Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 5, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 5T/119/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112011173
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Osadská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4112011173.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Alexandrou Osadskou, v trestnej veci

obžalovaného K. L., pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 250 odsek 1,
odsek 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 05.09.2017
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku sa

obžalovaný
K. L. X. L. D. G. Q. , narodený XX.XX.XXXX v T. Z.,

trvale bytom N. T., V.. Ž. Č.. XXXX,

o s l o b o d z u j e ,

spod obžaloby Krajského prokurátora v Nitre, podanej na Okresný súd Nitra dňa 01.10.2012 pod číslom
Kv/85/2011, pre skutok obžaloby právne kvalifikovaný ako trestný čin podvodu spolupáchateľstvom
podľa § 9 odsek 2 k § 250 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona (zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších

predpisov), ktorý mal spáchať tak, že:

spoločným konaním s obvineným A.. U. R. (trestné stíhanie vedené v samostatnom konaní) v
úmysle získať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území N.,
napriek skutočnosti, že k splneniu zákonných podmienok vydržania vlastníckeho práva podľa §
134 Občianskeho zákonníka nikdy nedošlo, nakoľko K. L., ani jeho právny predchodca predmetné
nehnuteľnosti nikdy nemali v držbe a neužívali,

1./ dňa 14.12.2005 pred notárom A.. A. C., na Notárskom úrade v Nitre, ul. Piaristická č. 2, A.. U. R., ktorý
na základe plnej moci zastupoval K. L. požiadal notára, aby do notárskej zápisnice č. H. XXX/XXXX, H.
XXXXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX spísal v zmysle § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej
činnosti (Notársky poriadok) osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva a vyhlásil, že ním
zastúpený účastník K. L. titulom vydržania nadobudol do svojho vlastníctva spoluvlastnícke podiely na
pozemkových nehnuteľnostiach v kat. úz. N. T., evidovaných v katastri nehnuteľností na F. Č.. XXXX,
parc. č. 819/1-orná pôda o výmere 520 m2, parc. č. XXX/X-orná pôda o výmere 47 m2, parc. č. XXX/

X-orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX-záhrady o výmere XX m2, parc. č. XXX-orná pôda o
výmere XXXX m2, a to celé spoluvlastnícke podiely A. S., zapísaného na uvedenom LV pod B 1/ v
X/X-inách, B. S., zapísanej na uvedenom LV pod B X,X/ v X/X-inách, B. L., zapísanej na uvedenom
LV pod B 4/ v X/X-ine, A.. U. R. vo vyhlásení preukazoval, že K. L. splnil podmienky vydržania podľa
§ 134 Občianskeho zákonníka, pričom v rámci vyhlásenia vedome uviedol nepravdivé skutočnosti a
zároveň predložil písomné vyhlásenie zo dňa 07.11.2005, ktorého obsah sám vyhotovil a následne ho
predložil k podpisu G. T., ktorý sa s obsahom vyhlásenia pri podpise neoboznámil a o okolnostiach v

ňom obsiahnutých nemal vedomosť, túto notárku zápisnicu nezákonne osvedčujúcu vlastnícke právo K.
L. doručil A.. U. R. dňa 16.12.2005 na Správu katastra v Nitre, ktorá vykonala zápis vlastníckeho právazáznamom, čím spôsobil nezisteným vlastníkom pozemkov, ktoré spravuje Slovenský pozemkový fond
Bratislava, IČO: 17335345, škodu vo výške 104 575,- Sk (3 471,25 eura),

2./ dňa 16.12.2005 pred notárom A.. A. C., na Notárskom úrade v Nitre, ul. Piaristická č. 2, A.. U. R.,
ktorý na základe plnej moci zatupoval K. L., požiadal notára, aby do notárskej zápisnice č. H NZ XXXXX/
XXXX, H. XXXXX/XXXX spísal v zmysle § 63 Notárskeho poriadku osvedčenie vyhlásenia o vydržaní
vlastníckeho práva a vyhlásil, že ním zastúpený účastník K. L. titulom vydržania nadobudol do svojho
vlastníctva v celosti pozemkové nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. N. T., evidované v katastri

nehnuteľností na LV č. XXXX, parc. č. XXX-záhrady o výmere XXXX m2, parc. č. XXX-zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2, A.. U. R. vo vyhlásení preukazoval, že K. L. splnil podmienky vydržania
podľa § 134 Občianskeho zákonníka, pričom v rámci vyhlásenia vedome uviedol nepravdivé skutočnosti
a zároveň predložil písomné vyhlásenie zo dňa 07.11.2005, ktorého obsah sám vyhotovil a následne ho
predložil k podpisu G. T., ktorý sa s obsahom vyhlásenia pri podpise neoboznámil a o okolnostiach v ňom
obsiahnutých nemal vedomosť, túto notársku zápisnicu nezákonne osvedčujúcu vlastnícke právo K. L.

doručil A.. U. R. dňa 16.12.2005 na Správu katastra v Nitre, ktorá vykonala zápis vlastníckeho práva
záznamom, čím spôsobil nezisteným vlastníkom pozemkov, ktoré spravuje Slovenský pozemkový fond,
Bratislava, IČO: 17335345, škodu vo výške 444 366,- Sk (14 750,25 eura),

3./ dňa 16.12.2005 pred notárom A.. A. C., na Notárskom úrade v Nitre, ul. S. č. 2, A.. U. R., ktorý na

základe plnej moci zastupoval K. L., požiadal notára, aby do notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, NZ
XXXXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX spísal v zmysle § 63 Notárskeho poriadku osvedčenie vyhlásenia o
vydržaní vlastníckeho práva a vyhlásil, že ním zastúpený účastník K. L. titulom vydržania nadobudol
do svojho vlastníctva v celosti pozemkovú nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. úz. N. T., evidovanú v
katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, parc. č. XXX-záhrady o výmere XXX m2, A.. U. R. vo vyhlásení

preukazoval, že K. splnil podmienky vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka, pričom v rámci
vyhlásenia vedome uviedol nepravdivé skutočnosti a zároveň predložil písomné vyhlásenie zo dňa
07.11.2005, ktorého obsah sám vyhotovil a následne ho predložil k podpisu G. T., ktorý sa s obsahom
vyhláseniapripodpiseneoboznámilaookolnostiachvňomobsiahnutýchnemalvedomosť,tútonotársku
zápisnicunezákonneosvedčujúcuvlastníckeprávoStanislavaL.doručil JUDr.U.R.dňa16.12.2005

naSprávukatastravNitre,ktorávykonalazápisvlastníckehoprávazáznamom,čímspôsobilnezisteným
vlastníkom pozemkov, ktoré spravuje Slovenský pozemkový fond, Bratislava, IČO: 17335345, škodu vo
výške 58 617,- Sk (1 945,73 eura),

konaním, opísaným v bodoch 1 až 3 obžaloby, tak spôsobil Slovenskému pozemkovému fondu,

Bratislava, IČO: 17335345, celkovú škodu vo výške 607 558,- Sk (20 167,23 eura),

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku, súd poškodenú právnickú osobu Slovenský pozemkový fond,

so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, s jej nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný
proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Krajského prokurátora Nitra č. Kv 85/11/4403, podanej na Okresný súd Nitra (ďalej
len „súd“) dňa 01.10.2012 prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému K. L. (ďalej len „obžalovaný“)

a na hlavnom pojednávaní v dňoch 23.01.2014, 18.03.2014, 29.04.2014, 11.11.2014, 04.04.2017,
01.06.2017 a 05.09.2017 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov A.. U. R.,
E. C., A. E., P.. A. C., A.. A. C. C., A. L. st., D. D., výsluchom znalcov P.. M. K. a Z.. Z. T., prečítaním
výpovedi svedkov P.. M. M., P.. A. S., G. T., B. S., Q. S. a D. Q., prečítaním znaleckých posudkov znalcov
P.. Z. D., P.. R. M. a M.. P.. E. D., ako aj oboznámením všetkých listinných dôkazov obsiahnutých v spise.

