Rozhodnutie Judgement was issued on Friday, May 26, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/480/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615219837
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7615219837.5

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Viera Dubovinská, v právnej veci žalobcu: O. B. E..
XX.XX.XXXX, bytom J. XX, právne zastúpený JUDr. Zuzanou Kollárovou, advokátkou, Zimná č. 59,
Spišská Nová Ves proti žalovanému: P. B. E.. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, právne zastúpený Mgr.
Tomášom Adamcom, advokátom, Levočská ulica 3, Spišská Nová Ves, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu, Mgr. Tomáša Adamca, 100
% náhrady trov konania do troch dní od ich vyčíslenia súdom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom, doručeným súdu dňa 6.11.2015, domáha určenia vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti, a to k „dielu 1“ o výmere 190 m2, ktorý pôvodne patril do parcely E-KN č. XXX/X, dnes
zapísanej na LV č. XXXX D.. Ú.. J., v danom čase zapísanej na LV č. XXX D.. Ú.. J., ktorá dnes je
začlenená do parcely C KN č. XXX/X orná pôda o výmere 304 m2, zapísanej na LV č. XXX D.. Ú.. J.
vo vlastníctve žalovaného.

2. K uplatnenému nároku žalobca uviedol, že žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku, parcely C-KN

č. XXX/X - orná pôda o výmere 304 m2, zapísanej na LV č. XXX, D.. Ú.. J., ktorú nadobudol titulom
dedenia po svojej nebohej matke, W. B., X.. I., E.. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, na základe Osvedčenia
o dedičstve sp. zn. 7D/132/2011-33 zo dňa 28.10.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.11.2011.

3. Právna predchodkyňa žalovaného, W. B., jeho matka, nadobudla parcelu č. XXX/X D.. Ú.. J. podľa
geometrického plánu na právne vysporiadanie a oddelenie parcely ku právnemu vysporiadaniu č.

10757350-47/95 zo dňa 28.4.1995, ktorý vyhotovil U.. P. J. a nové hranice boli v prírode označené
železnými rúrkami a oplotením. Parcela č. XXX/X bola tvorená nasledovnými dielmi:- „diel 1“ o výmere
190 m2, ktorý pôvodne patril do parcely E-KN č. XXX/X, v danom čase zapísanej na LV č. XXX, D.. Ú..
J. vo vlastníctve žalobcu, - „diel 4“ o výmere 114 m2, ktorý pôvodne patril do parcely E-KN č. XXX, v
danom čase zapísanej na LV č. XXX vo vlastníctve Poľnohospodárskeho družstva „. S.W..

4. Právna predchodkyňa žalovaného nadobudla „diel 1“ o výmere 190 m2 v celosti v k. ú. J., ktorý
tvorí časť novovytvorenej parcely č. XXX/X - záhrada o výmere 304 m2 a „diel 2“ o výmere 412 m2
v celosti, ktorý tvorí časť novovytvorenej parcely č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 578 m2,
ktoré nehnuteľnosti boli zamerané geodetom U.. P. J. dňa 22.4.1995, zakreslené v geometrickom
pláne č. 10757350-47/95, ktorý bol vyhotovený dňa 28.4.1995 a overený dňa 31.5.1995 Osvedčením
o vyhlásení o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam, Notárskou zápisnicou spísanou dňa 4.6.1997

na Notárskom úrade O.. Ľ. I., so sídlom v S. E. K., sp. zn. N 309/97, Nz 304/97. Označený „diel 4“
právna predchodkyňa žalovaného nadobudla kúpnou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnicedňa 18.6.1997 na Notárskom úrade O.. Ľ.X. I. K. S. E. K., sp. zn. N 354/97, Nz 349/97 od predávajúceho,
Poľnohospodárske družstvo „Č. S..

5. Žalobca tvrdí, že neexistuje a ani nikdy neexistoval právny dôvod na to, aby právna predchodkyňa
žalovaného nadobudla vydržaním vlastnícke právo k „dielu 1“, pôvodne patriaceho do parcely E-KN č.
XXX/X o pôvodnej výmere 2543 m2, dnes o výmere 1941 m2, vo vlastníctve žalobcu a vyhlásenie o
vydržaní poňaté do notárskej zápisnice nemôže byť platným vyhlásením.

6. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že v danom čase súhlasil s vydržaním iného pozemku v prospech
právnej predchodkyne žalovaného, ktorý susedil so sporným pozemkom, jednalo sa o „diel 2“ v zmysle
citovaného geometrického plánu o výmere 412 m2, ktorá výmera rovnako pôvodne patrila do parcely
E-KN č. XXX/X vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Proti tomuto vydržaniu nemal a ani nemá výhrady a
s vydržaním súhlasí.

7. Žalovaný sa na písomnú výzvu súdu k žalobe vyjadril a navrhol žalobu zamietnuť. K nadobudnutiu
jednotlivých právnych titulov u právneho predchodcu žalovaného, jeho matky, W. B., uviedol, že táto
nadobudla vlastnícke právo k parcele č. XXX/X tak, že táto nová parcela vznikla vytvorením z pôvodnej
parcely č. XXX/X a to na základe geometrického (polohopisného) plánu č. 93-00-25-56-922-430, pričom
právnym titulom v tom čase bol neformálny prevod od vtedajšieho vlastníka, Š. T., starého otca žalobcu.

8. Východiskovou listinou pre nadobúdanie predmetných nehnuteľností bol geometrický plán č.
1757350-47/95 zo dňa 22.4.1995, na základe ktorého nadobudla matka žalovaného, W. B., vlastnícke
právo k „dielu 1“ a k „dielu 2“ podľa uvedeného geometrického plánu, pričom právnym titulom bola
Notárska zápisnica o vyhlásení o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 4.6.1997, sp. zn. N

309/97, Nz 304/97, spísaná na Notárskom úrade O.. Ľ. I. a vlastnícke právo k „dielu 3“ a k „dielu 4“ podľa
vyššie uvedeného geometrického plánu, pričom právnym titulom bola kúpna zmluva, spísaná formou
Notárskejzápisnicezodňa18.6.1997,sp.zn.N354/97,Nz349/97,spísanánaNotárskomúradeO..Ľ.I..
Notársku zápisnicu o vyhlásení a o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam podporil listinným dôkazom,
preukazujúcim pravdivosť tam urobeného vyhlásenia, a to Potvrdením Obecného úradu J. a Čestným

vyhlásením svedkov O. A. W. A. B., ktorá je už toho času zomrelá.

9. Žalovaný mal za to, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol právne nespochybniteľným
právnym titulom, ktorým je Osvedčenie o dedičstve zo dňa 28.10.2011, sp. zn. 7D/132/2011-33, 7D
not/175/2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.11.2011, teda dedičským rozhodnutím po svojej

matke, W. B..

10. Žalovaný zdôraznil, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a ani neoznačil právny titul, na
základe ktorého sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a nepreukázal naliehavý právny
záujem na tomto určení.

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedka O. A., oboznámil sa s listinnými dôkazmi,
a to výpisom z LV č. XXX W. Č.. XXXX D.. Ú.. J., geometrickým (polohopisným) plánom k. ú. J. zo dňa
5.11.1956, geometrickým plánom č. 10757350-47/95 k. ú. J. zo dňa 22.4.1995, Notárskou zápisnicou
sp. zn. N 309/97, Nz 304/97 zo dňa, 4.6.1997, kúpnou zmluvou N 354/97, Nz 349/97 zo dňa 18.6.1997,

Potvrdením Obecného úradu J. zo dňa 4.6.1997 s Čestným vyhlásením svedkov, O. A. W. A. B.,
Osvedčenímodedičstveponeb.W.B.,sp.zn.7D/132/2011-33zodňa28.10.2011,VýmeromOkresného
národného výboru v Spišskej Novej Vsi zn. XI-711.2-1954, Notárskou zápisnicou N 69/91, Nz 69/91 zo
dňa 27.2.1991 - darovacou zmluvou, výpisom vložky č. XXX, D.. Ú.. J. a zistil nasledovný skutkový stav.

12. Žalobca podal žiadosť o poskytnutie informácie ohľadom zmien vlastníckeho práva k parcele registra
C KN XXX/X W. XXX/X K. D.. Ú.. J.D. a Okresný úrad Spišská Nová Ves, katastrálny odbor, oddelenie
technické, dokumentácie a poskytovania informácií oznámilo nasledovné:

