Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, May 17, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117207442
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117207442.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Viery Zoľákovej, v právnej veci žalobkyne: T. Y., W.. X.XX.XXXX,
F. M. Š. XX, XXX XX T., právne zastúpená Advokátska kancelária Mgr. Peter Baran, advokát, so
sídlom Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so
sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o zaplatenie
731,20 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 7Csp 79/2017-53
zo dňa 22.11.2017, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t. j. vo výrokoch II. a III. tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 124,64 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 5.1.2017 do
zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyni proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v I. výroku uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 606,56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 606,56 Eur odo dňa 05. januára 2017 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. V II. výroku napadnutého rozsudku žalobný návrh žalobkyne v prevyšujúcej časti zamietol a
v III. výroku o trovách konania vyslovil, že žalobkyňa má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 65,90 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, ods.
2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“);
§ 100 ods. 1, § 107 ods. 1 - 3, § 451 ods. 1, 2, § 455 ods. 1, 2, § 456, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“); § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 01.02.2013.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobný návrh žalobkyne je v
časti dôvodným. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že medzi stranami sporu bola dňa 21. mája

2012 uzatvorená Úverová zmluva číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný ako veriteľ
žalobkyni úver v celkovej výške 1100,- Eur, ktorý sa zaviazala splácať žalobkyňa v mesačných splátkach
vo výške 41,04 Eur, v počte splátok 48, pri ročnej úrokovej sadzba 24,07 %, RPMN predstavovalo
od 30,7 do 32,4 % a priemerná hodnota RPMN bola vo výške 46,52 %. Termín konečnej splatnostizmluvy bol v zmluve uvedený počtom 48 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom
mesiaci. Celkové náklady, ktoré mal spotrebiteľ zaplatiť žalovanému, predstavovali sumu 1 831,20 Eur.
Úverová zmluva, ktorá bola uzatvorená dňa 21. mája 2012 medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou

ako dlžníčkou, spadá nepochybne pod režim spotrebiteľskej zmluvy. Na základe právneho posúdenia
uvedenej spotrebiteľskej zmluvy dospel súd prvej inštancie právnemu záveru, že žalovaný v zmluve
neuviedol presnú hodnotu RPMN vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy,
je tam uvedené rozpätie, ktoré nespĺňa zákonom stanovenú náležitosť. Z tohto dôvodu mal súd prvej
inštancie za to, že zmluva neobsahuje údaj o správnej a presnej výške RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. j)

Zákona č. 129/2010 Z. z.. Obdobne bol súd prvej inštancie názoru, že v úverovej zmluve chýba ďalšia
obligatórna náležitosť zmluvy, ktorú zákon číslo 129/2010 Z. z. vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. f), a to
vymedzenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru. Aj absencia tejto zákonnej náležitosti tak spôsobuje, že úver v zmysle § 11 ods. 1 Zákona o
spotrebiteľských úveroch je považovaný za úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Pokiaľ išlo o
ďalšie náležitosti uvádzané žalobkyňou v žalobnom návrhu, a to, že v zmluve absentuje rozlíšenie výšky

splátky na istinu, úroky a poplatky, súd prvej inštancie súhlasil s písomným vyjadrením žalovaného zo
dňa 18. mája 2017, pričom podľa názoru súdu už aj v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku
Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 je zrejmé z obsahu tohto
súdneho rozhodnutia, že úverová zmluva nemusí mať takéto rozlíšenie splátky. Pokiaľ išlo tiež o názor
žalobkyne, že v zmluve absentuje adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti, rovnako s tým súd

prvej inštancie nesúhlasil, nakoľko adresa veriteľa je hneď uvedená v názve pod úverovou zmluvou, kde
je presne špecifikovaná spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, s
uvedením IČA, telefónneho čísla a faxu. Pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby, súd túto úrokovú sadzbu
v rozsahu 24,07 % považoval za primeranú a nestotožnil sa s názorom žalobkyne, že takýto úrok je v
rozpore s dobrými mravmi a teda absolútne neplatný. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie

konštatoval, že v zmluve absentuje iba náležitosť o správnej výške RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. j)
a termín konečnej splatnosti úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase
uzatvorenia zmluvy, čo spôsobuje to, že úver poskytnutý žalovaným žalobkyni dňa 21. mája 2012 sa
považuje za úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov v zmysle zákonného ustanovenia § 11 ods.
1 Zákona č. 129/2010 Z. z..

