Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 30, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5317203349
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5317203349.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci navrhovateľa: E. E.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX, XXX XX A. K., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Stopka,
JUDr. Cisarík, s. r. o., so sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti manželke
navrhovateľa: Mgr. N. E., rod. O., nar. X. X. XXXX, bytom L. XXX, XXX XX A. K., zastúpená: JUDr.

Advokátska kancelária JUDr. Peter Pohančeník, advokát so sídlom Palárikova 93, 022 01 Čadca,
IČO: 37 972 120, za účasti maloletého dieťaťa: Q. E., nar. XX. X.. XXXX, bytom L. XXX, XXX XX
A. K., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, o rozvod
manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 7P/13/2017-141 zo dňa 19.9.2017 v časti
výroku o výživnom, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v odvolaním nenapadnutej časti zostáva n e d o t k n u t ý.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca rozsudkom č.k. 7P/13/2017-141 zo dňa 19.9.2017 rozhodol tak, že súd
manželstvo E. E., rod. E., nar. XX. XX. XXXX a Mgr. N. E., rod. O., nar. X. X. XXXX, uzatvorené dňa XX.
X. XXXX v A. K., zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu A. K. vo zväzku X, ročník: XXXX, na
strane XXX, pod por. č. XX, rozviedol. Maloleté dieťa Q. E., nar. XX. X. XXXX, na čas po rozvode zveril
do výchovy a starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal
k povinnosti prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 140,- € mesačne, ktoré výživné je povinný

platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletým dieťaťom na žiadosť
rodičov neupravil. Žiaden z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že manželstvo už neplní
žiadnu zo svojich funkcii a nie je ani predpoklad obnovenia manželstva, preto návrhu o rozvod vyhovel
a manželstvo účastníkov rozviedol. Keďže s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o
úpravu pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode a rodičia zhodne žiadali, aby

mal. Q. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a zo správy kolízneho opatrovníka neboli zistené
nedostatkyvjejstarostlivosti,súdzverilmaloletédieťanačasporozvodedoosobnejstarostlivostimatky.
Na žiadosť rodičov nerozhodoval o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, pretože rodičia zhodne
uviedli, že sa dokážu na styku vzájomne dohodnúť. Sporná zostala výška vyživovacej povinnosti otca k
mal. Q., nakoľko matka navrhovala určenie výživného vo výške 200,- € mesačne a otec navrhoval 100,-
€ mesačne. Súd prvej inštancie mal preukázané, že otec ukončil živnostenskú činnosť a od 30.5.2015

je zamestnaný v spoločnosti Falck záchranná, a.s., pričom za vykonanú prácu mu prislúcha mzda vo
výške 525,- € brutto mesačne, pričom jeho čistá mesačná mzda je 385,- € mesačne. Matka dieťaťa jezamestnaná ako učiteľka a asistentka učiteľa v ZŠ, M. R. Štefánika v Čadci, jej priemerný čistý mesačný
príjem je 660,- €. Maloletý Q. býva spoločne s matkou v rodinnom dome. Dieťa navštevuje 2. ročník
základnej školy, matka uhrádza za stravu v školskej jedálni 21,- € mesačne, poplatok za družinu 10,- €

mesačne, životnú poistku maloletému 30,- € mesačne, poplatok ZUŠ - výtvarná výchova 80,- € ročne, t.
j. 6,67 € mesačne, školské pomôcky 20,- € mesačne, lieky a probiotiká 10,- € mesačne, t. j. spolu 97,67 €
mesačne. Súd pri rozhodovaní bral do úvahy matkou uvedený výdavok na školské pomôcky v sume 20,-
€ mesačne, ktorý zahŕňa výdavky na zakúpenie zošitov, oblečenia a obuvi na telesnú výchovu, rôzne
školské pomôcky, pričom matka tieto výdavky uhrádza predovšetkým na začiatku školského roku. Súd

mal preukázané výdavky na zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa v sume 227,89 € mesačne. Keďže
rodičia majú obaja voči maloletému dieťaťu vyživovaciu povinnosť, považoval súd v danom prípade
za spravodlivé, aby každý z rodičov sa podieľal na vyživovacej povinnosti sumou 113,95 € (227,89 :
2). V uvedených výdavkoch však nie sú zahrnuté náklady na zabezpečenie stravy, oblečenia, obuvi,
hygienických potrieb, voľnočasových aktivít maloletého, a preto dospel k záveru, že výživné v sume
140,- € mesačne primerane pokryje odôvodnené potreby maloletého a s prihliadnutím na príjem matky z

pracovného pomeru a príjem otca z pracovného pomeru je v schopnostiach a možnostiach otca dieťaťa
takéto výživné platiť.

