Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 22, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/218/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615216044
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6615216044.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: S. X., nar. XX.
XX. XXXX, bytom V. F./XX, XXX XX X., zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01
Lučenec, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25,
824 96 Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16,
Bratislava, o zaplatenie 1.037,85 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec
č. k. 3C/56/2015 - 115 zo dňa 19. 01. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 3C/56/2015 - 115 zo dňa 19. 01. 2017 p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet
právneho zástupcu žalobkyne v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.037,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,05 % ročne od 25. 09. 2014 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
(výrok I). Osobitným výrokom súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov
konania v plnej výške (výrok II.). Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou

doručenoutamojšiemusúdudomáhalavočižalovanémuzaplateniasumy1.037,85Eurspríslušenstvom
z titulu bezdôvodného obohatenia. Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalovaný ako veriteľ
uzatvoril so žalobkyňou ako dlžníkom dňa 06. 11. 2008 zmluvu označenú ako Zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX. Právny vzťah účastníkov konania, ktorý mal byť založený na základe žiadosti
o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá bola podpísaná žalobkyňou
dňa 03. 11. 2008 a žalovaným dňa 06. 11. 2008, posúdil ako vzťah spotrebiteľský podľa § 52 a nasl.
zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov a Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetná zmluva je
neprehľadná, nezrozumiteľná, nie je zrejmé čo je predmetom zmluvy (klasický úver alebo revolving),
za akých podmienok a čo vlastne odporcovi (žalovanému) od navrhovateľa (žalobcu) bolo poskytnuté.
Nie je zrejmé, či žalobkyňa (v rozsudku nesprávne uvedené „odporca“) pochopila význam revolvingu
a skutočnosť, že jej mal byť poskytnutý najprv úver a následne za ďalších podmienok aj samotný
revolving, teda automatické navýšenie o ďalšie finančné prostriedky za splnenia podmienok, ktoré
však boli upravené nie v zmluve, ale v tzv. zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere

spoločnostiPROFICREDITSlovakia,s.r.o.Navyšesúdprvejinštanciepoukázalnaskutočnosť,žeúdaje
o požadovanom revolvingovom úvere (bod 5 žiadosti) sú odlišné od údajov o schválenom revolvingovom
úvere (bod 6 žiadosti) v splatnosti splátok. Napriek tomu, že bod 2.1 zmluvných dojednaní zmluvy o
revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. s takouto situáciou uvažuje a priamoobsahom žiadosti/zmluvy v bode 8 je zahrnuté vyhlásenie dlžníka o tom, že berie na vedomie, že ním
požadovaná čiastka úveru je maximálna a že veriteľ je oprávnený pri posúdení schopnosti dlžníka aj
spoludlžníkov splácať požadovanú výšku úveru jednostranne znížiť, upraviť výšku, počet a splatnosť

jednotlivých splátok úveru, RPMN úveru bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností zo strany
veriteľa, tak vzhľadom na to, že dlžník žiadosť podpísal dňa 03. 11. 2008 a veriteľ až dňa 06. 11.
2008, kedy následne, resp. až vtedy do zmluvy doplnil konkrétne údaje o schválenom revolvingovom
úvere (bod 6), takúto zmluvu potom nemožno mať za riadne a platne uzatvorenú aj z toho dôvodu,
že zmluva nemá písomnú formu. Údaje o schválenom úvere v čase, kedy zmluvu o revolvingovom

úvere podpisovala žalobkyňa, vôbec neboli obsahom zmluvy, a preto ich žalobkyňa písomne akceptovať
nemohla. Žalobkyňa poukazovala taktiež na skutočnosť, že jej vôľou bolo uzatvoriť zmluvu úverovú a
nie zmluvu o revolvingu. Z mechanizmu čerpania zmluvy a jej následného splácania, ako aj správania
sa žalobkyne, ktorá čerpala úver v celosti a následne ho aj splácala, mal súd za to, že skutočnou
vôľou žalobkyne bolo uzatvoriť klasickú úverovú zmluvu, a teda jej skutočná vôľa nekorešpondovala
následnému úkonu vo vzťahu k veriteľovi. Ďalej súd konštatoval, že aj v prípade, ak by súd považoval

zmluvu za platnú, je potrebné poukázať na to, že zmluva obsahuje ustanovenia upravujúce splatnosť
úveru uvedením počtu splátok 48, splatných k 31. dňu toho-ktorého mesiaca, avšak zmluva neobsahuje
presné uvedenie doby trvania zmluvného vzťahu, ako aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru presným dátumom a nerozčleňuje výšku jednotlivých splátok, ich termíny s uvedením osobitne
istiny, úrokov, ako aj iných poplatkov, čo je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. g/, i/ zákona č.

