Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 23, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/77/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716207141
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716207141.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s.,
so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13,821 01 Bratislava, IČO:50 361 368 proti
žalovanému: B. Z., nar. X.X.XXXX trv. bytom O., M. nám. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 5 041,49 eur s
prísl,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduPopradzodňa19.12.2016,č.k.10Csp/29/2016
-53 takto

r o z h o d o l :

Pripúšťa vstup BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47

967 692 na strane žalobcu a pokračuje s ním v konaní.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5 435,57 eur spolu s 5,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy

5 041,49 eur od 1.5.2016 až do zaplatenia s tým, že na zaplatenie tohto prisúdeného plnenia v poradí:
najprv prisúdená suma a potom prisúdený úrok z omeškania, ďalej povolil žalovanému pravidelné
splátky po 50 eur mesačne, splatné vždy do 25.dňa každého mesiaca, počnúc nasledujúcim mesiacom
od právoplatnosti rozsudku až do úplného splatenia. Nesplnením niektorej zročnej splátky stáva sa
splatným celé prisúdené plnenie, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 39a, § 52 ods. 1, 2 a 4, § 488 a 517 Občianskeho zákonníka
(ďalej len OZ) a ustanovenie § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku.

3. V danej právnej veci súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel v časti zaplatenia zosplatnenej
sumy úveru v sume 5 041,49 eur a správne vyčísleného (kapitalizovaného) úroku z omeškania od
23.1.02014 do 30.4.2016 v sume 394,08 eur, čo je spolu suma 5 435,57 eur a to spolu s uplatneným
5,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5 041,49 eur od 1.5.2016 do zaplatenia. V prevyšujúcej

časti súd žalobu zamietol, pokiaľ ide o vyčíslený a uplatnený zmluvný úrok z úveru vo výške 19 % ročne
do zosplatnenia a po zosplatnení, ďalej pokiaľ ide o vyššiu kapitalizovanú sumu úroku z omeškania
do 30.4.2016 , než bola súdom po upresnení jej výšky priznaná a napokon pokiaľ ide o uplatnené
poplatky za upomienky a to pre úžeru, pretože ide o výraznú nerovnováhu v postavení oboch strán a to vprospech žalobcu a v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa a slabšej strany. Uviedol, že žalobca sa
rozhodol z vlastnej vôle vyhlásiť zosplatnenie úveru a tým sa úver transformoval na peňažný dlh. Preto
žalobca nemôže žiadať ďalej zmluvný úrok z úveru, keďže zosplatnením úveru dojednané zmluvné

podmienky jeho splácania prestali platiť. Vzhľadom na postavenie žalovaného aplikoval ustanovenia
Občianskehozákonníka.Povolilmesačnésplátkypo50eurmesačne,podhrozboustratyvýhodysplátok
pre nezaplatenie čo i len jednej zročnej splátky, keď zobral do úvahy súčasnú nepriaznivú finančnú a
osobnú situáciu žalovaného ako osoby v hmotnej núdzi.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 256 Civilného sporového poriadku.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Rozsudok súdu prvej
inštancie v časti, v ktorej zamietol nárok žalobkyne o zaplatenie úrokov z úveru, je v rozpore so
zákonnou úpravou. Mal za to, že rozhodnutie je nesprávne, nedostatočne odôvodnené a arbitrárne v
časti uplatňovaného zmluvného úroku. V prípade zmluvného úroku ide o dohodnuté zmluvné plnenie

akcesorickej povahy. To znamená, že takéto plnenie je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od ktorej
existencie závisí aj zmluvný úrok ako forma odmeny veriteľa za poskytnutie úveru. Podľa § 503 ods. 3
Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou
v zmluve. Úroky je povinný platiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Uvedené znenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka upravuje obdobie, za ktoré má veriteľ nárok

na zmluvný úrok. Už z jazykového výkladu je zrejmé, že veriteľ má nárok na úrok až do splatenia
úveru. Ak by veriteľ úver nezospoplatnil, dlžník by bol povinný platiť zmluvné úroky. Ak teda je dlžník
povinný platiť zmluvné úroky, ak platí úver v splátkach, odporuje logickému výkladu, aby bol od tejto
povinnosti oslobodený v prípade oprávnenej zmeny termínu splatnosti. Úroky z úveru sú odplatou za
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy a predstavujú cenu úveru. Dlžník je

povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a to
či už v lehote alebo v omeškaní. Poukázal na bod 6.4 Obchodných podmienok: „V prípade, ak sa
stane úver predčasne splatným, banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou
sadzbou úroku z omeškania až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči banke.“ Úročenie
úveru zmluvnou úrokovou sadzbou od jeho poskytnutia až do úplného splatenia bolo jeho úmyslom a