2. Proti tomuto rozsudku v časti výroku výživnom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec
prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

V odvolaní uviedol, že s výškou výživného nesúhlasí a je toho názoru, že táto suma je neprimerane
vysoká vzhľadom na jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery, ako i odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa.
„Súd v bode 21) odôvodnenia rozsudku uvádza, že moja čistá mzda je 385,- € mesačne, čo koniec
koncov vyplýva z mnou predložených dokladov. Čistý mesačný príjem matky mal Q. je vo výške 660,- €

mesačne, čo predstavuje približne 1,7 násobok mojej mesačnej mzdy. Matka mal. Q. má teda podstatne
väčšie ekonomické možnosti ako ja s mojim príjmom. I napriek značne vyššiemu príjmu matky mal.
dieťaťa bral súd pri porovnávaní výdavkov v úvahu spotrebný úver matky mal. dieťaťa, ktorý úver
si údajne vzala za účelom rekonštrukcie rodinného domu a ktorý spláca splátkou vo výške 230,- €
mesačne. Matka mal dieťaťa však v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala, že by

finančné prostriedky z tohto úveru boli využité za účelom rekonštrukcie nehnuteľnosti v ktorej spolu
s maloletým býva. Mám za to, že súd by na tento výdavok určený v podstate na účel zveľadenia
domácnosti prihliadať nemal, nakoľko tento nebol využitý na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ale pre osobné
potrebymatkymal.dieťaťa.Jeneprípustné,abysúdprivýpočtevýškyvýživnéhobralvúvahuúvermatky
(údajne výdavok na zabezpečenie dôstojného bývania pre maloletého), pričom na druhej strane nebol

absolútne zohľadnený úver poskytnutý bankou mne. Ja som si musel vziať úver z dôvodu zabezpečenia
základných životných potrieb. Do značnej časti som z neho hradil náklady na stravu, bývanie, zdravotnú
starostlivosť a náklady na dopravu do práce, do školy a za maloletým. Takisto som z neho hradil
úver na nehnuteľnosť, ktorá je vo výlučnom vlastníctve matky maloletého, v ktorej som však už v tom
čase nebýval a nemal som k nej žiaden právny vzťah. Dané koniec koncov nerozporovala ani matka

maloletého v rámci svojej výpovede na pojednávaní dňa 20.7.2017. Z predmetného úveru som taktiež
uhradil dlh voči bratovi matky maloletého Q., ktorý dlh som mal voči nemu titulom pôžičky, ako i doplatil
odvody, na ktorých som mal takisto značné nedoplatky. Z tohto úveru v podstate uhrádzam do značnej
miery náklady na život doposiaľ, nakoľko môj súčasný príjem nepostačuje na krytie všetkých bežných
výdavkov, ktoré mám v súčasnosti. Z toho dôvodu je jednoznačne potrebné tento výdavok považovať

za odôvodnený a prihliadať naň. Matka ďalej uvádza ako výdavok na maloletého poplatok za Školské
pomôcky vo výške 20,- € mesačne. Mám za to, že výška tohto poplatku je nadhodnotená. Ročne by táto
suma predstavovala 240,- €, čo nekorešponduje s reálnymi potrebami dieťaťa a matkou vynaloženými
výdavkami na školské pomôcky. Sama matka uviedla, že tieto výdavky na školské pomôcky uhrádza
predovšetkým na začiatku školského roku. Ani z jedného matkou predloženého dokladu nevyplýva

dôvodnosť matkou požadovanej sumy za školské pomôcky vo výške 240,- € ročne. Z toho dôvodu sa
nemožno stotožniť so záverom súdu, kedy ten považoval sumu 20,- € mesačne na školské pomôcky
za primeranú. Takisto matka nepreukázala, že by vynakladala mesačne na lieky a probiotiká sumu 10,-
€. To, že maloletému zakupuje lieky a výživové doplnky nepopieram, ale domnievam sa, že maloletý
nespotrebuje mesačne lieky a probiotiká v takej hodnote. Matka síce predložila ako dôkaz vytlačené