13. Parcela registra C KN XXX/X K. D.. Ú.. J. bola vytvorená na základe geometrického plánu č:

10757350-47/95. Právny stav tejto parcely tvorí časť parcely registra E KN XXX/X „diel 1“ vo výmere 190
m2, ktorá bola v čase prevoB. Y. E. P. K. Č.. XXX K. Z. K. B. titulom darovacej zmluvy R I.472/91-18/91
a časť parcely registra E KN XXX „diel 4“ vo výmere 114 m2, ktorá v čase prevodu bola zapísaná na
liste vlastníctva č. XXX v prospech vlastníka Poľnohospodárske družstvo „. S..14. Právny stav parcely registra C KN XXX/X podľa geometrického plánu č: 10757350-47/95 tvorí
časť parcely registra E KN XXX/X „diel 2“ vo výmere 412 m2, ktorá bola v čase prevodu zapísaná

na liste vlastníctva č. XXX v prospech vlastníka B. O., nar. XX.X.XXXX titulom darovacej zmluvy R
I.472/91-18/91 a časť parcely registra E KN 955 „diel 3“ vo výmere 166 m2, ktorá v čase prevodu bola
zapísaná na liste vlastníctva č. XXX v prospech vlastníka Poľnohospodárske družstvo „. S.Ž..

15. Vlastníctvo k parcelám registra C KN XXX/X, XXX/X podľa geometrického plánu č: 10757350-47/95

nadobudlaW.B.,X..I.,E..X.X.XXXXnazákladekúpnejzmluvyč.V1865/97„diel3,4“(LVč.XXX)a„diel
1, 2“ (LV č. XXX) na základe listiny - Osvedčenie o vyhlásení o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam
č. N 309/97, Nz 304/97 zo dňa 4.6.1997.

16. V súčasnosti je výlučným vlastníkom parcely C KN č. XXX/X D.. Ú.. J. žalovaný - LV č. XXX a
vlastníkmi parcely č. XXX/X - P. Č.. XXXX K. D.. Ú.. J. sú žalovaný, U.. A. B., O. B. a Š. B. na základe

Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 7D/132/2011 po poručiteľke W. B., X.. I..

17. Podľa geometrického (polohopisného) plánu č. 93-00-25-56-922-430 zameraný dňa 5.11.1956,
výkaz výmer, doterajší stav vložka č. XXX, parcela č. XXX/X, kultúra roľa o výmere 3180 m2, nový stav
č. parcely XXX/X doterajší majitelia 1/1, kultúra roľa, výmera 2557 m2, č. parcely XXX/X, majitelia B. O.

1 a manželka W. X.. I. 1, kultúra dom a dvor o výmere 623 m2 s poznámkou J. nový dom. Doterajší a
nový stav zodpovedá výmere 3180 m2.

18. Žalobca argumentoval tým, že právna predchodkyňa žalovaného, W. B., nemohla sporný „diel
1“ nehnuteľnosti o výmere 190 m2 nadobudnúť Osvedčením o vyhlásení o vydržaní vlastníctva k

nehnuteľnosti, i keď to bolo podporené a doložené potvrdením Obecného úradu J. a podpísané čestné
prehlásenie svedkami O. A. W. A. B., t.č. už nebohou, z dôvodu, že neboli splnené podmienky vydržania,
lebo na liste vlastníctva bol zapísaný žijúci vlastník, v danom prípade žalobca, ktorý v žiadnom prípade
nebol neznámy. Žalobca sa snažil so žalovaným dohodnúť o prinavrátení „dielu 1“ parcely č. XXX/X o
výmere 190 m2, ale bezúspešne.

19. Žalobca nemal výhrady k nadobudnutiu vlastníctva žalovaným, a to „dielu 4“ o výmere 114 m2, ktorý
pôvodne patril do parcely E KN č. XXX a k „dielu 2“ o výmere 412 m2, ktorá výmera rovnako pôvodne
patrila do parcely E KN č. XXX/X vo výlučnom vlastníctve žalobcu.

20. Žalobca stále býva v obci J.. Predmetná parcela č. XXX/2 bola otvoreným pozemkom, žalovaný si
tam sadil zemiaky, resp. jeho rodičia, pričom dobre vedeli, že pozemok patrí rodine žalobcu. Po čase si
dovolili pozemok ohradiť, potom následne po ohradení pozemku zistil, že časť tohto pozemku o výmere
190 m2 nadobudla do vlastníctva na základe Osvedčenia matka žalovaného, p. B., toho času už nebohá.
Tvrdil, že i O. A., ktorý podpísal čestné prehlásenie k vydaniu osvedčenia veľmi dobre vedel, že pozemok

patrí jeho rodine. Žalobca prehlásil, že sa nebráni dohode i v tomto štádiu konania.

