Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Cob/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415204382
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8415204382.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Anny Ilčinovej a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: Algebar Invest, s.r.o., so sídlom Račianska
1529/93, 831 02 Bratislava, IČO: 46 029 362, v zastúpení Mgr. Maroš Ježík, advokát so sídlom Okružná
871/65, 064 01 Stará Ľubovňa a pracoviskom Mnoheľova 17, 058 01 Poprad, proti žalovanému: U. Ľ.,
A. A. W.. A. XXX/XXX, XXX XX Ľ., T.: XXXXXXXX, v zastúpení Beňo & partners advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o zaplatenie
47.063,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k.
8Cb/53/2015-60 zo dňa 24.6.2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok prvej inštancie.

Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) žalobu zamietol a uložil
povinnosť žalobcovi nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 1.944,84 eur.

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na súde 12.6.2015 sa žalobca na žalovanom
domáhal zaplatenia sumy 47.063,55 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy

47.063,55 eur odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému až do zaplatenia, náhrady trov
konania a trov právneho zastúpenia.

3. Podanú žalobu žalobca dôvodil tým, že ako kupujúci uzatvoril 10.11.2014 so žalovaným ako
predávajúcim Rámcovú kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného dodávať podľa
podmienok stanovených v tejto zmluve drevnú hmotu v množstve, druhu, akosti a za cenu dojednanú v
tejto zmluve. Žalobca sa zaviazal zaplatiť za predmet kúpy dojednanú kúpnu cenu. Uvedenou zmluvou

sa žalovaný zaviazal, že bude dodávať celkové dojednané množstvo drevnej hmoty v objeme 2.200
m3 štvrťročne, pri zachovaní dohodnutej sortimentačnej skladby. Kúpa a predaj sa má uskutočniť
na základe samostatných kúpnych zmlúv (objednávok), ktoré sa spravovali obchodnými a dodacími
podmienkamistanovenýmizmluvou.VzmyslečlánkuVIII.ods.7prvávetaRámcovejkúpnejzmluvybolo
dohodnuté, že v prípade nedodania dohodnutého objemu tovaru (sortiment drevnej hmoty) v príslušnom
štvrťroku žalovaným, je žalobca oprávnený uplatniť si zmluvnú pokutu vo výške 15 % z ceny (cena
= nedodané množstvo násobené priemernou dosiahnutou cenou tohto sortimentu v danom štvrťroku)

z nedodaného objemu tovaru (sortimentu drevnej hmoty) za príslušný štvrťrok. Listami z 22.1.2015 a
následne z 23.2.2015 vyzval žalobca žalovaného na riadne plnenie záväzkov z Rámcovej kúpnej zmluvy
z 10.11.2014, kde však na tieto listy žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Žalobca si v tomto konaníuplatňuje zaplatenie zmluvnej pokuty, teda škodu za obdobie od 1.12.2014 do 28.2.2015 a za obdobie
od 1.2.2015 do 31.5.2015 v celkovej výške 47.063,55 eur.

4. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Uviedol, že plnenie dohodnuté v rámcovej zmluve bolo od
počiatku nemožné, nakoľko dohodnuté odberné množstvo dreva niekoľkonásobne prevyšuje kapacitu a
možnosti lesov obhospodarovaných žalovaným. Zároveň uviedol, že medzi účastníkmi konania nedošlo
k dohode o kúpnej cene, ktorá je podmienkou uzavretia každej z čiastkových zmlúv.

5. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvoril, že vzhľadom na
právnu povahu účastníkov konania súd prijal záver, že Rámcová kúpna zmluva z 10.11.2014 uzatvorená
medzi účastníkmi konania nie je kúpnou zmluvou podľa § 4O9 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože
absentuje konkretizácia predávanej hnuteľnej veci - určenie tovaru, jeho množstvo, druh a kúpnu cenu.
Takto uzatvorená kúpna zmluva označená ako Rámcová kúpna zmluva, tak neobsahuje vymedzenie
základných povinností vyplývajúcich z kúpnej zmluvy - dodať určitý tovar a zaplatiť zaň kúpnu cenu.

Preto je podľa ustanovenia § 269 Obchodného zákonníka predmetná rámcová kúpna zmluva zmluvou
nepomenovanou.