258/2001 Z. z. Vzhľadom na uvedené sa teda jedná o úver bez poplatkov a bez úrokov v zmysle §
4 ods. 3 citovaného zákona, nakoľko zmluva neobsahuje presné vymedzenie výšky, počtu a termínov
jednotlivých splátok istiny, špecifikácie úrokov, poplatkov a ani konečnú splatnosť. Žalobkyňa podľa karty
klienta obdržala v skutočnosti celkom sumu 1.453,57 Eur titulom úveru, pričom uhradila žalovanému
sumu 3.562,35 Eur, teda zaplatila viac než v skutočnosti úverom dostala, pričom jej povinnosťou bolo

vrátiť úver vo výške istiny bez úrokov a bez poplatkovej. Žalobkyňa si uplatnila nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 1.037,85 Eur, čo predstavuje splátky poskytnutého úveru, ktoré
boli uhradené žalobkyňou na účet žalovaného v období od 10. 12. 2012 do 24. 09. 2014. Nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému bol podaný na tamojšom súde dňa 18. 11. 2015,
teda bol podaný včas. Preto súd na námietku premlčania vznesenú žalovaným neprihliadol ako na

dôvodnú. S poukazom na uvedené dôvody súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom
bezdôvodného obohatenia sumu 1.037,85 Eur spolu s úrokom z omeškania a žalobkyni ako v spore
plne úspešnej strane konania priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom určenej lehote odvolanie žalovaný

prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Rozsudok napadol v celom rozsahu a navrhol, aby odvolací
súd tento zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že neplatnosť uzavretej
zmluvy súd skonštatoval na základe toho, že zmluvu o revolvingovom úvere nemožno mať za riadne
uzavretú v predpísanej forme, pretože v bode 5 a 6 sa uvádzajú rozdielne údaje a navyše, žalobkyňa
nepochopila, že uzatvára revolvingovú zmluvu, jej uzavretie nemá zodpovedať jej vôli, čo dokumentuje

aj fakt, že samotný revolving sa nečerpal. Žalovaný namietol posúdenie súdu, ktorý síce konštatoval,
že žalobkyňa revolving nečerpala, ale dôvod, pre ktorý sa tak stalo ho už nezaujímal a súčasne, ani
nemal preukázané, že žalobkyňa splnila zmluvné podmienky pre vznik nároku na vyplatenie revolvingu.
V konaní ani nebolo preukázané a ani žalobca netvrdil, že podmienky pre poskytnutie revolvingu
boli splnené. Na žalobkyňou tvrdené okolnosti o jej „vôli“ súd prihliadol v rozpore s ustanovením §

35 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a žalovaný v tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 81/2011 zo dňa 31. 07. 2012. Žalovaný napadol i záver súdu ohľadne
neuzavretiazmluvyanamietal,ževkonanínebolianivykonanédôkazyaanineboliprijatétakézávery(či
už skutkové alebo právne), ktoré by súd oprávňovali k záveru že nedošlo k uzavretiu zmluvy v písomnej
forme. Zároveň, s ohľadom na výrok rozsudku a záver o bezdôvodnom obohatení namietol, že ak súd

dospel k záveru o neplatnosti zmluvy pre nedostatok písomnej formy, potom v zmysle § 455 ods. 1
OZ za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu
neplatného len pre nedostatok formy. Ďalej súd v odôvodnení uvádza, že úver poskytnutý na základe
zmluvy o revolvingovom úvere je bezúročný a bez poplatkov, lebo zmluva neobsahuje termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru (ani rozčlenenie splátky na istinu, úrok atď.). Podľa názoru žalovaného

sa navzájom vylučuje, aby súd tú istú zmluvu považoval za neplatnú (a z toho následne zdôvodňoval
svoje rozhodnutie o vydaní bezdôvodného obohatenia) a súčasne za platnú, ale za bezúročnú a bez
poplatkov. Takýto spôsob odôvodnenia rozhodnutia spochybňuje aj to, čo pri rozhodovaní bolo dôvodom
na jeho vydanie, a teda či vôbec samotný súd je na základe vykonaného dokazovania a právnehoposúdenia presvedčený o správnosti vlastného rozhodnutia. Žalovaný poukázal na ods. 13 zmluvy
o revolvingovom úvere a uviedol, že i oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje
nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie

revolvingového úveru), ale je súčasťou zmluvy ako takej. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva
pritom nielen zo spomenutého splátkového kalendára, ale aj z oznámenia veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi, ktoré bolo súdu predložené spolu so zmluvou a ktoré tvorí jej neoddeliteľnú súčasť. Uzavretá
zmluva o revolvingovom úvere teda aj údaj o termíne konečnej splatnosti obsahuje. Ďalej namietal, že
zákonč.258/2001Z.z.nevyžadovalakonáležitosťzmluvy„termínkonečnejsplatnosti“)alelenuvedenie