21.Žalobcakbodu1.Notárskejzápisnice,osvedčeniuovyhláseníovydržanívlastníctvaknehnuteľnosti
uviedol, že v zápisnici je špecifikovaný „diel 1“ o výmere 190 m2 v celosti a „diel 2“ o výmere 412 m2 v
celosti, pričom tvrdil, že W. B. mohla vyplatiť Š. T., starého otca žalobcu, ale len za pozemok pod domom,

zastavaná plocha o výmere 412 m2. Diel l, ktorý je predmetom sporu, nebol predmetom neformálnej
kúpy a predaja medzi W. B. a Š. T., preto sa domáha prinavrátenia vlastníctva „k dielu 1“ o výmere
190 m2. Vyjadril sa, že nevie, čo O. A.Á.D. mohol svedčiť, lebo predná časť, pozemok, na ktorom je
postavený dom W. B., bol riešený v r. 1953. Nevie, aké poznatky môže mať k veci O. A., narodený XXXX,
v roku 1997, v čase vydania osvedčenia. Svedka O. A. nepovažuje za veľmi dôveryhodného, zrejme

chcel žalovanému pomôcť, sú dobrí kamaráti, ale s ním nikto nič nejednal. Zo strany žalovaného sa cíti
byť okradnutý, oklamaný a vec sa dá riešiť aj inak.

22. Žalobca sa pôvodne vyjadril, že brat žalovaného, A. B., asi pred 20 rokmi, mal záujem o kúpu „dielu
1“, ale následne spresnil, že brat žalovaného mal záujem o kúpu susediaceho pozemku, a preto od

výsluchu A. B. ako svedka bolo upustené. Následne nastala postupnosť krokov zo strany žalovaného a
vzhľadom na tieto okolnosti, aj keď to nie je veľká výmera, má 14 súrodencov a pôjde za tým. Osobne
problém so žalovaným neriešil.23. Žalovaný na svoju obranu uviedol a poukázal na Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 7D 132/2011 zo
dňa 28.10.2011 na základe ktorého nadobudol parcelu č. XXX/X, D.. Ú. J. zapísanú na LV č. XXX titulom
dedenia po svojej matke, W. B., X.. I.. Naopak zo strany žalobcu nebolo preukázané, že bol vlastníkom

nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu a pretože sa jedná o určovaciu žalobu, je povinný v konaní
preukázať naliehavosť právneho záujmu.

24. Upriamil pozornosť na geometrický (polohopisný) plán č. 93-00-25-56-922-430, z ktorého je zrejmé,
že rodičia mali zameraný dom a dvor o výmere 623 m2 a jedná sa o pozemok, ktorý kúpili od p. T.,

starého otca žalobcu a ide o zameranie zo dňa 5.11.1956. Na podporu svojho tvrdenia predložil výmer
Okresného národného výboru v Spišskej Novej Vsi zn. XI-711.2-1954 zo dňa 18.5.1954, ktorým bola
povolená stavba rodinného domu jeho otcovi, O. B. II. na parcele č. XXX/X, čo súvisí s polohopisným
plánom zo dňa 5.11.1956.

25. Právna predchodkyňa žalovaného okrem iného „diel 1“ nadobudla v roku 1953 na základe

neformálneho prevodu od vtedajšieho vlastníka Š. T.D. kedy mu bola i vyplatená dohodnutá kúpna cena
3 000,-- Sk a odvtedy užíva pozemok dobromyseľne ako vlastný a nerušene až doteraz (vyhláseniu ku
dňu vydania osvedčenia o vydržaní) bez toho, že by si k nim uplatňoval vlastnícke právo niekto iný.

26. V dedičskom konaní - Osvedčenie o dedičstve bod 2. je uvedená parcela č. XXX/X o výmere 304 m2

- orná pôda t.j. 190 m2 + 114 m2 a parcela č. 932/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 578 m2, čo je
v skutočnosti spolu 882 m2. Celý pozemok by mohol mať výmeru 903 m2. Oplotenie dotknutej parcely
bolo realizované v roku 1994 alebo 1995. Rodičia oplotili dvor a ostatná plocha ostala voľná.