X. K. L. na hlavnom pojednávaní dňa 23.01.2014 vypovedal, že v roku 2005 sa obrátil na svojho strýka R.
so žiadosťou o investovanie našetrených peňazí vo výške 300.000,- Sk. Vždy, keď pricestoval z Anglicka
na Slovensko, skontaktoval sa s R., tento mu dal podpísať nejaké papiere, ktoré však on nečítal a celé
investovanie jeho financií prenechal na neho. Až v roku 2008 až 2009, keď bol predvolaný na výsluch,

sa dozvedel, že sú na jeho liste vlastníctva písané viaceré pozemky napriek tomu, že sa s R. dohodli lenna kúpe dvoch pozemkov pre neho. R. jemu predložil príjmový doklad na sumu 150.000,- Sk, ktoré dal T.
za účelom kúpy pozemkov pre neho, ktorý obžalovaný súdu aj predložil. On chcel investovať do presne
neurčených pozemkov, ktoré by mali hodnotu. Plnú moc v prospech R. podpisoval vždy u R., listiny však

nečítal, nevedel čo podpisoval, on nič nevyhotovoval, on dôveroval strýkovi. Obžalovaný na hlavnom
pojednávaní poprel, že by podpisy na plných mociach zo dňa 07.11.2005 boli jeho a zároveň uviedol,
že na overení podpisu Obecným úradom Lehota nebolo uvedené číslo jeho občianskeho preukazu.
K vyhláseniu G. T. sa obžalovaný vyjadril tak, že G. T. nepoznal a skutočnosti uvedené vo vyhlásení
neboli pravdivé. Obžalovaný nevedel, kde sa predmetné parcely nachádzali a osoby, ktoré mali byť

ich vlastníkmi nepoznal. Obžalovaný poznal len A. E., ktorému vrátil jeho vlastné pozemky na základe
odporúčania R.. X. po vznesení obvinenia predal dva pozemky A. C. za sumu 11.000,- eur, ktoré mu však
neboli vyplatené, pretože C. na neho tlačil, že mu predmetné pozemky ukradol. Jednoznačne poprel,
že by mal vedomosť o tom, že by ho mal R. zastupovať pred notárom, že bude realizovať nadobudnutie
pozemkov pre neho vydržaním alebo že by pozemky uvedené na splnomocneniach pre R. niekedy
nepretržite, nerušene a dobromyseľne užíval.

Na hlavnom pojednávaní dňa 01.06.2017 bol na žiadosť prokurátora opätovne vypočutý obžalovaný,
kedy uviedol, že písomnostiam, ktoré mu na podpis predkladal R., nepripisoval žiadny význam a ani sa s
nimineoboznamoval,nakoľkovšetkoriešilA..R.aondokumentypodpisovalvdobrejviere.Nepamätalsi
čo presne pre A.. R. podpisoval ani či to bolo plnomocenstvo na vysporiadanie pozemkov v katastrálnom
území N. T..

Svedok A.. U. R., strýko obžalovaného, na hlavnom pojednávaní dňa 23.01.2014 vypovedal, že v roku
2005 vybavoval pre viacerých občanov N. T. pozemky, ktoré boli vedené ako pozemky neznámych
vlastníkov. Takto vybavoval pozemky pre T. a aj pre obžalovaného. Svedok vypovedal, že na žiadosť
T. vysporiadal pozemky v prospech obžalovaného, ale prečo mal T. záujem vysporiadať tieto pozemky

pre obžalovaného nevedel. Svedok vypovedal, že vyhlásenie T. a vyhlásenie obce spísal on sám, ale
ostatné listiny predložené notárovi mal od T. a z pozemno-knižnej vložky. Svedok vypovedal, že plnú
moc nedával podpisovať obžalovanému, ale dostal ju od T. už podpísanú obžalovaným. Skutočnosť,
že predmetné pozemky mal darovať starý otec obžalovanému, si on u obžalovaného neoveroval. On
nemal vedomosť o tom, že by tieto pozemky boli užívané obžalovaným alebo A. L., nakoľko boli podľa

neho v držbe družstva. Tiež vypovedal, že obžalovaného neupovedomil o zápise vlastníckeho práva
k pozemkom. Potvrdil, že obžalovaný mal záujem o kúpu nejakých pozemkov a za tým účelom mu
odovzdal aj určitú sumu, ale v akej výške uviesť nevedel.

Svedok E. C., starosta obce N. T. v rokoch 2003 až 2006, vypočutý na hlavnom pojednávaní dňa

23.01.2014 vypovedal, že k prevodom pozemkov museli byť priložené vyhlásenia obece, ktoré asi v 80%
predkladal vypracované R., pričom on len overoval skutočnosť, či predmetné pozemky neboli obecnými
pozemkami. Ak tieto pozemky neboli obecnými pozemkami, vyhlásenie podpísal. Nie všetky vyhlásenia
aj čítal, ľudí uvedených na vyhláseniach niektorých poznal, niektorých nie. Za podpísanie vyhlásení mu
nebola poskytnutá žiadna odmena. Svedok potvrdil, že A.. R. bol poverený výkupom pozemkov pre

SARIO, ale nevedel uviesť či nejaké pozemky vykupoval aj sám pre seba. V rokoch 2003-2006 bolo
vydaných ročne 200-250 osvedčení formou notárskej zápisnice.
Súd za splnenia podmienok a postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku čítal výpoveď svedka
z prípravného konania zo dňa 15.11.2010 za účelom odstránenia rozporov, v ktorej uviedol, že na výkup
pozemkov pre SARIO a pre iné spoločnosti bol R. poverený obecným zastupiteľstvom a že listinu, na

ktorej boli uvedené krstné mená s priradenými sumami spisoval R., pričom išlo o náklady a vynaložené
finančné prostriedky zo zmlúv, ktoré spravil R.. Okrem toho svedok uviedol, že R. si od neho požičal na
krátku dobu sumu 500.000,- Sk. K uvedeným rozporom svedok uviedol, že to čo vypovedal v prípravnom
konaní sa zakladalo na pravde, na hlavnom pojednávaní to neuviedol, lebo si to už nepamätal.

Svedok A. E. na hlavnom pojednávaní dňa 18.03.2014 vypovedal, že s rodinou L. nie je v žiadnom
príbuzenskom pomere. Vypovedal, že keď zistil, že pozemok, ktorý zdedil po otcovi a ktorý jeho otec
kúpil od rodiny K., bol písaný na obžalovaného, kontaktoval najprv otca obžalovaného, ktorý mu vysvetlil,
že G. K. im tieto pozemky dala, k čomu mu ukázal aj doklady, ktoré sa zhodovali s tými, ktoré mala aj ich
rodina. S rodinou L. nie je v príbuzenskom vzťahu, G. T. nepoznal, tento ich pozemky nikdy neužíval,

nevedel o žiadnej dohode medzi starým otcom obžalovaného a jeho otcom, táto neprichádzala do úvahy.

Svedok P.. A. C. na hlavnom pojednávaní dňa 18.03.2014 vypovedal, že v roku 2010, keď mal záujem
na svojom pozemku postaviť si dom, chcel od obžalovaného odkúpiť tú časť pozemku obžalovaného,do ktorej zasahoval jeho pozemok, ale nakoniec od obžalovaného odkúpil celý pozemok. Obžalovaný
mu neuviedol od koho kúpil pozemok, nevedel uviesť, kto a ako pozemok obžalovaného užíval. Kúpnu
zmluvu vyhotovil obžalovaný, kúpna cena bola dohodnutá vo výške 1.000,- eur za časť pozemku, ktorá

zasahovala do pozemku obžalovaného. Následne však začal obžalovaný od neho požadovať sumu vo
výške 10.000,- eur za sprostredkovanie predaja ďalších pozemkov, ku kúpe ktorých neprišlo. Súdny
spor týkajúci sa vymáhania predmetnej sumy bol ukončený v jeho prospech. Napriek tomu, že chcel
od obžalovaného odkúpiť len tú časť pozemku, ktorá zasahovala do jeho pozemku, odkúpil nakoniec
celý tento pozemok.

Súd za splnenia podmienok a postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku čítal výpoveď svedka
z prípravného konania zo dňa 07.08.2012 za účelom odstránenia rozporov, v ktorej uviedol, že o predaji
pozemku sa dozvedel od K. L. a pred kúpou pozemkov si na katastri overil, či predmetný pozemok bol
v jeho vlastníctve. K rozporom svedok uviedol, že už si presne nepamätal ako to bolo.

