Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 10, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/99/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116216186
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116216186.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, proti žalovanej: W. I., T.. XX.XX.XXXX U. H.
C. W.Y. XX, Š. I., Š. B. G. M., o zaplatenie 1.966,30 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, č.k. 12Csp/40/2016-59 z 21.03.2017 takto

r o z h o d o l :

Pripúšťa, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 vstúpila spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so

sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti
zamietnutá a v súvisiacom výroku o trovách konania.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1.467,13 eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z
omeškania od 16.02.2014 zo sumy 1.467,13 eur do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán ne m á na náhradu trov konania p r á v o .

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, § 2 písm. a/,b/, § 7 ods. 1, ods. 2, §
11 ods. 2 zákona č. 129/2010Z.z., § 52 ods. 2, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 497, §
499, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Výrok
o trovách konania ustanovením § 255 ods. 1, ods. 2 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami sporu, a to žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako

dlžníčkou bola dňa 12.03.2013 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere.

4. Uvedená zmluva bola uzavretá za účinnosti zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, preto sa na ňu vzťahujú normy spotrebiteľského práva,keďže ju uzatvoril žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Uvedená zmluva je typickou spotrebiteľskou zmluvou, vzhľadom na právnu
povahu strán sporu. V zmysle uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere si strany sporu dojednali

poskytnutie úveru vo výške 2.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s nákladmi spojenými
so spotrebiteľským úverom vo výške 3.778,04 eur. Ročná percentuálna miera nákladov bola dojednaná
na 27,45 %, úrok vo výške 24,50 %, priemerná RPMN 18,86 %.

5. Zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká na základe dvoch platných, vzájomných a obsahovo

zhodných prejavov vôle zmluvných strán, ktoré pri zmluve o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods.
1 Zákona o spotrebiteľských úveroch však musia byť vykonané v písomnej forme a podstatnými
náležitosťami zmluvy o úvere je dojednanie o výške úveru, záväzok veriteľa na požiadanie dlžníka
poskytnúť úver v dojednanej výške a záväzok dlžníka poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky.

6. V tomto konkrétnom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca pred uzavretím zmluvy

nekonal s odbornou starostlivosťou, pretože nedôsledne zisťoval bonitu žalovanej. Nepostačujú totiž
údaje o jej príjmoch, ale bolo potrebné zistiť aj jej výdavky. Vyplýva to z ustanovenia § 11 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. Žalobca v tomto ohľade nepredložil žiadne listinné dôkazy. Z predložených listinných
dôkazov mal súd prvej inštancie zistené, že zo strany žalobcu bol zisťovaný príjem žalovanej, keď táto
uvádzala, že je vdovou a z predloženého rozhodnutia Sociálnej poisťovne mal žalobca v danom čase,

kedy poskytoval predmetný úver preukázané, že žalovaná má príjem 155,20 eur, iný príjem žalovaná
jednak neuvádzala a žalovaný to zrejme ani nezisťoval, napriek tomuto príjmu poskytol žalovanej úver
vo výške 2.000 eur s mesačnou splátkou vo výške 57,29 eur, čo predstavuje z jej príjmu 37 %, teda
po zaplatení splátky žalovanej zostávala len suma 97,30 eur, ktorá sotva postačuje na zabezpečenie
bývania už v akejkoľvek forme, stravovanie či hygienické potreby. Žalobca nepreukázal, že by sa od

žalovanej vôbec dožadoval informácií, aké sú jej pravidelné prípadne nepravidelné výdavky, pričom táto
povinnosť mu priamo vyplýva.

7. Súd prvej inštancie z týchto dôvodov úver považoval za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11
ods. 1 písm. b) vyššie citovaného zákona žalovanému vzniklo právo len na vrátenie sumy poskytnutého

úveru, v danom prípade 1.467,13 eur (2.000 eur - žalovanou už zaplatených 532,87 eur), nakoľko
poskytnutý bol úver vo výške 2.000 eur a žalovaná vrátila sumu 532,87 eur. Preto súd prvej inštancie
v tejto časti žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.467,13 eur spolu
so zákonným úrokom z omeškania v nekapitalizovanej forme odo dňa, kedy požadoval od žalovanej
vrátenie celej zosplatnenej istiny (doručenie výzvy na úhradu mal súd preukázané dňom 05.12.2014 +

10 dní) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Jeho odvolacie námietky možno zhrnúť do
nasledovných rovín: 1. nepreskúmateľnosť rozhodnutia, 2. nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie,
že pri zisťovaní bonity žalovanej nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Navrhol napadnutý rozsudok

zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne ho zmeniť a
žalobnému návrhu vyhovieť v celom rozsahu. Uplatnil si trovy konania.