27. Svedok O. A., rodák z J., situáciu v obci dobre pozná, v rokoch 1981 až 1990 bol starostom obce,

pozná lokalitu obce a poznal aj rodičov žalovaného, ktorí mali dom, dvor v podstate na konci intravilánu
a bolo to zahradené. Od poslednej stavby domu rodičov žalovaného - drevárne, bol postavený nízky,
drevený plôtik, cca 20-30 m. Terén nebol rovný, susedia nemali pozemky ohradené, a preto sa svedok
domnieval, že čo je ohradené, je vo vlastníctve rodičov žalovaného. Svedok si nevedel vybaviť, z akého
dôvodu podpísal čestné prehlásenie (č.l. 27 spisu), ale potvrdil pravosť svojho podpisu. Vylúčil možnosť

podpísania čistého papiera, bez textu. Vyjadril sa, že vypovedá objektívne, čestné prehlásenie podpísal
a doklad nechce spochybniť. Ako starosta nemal prehľad, kto a ktoré pozemky užíva, jedine vtedy, keď
bol privolaný k susedským sporom, ale medzi účastníkmi konania žiadne spory neboli. Žiadna iná osoba
sa nedožadovala vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom, špecifikovaným v čestnom prehlásení.

28. Podľa § 130 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá,
že držba je oprávnená.
Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na
plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

29. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

30. Podľa § 215 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne na základe zisteného skutkového
stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

31. Osvedčenie vydané podľa § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky
poriadok), je podkladom pre zápis do evidencie nehnuteľností - do katastra a týmto zápisom sa stane

osoba uvedená v osvedčení evidovaným vlastníkom tam uvedených nehnuteľností. Po zrealizovaní
zápisu osvedčenia z hľadiska vlastníckych vzťahov je podstatný vlastnícky stav vyplývajúci z katastra
nehnuteľností. V prípade nesprávneho zápisu alebo iných nezrovnalostí nie je podstatné už notárom
vydané osvedčenie, ale zapísaný stav v evidencii nehnuteľností a nápravu tohto stavu možno dosiahnuť
vlastníckou žalobou. Rozpor medzi účastníkmi konania ohľadne vlastníckych vzťahov je treba vyriešiť

žalobou o určenie vlastníctva tak ako to urobil žalobca. Nerozhoduje sa samostatne o neplatnosti
osvedčenia, keďže takéto rozhodnutie by nekonštituovalo vlastníctvo inej osoby, ale v konaní je možné
vyriešiť ako predbežnú otázku, či údaje obsiahnuté v osvedčení, zodpovedajú skutočnosti.XX. W. B., X.. I. v notárskej zápisnici N 309/97, Nz 304/97 zo dňa 4.6.1997 deklarovala, že „diel 1“ o
výmere 190 m2, ktorý tvorí časť novovytvorenej parcely č. XXX/X - záhrada o výmere 304 m2, nerušene
užívala, dobromyseľne ako vlastný, nik si na parcelu neuplatňoval vlastnícke právo, čím nadobudla k

parcele vlastníctvo vydržaním.

33. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. K tomu, aby bolo možné
nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť súčasne splnené zákonné predpoklady. Základným
predpokladom nadobudnutia vlastníctva vydržaním podľa bývalého obyčajového práva platného

na Slovensku do 31.12.1950, bola existencia kvalifikovanej držby a uplynutie stanoveného času.
Nepostačovala teda iba samotná faktická držba, ale aj vedomie držiteľa, že vec mu patrí vlastníckym
právom. Držiteľ musel byť dobromyseľný, a to už od počiatku držby. Ak už na začiatku držby vedel o
tom, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne, prípadne, že sa jej zmocnil bez právneho dôvodu, a teda
si bol vedomý toho, že mu vec nepatrí, nebol dobromyseľný. Držba musela byť nepretržitá, pokojná a
neprerušená. Ďalšou podmienkou nadobudnutia vlastníctva vydržaním bolo uplynutie stanovenej doby

držby. Všeobecná vydržacia doba bola 32 rokov a k dobe držiteľa sa započítavala aj doba, ktorá uplynula
právnemu predchodcovi držiteľa. Podobné podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
určoval aj zákon č. 141/1950 Zb., Občiansky zákonník účinný od 1.1.1951 do 1.1.1992. Pre vydržanie
nehnuteľnosti ustanovoval 10-ročnú lehotu. Medzi požiadavkou oboch uvedených právnych poriadkov
bol rozdiel v tom, že obyčajové právo vyžadovalo dobromyseľnosť pri vstupe do držby, kým podľa

Občianskeho zákonníka z roku 1950 bola potrebná počas celej vydržacej doby. Podľa prechodného
ustanovenia § 566 zákona č. 141/1950 Zb. vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 1.1.1951, sa
skončila najneskôr uplynutím kratšej vydržacej doby stanovenej Občianskym zákonníkom z roku 1950
počítanej od 1.1.1951.