Svedok A.. A. C. C., notár, na hlavnom pojednávaní dňa 18.03.2014 nevedel uviesť žiadne skutočnosti

týkajúce sa skutku a preto súd za splnenia podmienok a postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného
poriadku čítal výpovede svedka z prípravného konania zo dňa 16.11.2010 a 03.10.2007, z ktorých
vyplývalo, že svedok pri spisovaní Notárskych zápisníc č. H zo dňa XX.XX.XXXX, H zo dňa
XX.XX.XXXX, H a H zo dňa XX.XX.XXXX, H H H a H zo dňa XX.XX.XXXX, H NXXX/XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX postupoval podľa § 63 Notárskeho poriadku, predložené doklady považoval za

dostačujúce, osvedčil vyhlásenia účastníka, účastníkov nepoznal a k obsahu vyhlásení sa vyjadrovať
nemohol, pretože ich nepredpisoval. Trval na tom, že on osvedčil len to, čo mu povedali účastníci,
vychádzal z predložených listín, on nemusel nič dokazovať, nič zisťovať, celá ťarcha bola na účastníkovi
vyhlásenia. Nevedel, či bolo vtedy dokladané vyhlásenie SPF. Tvrdil, že ak vlastníci neboli známi,
zisťovali sa cez Centrálny register v Bystrici, ak sa nezistili, nebola to prekážka pre vydanie osvedčenia

a pre vydržanie. Poznamenal, že komentár k § 63 Notárskeho poriadku v tom čase neexistoval.
Svedok zároveň upozornil na to, že všetky tri kontroly vykonané Notárskou komorou počas jeho činnosti
preukázali, že svoju činnosť vykonával v súlade so zákonom.

Svedok A. L. st., otec obžalovaného, na hlavnom pojednávaní dňa 29.04.2014 vypovedal, že za ním

prišiel E., s ktorým zistili, že v dôsledku nejakej chyby sa stalo, že pozemok patriaci E. bol jeho
pozemkom, a preto sa dohodli, že túto chybu napravia. Za účelom zjednania nápravy mal E. kontaktovať
jeho syna. Svedok nemal vedomosť o tom, že tento pozemok patril obžalovanému a ani o tom, že by si
obžalovaný vo N. T. vysporadúval nejaké pozemky. K skutočnostiam uvedeným vo vyhlásení G. T. zo
dňa 07.11.2005 svedok uviedol, že takáto dohoda mohla existovať, ale on o nej nemal vedomosť. Či o

takejto dohode vedel G. T., to svedok uviesť nevedel.

Svedkyňa D. D., matrikárka Obecného úradu F., na hlavnom pojednávaní dňa 29.04.2014 vypovedala,
že v roku 2005 pracovala na Obecnom úrade F. ako matrikárka. Svedkyňa uviedla, že pri overovaní
podpisu musí osoba predložiť občiansky preukaz a listinu pred ňou podpíše, čo ona zapíše do

osvedčovacej knihy. V roku 2005 sa na osvedčovanú listinu dávala matrikárska pečiatka, s textom
Matričný úrad a Obecný úrad F. a osvedčovacia doložka s uvedením mena, priezviska, rodného
čísla, čísla občianskeho preukazu, dátumu a podpis úradnej osoby. Starosta obce takúto činnosť
nikdy nevykonával. Po nahliadnutí do spisu svedkyňa potvrdila, že splnomocnenia obžalovaného v
prospech R. overovala ona. Svedkyňa však nevedela vysvetliť prečo bolo na splnomocnení uvedené

nesprávne číslo občianskeho preukazu obžalovaného, nevedela o tom, že by niekedy odpísala zlé číslo
občianskeho preukazu.
Na hlavnom pojednávaní dňa 05.09.2017 sa svedkyňa, ktorá bola opätovne vypočutá na návrh
prokurátora, vyjadrila k svojej výpovedi zo dňa 29.04.2014 a vylúčila, že by splnomocnenia, na ktorých
overovala podpis obžalovaného, mohol podpisovať niekto iný, ako osoba, ktorej podpis bol, podľa

občianskeho preukazu, osvedčovaný. Uviedla, že na okolnosti si už vôbec nepamätala, premietala si len
plné chodby ľudí. Svedkyňa uviedla, že za dobu 30 rokov overila vyše 2.000 podpisov. Súd nepripustil,
abysatátosvedkyňavyjadrovalakpodpisuA.E.,ktoréhopodpismalatiežtátosvedkyňadňa29.12.2005
osvedčovať, čo žiadal prokurátor, pretože je neprípustné v tomto konaní vykonávať dôkazy, ktoré patria
do iného trestného konania, ktoré sa viedlo proti obvinenému A. Komárňanskému.

T. z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností P.. M. K. na hlavnom pojednávaní
dňa 04.04.2017 predniesla závery znaleckého posudku č. 03/2017, z ktorých vyplývalo, že všeobecná
hodnota pozemkov s parcelným č. XXX/X, XXX/X, XXX a XXX uvedených v notárskej zápisniciN XXX/XXXX bola podľa metódy polohovej diferenciácie ohodnotená na sumu 21.791,85 eura, pri
ohodnotení pozemkov vychádzala z LV, kde nehnuteľnosti boli označené ako orná pôda, v jednom
prípade išlo o záhradu. Na hodnotu nehnuteľností nemali vplyv žiadne ťarchy, ani práva spojené s

nehnuteľnosťou. Prípadná rozdrobenosť a nevysporiadanosť pozemkov môže mať negatívny vplyv na
stanovenej všeobecnej hodnoty pozemkov. Na doplňujúce otázky znalkyňa uviedla, že parcely č. XXX/X,
XXX/X, XXX a XXX sú v zastavanom území obce, boli určené v územnom pláne, podľa vyjadrenia obce,
na individuálnu bytovú výstavbu, išlo o pozemky, ktoré boli určené na výrobné a podnikateľské účely a
pretoboliohodnotenéakostavebnépozemky.Tietopozemkyboliužvroku2005zaradenédoúzemného

plánu obce. Na použitie výnosovej metódy by potrebovala mať zabezpečenú konkrétnu nájomnú zmluvu
s konkrétnou osobou a na konkrétny pozemok, tieto ale v predmetnej veci zabezpečené neboli.

Znalkyňa z odboru písmoznalectvo Z.. Z. T. na hlavnom pojednávaní dňa 01.06.2017 predniesla
závery znaleckého posudku č. XX/XXXX, z ktorých vyplývalo, že na splnomocneniach s dátumom
vyhotovenia dňa 07.11.2005 a podpísaných dňa 05.12.2005 pred osvedčujúcou pracovníčkou Obce

F. neboli zistené žiadne znaky, stopy technického alebo mechanického falšovania podpisov a preto
znalkyňa konštatovala, že sporné písomnosti, sporné podpisy písmoznaleckému skúmaniu vyhovovali.
Znalkyňa zároveň skonštatovala, že sporné podpisy neboli pravými podpismi obžalovaného, a preto bol
obžalovaný jednoznačne vylúčený ako pisateľ týchto podpisov. Na doplňujúce otázky a po vzhliadnutí
originálov listín, ktoré mal podpisovať obžalovaný, ktoré znalkyni na hlavnom pojednávaní predložil

prokurátor, aby sa vyjadrila, či na týchto písomnostiach boli pravé podpisy obžalovaného, znalkyňa
pripomenula, že takýto postup bol, z pohľadu seriózneho znaleckého skúmania a štandardných
pracovných postupov, doslova neprípustný, napriek tomu, zhodnotila predložené ukážky ako pravé
podpisy obžalovaného, s výnimkou zápisnice o výsluchu svedka K. L., kde sa vyskytli druhovo rozdielne
znaky a táto zápisnica ako aj podpisy na nej by si zasluhovali samostatné znalecké skúmanie. I

keď pripustila, že túto zápisnicu mohol K. L. podpísať a pod vplyvom stresu mohol svoj podpis
zmeniť. Napriek týmto jej pochybnostiam, ani na základe vzoriek písma obžalovaného predložených
prokurátorom na hlavnom pojednávaní, vylúčila, že by sa závery jej znaleckého skúmania v nejakom
smere zmenili. Nevedela sa vyjadriť, či pisateľom pokladničného dokladu zo dňa 28.03.2006 bol
obžalovaný. Na otázku prokurátora, či by bolo možné identifikovať osobu pisateľa na sporných

písomnostiach, ak by bol známy okruh možných pisateľov sporného podpisu, znalkyňa uviedla, že
málokedy je také skúmanie úspešné s jednoznačným záverom, kto je pisateľom.