ponuky z internetových lekární. Ani z jedného matkou predloženého dokladu však nevyplýva, v akom
množstve mesačne nakupuje tieto lieky a výživové doplnky. Naviac sa domnievam, že väčšina liekov
užívaných maloletým je hradených zo zdravotného poistenia a teda matka ich nezakupuje v plnej cene.
Naviac nie je pravdou, že by mal. Q. býval chorý v takom rozsahu, ako uvádza matka. Maloletý je zdravédieťa, ktoré z času na čas trpí ochoreniami dýchacích ciest, ktoré sú však u detí v jeho veku bežné,
nakoľko sa deň čo deň zdržiava v kolektíve rovesníkov a ešte stále sa mu vyvíja imunitný systém.
Vychádzajúc z uvedeného mám za to, že táto matkou uvádzaná suma nekorešponduje so skutočnými

odôvodnenými výdavkami na lieky a výživové doplnky. Ďalej súd uvádza, že „nebral do úvahy výdavok
otca na cestovné vo výške 100,- € mesačne nakoľko otec býva a pracuje v tom istom meste, preto
môže do práce cestovať prostriedkom mestskej hromadnej dopravy, v dôsledku čoho by sa cestovné
do práce výrazne znížilo a nie motorovým vozidlom. Pokiaľ ide o cestovanie za synom, súd poukazuje
na tú skutočnosť, že otec tým, že nadviazal mimomanželskú známosť a odsťahoval sa zo spoločnej

domácnosti k partnerke do J., teda do miesta vzdialeného od miesta bydliska maloletého dieťaťa, tým
svojim správaním sám zavinil, že musí takýto výdavok na cestovné za maloletým dieťaťom vynakladať,
čo nemôže ísť na úkor dieťaťa. " Zastávam názor, že za každým rozpadom manželského vzťahu sú
vždy obaja partneri a rozvrat tohto vzťahu nemožno prikladať za vinu výlučne iba jednému z manželov.
Matka mal. dieťaťa si takisto musí byť vedomá všetkých okolností ktoré viedli k postupnému narušeniu
našich vzťahov, čo všetko vyvrcholilo až samotným rozvodom manželstva. Je zrejmé, že vzhľadom na

značné rozpory s matkou maloletého nebolo pre nás všetkých prospešné, aby som sa zdržiaval v jednej
domácnosti s manželkou, navyše za situácie, kedy nehnuteľnosť, ktorú sme obývali je v jej výlučnom
vlastníctve. V najlepšom záujme nás všetkých a najmä s ohľadom na zázemie maloletého, ktorý má v
domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky na život, zdravý fyzický a psychický vývin som opustil
spoločnú domácnosť. Dané však bolo uskutočnené na podnet matky maloletého, ktorá ma požiadala,

aby som túto spoločnú domácnosť opustil, pričom ja som jej vôľu rešpektoval. I keď som mal stále kľúče
od domu, matka maloletého vymenila zámky na tejto jej nehnuteľnosti, čím mi dala jasne najavo, že
si neželá moju prítomnosť v jej dome. I napriek komplikovanosti partnerských vzťahov s manželkou
trávim s maloletým väčšinu svojho voľného času. V prípade, že by som mal využívať hromadnú dopravu
zakaždým, keď mám v úmysle maloletého navštíviť, dané by bolo značne náročné po časovej stránke a

teda by som mohol s maloletým tráviť podstatne menej času. Navyše by som bol obmedzený i v rôznych
aktivitách, ktoré s maloletým absolvujeme. Pravidelne ho brávam na výlety či za starými rodičmi, čo
by bolo prakticky nemožné bez využitia osobného motorového vozidla. Porovnaním veľkých časových
strát s ušetrenými finančnými prostriedkami by sme jednoznačne dospeli k záveru, že využitie MHD v
tomto prípade neposkytuje žiadne benefity. Taktiež za účelom udržania si pracovného miesta resp. za

