úvere č. 5182705 uzatvorenej dňa 30.9.2008. Podľazmluvy o úvere (č.l. 14) žalobkyňa 1/ uzatvorila dňa 30.9.2008 Zmluvu o úvere. Žalovaný 2/ zaslal
žalobkyni 1/ list zo dňa 6.3.2010 označený ako „posledná výzva pred zverejnením“, v ktorom sa uvádza,
že z dôvodu, že do dnešného dňa neuhradila dlh voči žalovanému 1/, nepodarilo sa žalobkyňu 1/
zastihnúť v mieste bydliska v uvedenom termíne, oznamuje, aby určila nový termín, kedy ju opätovne
navštívia poverení pracovníci Inkasa pohľadávok žalovaného 2/ a dohodnú ďalší postup pri splácaní
poskytnutého úveru. Nový termín žiadajú oznámiť v lehote do 23.3.2010 alebo uhradiť celkovú dlžnú
sumu ku dňu 8.3.2010 s uvedením výšky sumy. Zároveň oznamuje, že údaje ako neplatiča zverejní v
okresných novinách, v miestnom rozhlase, v celoslovenských denníkoch a týždenníkoch, regionálnej
TV a rozpošle do poštových schránok v okrese žalobkyne 1/ plagát obsahujúci údaje o najväčších
neplatičoch (vzor plagátu v prílohe) s upozornením, že údaje o dlžníkoch na plagátoch, ktoré budú
rozposlané do poštových schránok po celom území SR, budú vždy zverejnené pre príslušnú obec, resp.
okres. Na č.l. 14 je listina žalovaného 2/ označená ako „upozornenie, zoznam neplatičov“ s údajmi
priezvisko, meno, mesto. Zásielka poslaná na pošte dňa 14.4.2010 pre žalobkyňu 1/ od žalovaného 2/
obsahuje výzvu, že nesplatila dlh žalovanému 1/ s výzvou, aby uhradila na tam uvedený účet.
27. Zo Žiadosti o úver č. 5183088 (č.l. 84) súd zistil, že žalobkyňa 1/ dňa 30.9.2008 podpísala predmetnú
žiadosťoúver,kdeuviedlaúdajeozamestnávateľovižiadateľa-zamestnávateľaG..K.J.-ROBAS,IČO:
33225401. Podľa výpisu zo živnostenského registra, Obvodný úrad Martin, č. živnostenského registra:
509-564 je zapísaný podnikateľský subjekt s obchodným menom G.. K. J.R. - ROBAS, IČO: 33225401,
miesto podnikania XXXXX Y. XXX, P. P., deň vzniku oprávnenia v jednotlivých predmetoch podnikania
je prvýkrát 4.10.1995, činnosť bola pozastavená od 16.6.2011 do 15.6.2014.
28. Podľa výpisu z obchodného registra žalovaného 1/ (č.l. 256) predmet činnosti je v obchodnom registri
zapísaný o.i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov od 14.3.2001 a tiež poskytovanie spotrebiteľských
úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov od 19.12.2015.
29. Podľa „vzoru“ zmluvnej dokumentácie žalovaného 1/ - Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená
podľa Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“)
bolo uvedeného dňa medzi - je označený ako veriteľ žalovaný 1/ a spotrebiteľ - sú predtlačené kolónky s
údajmi o spotrebiteľovi, ručiteľovi. Tiež na č.l. 251 je označený veriteľ žalovaný 1/ a kolónky pre vypísanie
údajov o spotrebiteľovi, ručiteľovi a potvrdenia o spôsobe poskytnutia úveru. Z obsahu predmetnej
dokumentácie neboli zistené údaje o opísaných nekalých praktikách žalobcom proti žalovanému 1/.
30. Podľa výpisu zo štatistického registra organizácii (č.l. 256) žalobca je od 19.2.2010 Združením na
ochranu práv spotrebiteľa.
31. Podľa ust. § 3 ods. 5 prvá, druhá veta Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, účinného
ku dňu podania žaloby (ďalej len „Zákona o ochrane spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav.
32. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
33. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný
na podanie žaloby v zmysle ust. § 3 ods. 5 druhá veta Zákona o ochrane spotrebiteľa. Pre úspešnosť
žaloby bolo podstatné, aby žalobca preukázal v žalobe opísané protiprávne konanie a protiprávny stav
zostranyžalovaných1/a2/akoporušiteľovkudňurozhodovaniasúdu,t.j.používanienekalejobchodnej
praktiky žalovaným 1/ pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi, nakoľko bez odbornej starostlivosti vyvíja
úsilie, aby spotrebitelia prehlásili, že finančné prostriedky, ktoré im poskytuje sú určené na výkon
zamestnania, povolania, podnikania a proti žalovaným 1/ a 2/ zasielanie výziev, ktorými oznamujú
spotrebiteľom, že budú uverejnení v zozname neplatičov a v médiách. Žalobca, ktorý voči žalovaným
1/ a 2/ žiadal, aby sa zdržali opísaného protiprávneho konania, ku dňu rozhodovania nepreukázal, že
žalovaný 1/ vo vzťahu ku spotrebiteľom pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi, vyvíja na nich opísané
úsilie, ani nepreukázal voči žalovaným 1/ a 2/ ku dňu rozhodovania súdu, že zasielajú spotrebiteľom
výzvy s obsahom opísaným v ods. 26. Žalobca, ktorý produkoval dôkazy - oznámenie o splateníúveru na č.l. 12 a 13, zmluva o úvere na č.l. 14, tieto dôkazy preukazujú uzatvorenie zmluvy o úvere
so žalobkyňou v rade 1/ (do 26.3.2014), avšak tieto listinné dôkazy nepreukazujú žalobcom opísanú
praktiku žalovaného 1/. Listinný dôkaz - Žiadosť o úver č. 5183088 (č.l. 42) preukazuje, že žalobkyňa 1/
podpísala žiadosť o úver, kde sú vypísané údaje o zamestnávateľovi žiadateľa - žalobkyne v rade 1/ s
uvedením údajov zamestnávateľa, ktoré zodpovedajú fyzickej osobe podnikateľovi - žalobkyne v rade
1/, ako je žalobkyňa 1/ ako podnikateľský subjekt zapísaná v živnostenskom registri, č. živnostenského
registra 509-564, a to s obchodným menom G.. K. J. - O., IČO: 33225401, miesto podnikania XXX XX Y.
XXX. Uvedené nepreukazuje žalobcom opísané praktiky žalovaného 1/ pri uzatváraní spotrebiteľských
zmlúv, a to ani v zmluvách, ktoré uzatvoril so žalobkyňou 1/ v minulosti, listinné dôkazy na č.l. 12, 13,
14 a 42, ani v žiadosti o úver na č.l. 42, lebo tam nie je žalobcom opísaným spôsobom zakrúžkovaný
alebo zakrížikovaný účel úveru. Sú vypísané údaje o zamestnávateľovi žiadateľky - žalobkyne v rade
1/, tieto zodpovedajú zápisu v živnostenskom registri, Obvodný úrad Martin, č. živnostenského registra:
509-564 a preukazuje to, že v čase podpisu žiadosti o úver dňa 30.9.2008 skutočne žalobkyňa v rade
1/ podnikala pod obchodným menom, ako je toto vypísané v kolónke „zamestnávateľ“.
34. Žalobca nepreukázal súdu ani, že žalovaní 1/ a 2/ ku dňu rozhodovania oznamujú spotrebiteľom,
že budú zverejnení na zozname neplatičov a v médiách, ako to vyplýva z listinného dôkazu doloženého
k žalobe v zmysle č.l. 15 a 16. Predmetné listiny preukazujú opísanú praktiku ku dňu 8.3.2010, nie
neskôr, ani ku dňu rozhodovania. Naopak, žalovaný 1/ preukázal svojou zmluvnou dokumentáciou,
ktorú používa pri predmete svojho podnikania - poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia
rozsahuposkytovaniaspotrebiteľskýchúverovvzmysleč.l.250-252,žežalobcomopísanýspôsob,resp.
účel poskytnutia úverov predmetná dokumentácia žalovaného 1/ neobsahuje.
35. S ohľadom na skutočnosť, že súd ku dňu rozhodovania nemal preukázané, že žalovaný 1/ používa
pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľom žalobcom opísané nekalé praktiky, ani nemal preukázané,
že žalovaní 1/ a 2/ zasielajú ku dňu rozhodovania súdu výzvy a oznamujú spotrebiteľom, že budú
zverejnení na zozname neplatičov a v médiách - z uvedeného dôvodu potom nebola preukázaná ani
hrozba takéhoto konania žalovaného 1/, ani konanie spoločne žalovaného 1/ a 2/ do budúcnosti, súd
preto žalobu zamietol ako nedôvodnú. Nebolo podstatné pre rozhodnutie súdu, že žalobca preukázal
výzvu, ktorú zaslal žalovaný 2/ žalobkyni 1/ listom zo dňa 8.3.2010 s upozornením v zmysle č.l.
16, nakoľko od uvedeného obdobia, t. j. od r. 2010 ku dňu rozhodovania 13. 9. 2017, súdu ďalšie
takéto konanie preukázané nebolo. Potom uvedené súčasne nepreukazuje ani hrozbu opísaného
protiprávneho konania žalovaného 1/ a spoločného konania žalovaných 1/ a 2/ do budúcnosti.
36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaným
1/ a 2/ ako úspešným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
37.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.