„konečnej splatnosti“). Taktiež ani záver súdu ohľadne rozčleňovania splátky nie je v súlade so zákonom.
Napriek skutočnosti, že o tejto otázke špeciálne vo vzťahu k slovenskej praxi rozhodol aj Súdny dvor
EÚ sa javí, že pre rozhodovanie konajúceho súdu nie je ani právny názor uvedeného súdneho orgánu
podstatným natoľko, aby čo len vysvetlil, prečo sa odchyľuje od jeho posúdenia. Skutočnosť, že zákon
č. 258/2001 Z. z. žiadne rozpisovanie nepredpokladá a ani nevyžaduje podporil žalovaný poukazom
na odôvodnenie rozsudku, č. k. 13Co/111/2014 - 166 a taktiež na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo

veci C-42/15. Hoci tam uvedený výklad sa vzťahuje k smernici č. 2008/48, ktorá nahradila pôvodnú
smernicu č. 87/102/EHS, je použiteľný aj v tomto spore. Žalovaný má tak za to, že súdom uvádzaný
dôvod rozhodnutia, teda vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu bezúročnosti úveru nie je v súlade
so zákonom. Navrhol, aby odvolací súd tento zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Zároveň uplatnil trovy odvolacieho konania.

3. K odvolaniu žalovaného sa dňa 11. 04. 2017 vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom svojho rávneho
zástupcu. Uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi obsiahnutými v napadnutom rozsudku
a poukázala na svoje skoršie písomné podania v prejednávanej veci. Na podporu tvrdení a názorov o
tom, že v danom prípade nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy, poukázala podporne na rozhodnutia

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/1266/2014 a taktiež č. k. 15Co/768/2014 zo dňa 01. 10.
2014. Na podporu sekundárnej argumentácie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru
(primárne však zotrvala na absolútnej neplatnosti zmluvy) poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v
Žiline č. k. 5Co/286/2014 zo dňa 27. 05. 2014. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok
potvrdil ako vecne správny a súčasne priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Vyjadrenie zo strany žalovaného k vyjadreniu žalobkyne podané nebolo.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia

pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario a napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
1.037,85 Eur, pričom prejudiciálne konštatoval neplatnosť zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej bol úver poskytnutý, z dôvodu absencie písomnej formy. Nakoľko uvedený záver súdu prvej
inštancie bol odvolaním žalovaného napadnutý, odvolací súd sa prioritne sústredil na uvedený záver

súdu prvej inštancie a konštatoval, že Zmluva č. XXXXXXXXXX z formálneho hľadiska má vo svojom
obsahu obsiahnutý čl. 5, ktorý predstavuje žiadosť o poskytnutie úveru, v ktorej žiadajúci dlžník
(žiadateľ) uvádza výšku požadovaného úveru, počet a výšku jednotlivých splátok, termín splatnosti
jednotlivých splátok, pričom po posúdení uvedených náležitostí veriteľ na uvedené reaguje konaním
- vyplnením bodu 6 (označeného ako „údaje o schválenom revolvingovom úvere“) v podstatných

náležitostiach predmetu zmluvy, t. j. výšku úveru, celkovú splatnosť úveru, počet splátok, splatnosť
jednotlivej splátky v konkrétnom dni v mesiaci, ako aj výšku mesačnej úverovej splátky, výšku úrokovej
sadzby úveru, RPMN za úver, ako aj priemernú RPMN. Z hľadiska spôsobu kontraktácie a vzniku zmluvy
je možné konštatovať, že bod 5 žiadosti/zmluvy je návrhom na uzavretie zmluvy (zo strany žiadateľa
o úver, budúceho dlžníka), pričom bod 6 je v prípade absolútneho stotožnenia sa s údajmi pôvodne