žalovanému musel byť tento zámer vzhľadom na formuláciu jasný. Tento záver konštatoval vo svojom
rozhodnutí aj NS ČR rozsudkom 32Cdo 3830/2014. Keďže k vráteniu celej poskytnutej istiny doposiaľ
nedošlo, nedošlo ani k zániku dohodnutého záväzku žalovaného, v zmysle ktorého je povinný naďalej
uhrádzať zmluvne dohodnuté úroky. Taktiež nesúhlasil s tvrdením súdu, že súbežným uplatňovaním
úrokov z úveru a úrokov z omeškania dochádza k hrubej nadvláde veriteľa. Keďže oba typy úrokov

sú diametrálne odlišným právnym inštitútom a sledujú iný cieľ, nemôže ísť o dvojité sankcionovanie
žalovaného. Poukázal na to, že článkom II. bodom 1. Zákona č. 102/2014 Z. z., O ochrane spotrebiteľa
pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy
uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov
bolo novelizované ust. § 52 odsek 2 OZ doplnením vety : Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva. Zároveň s článkom II. bodom 7. Zákona č. 102/2014 Z. z. O
ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku
alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho došlo k prijatiu § 879p OZ, ktorý
zakotvil nepriamu retroaktivitu pred ustanoveniami §

53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods, 7 a § 614a. Ust. § 52 ods. 2 OZ sa vzťahuje na zákaz retroaktivity, a
teda ho nie je možné aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01. 04. 2015. V opačnom prípade by došlo k
porušeniu základných princípov nášho právneho poriadku. Na záver dodal, že súdy sú povinné skúmať
konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy a aj ochrana spotrebiteľa má medze a v žiadnom prípade ju
nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalovaný uzavrel zmluvu

dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie alebo žalobe vyhovieť v celom rozsahu a žalovaného zaviazať na náhradu trov konania,
vrátane trov právneho zastúpenia.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Súhlasil s rozhodnutím, tak ako je to uvedené v druhom

výroku rozsudku. Uviedol, že pokiaľ ide o vyčíslený a uplatnený zmluvný úrok z úveru vo výške 19%
ročne do zosplatnenia, vyššiu kapitalizovanú sumu úroku z omeškania do 30.04.2016, než bola súdom
priznaná a poplatky za upomienky, ide o úžeru. Je spotrebiteľom, a preto musí súd na túto skutočnosťprihliadať. Na záver uviedol, že súhlasí so splácaním a to najprv prisúdená suma a potom úrok z
omeškania. Trovy taktiež uhradí v primeraných splátkach podľa rozhodnutia súdu.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len ,,C.s.p.“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362
ods.1C.s.p.)preskúmalrozhodnutievnapadnutejčasti,akoajkonanie,ktorémupredchádzalovzmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§
385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. V odvolacom konaní doručil žalobca odvolaciemu súdu návrh na zmenu žalobcu, s tým, že novým
hmotnoprávnym veriteľom je spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/8A,
Bratislava, IČO: 47 967 692. K návrhu pripojil súhlas BENCONT COLLECTION, a.s., Bratislava so
vstupom do konania, Prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok, kde je špecifikovaná pohľadávka voči
žalovanému v tomto konaní, zmluvu o postúpení pohľadávok č. III/2017 zo dňa 13.06.2017.

9. Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo
povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto
žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli (§ 80
od. 1 C.s.p.)

10. Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo
prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne
účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované (§ 80 ods. 2 C.s.p.).

11. Ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu (§ 80 ods. 3 C.s.p.).