Zo svedeckých výpovedí, prečítaných na hlavnom pojednávaní dňa 11.11.2014 postupom podľa §
263 odsek 1 Trestného poriadku súd zistil, že svedkyňa P.. M. M., poverená zástupkyňa Slovenského

pozemkovéhofondu,vprípravnomkonanívypovedala,ževroku2004až2006nazákladeveľkéhopočtu
doručených oznámení zo Správy katastra v Nitre vo veci zmeny zápisu vlastníckeho práva nezistených
vlastníkov v liste vlastníctva a ich vlastného šetrenia podal Slovenský pozemkový fond podnet na
prešetrenie postupu správy katastra na Katastrálny úrad v Nitre. Slovenskému pozemkovému fondu boli
predložené kópie notárskych spisov pod č. H H H spísané notárom A.. A. C., pričom k ich obsahu sa

SPF v zmysle § 63 zákona č. 323/1192 Zb. nevyjadroval. K náhrade škody sa svedkyňa vyjadrila, že
Slovenský pozemkový fond ako poškodený súhlasí s výškou škody vyčíslenou na základe znaleckého
posudku č. 07/05 vypracovaného znalcom P.. Z. D., č. XX/XXXX vypracovaného P.. E. E., č. XXX/
XXXX a XX/XXXX vypracovaných P.. R. M., pričom škoda spôsobená na pozemkoch uvedených v
notárskej zápisnici H predstavovala sumu vo výške X.XXX,XX eura, v H predstavovala sumu vo výške

XX.XXX,XX eura a v H predstavovala sumu vo výške X.XXX,XX eura. Z výpovede svedka P.. A. S.,
predsedu M. PD N. T. od r. 2004, vyplývalo, že v katastri obce N. T. sa užívali dotknuté pozemky
na základe nájomných zmlúv, ktoré boli uzatvorené medzi PD a jednotlivými vlastníkmi. Pôvodným
vlastníkom bolo vyplácané nájomné a zvyšné podiely z dotknutých parciel boli vyplácané Slovenskému
pozemkovému fondu. V roku 2006 si družstvo zakúpilo program z katastra, podľa ktorého zistilo, že časť

pozemkov, vo vzťahu ku ktorým mali uzatvorené platné nájomné zmluvy, majú v liste vlastníctva nového
majiteľa, U. R., ktorý nepožiadal o uzatvorenie nájomnej zmluvy, a preto v roku 2006 nebolo nájomné za
tieto pozemky vyplatené dotknutým vlastníkom. Predmetné pozemky boli družstvom nepretržite užívané
od roku 1991. K. G. T., ktorého výpoveď z prípravného konania bola prečítaná podľa § 263 odsek 3
písmeno a) Trestného poriadku, vypovedal, že s A.. R. sa zoznámil pri odpredaji pozemkov a následne

s ním spolupracoval pri vybavovaní pozemkov po svedkovom otcovi. K vyhláseniam zo dňa 07.11.2005,
05.12.2005, 18.12.2005 a 26.11.2005, týkajúcich sa pozemkov zapísaných na LV č. XXXX, XXXX a
XXXX, svedok vypovedal, že podpisy na vyhláseniach boli jeho, ale obsah predmetnej dohody a ani
vo vyhlásení spomínané osoby mu neboli známe. On síce vyhlásenia podpísal, ale nebol oboznámenýs ich obsahom, R. mu ich nedovolil prečítať s odôvodnením, že sa ponáhľal, uistil ho, že sa to týkalo
vybavovania jeho pozemkov. Vyjadril jednoznačný nesúhlas s obsahom vyhlásení. K vyhláseniu zo dňa
26.11.2005, týkajúceho sa parciel č. XXXX/X, XXXX/X na LV č. XXXX, svedok uviedol, že toto vyhlásenie

sa týka pozemkov jeho manželky, ktoré mala záujem predať a tieto sa zakladali na pravde. Svedkyňa B.
S., ktorej výpoveď z prípravného konania bola tiež na hlavnom pojednávaní prečítaná, uviedla, že osoby
A. S. a B. S. nepoznala, bola s nimi len menovkyňa a asi pred 60 rokmi jej brat kúpil rodinný dom po
týchto osobách. Svedkyňa nemala žiadnu vedomosť o spísaní notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, ani
o vyhlásení G. T. zo dňa 07.11.2005. Svedkyňa sa rovnako vyjadrila aj ku skutočnostiam týkajúcim sa

notárskej zápisnice N XXX/XXXX. K. Q. S., v prípravnom konaní vypovedal zhodne ako svedkyňa B. S.,
pričom vo svojej výpovedi spresnil, že on v roku 1960 odkúpil od B. S., rodenej L., rodinný dom, v ktorom
nepretržite býva. B. S. sa so svojou osvojenou dcérou odsťahovala do S., osoby obžalovaného ani U. R.
nepoznal. Svedkyňa D. Q., v prípravnom konaní vypovedala, že ona overovala len notárske zápisnice
v ktorých vystupoval ako účastník konania A.. R. č. N XXX/XXXX, N XXX/XXXX, N XXX/XXXX, N XXX/
XXXX, N XXX/XXXX, N XXX/XXXX, N XXX/XXXX, N XXX/XXXX, N XXX/XXXX, N XXX/XXXX, N XXX/

XXXX, N XXXX/XXXX, N XXX/XXXX, N XXX/XXXX, N XXX/XXXX, N XXX/XXXX, N XXX/XXXX, N XXX/
XXXX, N X/XXXX, N X/XXXX, N X/XXXX, N XX/XXXX, N XX/XXXX, N XX/XXXX, N XX/XXXX a N XX/
XXXX, pričom tieto notárske zápisnice sa netýkali pozemkov, ktoré sú predmetom skutku.

V súlade s ustanovením § 268 odsek 2 Trestného poriadku vykonal súd dokazovanie aj prečítaním

znaleckých posudkov, a to konkrétne znaleckým posudkom znalca z odboru poľnohospodárstvo,
odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy P.. Z. D. č. XX/XX, bola ohodnotená všeobecná
hodnota poľnohospodárskej pôdy uvedenú v Notárskej zápisnici č. N XXX/XXXX, ktorú spísal dňa
14.12.2005 notár A.. A. C. na sumu 104 575,- Sk, pričom všeobecnú hodnotu poľnohospodárskej pôdy
uvedenej v Notárskej zápisnici č. N XXX/XXXX a N XXX/XXXX, ktorú spísal dňa 16.12.2005 notár A.. A.

C. znalec neohodnotil, nakoľko išlo o pozemky nachádzajúce sa v zastavanom území obce. Znaleckým
posudkom znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností P..
R. M. č. XXX/XXXX, bola všeobecná hodnota pozemkov uvedených v Notárskej zápisnici č. N XXX/
XXXX, ktorú spísal dňa 16.12.2005 notár A.. A. Boško ocenená sumou 444 366,- Sk a všeobecná
hodnota pozemkov uvedených v Notárskej zápisnici č. N XXX/XXXX, ktorú spísal dňa 16.12.2005 notár

A.. A. C. bola ohodnotená cenou 58 617,-Sk. Znaleckým posudkom znalca z odboru poľnohospodárstvo,
odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy M.. P.. E. D. č. XXX/XXXX bola všeobecná hodnota
pozemku uvedeného v Notárskej zápisnici č. N XXX/XXXX, ktorú spísal dňa 14.12.2005 notár A.. A.
C., určenou sumou 242,90 eura. Znalec sa zároveň v znaleckom posudku vyjadril, že ťarchy znižujú
hodnotu nehnuteľností, nakoľko ide o obmedzenie využívania pozemku, čo sa odráža v nižšej atraktivite

pri ich predaji, teda aj ich ceny. Pri oceňovaní poľnohospodárskych pozemkov sa ťarchy zohľadňujú pri
koeficiente polohovej diferenciácie. Rozdrobenosť pozemkov má na hodnotu nehnuteľností negatívny
vplyv a rovnako ako ťarchy sa zohľadňujú pri koeficiente polohovej diferenciácie. Znalec pri výpočte
všeobecnej hodnoty nehnuteľností použil metódu polohovej diferenciácie, nakoľko platná legislatíva pri
výpočte koeficienta polohovej diferenciácie v prípade poľnohospodárskych pozemkov spôsob výpočtu

neuvádza a preto bola znalcom použitá Metodika stanovenia všeobecnej hodnoty poľnohospodárskej
pôdy. To, či sa na pozemkoch nejaká stavba už zrealizovala alebo nezrealizovala, by všeobecnú
hodnotu nemalo meniť. Vyššiu ako všeobecnú hodnotu pozemku stanovenú znalcom by mohol mať
pozemok určený na výstavbu v prípade, ak je známe, že stavba bude mať strategický význam a o výkup
stavebných pozemkov bude veľký záujem aj za predpokladu zvyšovania výkupnej ceny. Všeobecnú

hodnotu pozemku by však nezrealizovanie stavby nemalo meniť.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa
v trestnom spise a prečítaním správ o povesti obžalovaného.