6. Pri týchto úvahách súd prvej inštancie prihliadol i na názor Najvyššieho súdu Českej republiky
vyslovený v uznesení sp. zn.: XX R. XXXX/XXXX z 22.9.2009, podľa ktorého: "Předmětná Dohoda

o rámcových podmínkách je nejen podle svého označení, ale zejména podle svého obsahu tzv.
rámcovou smlouvou. Jde o nepojmenovanou smlouvu ve smyslu § 269 odst. 2 obch. zák., která
nezakládá závazkový vztah; pohledávky a závazky smluvních stran z ní nevznikají. Význam rámcových
smluv spočívá v tom, že strany tam, kde předpokládají dlouhodobější obchodní vztah, stanoví jejich
prostřednictvím základní pravidla, jimž budou podléhat všechny konkrétní (tzv. realizační) smlouvy

na jejich základě v budoucnu uzavřené, nebude-li v té či oné realizační smlouvě ujednáno jinak.
Takto smluvená základní pravidla pak nejsou ničím jiným než oněmi jinými (jinými než všeobecnými)
obchodními podmínkami, upravenými v ustanovení § 273 odst. 1 obch. zák."

7. Následne aplikujúc ustanovenia § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, § 409 ods. 1, 2 a § 448 ods. 1

všetko Obchodného zákonníka, mal súd prvej inštancie za to, že v danom prípade si zmluvné strany v
článku VIII. ods. 7 zmluvy dohodli, že v prípade nedodania dohodnutého tovaru v príslušnom štvrťroku
žalovaným žalobcovi, bude žalobca oprávnený uplatniť voči žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 15
% z ceny (cena = nedodané množstvo násobené priemernou dosiahnutou cenou tohto sortimentu v
danom štvrťroku) nedodaného objemu tovaru (sortimentu drevnej hmoty) za príslušný štvrťrok. Keďže

zmluvná pokuta bola uzavretá v písomnej forme a dohoda o nej bola obsiahnutá v rámcovej zmluve,
ide podľa okresného súdu o dojednanie platné. Celkový objem drevnej hmoty bol podľa článku XIII.
Rámcovej zmluvy dohodnutý na 26.400 m3. Z hľadiska gramatického a logického výkladu článku VIII.
ods. 7, podľa súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že právo na uplatnenie zmluvnej pokuty je
podmienené uzatvorením kúpnej zmluvy, resp. vyhotovením objednávky.

8. Následne aplikujúc § 300 a § 301 Obchodného zákonníka, mal súd prvej inštancie v priebehu
konania za preukázané, že žalobca vykonal dve samostatné kúpne zmluvy na nákup tovaru v súlade s
uvedenou lehotou a zmluvou, teda objednávky zo dňa 8.1.2015 a dňa 15.4.2015. Žalovaný mal v zmysle
článku III. odseku 6 predmetnej zmluvy, pri prevzatí potvrdiť prijatie objednávky alebo inak oznámiť

potvrdenie prijatia objednávky, najneskôr do 24 hodín od jej odoslania zo strany žalobcu. Keďže žalobca
v konaní nepreukázal potvrdenie prijatia objednávok žalovaným na základe uvedených objednávok,
nemožno prijať záver o uzavretí kúpnych zmlúv. Nemožno tak podľa okresného súdu konštatovať
ani splnenie podmienky pre uplatnenie zmluvnej pokuty. Keďže kúpne zmluvy sú podľa rámcovej
zmluvy dohodnuté až vtedy, ak je potvrdené prijatie objednávok, k ich uzavretiu podľa okresného súdu