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný na základe úverovej zmluvy zo dňa 21. mája 2012
poskytol žalobkyni úver vo výške 1 100,- Eur. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že zaplatila žalovanému
celkovú sumu 1.831,20 Eur. Z predloženého prehľadu transakcií za obdobie od 12.06.2012 do
14.08.2016 mal súd za preukázané, že žalobkyňa titulom poskytnutého úveru zaplatila žalovanému

sumu 1.875,84 Eur, čiže viacej, ako je to uvedené v žalobe. Súd však nemôže prekročiť návrhy strán
sporu a priznať viac než sa požaduje, preto vychádzal iba z tvrdení žalobkyne uvedených v žalobe, a
to že žalobkyňa zaplatila celkovo žalovanému sumu 1.831,20 Eur a rozdiel, ktorý preplatila s poukazom
na to, že úver sa považuje za úver poskytnutý bez úrokov a poplatkov, požadovala vrátiť späť celkovo
teda v sume 731,20 Eur (1 831,20 eur - 1 100,- Eur). Zo strany právneho zástupcu žalovaného bola na

pojednávaní dňa 08. novembra 2017 vznesená námietka premlčania nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe. Súd prvej inštancie túto vznesenú námietku
premlčania považoval v celom rozsahu za dôvodnú. Žalobkyňa zaplatila žalovanému celú poskytnutú
sumu úveru vo výške 1.100,- Eur dňa 19.06.2013, čo vyplýva z prehľadu predložených transakcií od
01.08.2009 do 06.11.2017. Súd bol názoru, že od tohto okamihu, t. j. odo dňa 20.06.2013, jej začala

plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku titulom bezdôvodného obohatenia.
Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že splátka zaplatená dňa 21.06.2013 vo výške 41,04 Eur,
splátka zaplatená dňa 17.07.2013 vo výške 41,04 Eur, splátka zaplatená dňa 17.08.2013 vo výške 41,04
Eur, splátka zaplatená dňa 24.02.2015 vo výške 33,33 Eur a splátka zaplatená dňa 11.03.2015 vo výške
41,04 Eur sú v celom rozsahu premlčané s poukazom na to, že žalobný návrh bol doručený súdu dňa 20.

marca 2017, t. j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Pokiaľ ide o ďalšie splátky, a to od
22.04.2015 do 14.08.2016, čo spolu predstavuje sumu 606,56 Eur, tieto splátky s poukazom na podanie
žalobnéhonávrhunasúddňa20.marca2017premlčanéniesú,aztohtodôvodu,spoukazomnaprávny
záver súdu o tom, že poskytnutý úver sa považuje za úver poskytnutý bez úrokov a poplatkov, premlčané
nie sú, a preto túto sumu vo výške 606,56 Eur titulom zaplatených splátok od 22.04.2015 do 14.08.2016

žalobkyňou žalovanému, súd prvej inštancie žalobkyni v celom rozsahu priznal. V prevyšujúcej časti bol
žalobnýnávrhžalobkynezdôvoduvznesenejnámietkypremlčaniazostranyžalovanéhoakonedôvodný
zamietnutý.5. Zároveň považoval súd prvej inštancie žalobný návrh za dôvodný v časti priznania úroku z omeškania,
keďže žalobkyňa súdu preukázala, že predžalobnou výzvou zo dňa 21. decembra 2016 žiadala od
žalovaného zaplatenie dlžnej sumy do 14 dní od jej doručenia. Táto lehota žalovanému uplynula dňom

04. januára 2017, z tohto dôvodu konštatoval súd prvej inštancie záver, že od 05.januára 2017 je
žalovaný v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p.. Uviedol, že
úspech žalobkyne v tomto konaní predstavoval 82,95 %, jej neúspech predstavoval 17,05 %, z tohto

dôvodu súd rozhodol, že žalobkyňa má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 65,90 % ako rozdiel medzi pomerom jej úspechu a neúspechu (82,95 - 17,05 %).