Z vyjadrenia Slovenského pozemkového fondu vyplývalo, že Regionálny odbor Slovenského
pozemkového fondu sa nevyjadroval v zmysle § 63 písmeno a) odsek 3 zákona č. 323/1992 Zb. k vzniku
vlastníckeho práva k pozemkom označených notárskych zápisniciach N XXX/XXXX, H a N XXX/XXXX a
Slovenskýpozemkovýfondneviedolžiadnysúdnysporourčenievlastníctva kniektorémuzoznačených
pozemkov.

Z rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky súd zistil, že A.. A. C. bol odvolaný z
funkcie notára rozhodnutím zo dňa 24.10.2005, účinným dňa 01.01.2006 na základe vlastnej žiadosti
zo dňa 18.10.2005.Z oznámenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vyplývalo, že na podnet krajského
prokurátora bola dňa 25.09.2006 vykonaná previerka u notárky A.. D. Q., účelom ktorej bola kontrola

dodržiavania zákonnosti pri vydávaní notárskych zápisníc o vydržaní. Z protokolu previerky vyplývalo,
že notárka pri vydávaní notárskych zápisníc o osvedčovaní vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti nedodržala náležitosti predpísané zákonom č. 323/1992 Zb.. Z oznámenia Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky však vyplývalo, že napriek záveru previerky sa ministerstvo rozhodlo
nepodať návrh na disciplinárny postih notárky.

Zo stanoviska Obce N. T. zo dňa 10.07.2006 adresovaného Krajskej prokuratúre Nitra vyplývalo, že
výmera pôdy v katastrálnom území Obce N. T. predstavovala cca 3600 ha. V roku 2002 bol v
obci vykonaný ROEP a po jeho spracovaní obec zistila neznámych vlastníkov približne na výmere
800 ha. Vzhľadom na veľkosť obce, jej ďalší rozvoj a záujem investorov mala obec záujem pôdu
neznámychvlastníkovvmaximálnejmierevysporiadať.Obectakbolapodľavlastnéhovyjadrenianútená

vysporiadať vlastnícke vzťahy s domnelými nástupcami po neznámych vlastníkoch a z toho titulu obec
nebránila v snahe tieto nehnuteľnosti vysporiadať.

Z katastrálnej mapy vyplývalo, že pozemky uvedené v skutkovej vete sa nachádzali mimo zastavaného
územia obce.

Z Notárskeho poriadku s komentárom vyplývalo, že v zmysle § 63 k vyhláseniu o vydržaní, účastník
dokladá vyjadrenia osôb, ktorým posledným zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo,
teda vlastníci zapísaní v liste vlastníctva alebo v pozemkovej knihe, ak je zapísaný vlastník, ktorý
zomrel, jeho právnym nástupcom je dedič, ktorý nehnuteľnosť nadobudol, ak predmet vydržania nebol

prejednaný v dedičskom konaní, právnymi nástupcami zapísaného vlastníka sú všetci jeho dedičia a
ak právne nástupníctvo nie je preukázané dedičským rozhodnutím, notár nemá možnosť overiť si celý
okruh právnych nástupcov, preto v takomto prípade poučí žiadateľa o tom, že má uviesť všetkých
dedičov, predložiť ich vyjadrenia a zároveň ho poučiť o právnych následkoch porušenia tejto povinnosti.
V prípade neznámych vlastníkov sa vyžaduje vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu

nehnuteľností alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami, že nemá k vzniku vlastníckeho práva
výhrady.

Z uznesenia Ústavného súdu slovenskej republiky zo dňa 04.05.2005 vyplývalo, že bola pozastavená
účinnosť čl. I. § 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach

na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Z nálezu Ústavného súdu
slovenskej republiky zo dňa 22.08.2006 vyplývalo, že predmetné ustanovenie nie je v súlade s Ústavou
Slovenskej republiky, a preto toto ustanovenie stratilo účinnosť.

ZoznámeniaNotárskehoúraduA..A.C.zodňa01.08.2005adresovanéhoNotárskejkomoreSlovenskej

republiky súd zistil, že dňom 01.08.2005 poveril vykonávaním osvedčovania pravosti podpisov a
správnosti odpisov a kópií listín, ako aj jednotlivými úkonmi, ktoré sú predmetom notárskej činnosti,
svojho zamestnanca Z.. Z. E.. Notár zároveň oznámil, že ku dňu 26.07.2005 tieto oprávnenia zanikli
jeho zamestnancovi M. A.. Z Dohody o skončení pracovného pomeru vyplývalo, že pracovný pomer s
Z.. Z. E. bol ukončený dňa 31.12.2005 o 16.00 hod. z dôvodu zrušenia notárskeho úradu.

Z nájomnej zmluvy a priložených dodatkov, uzatvorenej medzi Slovenským pozemkovým fondom
a Poľnohospodárskym družstvom N. T. zo dňa 14.04.2005 vyplývalo, že predmetom nájmu boli
poľnohospodárske pozemky v katastrálnom území N. T. o celkovej výmere XXX,XXXX ha uvedených v
liste vlastníctva č. XXXX na dobu od 01.01.2005 do 31.10.2019.

Na písomných vyhláseniach G. T. zo dňa 07.11.2005 bolo uvedené, že G. T. potvrdzuje dohody o kúpe
pozemkov, na ktorých sa dohodli starý otec K. L., ktorý mu ich daroval a pôvodní vlastníci E. E., rodená
E. a E. A., rodená E. pozemku zapísaného na LV č. XXXX, ďalej pôvodní vlastníci A. S., B. S., rodená
L. a B. L. pozemkov zapísaných na LV č. XXXX, a pôvodný vlastník A. E. pozemkov zapísaných na LV

č. XXXX, a týmto súčasne vyhlásil, že obžalovaný bol výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností.
Rovnaké vyhlásenia urobil G. T. aj vo vzťahu k pozemkom zapísaným v LV č. XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX. S. G. T. na predmetných vyhláseniach bol úradne osvedčený na Obecnom úrade
N. T.. Z listu G. T. súd zistil, že tento sa vyjadril, že obsah predmetných vyhlásení podpísal na základenepravdivých informácií od A.. R. bez ich predchádzajúceho prečítania, a preto žiadal obsah týchto
vyhlásení negovať, nakoľko sa nezakladali na pravde.

Z úmrtného listu súd zistil, že G. T., narodený 31.10.1929 zomrel dňa 15.11.2008 v Nitre.

Z rozhodnutia Okresného národného výboru č. XXXX/XX zo dňa 06.11.1963 vyplývalo, že
kúpnopredajná zmluva uzavretá medzi E. K. a A. E. s manželkou na prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam zapísaným vo vložke č. XXX, katastrálne územie N. T., parcela č. XXX a XXX v celosti

bola schválená. Z osvedčenia o dedičstve D XXX/XX vyplývalo, že po A. E., zomrelom dňa 14.02.1996
dedili jeho deti A. E., Z. E., B. U., A. E. a jeho manželka T. E.. Z osvedčenia o dedičstve XXD XX/XXXX
vyplývalo, že po T. E., zomrelej dňa 08.11.2004, dedili jej deti A. E., Z. E., B. U., A. E.. Predmetom
dedenia bola aj nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území N. T. na parcele č. XXX.

Z darovacej zmluvy uzatvorenej medzi obžalovaným ako darcom a A. E. ako obdarovaným dňa

10.01.2009 vyplývalo, že obžalovaný daroval A. pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území N. T.
parc. č. XXX a XXX.

Z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 22.04.2009 vyplývalo, že jediným vlastníkom pozemku s parc. č. XXX
a XXX v katastrálnom území N. T. bol na základe darovacej zmluvy A. E..

Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi obžalovaným ako predávajúcim a P.. A. C., ako kupujúcim
dňa 28.04.2010 vyplývalo, že obžalovaný, ako výlučný vlastník pozemkov nachádzajúcich sa na v
katastrálnom území N. T. na LV č. XXXX s parc. č. XXX a XXX, predal predmetné pozemky P.. A. C.
za kúpnu cenu 1.000,- eur.

Z rozhodnutia správy katastra č. V XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX vyplývalo, že vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností v prospech P.. A. C. k pozemkom nachádzajúcich sa na v katastrálnom území
N. T. na LV č. XXXX s parc. č. XXX a XXX bol povolený dňa 21.05.2010.

Darovacia zmluva, kúpna zmluva a rozhodnutie správy katastra č. V XXXX/XX tvorilo obsah Oznámenia

Správy katastra zo dňa 23.04.2012.