nedošlo, preto nemohla byť uzavretá ani žiadna zmluva, na základe ktorej bola zabezpečená dodávka
dohodnutého dreva podľa požadovaného sortimentu. Preto, ak kúpne zmluvy uzatvorené nie sú, táto
zmluvná povinnosť nevzniká. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že
neboli splnené dohodnuté predpoklady pre uplatnenie zmluvnej pokuty, v dôsledku čoho nie je zmluvná
pokuta žalobcom uplatnená oprávnene, a žalobca nemá na ich zaplatenie právny nárok.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1, všetko
O.s.p., keď žaloba bola podaná nedôvodne, teda žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný.10. Proti tomuto rozsudku ako celku, podal žalobca včas odvolanie, ktoré aj napriek tomu, že
rozsudok bol vyhlásený v čase platnosti a účinnosti predchádzajúcej procesnej normy - Občianskeho
súdneho poriadku, odôvodnil ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keď mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je nepreskúmateľné, a to z toho dôvodu, že súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby na tom
právnom základe, že v konaní nebolo preukázané prijatie objednávok žalobcu žalovaným, a teda nebol
preukázanýsamotnývznikkúpnejzmluvy,kuporušeniuktorejbolanáslednedojednanázmluvnápokuta.
Tento dôvod na zamietnutie žaloby však nikdy vo svojich skutkových tvrdeniach neuvádzal samotný

žalovaný. Ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, žalovaný navrhoval žalobu
zamietnuť z dvoch právnych dôvodov, a to z dôvodu nemožnosti dojednaného plnenia, čo spôsobilo
zánik záväzku dohodnutého uvedenou zmluvou, a z dôvodu, že po prijatí objednávky muselo podľa
textu rámcovej zmluvy, dôjsť k dohode o cene, k čomu podľa tvrdenia žalovaného nedošlo. Súd v
rámci svojho záveru o tom, že nedošlo k potvrdeniu prijatia objednávok žalobcu žalovaným, nevykonal
podľa odvolateľa žiadne dokazovanie, a preto jeho záver o tom, že medzi účastníkmi sporu nevznikol

záväzkový vzťah formou kúpnej zmluvy, je predčasný a nepreskúmateľný. Na pojednávaní, ktoré sa
uskutočnilo dňa 24.6.2016, žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol výsluch svedka
T.. B. M., ktorý je L. I. žalovaného, kde jedine jeho výsluchom mohol súd prvej inštancie ustáliť záver, či
je daný dôvod tvrdený žalovaným na zamietnutie žaloby, a to nemožnosť dojednaného plnenia.

11. Počas celého súdneho konania na súde prvej inštancie ani samotný žalovaný nikdy nespochybňoval
to, že by nemal potvrdiť dve objednávky žalovaného, resp. že by na ich základe nevznikla jeho povinnosť
dodať tovar v nich objednaný. Teda konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nepreukázal
potvrdenie prijatia objednávok, je v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Samotný súd prvej inštancie
v odôvodnení rozsudku na strane štyri v siedmom odseku píše, že právo na uplatnenie zmluvnej

pokuty je podmienené uzatvorením kúpnej zmluvy, resp. vyhotovením objednávky, teda nie potvrdením
objednávky, ako to súd uvádza v zdôvodnení zamietnutia žaloby.

12. Podľa odvolateľa je súd povinný prihliadať na neplatnosť právneho úkonu iba vtedy, ak ide o
neplatnosť absolútnu, inak je súd povinný pri hodnotení dôkazov vychádzať len zo skutočností, ktoré

vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Samotný súd prvej inštancie si podľa odvolateľa, odporuje v
rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia, pretože tak, ako to už žalobca uviedol, súd pri výklade článku
VIII. Rámcovej zmluvy konštatuje, že pri nedodaní tovaru je žalobca oprávnený uplatniť voči žalovanému
zmluvnú pokutu v dojednanej výške, kde toto dojednanie o zmluvnej pokute je platné, a viaže sa z
hľadiska jeho vzniku na uzatvorenie kúpnej zmluvy, resp. vyhotovení objednávky, a zároveň súd prvej

inštancie protichodne s týmto vlastným, aj právnym názorom uzatvára, že keďže žalobca v konaní
nepreukázal potvrdenie prijatia objednávok žalovaným, nemožno prijať právny záver o uzavretí kúpnych
zmlúv. Žalobca mal za to, že existencia vnútorného rozporu v rozhodnutí súdu prvej inštancie zakladá
to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, a takýto postup je odňatím možnosti konať účastníkovi konania,
čo je odvolacím dôvodom podľa § 365 písm. b) CSP.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie
a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

14. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu plne stotožnil s argumentáciou súdu prvej

inštancie, keď uviedol, že žalobca si nesprávne vyložil znenie odseku 6 článku III. Rámcovej zmluvy,
podľa ktorého, okrem iného, po potvrdení objednávky je predávajúci povinný dodať tovar kupujúcemu
podľa dohody strán s tým, že toto ustanovenie nemožno podľa žalovaného vykladať inak, ako to urobil
okresný súd. Výklad žalobcu, teda že uplatnenie zmluvnej pokuty je podmienené len vyhotovením
objednávky a nedodaním tovaru, nemá žiaden podklad v citovanom ustanovení zmluvy, práve naopak,

podľa žalovaného, až potvrdením vyhotovenej objednávky predávajúcim kupujúcemu, by vznikla
povinnosť predávajúceho dodať kupujúcemu dohodnutý tovar v dohodnutej lehote. Teda až potvrdením
objednávkyzostranypredávajúcehobydošlokuzavretiučiastkovejkúpnejzmluvy,zktorejbysikupujúci
v prípade porušenia povinnosti predávajúceho dodať dojednané množstvo drevnej hmoty v dohodnutej
lehote, mohol nárokovať zaplatenie zmluvnej pokuty podľa článku VIII. ods. 7 Rámcovej zmluvy vo výške

vyčíslenej podľa tohto zmluvného ustanovenia. Nakoľko k potvrdeniu objednávok zo strany žalovaného
nikdy nedošlo, nemožno podľa žalovaného ani konštatovať, že mu vznikla povinnosť dodať dojednané
množstvo drevnej hmoty v dohodnutej lehote. Tu treba nad rámec odôvodnenia súdu prvej inštancie
podľa žalovaného uviesť aj to, že takto bez potvrdenia objednávky, nebola ani dohodnutá žiadna lehotana dodanie dreva. Keďže lehota na plnenie mala byť dohodnutá stranami, a ak by nebola dohodnutá (čo
v tomto prípade nebola), tak by platila lehota vyplývajúca z citovaného ustanovenia zmluvy, teda lehota
5 dní, ktorej začiatok sa však viaže výlučne na potvrdenie objednávky predávajúcim kupujúcemu. Nie je

potom ani zrejmé, na aký moment viazal žalobca svoj návrh na zmluvnú pokutu.

15. Žalovaný z opatrnosti poukázal aj na argumenty, ktorými sa bránil voči žalobe, a to nemožnosť
plnenia absenciu dohody o kúpnej cene, keď plnenie dohodnuté v Rámcovej zmluve bolo od
počiatku nemožné. Množstvo drevnej hmoty podľa článku III. ods. 1 Rámcovej zmluvy, podľa

žalovaného niekoľkonásobne prevyšujú kapacitu lesov, ktoré boli v čase uzatvorenia Rámcovej zmluvy
obhospodarované žalovaným.

16. Ďalej žalovaný poukázal na to, že medzi účastníkmi nebola nikdy dohodnutá kúpna cena za tovar,
ktorý mal byť žalobcovi dodaný, keď s poukazom na § 409 Obchodného zákonníka uviedol, že v zmluve
musí byť kúpna cena dohodnutá, alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia

s tým, že v zmysle Rámcovej zmluvy sa mala kúpna zmluva dohodnúť pre každý kvartál osobitne.
Žalovaný však poukázal na to, že k dohode o kúpnej cene medzi účastníkmi nikdy nedošlo. Spôsob
jej určenia vyplýva z Rámcovej zmluvy, avšak čiastkové kúpne zmluvy neboli uzatvorené tak, ako bolo
dohodnuté v Rámcovej zmluve, teda potvrdením objednávky žalobcu žalovaným nikdy nedošlo ani k
dohode o kúpnej cene.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné a preto žiadal,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne s tým, že si uplatnil nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Žalobca vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného poukázal na skutočnosti a stanoviská uvedené
v odvolaní

19. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku prejednal vec podľa Občianskeho
súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali preto

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol
účinnosť 1.7.2016 a napadnuté rozhodnutie bolo vydané pred týmto dátumom, keď zároveň boli
strany sporu poučené o možnosti podať odvolanie podľa vtedy platnej a účinnej procesnej normy -
Občianskeho súdneho poriadku. V prípade žalobcu ide teda o právo na prejednanie odvolania, ktoré
mu vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a teda z hľadiska princípu legitímneho očakávania

i právnej istoty, je treba jeho odvolanie prejednať podľa právnej úpravy účinnej v čase vyhlásenia
rozhodnutia, proti ktorému bolo podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne
normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou
princípov právneho štátu zaručeného v článku 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty
a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, je aj zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia

právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny
predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu, alebo
niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny
status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval,
a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne

postavenie nadobudnuté v minulosti.

20. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa
§ 10 O.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie žalobcu, preskúmal napadnutý rozsudok spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania, nakoľko nebolo potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu, ako aj na príslušnej webovej stránke súdu, s
tým, že po takomto prieskume zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny potvrdiť
podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

21. Podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný. Krajský súd za aplikácie citovaného zákonného ustanovenia, posudzoval napadnutý rozsudok
okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov vymedzených žalobcom v ním podanom odvolaní, s
tým, že pokiaľ súd prvej inštancie návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol, v tejto súvislosti správnezistil skutkový stav a rozhodol správne, preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, aj
keď z iných dôvodov.

22. Predmetom konania je návrh žalobcu proti žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
47.063,55 eur s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaný nedodal žalobcovi dojednané množstvo
drevnej hmoty, keď podľa článku VIII. bodu 7 Rámcovej kúpnej zmluvy, v prípade nedodania
dohodnutého objemu v príslušnom štvrťroku predávajúcim kupujúcemu, je kupujúci oprávnený uplatniť
voči predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 15 % z ceny (cena = nedodané množstvo násobené

priemernou dosiahnutou cenou tohto sortimentu v danom štvrťroku) z nedodaného objemu tovaru
(sortimentu drevnej hmoty) za príslušný štvrťrok.

23. Právna úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku (§ 300 - § 302) nadväzuje na právnu
opravu inštitútu v Občianskom zákonníku (§ 544 a § 545), čo znamená, že zmluvná pokuta
dohodnutá v rámci obchodnoprávneho vzťahu, sa riadi relevantnými ustanoveniami tak Občianskeho

zákonníka, ako aj Obchodného zákonníka. Obchodnoprávna úpravu zmluvnej pokuty vo vzťahu k
úprave občianskoprávnej je osobitnou právnou úpravou, čo spôsobuje, že ak je určitý prvok právneho
režimu zmluvnej pokuty upravený iba Občianskym zákonníkom, zmluvná pokuta dohodnutá v rámci
obchodnoprávneho vzťahu sa riadi príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ak je určitý
prvok právneho režimu zmluvnej pokuty upravený tak Občianskym zákonníkom, ako aj Obchodným

zákonníkom, zmluvná pokuta dohodnutá v rámci obchodnoprávneho vzťahu, sa riadi príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka, keďže obchodnoprávna úprava ako úprava odlišná, má pred
úpravou občianskou právnu prednosť.

24. V danom prípade je nepochybné, že právny vzťah stranou sporu sa bude riadiť Obchodným

zákonníkom, a len tam, kde tieto vzťahy nie sú upravené Obchodným zákonníkom, bude právna úprava
spadať pod Občiansky zákonník ako lex generalis.

25. Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacim na zabezpečenie zmluvnej povinnosti.
Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka, vyžaduje pre platné

dojednanie zmluvnej pokuty okrem písomnej formy, vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto
zabezpečená a jednoznačnú dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsob jej určenia.

26. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav v tom zmysle, že Rámcová zmluva neobsahuje
vymedzenie základných povinností vyplývajúcich z kúpnej zmluvy - dodať určitý tovar a zaplatiť zaň

kúpnu cenu, avšak nesprávne uzavrel, že v prípade zmluvnej pokuty, ktorá bola v nej obsiahnutá, ide
o dojednanie platné. Dojednanie článku VIII. bod 7 podmieňuje nárok na zmluvnú pokutu dodaním
dohodnutého množstva drevnej hmoty v príslušnom štvrťroku, kde však si zmluvné strany - strany sporu
v článku III. bodu 1 nedohodli dodanie drevnej hmoty podľa jednotlivých štvrťrokov, ale za celé obdobie
od 1.12.2014 do 30.11.2017 v celkovom objeme 26400 m3. Zo žiadneho z dojednaných ustanovení