7. Proti tomuto rozsudku v časti jeho II. výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a III. výroku o
trovách konania, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Žalobkyňa s poukazom na
ustanovenia § 153 ods. 1 C.s.p. namietala, že z obsahu spisu vyplýva, že námietka premlčania bola

vznesená až na pojednávaní dňa 08.11.2017, a to napriek tomu, že sa žalovaný vo veci vyjadroval už
v podaní doručenom súdu dňa 18.05.2017. V predmetnom podaní zo dňa 18.05.2017 (teda približne
6 mesiacov pred pojednávaním) sa žalovaný venoval iba rýdzo právnemu posúdeniu veci, bez toho,
aby spochybňoval výšku platieb zrealizovaných žalobkyňou, a bez toho, aby namietal premlčanie
uplatneného nároku. Vzhľadom na uvedené ja žalobkyňa názoru, že súd nemal na takúto - výrazne

oneskorenú námietku premlčania - vôbec prihliadať, pretože táto nebola uplatnená včas, a žalovaný
ju mohol predložiť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania
(§153 ods. 1 C.s.p.). Napriek uvedenému súd na túto námietku prihliadal, a preto podľa názoru
odvolateľky, došlo k inej vade, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ak sa súd napokon
rozhodol na túto námietku premlčania prihliadať, mal toto svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Súd

sa mal predovšetkým vysporiadať so skutočnosťou, prečo prihliadal na námietku premlčania, ktorá
bola vznesená až na samotnom pojednávaní, a teda približne po pol roku od doručenia žaloby. Bez
náležitého odôvodnenia sa takéto konanie súdu môže javiť ako svojvoľné, pričom nedostatočným
odôvodnením súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobkyňa zároveň

namietala nesprávne právne posúdenie veci - konkrétne v časti nesprávneho právneho posúdenie
začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby. Súd prvej inštancie bol názoru, že subjektívna dvojročná
premlčacia doba začala plynúť už dňa 20.06.2013 (resp. 19.06.2013), a teda dňom, kedy došlo k
splateniu istiny poskytnutého úveru, s čím žalobkyňa nesúhlasí. S poukazom na ustanovenie § 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedla, že pre plynutie subjektívnej premlčacej doby na rozdiel od

objektívnej, je rozhodujúci subjektívny moment. Sám súd prvej inštancie poukazuje na rozsudky súdov
Českej republiky, z ktorých vyplýva, že pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúca
skutočná, a nie iba pravdepodobná vedomosť oprávneného o vzniku bezdôvodného obohatenia. V
konaní podľa jej názoru nebolo preukázané, aby dňa 20.06.2013 získala žalobkyňa vedomosť o tom,
že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. V tento deň žalobkyňa mohla získať vedomosť o tom,

že na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu. Ide však iba o pravdepodobnú vedomosť.
Skutočná vedomosť žalobkyne o tom, že dňa 20.06.2013 došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane
žalovanej, je pritom vyvrátená tým, že naďalej vykonávala platby na predmetný úver, napriek tomu,
že istinu mala splatenú. Ak by totiž žalobkyňa skutočne vedela, že už dňa 20.06.2013 došlo k vzniku
bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej, určite by už nevykonávala v prospech žalovanej ďalšie

platby súvisiace s poskytnutým úverom. S poukazom na uvedené navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 731,20 Eur
spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 731,20 Eur od 05.01.2017 do zaplatenia, a žalobkyňa
má vo vzťahu k žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a zároveň si uplatnila právo
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalovaný k podanému odvolaniu žalobkyne
nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej

len „C.s.p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.),
oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p. bez toho,
aby nariadil pojednávanie a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané súdomprvej inštancie a právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozsudkuoznámilnaúradnejtabulisúduajwebovejstránkeKrajskéhosúduvPrešoveadospelkzáveru,

že odvolanie žalobkyne je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.

10. Podľa § 153 ods. 1 - 3 C.s.p., strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania.

Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu.

Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v
odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 154 C.s.p., prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

11. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že po podaní žaloby žalobkyňou dňa 20.03.2017 zaslal
súd prvej inštancie žalovanému uznesenie zo dňa 02.05.2017 zo dňa 24.07.2017, ktorým žalovaného
vyzval, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenie písomne vyjadril. Spolu s týmito uzneseniami mu
zároveň bolo zaslané poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu, kde okrem iného bol

poučenýajoprostriedkochprocesnéhoútoku,oprostriedkochprocesnejobranyakoncentráciekonania,
že tieto je povinný uplatniť včas a tieto nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr,
ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to
vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 v spojení s

§ 149 C.s.p.). Napokon bol poučený, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 C.s.p.). Zo
strany právneho zástupcu žalovaného bola následne na pojednávaní dňa 08. novembra 2017 vznesená
námietka premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v subjektívnej premlčacej lehote.

12. Z opísaného stavu vyplýva, že konanie začalo podaním žaloby a v zmysle ustanovenia § 154
Civilného sporového poriadku boli sporové strany aj poučené o predkladaní dôkazov do uznesenia
o vyhlásení dokazovania za skončené. Ustanovenie § 153 Civilného sporového poriadku upravuje
sudcovskú koncentráciu a ustanovenie § 154 Civilného sporového poriadku zákonnú koncentráciu
konania. Dikcia čl. 10 ods. 3 Civilného sporového poriadku jednoznačne umožňuje ustáliť, že

procesná úprava konania dáva možnosť využitia inštitútu sudcovskej koncentrácie konania. Sudcovská
koncentrácia konania znamená možnosť súdu stanovovať záväzné procesné lehoty na procesné úkony
sporových strán. Procesným následkom nedodržania koncentrovanej sudcovskej lehoty je procesná
preklúzia práva sporovej strany uplatniť v konaní skutkové tvrdenie či dôkazný návrh.

13. Súd prvej inštancie spolu s výzvou a stanovením lehoty na podanie vyjadrenia, poučil sporové strany
v zmysle citovaných ustanovení o koncentrácii konania, avšak nestanovil stranám žiadnu sudcovskú
lehotu, dokedy môžu prostriedky procesného útoku a procesnej obrany uplatniť. Následne za tým, ich
poučil o tom, že tieto môžu uplatniť do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Vo veci je
preto možné konštatovať, že žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia v subjektívnej premlčacej lehote ako prostriedok procesnej obrany a procesného útoku na
pojednávaní dňa 08. novembra 2017 ešte predtým, ako bolo súdom prvej inštancie vyhlásené uznesenie
o skončení dokazovania. Z týchto dôvodov nebolo možné postupovať tak, že sa na dané uplatnenie
námietky premlčania ako prostriedku procesnej obrany nebude prihliadať, nakoľko bola uplatnená v
rámci zákonnej koncentrácie konania, keď na sudcovskú koncentráciu nebola stanovená žiadna lehota.

14.Zanedôvodnúpretopovažujeodvolacísúdodvolaciunámietkužalobkynetýkajúcusaoneskoreného
uplatnenianámietkypremlčania,ktoránebolauplatnenávčas,anaktorúnemalsúdprvejinštanciepodľa
názor odvolateľky prihliadať.15. Odvolací súd sa však stotožnil s odvolacou námietkou odvolateľky poukazujúcej na nesprávne
právne posúdenie veci v prípade nesprávneho právneho posúdenie začiatku plynutia subjektívnej

premlčacej doby.

16. Ako už bolo uvedené vyššie, súd prvej inštancie bol názoru, že subjektívna dvojročná premlčacia
doba začala plynúť už dňa 20.06.2013 (resp. 19.06.2013), a teda dňom, kedy došlo k splateniu istiny
poskytnutého úveru, s čím žalobkyňa nesúhlasí. Odvolateľka má za to, že v konaní nebolo preukázané,

aby dňa 20.06.2013 získala žalobkyňa vedomosť o tom, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia.
Skutočná vedomosť žalobkyne o tom, že dňa 20.06.2013 došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane
žalovanej, je pritom vyvrátená tým, že naďalej vykonávala platby na predmetný úver, napriek tomu,
že istinu mala splatenú. Ak by totiž žalobkyňa skutočne vedela, že už dňa 20.06.2013 došlo k vzniku
bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej, určite by už nevykonávala v prospech žalovanej ďalšie
platby súvisiace s poskytnutým úverom. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že v uvedenom prípade nedošlo

ani k vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo strany žalovaného.

17. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a
kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

18. Súd prvej inštancie vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe, túto vznesenú námietku považoval v celom
rozsahu za dôvodnú, a preto dospel k záveru, že žalobkyňa zaplatila žalovanému celú poskytnutú sumu
úveru vo výške 1.100,- Eur dňa 19.06.2013 a od tohto okamihu, t. j. odo dňa 20.06.2013 jej začala
plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku titulom bezdôvodného obohatenia.

Súd prvej inštancie preto splátku zaplatenú dňa 21.06.2013 vo výške 41,04 Eur, splátku zaplatenú dňa
17.07.2013 vo výške 41,04 Eur, splátku zaplatenú dňa 17.08.2013 vo výške 41,04 Eur, splátku zaplatenú
dňa 24.02.2015 vo výške 33,33 Eur a splátku zaplatenú dňa 11.03.2015 vo výške 41,04 Eur považoval
v celom rozsahu za premlčanú s poukazom na to, že žalobný návrh bol doručený súdu dňa 20. marca
2017, t. j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Pokiaľ ide o ďalšie splátky, tieto splátky

s poukazom na podanie žalobného návrhu na súd prvej inštancie za premlčané nepovažoval.

19.Odvolacísúdmázato,žezáverysúduprvejinštancietýkajúcesapremlčanianárokovuplatňovaných
žalobkyňou v tomto konaní, sú nesprávne a nepreskúmateľné. V tejto súvislosti dáva do pozornosti a
stotožňuje sa so záverom rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, z ktorého vyplýva,

že za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať
deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal; nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť
dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr.

20. Nie je možné stotožniť sa so záverom o začiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby
(§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) odo dňa, kedy došlo k splateniu istiny poskytnutého úveru. Čo
sa týka práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, toto podlieha premlčaniu. Pri premlčaní
práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba,

a to subjektívna (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a objektívna (§ 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne na sebe nezávisle
a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v
rámci objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná, a na začatie jej plynutia
vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku oprávneného, týkajúcu sa jeho vedomosti o bezdôvodnom

obohatení a vedomosti o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.

21. Právne významné sú aj názory vyplývajúce z odbornej literatúry, z ktorých vyplýva, že pre začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohateniasa vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného (pozri Fekete, I.:
Občiansky zákonník 1, veľký komentár Bratislava: Eurokódex 2011, str. 514).

22. Podobne česká judikatúra (pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30.9.2009, sp. zn. XXCdo/
XXXX/XXXX) upriamuje pozornosť na to, že v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením z
neplatného právneho úkonu, je pre začiatok plynutia premlčacej doby rozhodujúci subjektívny moment,
keď oprávnený zistí také okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že právny úkon, z ktorého bolo plnené je
neplatný. Z hľadiska premlčania nároku zo zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku neplatnosti

právneho úkonu, sú rozhodujúcimi informáciami v zmysle uvedeného skutkové okolnosti, z ktorých
možno vyvodiť, že právny úkon (zmluva) je neplatný a informácie o osobe, ktorej možno pripočítať
zavinenie na spôsobení neplatnosti právneho úkonu (zmluvy).

23. Práve preto (vychádzajúc z uvedených právnych názorov judikatúry i literatúry) možno upriamiť
pozornosť súdu prvej inštancie na to, že ide o subjektívnu lehotu, ktorá ma takýto názov preto, že pri

zvažovaní začiatku jej plynutia treba vždy počítať aj so subjektívnym faktorom, teda s možnosťami a
konkrétnymi okolnosťami viažucimi sa na toho, kto si práva v tejto lehote uplatňuje tak, ako to vyplýva
z uplatnených názorov.