Z notárskeho spisu N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX súd zistil, že dňa 14.12.2005
bola na Notárskom úrade A.. A. C. spísaná notárska zápisnica za účelom osvedčenia vyhlásenia o
vydržaní vlastníckeho práva, ktoré urobil A.. U. R. za obžalovaného o tom, že obžalovaný titulom

vydržania nadobudol do svojho vlastníctva spoluvlastnícke podiely k pozemkom v katastrálnom území
N. T. evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX, a to spoluvlastnícke podiely A. S., B. S. a B. L.. Zástupca
obžalovanéhooznačilzadeňvydržania01.01.1992.A..U.R.dospisudoložilvyjadreniadotknutýchosôb
a vyjadrenie obce N. T.. A.. U. R. do spisu doložil konkrétne výpis z listu vlastníctva č. XXXX, vyhlásenie
G. T. zo dňa 07.11.2005, vyhlásenie Obce N. Zálužie o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa

XX.XX.XXXX a splnomocnenie A.. U. R. na zastupovanie obžalovaného na konanie pred notárom, na
prejednanie a na prevzatie osvedčenia na vlastníctvo pozemkov.

Z notárskeho spisu N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX súd zistil, že dňa 16.12.2005
bola na Notárskom úrade A.. A. C. spísaná notárska zápisnica za účelom osvedčenia vyhlásenia

o vydržaní vlastníckeho práva, ktoré urobil A.. U. R. za obžalovaného o tom, že obžalovaný titulom
vydržania nadobudol do svojho vlastníctva v celosti nehnuteľnosti v katastrálnom území N. T. evidované
na liste vlastníctva č. XXXX. Zástupca obžalovaného označil za deň vydržania 01.01.1992. A.. U. R.
do spisu doložil vyjadrenia dotknutých osôb, vyjadrenie obce N. T.. A.. U. R. do spisu doložil konkrétne
vyhlásenie G. T. zo dňa 07.11.2005, vyhlásenie Obce N. T. o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnosti

zo dňa 05.12.2005 a splnomocnenie A.. U. R. na zastupovanie obžalovaného na konanie pred notárom,
prejednanie a prevzatie osvedčenia na vlastníctvo vyššie uvedeného pozemku.

Z notárskeho spisu N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX súd zistil, že dňa 16.12.2005
bola na Notárskom úrade A.. A. C. spísaná notárska zápisnica za účelom osvedčenia vyhlásenia

o vydržaní vlastníckeho práva, ktoré urobil A.. U. R. za obžalovaného o tom, že obžalovaný titulom
vydržania nadobudol do svojho vlastníctva v celosti pozemok v katastrálnom území N. T. evidovaný na
liste vlastníctva č. XXXX. Zástupca obžalovaného označil za deň vydržania 01.01.1992. A.. U. R. do
spisu doložil vyjadrenia dotknutých osôb, vyjadrenie obce N. T.. A.. U. R. do spisu doložil konkrétnevyhlásenie G. T. zo dňa 07.11.2005, vyhlásenie X. N. T. o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnosti zo
dňa 05.12.2005 a splnomocnenie A.. U. R. na zastupovanie obžalovaného na konanie pred notárom,
na prejednanie a na prevzatie osvedčenia na vlastníctvo vyššie uvedeného pozemku.

Splnomocnenia A.. U. R. na zastupovanie obžalovaného na konaniach pred notárom, na prejednanie a
na prevzatie osvedčenia na vlastníctvo predmetných pozemkov zo dňa 07.11.2005 boli dňa 05.12.2005
úradne overené na Obecnom úrade F..

Zo správy Obce N. T. vyplývalo, že manželka A. S., zomrelého 19.10.1956, B. S. sa odsťahovala do
mesta S., pričom manželia boli bezdetní a mali osvojené jedno dievča, ktorej identitu obec nepoznala.
A. E., nar. 15.09.1930, zomrel dňa 14.02.1996 a mal 4 deti, a to A. E., Z. E., B. U. a A. E.. E. E., rodená
E. mala 5 detí, a to N. E., B. E., B. E., Z. E. a C. E..

Zo správy Mesta S. súd zistil, že B. S. zomrela dňa 25.07.1966 v S., pričom bola vdovou po A. S. a mala

brata A. L., ktorý zomrel dňa 24.05.1961 v S..

Zo Správy katastra Nitra vyplývalo, že notárske zápisnice spísané A.. A. C. N XXX/XXXX, N XXX/
XXXX, N XXX/XXXX boli správe katastra doručené dňa 16.12.2005, pričom záznam na ich podklade bol
uskutočnený dňa 07.02.2006 a listy vlastníctva boli následne zaslané obžalovanému dňa 22.03.2006.

Z oznámenia Poľnohospodárskeho družstva N. T. zo dňa 12.02.2007 vyplývalo, že vlastníkmi pozemkov
s parcelným č. XXX/X a XXX v katastrálnom území N. T. evidovaných na Poľnohospodárskom družstve
N.T.do06.06.2006bolineznámivlastnícianájomnébolovyplácanéSlovenskémupozemkovémufondu.
Nájomnú zmluvu s Poľnohospodárskym družstvom N. T. mala uzatvorenú len A. R..

Z oznámenia Správy katastra Nitra zo dňa 26.03.2012 súd zistil, že bol vykonaný zápis informatívnej
poznámky v liste vlastníctva č. XXXX k parcelám č. XXX/X, XXX/X a XXX/X, nakoľko tieto boli vo
výlučnom vlastníctve obžalovaného rovnako ako parcela č. XXX. K parcelám č. XXX, XXX, XXX a XXX
takýto zápis vykonaný nebol, nakoľko tieto neboli vo vlastníctve obžalovaného.

ZosprávyOkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruNitrasúdzistil,žeobžalovanýmalvydanýobčiansky
preukaz č. 101 XXX SB od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, č. XXX XXX SE od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX a č. XXX XXX SL od XX.XX.XXXX doXX.XX.XXXX. Občiansky preukaz s číslom SD
XXXXXX, ktoré bolo uvedené na splnomocneniach, bol vydaný Z. C. dňa 14.01.1998, bol skartovaný

dňa 29.01.2005.

Z oznámenia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru zo dňa 05.02.2014 súd zistil, že listy
vlastníctva č. XXXX, XXXX a XXXX boli zrušené a parcely boli zlúčené do listu vlastníctva č. XXXX.

Z oznámenia Obce N. T. z 14.03.2014 vyplývalo, že podpísaná matrikárka D. D. dňa 05.12.2005
osvedčovala podpis obžalovaného s číslom občianskeho preukazu SD XXXXXX na splnomocnení,
ktorým splnomocňoval A.. U. R. na právne úkony pred notárom, pričom osoba, ktorej podpis bol
osvedčovaný bola fyzicky prítomná, jej totožnosť bola matrikárkou overená, osvedčenie bolo touto
osobou osobne pre ňou podpísané a predmetné osvedčenie bolo zaznamenané v osvedčovacej knihe

pod č. XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX.

Z oznámenia svedka A. L. vyplývalo, že tento žiadané listiny týkajúce sa nehnuteľnosti, ktoré riešil so
svedkom E. na výzvu súdu nepredložil, pretože ich stratil.

Z oznámenia Notárskej komory zo dňa 21.05.2014 vyplývalo, že notárske spisy N XXX/XXXX, N XXX/
XXXX a N XXX/XXXX boli uschované v notárskom archíve Okresného súdu Nitra, odkiaľ si ich súd
vyžiadal a k spisu pripojil.

Zo správy o povesti z Obce N. T. vyplývalo, že obžalovaný v mieste trvalého pobytu má dobrú povesť,

je nekonfliktný a nebol riešený komisiou pre ochranu verejného poriadku obce. Z odpisu registra
trestov súd zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a ani sa proti nemu nevedie žiadne iné
trestné konanie podľa lustrácie v evidencii Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Z výpisu
z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky súd zistil, že obžalovanýnebol doposiaľ priestupkovo prejednávaný. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra súd
zistil, že obžalovaný bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov v období od 01.02.2004
do 31.05.2004. Od 26.01.2010 bol obžalovaný evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zo

správy Sociálnej poisťovne vyplývalo, že obžalovaný nebol registrovaný u žiadneho zamestnávateľa a
ani ako samostatne zárobkovo činná osoba. Zo správy Obvodného úradu Nitra súd zistil, že obžalovaný
evidovaný v živnostenskom registri ako podnikateľský subjekt s neaktívnou a pozastavenou činnosťou.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na

starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a zistil, že z výsledkov vykonaného
dokazovania nie je možné bezpečne ustáliť záver, že skutok uvedený v obžalobe krajského prokurátora
je trestným činom.