34. V posudzovanej právnej veci súd vychádza z názoru, že bolo preukázané, že matka žalovaného, W.
B., X.. I., podľa notárskej zápisnice zo dňa 4.6.1997 užívala ako svoju vlastnú „diel 1“ parcely o výmere
190 m2 v celosti na podklade neformálneho prevodu od vtedajšieho vlastníka Š. T. v roku 1953 za
kúpnu cenu 3 000,-- Sk. Žalobca len spochybnil, ale v konaní nepreukázal, že predmetom neformálneho
prevodu nebol i „diel 1“ o výmere 190 m2.

35. Tvrdeniu žalovaného zodpovedá to, že jeho rodičia nadobudli neformálnym prevodom i pozemok
„diel 1“, že jeho právni predchodcovia mali vydané stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu
na parcele č. XXX/X k. ú. Teplička ešte v roku 1953, pozemok nerušene užívali od roku 1953, po smrti
matky žalovaného W. B. v roku 2011 sporný diel parcely je vo vlastníctve žalovaného a tiež nebol nikým

upovedomený a rušený, že pozemok užíva. Súd nezistil rozpor medzi tvrdením právnej predchodkyne
žalovaného,W.B.,ženadobudlavlastníckeprávovydržanímpodľapredmetnéhoosvedčeniaovydržaní.

36. Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe (akéhokoľvek druhu) vyhovel, je právny záujem
žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, aby

mal zmysel. Skutkové a právne zistenie súdu, že žaloba je dôvodná už ipso facto znamená, že právny
záujem žalobcu je daný, teda pri žalobách na plnenie splýva meritórne posúdenie sporu so skúmaním
právneho záujmu žalobcu. Preto sa pri týchto žalobách nevyžaduje, aby súd skúmal právny záujem
žalobcu na výsledku sporu oddelene od posúdenia merita veci.

37. Pri určovacích žalobách však samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte
neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda či
bude sporové súdne konanie užitočné alebo naopak, zbytočné. Žalobca musí naliehavý právny záujem
na určení práva preukázať. Žalobca v zásade nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo
je alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo. Ochranu porušeného práva môže dosiahnuť žalobou

na plnenie. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza preto z toho, že žalobca má
naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva zatiaľ nedošlo, avšak jeho právo je neisté
alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno preventívne odstrániť tým, že bude existovať
rozhodnutie súdu o existencii (neexistencii) predmetného práva.

38. Naliehavosť právneho záujmu sa chápe tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu a prejaví sa
tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný a naliehavosť nie je daná,
ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva.39. Napriek tomu, že podaná žaloba má všetky náležitosti podľa § 127 Civilného sporového poriadku,
teda obsahuje označenie strán, úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a žalobný návrh, súd považuje
žalobu za nedôvodnú i keď ide o žalobu, ktorá je úplná s ohľadom na to, že z nej je zrejmé to, čoho,

proti komu a na základe akých skutkových tvrdení sa žalobca domáha. Jeho právne postavenie sa
nezmení a má k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z doktríny preventívneho charakteru
určovacej žaloby vyplýva, že u žalobcu absentuje naliehavý právny záujem, jeho tvrdené právo už nie
je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, naopak do tejto neistoty sa podanou žalobou dostal žalovaný,
ktorý preukázanou relevantnou genézou nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti časti

parcely registra E KN XXX/X „diel 1“ vo výmere 190 m2 je v pozícii ohrozeného vlastníka, i keď
poskytnuté informácie Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom svedčia v jeho
prospech.

40. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.
Jednak ide o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno

tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je
ustanovenie § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na
účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie

nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho tvrdenie účastníka nie je preukázané (v
tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre účastníka
nepriaznivé rozhodnutie. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol, lebo žalobca nepreukázal svoje
tvrdenie, že predmetom neformálneho prevodu medzi právnym predchodcom žalovaného a starým

otcom žalobcu, nebol „diel 1“. Súd vzal v úvahu, že právny predchodca žalovaného a ani sám žalovaný v
užívaní parcely neboli nikdy rušení, nie sú známe žiadne nezhody ohľadom dotknutej parcely, čo potvrdil
aj svedok O. A..

41. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a priznal

žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, pretože bol v celom rozsahu úspešný.

42. Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).