24. V tejto súvislosti možno upriamiť pozornosť aj na názor profesora JUDr. Jána Mazáka, PhD.

(dostupný z komentára k O.s.p. v systéme ASPI), podľa ktorého problémom bude aj to, ako posudzovať
subjektívnu lehotu v takých prípadoch, lebo návrh na obnovu konania treba podať v lehote 3 mesiacov
od toho času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď sa
mohol uplatniť. Ak vezmeme do úvahy, že rozsudky Súdneho dvora, alebo súdu prvého stupňa pred
1.5.2004 z prevažnej časti nie sú preložené do slovenského jazyka, potom táto subjektívna lehota je tiež

viac - menej otvorená, lebo použitie rozsudku v inom, než slovenskom jazyku, znemožňuje uplatnenie
takého dôvodu obnovy konania. V tejto spojitosti je nejasné, ako preukazovať, kedy sa navrhovateľ
dozvedel o rozsudku, ktorý by mal byť dôvodom obnovy konania, lebo od navrhovateľa nemožno
spravodlivo očakávať, aby sledoval celú judikatúru Súdneho dvora a ďalších dvoch komunitárnych
súdov. Vychádzajúc z uvedeného právneho záveru máme za to, že súd, pokiaľ vôbec nevykonal nijaké

dokazovanie, mal vychádzať z tvrdenia navrhovateľa a dospieť k záveru, že subjektívna lehota bola
dodržaná.

25. Teda aj tento názor upriamuje pozornosť na subjektívne možnosti dotknutej osoby, ktorá sa musí
vyporiadať s námietkou premlčania v súvislosti s uplatňovaním nárokov v civilnom sporovom konaní.

26. V súvislosti s posudzovaním behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je potrebné zdôrazniť,
že žalobkyňa vstupovala do zmluvného vzťahu so žalovaným ako so subjektom podnikajúcim v oblasti
poskytovania spotrebiteľských úverov v dobrej viere, že žalovaným predložená a vopred pripravená
zmluva bude obsahovať všetky náležitosti vyžadované v tom čase účinným zákonom č. 129/2010 Z.

z.. Súd prvej inštancie dospel preto k nesprávnemu záveru, že žalobkyňa sa o prípadných dôvodoch,
prečo je zmluva bezúročná, bezpoplatková, dozvedela ku dňu splateniu istiny poskytnutého úveru, čo
posúdil ako začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, no aj napriek tomu pokračovala
žalobkyňa vo vykonávaní platieb na predmetný poskytnutý úver v prospech žalovaného. V čase podpisu
zmluvy o úvere, a ani pri úhrade príslušnej splátky úveru nad rámec zákonom ustanovenej povinnosti,

žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ bez právnického alebo ekonomického vzdelania nemohla ani len
predpokladať, že žalovanému bude ďalej uhrádzať aj peňažné plnenia, na ktoré mu zákonný nárok
nevznikol. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa
oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť
skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto bezdôvodné obohatenie získal.

27. Na základe uvedeného názoru je zrejmé a možné dospieť k záveru, že žalobkyňa sa o vzniku
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného dozvedela až v čase odo dňa 14.08.2016, kedy
došlo k úhrade poslednej splátky zo strany žalobkyne v prospech žalovaného. Žaloba bola podaná
dňa 20.03.2017, teda v rámci subjektívnej premlčacej doby a pred jej uplynutím vo vzťahu k celému

požadovanému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

28. Odvolací súd preto právne uzatvára, že po určení začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby
vyššie uvedenou skutočnosťou sa nie je možné stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že nímšpecifikované splátky boli premlčané ku dňu podania žaloby na súde prvej inštancie po uplynutí
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Odvolací súd ma za to, že žalobkyňou uplatnený žalobný návrh
je dôvodný v celom rozsahu a námietka premlčania nebola vznesená dôvodne.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti postupom podľa § 388 C.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia,
keď vyhovel žalobe v celom rozsahu v súlade so žalobkyňou uplatneným nárokom.

30. Z dôvodu zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej odvolacím súdom, zmenil sa aj
pomer úspechu žalobkyne v konaní pred súdom prvej inštancie. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o nároku na náhradu trov konania postupom
podľa § 388 C.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď o nároku na náhradu
trov konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 odsek 2 C.s.p.. Dôvodom
takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že v konaní bola žalobkyňa úspešná v celom rozsahu, preto jej

odvolací súd priznal nárok na náhradu trov celého konania (prvoinštančného i odvolacieho konania)
proti žalovanému v rozsahu 100 %, a zároveň žalovaný v konaní úspech nemal, preto nemá nárok na
náhradu trov konania. O samotnej výške náhrady trov konania v súlade s ustanovením § 262 ods. 2
C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).