12. Keďže bolo preukázané, že v priebehu konania došlo Zmluvou o postúpení pohľadávok č. III/2017 zo
dňa 13.06.2017 uzatvorenou medzi Poštovou bankou, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT
COLLECTION a.s. ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 9089534085, t.j.

pohľadávky voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania a boli splnené zákonné podmienky na
takýto postup, odvolací súd pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného tak, že do konania na
miesto doterajšieho žalobcu Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava,
IČO: 31 340 890 vstúpila spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831
04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

13. Žalobca v odvolaní proti zamietavému výroku rozsudku súdu prvej inštancie čo do zmluvného úroku
vo výške 19 % ročne zo sumy 5.041,49 eur od 01.05.2016 do zaplatenia, teda žiadanému úroku po
zosplatnení úveru, poukazoval na to, že dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia
peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Nesúhlasil s tvrdením,

že súbežným uplatňovaním úrokov z úveru a úrokov z omeškania dochádza k hrubej nadvláde veriteľa
a nemôže ísť o dvojité sankcionovanie žalovaného, keďže oba typy úrokov sú diametrálne odlišným
právnym inštitútom a sledujú iný cieľ.

14. Súd prvej inštancie správne zamietol žalobu v časti úroku z úveru za obdobie po zosplatnení úveru

s odôvodnením, že tieto patria len do konečnej splatnosti úveru a po tomto dátume patria veriteľovi len
úroky z omeškania. Aplikačná prax súdov sa otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti pohľadávky
a teda, či popri úroku z omeškania a iných sankciách tieto patria už zaoberala. Najvyšší súd SR vo veci
sp. zn. 4Obo/143/98 uviedol, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti
dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Existuje však aj odlišný názor,

podľa ktorého dispozitívna norma neobsahuje dobu na poskytnutie finančných prostriedkov a kým úroky
z omeškania sú sankciou, tak úroky sú odmenou za užívanie peňazí a preto ich treba platiť až do ich
vrátenia (napr. NS ČR z 27.06.2007 sp. zn. 33Odo/657/2005).

15. Zásadný posun v uvedenej otázke však predstavuje v spotrebiteľských právnych veciach judikatúra

Súdneho dvora Európskej únie. Výkladom smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách súdny dvor stanovil zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky
za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem zákona v neprospech spotrebiteľa (napr. C-416/11,
AZI), čl. 3 ods. 1 uvedenej smernice sa má vykladať tak, že pojem „značná nerovnováha“ (poškodiťspotrebiteľa) treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných v
prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je
právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie, než právne postavenie zakotvené

v platnom vnútroštátnom práve; a na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe napriek požiadavke dôvery
treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne,
mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom
dojednaní. Bez pochýb je to, že za úver možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na
užívanie finančných prostriedkov, t.j. úverové obdobie. Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú

dobu, teda do splatnosti podľa jeho predstáv poskytnúť úver a žiadať si za to dohodnuté úroky. Od
počiatku sú v záujme dodávateľa úroky na dohodnutú dobu, a to až do splatnosti úveru. Rovnako so
zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ právo splatnosť posunúť. Niet
však zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky
popri úrokoch z omeškania aj po dobe splatnosti. Ak úrok nie je splatný do splatnosti, zákon priznáva za
zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie a to či už zákonné napr. úroky z omeškania s kogentne

stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. dohodnutú zmluvnú pokutu).

16. Je nepochybné, že prípadná dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškania
a ďalších sankciách indikuje neprimeraný nárast dlhu v neprospech spotrebiteľa. Je potom nevyhnutná
otázka vykonania súdnej kontroly prijateľnosti takejto dohody ohľadom úrokov popri úrokoch z

omeškania a prípadných ďalších sankciách. Takýto odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje
úroky popri úrokoch z omeškania či iných sankciách, je v neprospech žalovanej. Zákon totiž umožňuje
po splatnosti priznať úroky z omeškania v zmysle § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

17. Odvolací súd uvádza, že predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný

sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité
vrátenie celej požičanej istiny. Dohodnutý úrok predstavuje cenu, za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi
istinu k dispozícii. Tento zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru
v režime dojednaného záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie
postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká

veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu
zosplatnenia úveru. Teda zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť
celúsumupožičanýchpeňažnýchprostriedkov,vdôsledkučohonajehostraneodpadáobmedzeniejeho
práva na dispozíciu s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky
za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné

prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré
by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. Inak by nastal nespravodlivý
a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a
plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa
popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky,

ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré mu plynuli zo
zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše došlo by k hrubej nadváhe veriteľa, ak by bol
tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potenciálnej
nečinnosti. Takéto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a nemôže požívať právnu ochranu.