9. Žalovaná sa ku podanému odvolaniu nevyjadrila.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj

webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 28.03.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je nedôvodné.

11. V priebehu odvolacieho konania bol súdu prvej inštancie dňa 10.08.2017 doručený návrh žalobcu
na zmenu účastníka na strane žalobcu v prejednávanom spore. Prílohy predmetného návrhu tvoria:

fotokópia zmluvy o postúpení pohľadávok, identifikácia postúpenej pohľadávky a súhlas spoločnosti
BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 so
vstupom do konania.12. Z obsahu spisu vyplýva, že v priebehu konania došlo zmluvou o postúpení pohľadávok č.III/2017 zo
dňa 13.06.2017 uzatvorenou medzi Poštovou bankou, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT
COLLECTION a.s. ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o úvere z predmetu tohto

sporu. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd pripustil postupom podľa § 80 CSP
zmenu na strane žalobcu tak, že do konania na miesto doterajšieho žalobcu Poštová banka, a.s.,
so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 vstúpila spoločnosť BENCONT
COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, a to, či
súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či
riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn, II.ÚS 78/05).

15. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto

správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

16.Odvolacísúdsiosvojujezáverysúduprvejinštancieanazdôraznenievecnejsprávnostiavsúvislosti
s odvolacími námietkami dopĺňa nižšie uvedené.

17. Iba také rozhodnutie je nepreskúmateľné, ktorého právne závery sú v extrémnom nesúlade s
vykonanými skutkovými zisteniami, resp. tieto právne závery v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia
napadnutého rozsudku nevyplývajú. Z odôvodnenia tu napadnutého rozsudku však jednoznačne
vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na starne jednej a
právnymi závermi súdu na strane druhej. Za daného stavu potom odôvodnenie napadnutého rozsudku

jednoznačne rešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej
argumentácie, teda je preskúmateľné.

18. Z obsahu spisu je zrejmé, že na výzvu súdu prvej inštancie k otázke preverovania bonity žalovanej,
žalobca predložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne a výpis z registra bankových operácii (SRBI). Z

rozhodnutia Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalovanej bol priznaný vdovský dôchodok vo výške 155,20
eur, v SRBI nemala žalovaná žiadny záznam (čl. 51, 52). V odvolacom konaní žalobca predložil výpisy z:
1. registra bankových operácii (SRBI), 2. z databázy spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. a 3. Sociálnej
poisťovne. Z predloženého výpisu z registra spoločnosti EOS KSI Slovensko však nemožno zistiť, kedy
žalobca dopyt na uvedenú spoločnosť vykonal. Výpis z SRBI a zo Soc. poisťovne v podstate kopírujú

zistenia z konania na súde prvej inštancie (čl. 66-68).

19. Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 zák. č. 129/2010Z.z. účinného v čase uzatvárania zmluvy z predmetu sporu
Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej
v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v
celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté
ustanovenie § 17 ods. 3. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné

na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom.20. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné
opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy

osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií
a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili

potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté
ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.
júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a

usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

21. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,
EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol
stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v

zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice
2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa
ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu
dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne
znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto

zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53)
(bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej)

22. V súdenom spore žalobcovi postačovalo potvrdenie o výške žalovanou poberaného dôchodku a
jej negatívna lustrácia v SRBI. Iné skutočnosti za účelom preverenia jej bonity žalobcom zisťované

neboli. Žalobca nijako nepreukázal, aby náležite zisťoval, či žalovaná skutočne dokáže plniť záväzky
z úverového vzťahu. Žalobca pri poskytovaní úveru zanedbal možnosti a schopnosti žalovanej
spotrebiteľky splácať úver, dôkazom čoho je nepochybne tento súdny spor. Dôsledkom podcenenia
bonity nie je neplatnosť zmluvy ale neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou
porušípovinnosťsodbornoustarostlivosťouposúdiťbonituspotrebiteľa. Poskytovanieúverovapôžičiek

je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v
hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, do akej situácie sa dlžník po uzavretí zmluvy
dostane. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po
poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou
starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení

zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných a majetkových pomerov v čase kontraktácie
spoznateľný.

23. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí uvedenými, rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola

žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a v súvisiacom výroku o trovách konania, ako vecne správny
potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhrada trov odvolacieho konania. V

odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho
konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnila. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohol byť
priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že stranám sporu
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z
rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).