Rámcovej zmluvy nevyplýva, že v príslušnom štvrťroku, obdobia, za ktoré mal trvať zmluvný vzťah (od
1.12.2014 do 30.11.2017), mal žalovaný dodať žalobcovi rovnaké množstvo drevnej hmoty, a preto
žalobcanemôžeprivýpočtezmluvnejpokutyproporcionálnerozpočítaťcelkovémnožstvodrevnejhmoty
(26.400 m3) za príslušné štvrťroky zmluvného obdobia - keď zo žiadneho ustanovenia Rámcovej zmluvy
nevyplýva, že celá drevná hmota nemohla byť dodaná, napr. za jediný štvrťrok v období, kedy mala táto

Rámcová zmluva trvať, t. j. od 1.12.2014 do 30.11.2017. Poukazujúc na uvedené, keďže nebolo zrejmé,
v ktorom konkrétnom štvrťroku mal žalovaný dodať žalobcovi konkrétne množstvo drevnej hmoty, a
keďže si sporové strany dohodli nárok na zmluvnú pokutu odvíjajúci sa priemernou cenou za ten-
ktorý štvrťrok, nebolo možné určiť/stanoviť výšku zmluvnej pokuty z dôvodu, že nedošlo k vymedzeniu
predmetu kúpnej zmluvy, a to nielen podľa množstva za ten-ktorý štvrťrok, ale ani sortimentu, nakoľko

podľa článku III bodu 1 písm. a), b), c), mal žalovaný dodať žalobcovi rozdielny sortiment drevnej hmoty
v rozdielnej cene, avšak rovnako za celé zmluvné obdobie od 1.12.2014 do 30.11.2017, kde ani z
tohto ustanovenia nijako nevyplýva, koľko ktorého konkrétneho sortimentu drevnej hmoty mal žalovaný
dodať žalobcovi za ten-ktorý štvrťrok zmluvného obdobia. Nakoľko je takéto dojednanie zmluvnej pokuty
neurčité a nezrozumiteľné z dôvodu, že nedošlo k vymedzeniu povinnosti žalovaného za konkrétny

štvrťrok zmluvného obdobia, pričom cena drevnej hmoty, ako aj sortiment sa za ten-ktorý štvrťrok mohli
líšiť, je takéto dojednanie zmluvnej pokuty neplatné pre rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka, a na
takúto absolútnu neplatnosť musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo) aj bez námietky. Z dôvodu
neplatného dojednania ohľadom predaného množstva tovaru v príslušnom štvrťroku, nemôže žalobcaúspešne požadovať uplatnenie zmluvnej pokuty, nakoľko existencia nároku na zaplatenia zmluvnej
pokuty je podmienená existenciou hlavného záväzku. Podľa názoru krajského súdu, sa existencia a
dôsledky záväzku z dohody o zmluvnej pokute viažu na hlavný záväzok, a preto, ak hlavný záväzok

bol síce dojednaný za celé zmluvné obdobie určito, kde však nárok na zmluvnú pokutu sa odvíjal od
jednotlivých štvrťrokov tohto zmluvného obdobia, ktoré už určito dojednané neboli, nemôže nastať ani
povinnosť plniť záväzok akcesorický, ktorý mal zabezpečovať plnenia hlavnej zmluvnej povinnosti. Ak
neexistuje jednoznačná dohoda o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobu jej určenia, nemohlo dôjsť k jej
platnému dojednaniu, nakoľko v článku VII, bodu 7 Rámcovej zmluvy, bola táto zmluvná pokuta neurčito

dojednaná, pokiaľ sa týka výšky jej určenia, keď jej strany nemali dohodnuté, koľko má žalovaný ako
predávajúci dodať žalobcovi ako kupujúcemu v príslušnom štvrťroku, ale podľa článku III. bodu 1 si
dohodli celkové množstvo uvedené v písmenách a), b), c) tohto zmluvného dojednania za obdobie od
1.12.2014 do 30.11.2017.

27. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie v rámci svojho záveru o tom, že

nedošlo k potvrdeniu prijatia objednávok, nevykonal žiadne dokazovanie, keď žalovaný prostredníctvom
svojho právneho zástupcu navrhol výsluch svedka T.. B. M., ktorý je jeho L. I., možno túto námietku
žalobcu v podanom odvolaní subsumovať pod ustanovenie § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., a to, že súd
prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností. K námietke nevykonaného dôkazu krajský súd uvádza, že postup

okresného súdu bol súladný s vtedy platným ustanovením § 120 ods. 1 O.s.p. a § 101 ods. 2 O.s.p., aj s
konštantnou judikatúrou vyšších súdov Slovenskej republiky, z ktorej možno poukázať na r. č. XX/XXXX,
podľa ktorého judikátu „nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom, nie je postupom, ktorým súd
odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom“. Taktiež podľa r. č. XXX/XXXX „ak súd v priebehu konania
nevykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi, resp. nevykonal dôkazy na zistenie skutkového stavu,

dovolanieprotirozhodnutiu odvolaciehosúdupodľa§237písm.f) O.s.p.niejeprípustné,lebonemožno
to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom, a za znemožnenie uplatnenia procesných práv,
ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení“.

28. Z rozhodnutia odvolacieho súdu plynie, že tento pri zamietnutí uplatneného nároku žalobcu na

zaplatenie zmluvnej pokuty, vychádzal zo záverov o neplatnosti zmluvného dojednania vo vzťahu k
určeniu dohody o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobu jej určenia, preto vykonanie dôkazu výsluchom
tohto svedka, ktorý mal preukázať nemožnosť dojednaného plnenia, pokiaľ sa týka dodania množstva
drevnej hmoty, je pre právne posúdenie danej veci bezvýznamným. Keďže ustanovenie o zmluvnej
pokute bolo medzi účastníkmi uzavreté v písomnej forme, bolo pri posudzovaní tohto ustanovenia

potrebné vychádzať predovšetkým z obsahu listiny - Rámcovej kúpnej zmluvy, na ktorej bol prejav vôle
účastníkov poznamenaný. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. XXCdo/XXXX/
XXXX, je v prípade právneho úkonu zaznamenaného písomne, určitosť prejavu vôle (neurčitý prejav
vôle je síce zrozumiteľný, avšak neistý, jeho obsah konajúcemu sa nepodarilo obsah vôle jednoznačným
spôsobom vyjadriť), je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný; nestačí, že účastníkom zmluvy

je jasné, čo je predmetom zmluvy, ak to nie je poznateľné z textu listiny. Určitosť písomného prejavu
vôle je objektívnou kategóriou, a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho
obsahu, ani u tretích osôb (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 27.3.2012 sp. zn. XXCdo/
XXX/XXXX, uverejnený pod č. R. vo zväzku XX Souborů rozhodnutí Nejvyššího soudu). Okresný súd
tak postupoval vecne správne, ak pri posudzovaní tejto, medzi účastníkmi spornej otázky, vychádzal

predovšetkým z obsahu listiny, na ktorej je zachytený text kúpnej zmluvy, súčasťou ktorej bolo aj
písomné dojednanie zmluvnej pokuty. Prípadné navrhnutie svedkov, resp. predloženie objednávok ako
konkretizujúcich kúpnych zmlúv, tak nemá žiaden vplyv na vecne správny záver okresného súdu o
potrebe žalobu zamietnuť.

29. K námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti krajský súd uvádza, že do práva na spravodlivý súdny
proces, nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. T.. Ú. XXX/XX), a právo
na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným
súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi( T.. Ú.

XX/XX). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny
proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovorov o ochrane ľudských práv a slobôd, nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadriť sa k spôsobu hodnotenia ním navrhovaných dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (T.. Ú. XX/XX), resp. aby súd preberalalebo sa riadil výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania
(T.. Ú. X/XX, T.. Ú. XXX/XX).

30. Výrok o trovách prvostupňového konania nebol odvolaním žalobcu osobitne napadnutý, a ako
závislý výrok od merita veci, bol pri potvrdení rozhodnutia prvostupňového súdu vo výroku vo veci samej,
rovnako potvrdený ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, keď

žalovaný ako plne úspešný účastník odvolacieho konania, má nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, s tým, že o samotnej výške náhrade trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným
súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.

757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).