18. Odvolací súd preto má za to, že prípadná dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z
omeškaniaplatiťďalšiesankcieajposplatnostipohľadávkyatoajúrokyzaposkytnutieúveru,spôsobuje
značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, a tým zhoršuje postavenie spotrebiteľa oproti zákonnej
úprave, ktorá chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu vo vzťahu k
výške úveru. Je preto viac než nepravdepodobné, aby si spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal

s dodávateľom, ktorý by zaobchádzal so spotrebiteľom čestne a rovnocenne.

19.Podľanázoruodvolaciehosúdunietpretokogentnejúpravy,podľaktorejbybolomožnépriznaťúroky
dohodnuté popri úrokoch z omeškania. Dohodnuté úroky za úver zákon reguluje bez časovej úpravy, a
preto dohoda o takýchto úrokoch je odklonom od dispozitívnej úpravy a je v neprospech spotrebiteľa a

tiežvyvolávahrubúnerovnováhuvneprospechslabšejzmluvnejstrany.Odvolacísúdsapretostotožňuje
s názorom súdu, že žalobcovi nepatrí nárok na dohodnutý úrok zo zmluvy po zosplatnení úveru.20. Ak odvolateľ poukazuje na ustanovenia Obchodného zákonníka, odvolací súd uvádza, že žalobcovi
patria úroky za úver od jeho poskytnutia. Aj keď je potrebné súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že úroky sú
cenou a že ich nemožno zamieňať za úroky z omeškania, je však treba dôsledne rozlišovať ich skutočný

význam. Avšak ako vyššie je uvedené, a po poskytnutí náležitej ochrany žalovanej ako spotrebiteľovi,
odvolací súd jednoznačne má za to, že po zosplatnení žalobcovi neprináležia úroky dohodnuté za úver.

21. Čo sa týka námietky žalobcu, že ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka je možné aplikovať
až na právne vzťahy, ktoré boli založené po 1.máji 2014, odvolací súd sa s uvedenou námietkou žalobcu

nestotožnil a poukazuje na povinnosť aplikovať ustanovenie §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj
na právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. májom 2014, keďže práve k predmetnej novele uvedeného
ustanovenia niet prechodného ustanovenia, musia predmetné ustanovenie súdu aplikovať v čase ich
rozhodovania. (obdobne rozsudok NS SR sp. zn. 3MCdo/14/2014 z 21. apríla 2015). Súd poznamenáva,
že zákaz retroaktivity právnych noriem sa spája so zákazom pravej retroaktivity a teda stavu, ak nový
právny predpis neuznáva práva alebo povinnosti založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne

skutočnosti uznávali na základe skoršie platného právneho predpisu. V uvedenom prípade však ide o
nepravú retroaktivitu, ktorá je v súlade s princípmi právneho štátu, teda právne skutočnosti, ktoré nastali
za účinnosti skôr platnej právnej úpravy sú platné a vyvolávajú právne účinky, avšak na základe novej
právnej úpravy je možné pre nich zaviesť nový režim a mechanizmus ich uplatnenia, prípadne právam
nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový

obsah. Na základe uvedených skutočností, podstatou nepravej retroaktivity je, že nepôsobí do minulosti
ale akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, a tento vzniknutý stav už rieši
v čase účinnosti novej právnej úpravy (uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 4Cdo/98/2010
zo dňa 29.6.2010).

22. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p.
rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania
ako vecne správny potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení

s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že
úspešnému žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli a žalobca nebol v
odvolacom konaní úspešný.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).