K spáchaniu trestného činu zákon predpokladá splnenie dvoch podmienok - musí ísť o protiprávny čin

a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Predpokladom trestnej zodpovednosti páchateľa
je bezpečné zistenie príčinného pôsobenia jeho konania na spoločenské vzťahy chránené Trestným
zákonom a toho, či toto konanie obsahuje všetky znaky skutkovej podstaty. Objektom trestného činu
podvodujespoločenskývzťahchránenýzákonom(ochranavlastníckehopráva,aleboprávasúvisiaceho
s držbou veci), objektívna stránka spočíva v konaní, ktorým páchateľ seba, alebo iného na škodu

cudzieho majetku (majetok nepatriaci páchateľovi) obohatí (rozmnoží majetok) tým, že uvedie niekoho
do omylu (predstieranie okolností v rozpore so skutočným stavom veci), alebo využije niečí omyl.
Subjektom trestného činu podvodu je ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba (všeobecný subjekt),
z hľadiska naplnenia subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie, teda psychický vzťah
páchateľa ku skutočnostiam tvoriacim trestný čin, ktorý je vybudovaný na vedomostnej a vôľovej zložke

a tvoriaci obligatórnu zložku subjektívnej stránky trestného činu. Protiprávnosť konania páchateľa pri
trestnom čine podvodu spočíva v tom, že odovzdanie veci (práva) do jeho dispozície je zapríčinené
buď páchateľovou aktívnou činnosťou (uvedenie do omylu), alebo jeho nečinnosťou (využitie omylu inej
osoby). Naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu predpokladá existenciu príčinnej súvislosti
medzi omylom určitej osoby (resp. jej neznalosti všetkých podstatných skutočností) a uskutočnenou

majetkovou dispozíciou (nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam) a príčinnú súvislosť
medzi touto dispozíciou na jednej strane a škodou na cudzom majetku a obohatením páchateľa alebo
inej osoby na strane druhej.

Podľa ustanovenia § 250 odsek 1 Trestného zákona v čase spáchania skutku sa trestného činu podvodu

dopustí ten, kto ku škode cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu,
využijeniečíomylaspôsobítaknacudzommajetkuškodunienepatrnú.Kvalifikovanéskutkovépodstaty
trestného činu podľa odsek 2 až 5 ustanovenia § 250 Trestného zákona sú potom vymedzené výškou
spôsobenej škody.

Ako vyplýva zo všeobecnej dikcie skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 250 odsek 1,
odsek 3 Trestného zákona a jej zodpovedajúcej konštantnej judikatúry, osoba uvedená do omylu nemusí
byť totožná s osobou poškodeného. Na podvode môže byť zainteresovaných až päť osôb - páchateľ,
osoba uvádzaná páchateľom do omylu a konajúca v omyle, osoba prevádzajúca do omylu majetkovú
dispozíciu, poškodená a osoba obohatená. Pritom táto skutková podstata predpokladá, že majetkovou

dispozíciou, v dôsledku ktorej dôjde ku škode na cudzom majetku a k obohateniu páchateľa, či inej
osoby, urobí osoba konajúca v omyle. Nezáleží na tom, či ide o osobu, ktorú páchateľ priamo uviedol
do omylu alebo o ďalšiu osobu konajúcu na základe rovnakých skutočností rovnako v omyle. Spáchanie
trestného činu podvodu podľa § 250 Trestného zákona je podmienené okrem iného vyvolaním alebo
uvedením do omylu. K záveru o existencii takéhoto omylu však nepostačuje len zistenie, že k vyvolaniu

určitého plnenia boli poskytnuté nepravdivé údaje.

Podstatou problému v danom prípade bolo či „vydržanie“ pozemkov uvedených v notárskych
zápisniciach H zo dňa 15.12.2005, H zo dňa 16.12.2005, H zo dňa 16.12.2005, v prospech
obžalovaného, zastúpeného na základe plnomocenstiev udelených obžalovaným svedkovi R. notárovi

predložených svedkom R., bolo zo strany obžalovaného „podvodom“.

Podľa § 134 ods. 1 O.z. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa § 134ods. 3 O.z. do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca. Podľa § 862 ods. 6 O.z. ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto
zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody

o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca
mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

V zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.

Z ustanovenia § 63 Zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok platný
v čase vydania osvedčení) vyplývalo, že osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej
zápisnice. Notárska zápisnica musí obsahovať:

a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, (§ 134 Občianskeho
zákonníka), najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K
vyhláseniu účastník dokladá:
1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k
nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto

osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
výhrady,
2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že nemá k vzniku
vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady
3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu

(napr. § 11 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení zákona NR SR č. 183/1993 Z. z., zákon č. 92/1991
Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, § 17 zákona
č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení
neskorších predpisov, § 34 ods. 2 prvá veta zákona SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových

spoločenstvách v znení neskorších predpisov, zákon NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu
v znení neskorších predpisov a § 6 zákona NR SR č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách),
alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, (napr. § 34 ods. 2 druhá veta
zákona SNR č. 330/1991 Zb. v znení zákona č. 80/1998 Z. z., § 16 ods. 1 zákona NR SR č. 180/1995 Z.
z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom), že nemá k vzniku vlastníckeho

práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady
b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností
c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu.

Vydržanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou, pokojnou držbou oprávnenou osobou, ktorá
nie je vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec (vrátane bytov a
nebytových priestorov), ktorá je individuálne určená. K zákonným predpokladom vydržania patria, že
nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, po celú vydržaciu dobu musí byť

držba pokojná, bez toho, aby si niekto uplatňoval vlastnícke právo na túto vec, nepretržitosť vydržacej
doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby,
ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je
právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú
vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ

prestane byť dobromyseľný, alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.

Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva túto vec a požíva plody a úžitky
z tejto veci, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon.
Tento objektívny stav je doplnený aj subjektívnym presvedčením držiteľa, že vec, s ktorou nakladá,

alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí. V takomto prípade možno hovoriť o oprávnenej držbe, ktorá
sa od neoprávnenej držby odlišuje práve subjektívnym stavom existujúcim v psychike držiteľa, a to
jeho dobromyseľnosťou v tom, že mu vec alebo právo vskutku patrí. Oprávnená, a teda chránená
držba je výlučne takým faktickým stavom, pri ktorom sú súčasne splnené oba pojmové znaky. Súčasnevšak musí existovať úkon, ktorým bola vec držiteľovi fakticky odovzdaná do užívania. Na záver o tom,
že držiteľ nakladá s vecou ako so svojou, sa nevyžaduje zmluva ani rozhodnutie štátneho orgánu. V
každom prípade nemožno úplne určiť, či je držba oprávnená alebo neoprávnená. Tieto pochybnosti

hmotnoprávneriešiustanovenieovyvrátiteľnejprávnejdomnienke,ževpochybnostiachsapredpokladá,
že držba je oprávnená. Opodstatnenosť tejto právnej domnienky vychádza z poznatku, že dôkaz o stave
mysle držiteľa sa utvára len nepriamo, úsudkom z iných dôkazov, a z hľadiska procesného dokazovania
je preto v prípade pochybnosti vhodnejšie vychádzať z dobromyseľnosti držiteľa a dôkazné bremeno
preniesť na toho, kto namieta voči oprávnenosti držby. Dobromyseľnosť je presvedčenie nadobúdateľa,

že nekoná bezprávne, keď si napríklad prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné
presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Jedným zo základných
predpokladov oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo vykonávanie práva patria.
Dobrá viera je psychicky stav držiteľa; takýto držiteľ sa domnieva, že mu vec vlastnícky patrí, hoci
v skutočnosti tomu tak nie je. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých
možno usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené a musí trvať po celú vydržaciu dobu.

Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla skutočnosti týkajúce
sa právneho dôvodu nadobudnutia veci (práva) a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, t. j. tzv. titulu
uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby). Oprávnená držba sa nemusí
nutne opierať o existujúci právny dôvod; postačí, aby bol daný aj domnelý (putatívny) právny dôvod.
Pôjde však vždy o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu takýto

právny titul svedčí.