účelom zvýšenia kvalifikácie je nevyhnutné, aby som si dopĺňal vzdelanie. Za tým účelom som začal
študovať na Strednej zdravotníckej škole v Čadci. Školu navštevujem dva dni v týždni, čo predstavuje
cestu Čadca - Žilina 4 x týždenne a je logické, že do školy sa takisto musím nejakým spôsobom dopraviť.
Prispočítanímesačnýchnákladovnacestudopráce,doškolyazasynomsadomnievam,žesumumnou
vynakladanú na cestovné možno považovať za odôvodnenú a súd by na túto položku mal prihliadať. Čo

sa týka výdavkov na mobilný telefón, na tieto súd v mnou uvedenej výške neprihliadal. Nakoľko som
dňa 21.7.2017 ukončil výkon podnikateľskej činnosti ako živnostník, samozrejme mi klesli i výdavky na
telefón. Zároveň som však nútený zakúpiť mobilný telefón mal. Q. a hradiť i poplatky s tým súvisiace,
nakoľko matka maloletého mi v poslednom období obmedzuje telefonicky kontakt s ním. V minulosti
sme mali zaužívané, že som denne kontaktoval maloletého prostredníctvom mobilného telefónu matky,

avšakdanévsúčasnostiniejemožné,keďžematkamaloletéhonamnouuskutočnenételefonátyreaguje
sporadicky. K výdavkom na opravu automobilu uvádzam, že som vlastníkom automobilu s rokom výroby
2000. Pri tak starom automobile je zrejmé, že si vyžaduje časté opravy. Nový automobil si vzhľadom
na moju ekonomickú situáciu dovoliť nemôžem a preto musím investovať finančné prostriedky do tohto
automobilu. Doklady, ktoré som predložil predstavujú len minimálnu časť nákladov, ktoré na automobil

vynakladám. Snažím sa, aby bolo toto auto v čo najväčšej miere pojazdné, nakoľko v prípade jeho
nefunkčnosti by som bol značne obmedzený v dochádzaní za synom, do práce a do školy. Takisto v
prípade nevynaloženia týchto nákladov by som ohrozoval život a zdravie seba, ostatných účastníkov
cestnej premávky resp. svojich spolujazdcov, mal. Q. nevynímajúc. Poukazujúc na skutočnosti uvedené
v tomto odvolaní som toho názoru, že prvoinštančný súd pochybil vo viacerých otázkach vyššie v texte

uvedených, ktoré spôsobujú, že konanie má tzv. iné vady, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (vsí. § 365 ods. 1/ písm. d/ CSP). Zastávam názor, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 365 ods. 1/ písm. f/ CSP) pričom
nesprávne a zároveň neúplné zistil skutočný stav veci (vsí. § 62 ods. 1 CMP), nakoľko vychádzajúc z
odôvodnených potrieb maloletého Q. v komparácii s mojimi možnosťami, schopnosťami a majetkovými

pomermi je výživné stanovené prvoinštančným súdom na sumu 140,- € mesačne neprimerane vysoké.
Súd mal brať v úvahu mnou vyššie uvádzané výdavky, ktoré v žiadnom prípade nie sú neopodstatnené
ale korešpondujú so skutočným stavom vec. Naopak, súd bral v úvahu výdavky uvádzané matkoumaloletého dieťaťa, ktoré neboli absolútne preukázané a k ich zohľadneniu nebol daný žiaden objektívny
dôvod.“
Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v tejto časti výroku zmenil a zaviazal otca

prispievať na výživu mal. Q. sumou 100,- € mesačne.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa, ktorá uviedla, že rozsudok
súdu prvej inštancie v časti výroku považuje za vecne správny, a preto žiada, aby odvolací súd v tejto
časti rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu ustanovenom v § 65 a § 66 CMP a po preskúmaní ho
podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP v odvolaním napadnutej časti potvrdil ako vecne správne. V odvolaním
nenapadnutej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

5. Súd druhej inštancie ako súd odvolací po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu
prechádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na jeho podklade dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s

odôvodnením napadnutého rozsudku, preto s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť
dôvodov uvedených v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvej inštancie.

6. Odvolacie námietky otca smerujú proti výroku rozsudku o výživnom na maloleté dieťa, ktoré
odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, ničím nepreukázané, a preto odvolací súd nemohol prisvedčiť

argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie, ktoré odvolací súd považoval vyslovene za
účelové.

7. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil žiadne pochybenie, keď konštatuje, že súd
prvej inštancie zistil riadne skutkový stav a vo svojom odôvodnení poukázal na všetky rozhodujúce

skutočnosti, ktoré pri rozhodovaní vzal do úvahy, rozsudok odôvodnil jasne, vyčerpávajúcim spôsobom
a presvedčivo, s ktorým odôvodnením sa súd druhej inštancie v plnom rozsahu stotožnil, ako je už vyššie
uvedené, preto mu neostávalo iné, ako rozsudok v tejto časti potvrdiť ako vecne správny.

8. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)