uvádzanými v bode 5, akceptáciou uvedeného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa ust. § 44 ods. 1
veta prvá Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie
zmluvy nadobúda účinnosť. Na vznik zmluvy je nevyhnutné, aby boli splnené dva predpoklady vo forme
jednostranných právnych úkonov, ktoré keď sa stretnú a vzájomne kryjú prejavy vôle v nich vyjadrené,spôsobia vznik zmluvy. Ak však konsenzus chýba pri podstatných znakoch zmluvy, zmluva nevznikne.
Jeden účastník zmluvného vzťahu nemôže druhému účastníkovi jednostranne „vnútiť“ povinnosť alebo
právo. Zmluva vznikne bezvýhradným prijatím návrhu. Aby mal „navrhovateľ“ zmluvy istotu, či zmluva

vznikla a s akým obsahom, zákon kladie na prijatie návrhu podmienku jeho bezvýhradnosti. Vyvodiť ju
možno i z ust. § 44 ods. ods. 2 Občianskeho zákonníka (veta prvá), ktorá transformuje prijatie návrhu,
ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny na odmietnutie návrhu a zároveň ho
konštituuje za nový návrh. Zo samotného tlačiva „žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o
revolvingovom úvere“ vyplýva, že žiadateľkou (žalobkyňou) bol uvedený dokument podpísaný dňa 03.

11. 2008 a žalovaným až dňa 06. 11. 2008, t. j. jednotlivé prejavy vôle zmluvných strán na podstatných
náležitostiach zmluvy sú učinené s časovým odstupom, t. j. zmluva bola podpísaná zmluvnými stranami
v rôzne dni a zároveň sa návrh zmluvy (offerta) odlišuje od jednostranného úkonu (budúceho) veriteľa
zo dňa 06. 11. 2008. a teda žalovaným nebol (návrh) prijatý bez výhrad. Keďže prijatie návrhu, ktoré
obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový
návrh.nemožnotakýtoprejavvôleučinenýveriteľompovažovaťzaakceptáciunávrhuzmluvyučineného

žiadateľom o úver, t. j. žalobkyňou. V konaní ďalej nebola preukázaná akceptácia takto učineného
nového návrhu (obsiahnutého v bode 6 zmluvy) žalobkyňou. Z uvedeného dôvodu možno konštatovať,
že takúto zmluvu o revolvingovom úvere nemožno mať za riadne a platne uzavretú, nakoľko nebol
naplnený mechanizmus uzatvárania zmlúv v zmysle § 43 a 44 OZ. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
vyžaduje pre svoju platnosť podľa § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch a § 40 ods. 1 OZ

písomnú formu. Vzhľadom na vyššie uvedené závery písomná forma uvedenej zmluvy absentuje, a
preto je správny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy ako právneho úkonu. Odvolací súd
preto rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. Pre
úplnosť odvolací súd uvádza, že pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval neplatnosť úverovej zmluvy z
dôvodu nedostatku písomnej formy, je nadbytočné jeho ďalšie odôvodnenie záveru o bezpoplatkovosti

a bezúročnosti úveru. Uvedená nadbytočnosť v časti odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie však
nespôsobuje celkovú nesprávnosť napádaného rozsudku a v prejednávanej veci bolo namieste, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny z dôvodu správnosti prvotného
záveru (o neplatnosti úverovej zmluvy z dôvodu nedostatku jeho písomnej formy), ku ktorému dospel
súd prvej inštancie prioritne. Na odvolaciu námietku žalovaného, že „za bezdôvodné obohatenie sa

nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy“,
odvolací súd uvádza, že suma, ktorej sa žalobkyňa žalobou domáhala (a ktorá jej bola rozsudkom
súdu prvej inštancie i priznaná) predstavuje súhrn zaplatených úhrad na poplatkoch a úrokoch (okrem
uhradenej istiny) vo výške 1 037, 85 eur za obdobie od 10. 12. 2012 do 24. 09. 2014 a teda nie je plnením
samotného dlhu (neplatného len pre nedostatok formy), tak ako to namietal žalovaný. Žalobkyňa

samotný dlh (istinu poskytnutého úveru) žalovanému uhradila, čo žalovaný ani nerozporoval a žalované
(a súdom priznané) plnenie poskytnuté žalobkyňou žalovanému titulom úrokov a poplatkov úveru je
majetkový prospech na strane žalovaného získaný plnením z neplatného právneho úkonu. Uvedenú
odvolaciu námietku odvolací súd preto vyhodnotil ako nedôvodnú.

8. Odvolací súd preskúmal i výrok o trovách konania prvoinštančného súdu, nakoľko sa jedná o výrok
závislý na rozhodnutí vo veci samej a rovnako dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval a
rozhodol správne, keď žalobkyni ako procesne úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
i v tejto časti (výroku o trovách konania).

9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 CSP a žalobkyni
ako procesne úspešnej strane sporu podľa § 255 CSP v celom rozsahu priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

10. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).