Na základe vykonaného dokazovania aplikujúc vyššie uvedené právne úvahy bolo zrejmé, že skutky boli
spáchané tak, že JUDr. R. prostredníctvom plnej moci, na ktorých sa mal byť podpísaný obžalovaný,
ktorého podpis bol na splnomocneniach aj úradne overený matrikárkou D. na základe nesprávneho čísla

občianskeho preukzau, hoci následne bolo znalecky overené, že podpisy na týchto splnomocnenciach
neboli pravými podpismi obžalovaného, požiadal notára A.. C. C. o vydanie osvedčení, ktoré boli
citované v skutkovej vete obžaloby (dôkazy: výpovede svedkov U. R. a A.. C.-C.), napriek tomu, že
neboli splnené podmienky vydržania vlastníckeho práva podľa § 134 Občianskeho zákonníka, pretože
pozemky, ktoré boli vydržané obžalovaným, nikdy obžalovaný ani jeho právni predchodcovia, ktorých

držbu by si mohol obžalovaný započítať (dôkazy: výpoveď obžalovaného, výpoveď svedka U. R.,
výpoveď svedka A. Cochera st., výpovede svedkov M. M., A. S., B. S., Q. S., A. E., A. C. ako aj listinné
dôkazy: rozhodnutie ONV č. XXXX/XX, osvedčenia o dedičstvách D XXX/XX, XXD XX/XXXX darovacia
zmluva medzi obžalovaným a A. E., kúpna zmluva medzi obžalovaným a A. C., oznámenia SPF, PD
N. T., Obce N. T. ako aj katastra nehnuteľností), nikdy pokojne nedržal, neužíval, nenakladal. Bolo tiež

preukázané, tak ako bolo uvedené v obžalobe, že svedok A.. U. R. vo svojom vyhlásení preukazoval, že
obžalovaný splnil podmienky vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka a že A.. R. vedome uviedol
nepravdivé skutočnosti a zároveň predložil písomné vyhlásenia zo dňa 07.11.2005, ktorých obsah sám
vyhotovil a následne ich predložil na podpis G. T., ktorý sa neoboznámil s ich obsahom (dôkaz: výpoveď
svedka G. T. ako aj jeho oznámenie).

Obžalovaný môže byť trestne zodpovedný za následok, ktorý spôsobil, len ak by ho zavinil. Zavinenie
ako obligatórny znak subjektívnej stránky trestného činu je vnútorný, psychický vzťah páchateľa
k podstatným zložkám trestného činu a je podmienkou trestnej zodpovednosti. Musí zahrňovať
všetky znaky charakterizujúce objektívnu stránku trestného činu, ale i príčinný vzťah medzi konaním

obžalovaného a jeho následkom.

Na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 250 odsek 1 Trestného zákona č.
140/1961 Zb. sa vyžaduje úmyselné zavinenie vo forme priameho alebo nepriameho úmyslu.

Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu podvodu je kľúčové
preukázanie úmyslu páchateľa. Páchateľ, ktorý iného uvádza do omylu, musí teda konať úmyselne, a to
minimálne v nepriamom úmysle, pretože ak by nevedel o tom, že inému uvádza nepravdivé informácie,
ktoré sú podkladom pre vykonanie majetkovej dispozície, nemožno hovoriť o úmyselnom uvedení iného
do omylu a ani o trestnom čine podvodu.

Žiadnym z vykonaných dôkazov nebolo preukázané, že by obžalovaný mal vedomosť o tom, že svedok
A.. U. R. bude vysporiadavať vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam prostredníctvom právneho
inštitútu vydržania uvedeného v § 134 Občianskeho zákonníka. Obžalovaný uviedol, že chcel investovaťnašetrené peniaze, preto kontaktoval svojho strýka A.. R., dôveroval mu, v danej veci sa plne na strýka
spoľahol, nejaké dokumenty mu podpísal, nevedel však aké, dokonca uviedol, že nepoznal dôvod, pre
ktorý mal G. T. záujem vysporiadať pozemky pre obžalovaného. Svedok A.. U. R. pri svojej výpovedi

zahmlilakodošlokpodpisuobžalovanéhonasplnomocneniach,tvrdil,žetietomupriniesolužpodpísané
svedok G. T.. Na spísanie osvedčenia o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním sa dostavil JUDr.
U., nie obžalovaný, tento požiadal notára o spísanie notárskej zápisnice a predložil mu k tomu všetky
potrebné dokumenty (dôkazy: originály notárskych spisov N XXX/XXXX, XXX/XXXX, XXX/XXXX). R.
bolo potrebné poukázať na skutočnosť, že z výpovede svedka JUDr. U. vyplynulo, že listiny nevyhnutné

na spísanie notárskej zápisnice o vydržaní vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam vyhotovil
a zabezpečil on sám, svedok A.. R. uviedol, že plnú moc už dostal podpísanú od G. T., obžalovaný
neprišiel s nimi do kontaktu, nepoznal ich obsah.

Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nebolo preukázané, že by obžalovaný uviedol JUDr. Františkovi
Tkáčovi, že by mu dotknuté nehnuteľnosti mali patriť na základe nejakej dohody jeho starého otca s

pôvodnými vlastníkmi.

Znalecky bolo totiž jednoznačne dokázané, že podpisy obžalovaného na splnomocneniach, ktorými mal
splnomocniť svedka U. R. na prejednanie a prevzatie osvedčenia nehnuteľností nachádzajúcich sa kat.
úz. N. T. vedené na osoby S. A., S. B., rod. L., B. L., E. E., rod. E., A. E., rod. E. a E. A. s uvedením

príslušnýchparcelnýchčísielaspoluvlastníckychpodielov,nazákladektorýchbybolomožnéeventuálne
odvodiť aj nejaký ten „podvodný“ úmysel obžalovaného a ktoré boli overené zamestnankyňou obce F.
svedkyňou D., neboli vlastnoručnými podpismi obžalovaného, obžalovaný tieto splnomocnenia udelené
svedkovi R. nikdy osobne pred matrikárkou, napriek jej výpovedi, nepodpísal (dôkaz: znalecký posudok
znalkyne Z.. Z. T. a jej výpoveď na hlavnom pojednávaní, ako aj správa ORPZ Nitra a ORPZ Martin o

číslach občianskych preukazoch).

Nebolo teda preukázané, že obžalovaný mohol vedieť, že uvádza do omylu prostredníctvom dokladov
predložených A.. R. notára, ktorý vypracoval notársku zápisnicu a vydal tzv. osvedčenia o vydržaní,
na základe ktorých bolo osvedčené vlastníctvo obžalovaného k nehnuteľnostiam a následne vykonaný

záznam jeho vlastníckeho práva. Nebol to totiž obžalovaný, kto na takéto konanie svedka A.. U. R.
nesplnomocnil.

Pre naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu je potrebné, aby boli naplnené
všetky formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu. Obžalovaný v danej veci nevykonal žiadny

právny úkon, dokonca ani nesplnomocnil A.. R. na konanie pred notárom a na prejednanie a prevzatie
osvedčenia nehnuteľností nachádzajúcich sa kat. úz. N. T., tak ako bolo uvedené v skutkových
vetách obžaloby. Obžalovaný nepoznal vlastníkov, ani ich právnych nástupcov, nepoznal ani svedka
G. T., ktorý mal tvrdiť skutočnosti uvedené v písomných vyhláseniach z 07.11.2005. Obžalovaný sa
nezúčastnil konania u notára a zo žiadnych vykonaných dôkazov nebolo preukázané, že obžalovaný mal

akúkoľvek vedomosť o spôsobe nadobudnutia vlastníctva k týmto pozemkom zo strany svojich právnych
predchodcov, resp. pôvodných vlastníkov týchto nehnuteľností vydržaním a taktiež, že mal vedomosť
o tom, aké právne náležitosti sú potrebné k vydaniu osvedčenia o vydržaní, resp. k usporiadaniu
vlastníckeho práva k týmto pozemkom. Úmysel obžalovaného týmto spôsobom uviesť do omylu
notára, resp. ďalšie osoby, napr. Slovenský pozemkový fond, prípadne právnych nástupcov pôvodných

vlastníkov, sa nedal zo žiadneho zadováženého dôkazu vyvodiť. Žiadnym vykonaným dôkazom teda
nebolo preukázané, že obžalovaný mal vedomosť o spôsobe prevodu vlastníckeho práva k dotknutým
nehnuteľnostiam zo strany svedka A.. R.. Samotný notár vo svojej výpovedi uviedol, že osvedčil
vyhlásenia A.. R., tak ako bolo uvedené v notárskych zápisniciach. Bolo preukázané, že to bol práve
svedok A.. R., ktorý zabezpečil všetky dokumenty nevyhnutné k vydaniu osvedčenia, z výpovede svedka

G. T. vyplynulo, že to bol svedok A.. R., ktorý mu pomáhal pri prepise rôznych iných nehnuteľností
a ktorý prehlásil, že podpisy na vyhláseniach boli jeho, ale on si ich neprečítal, lebo mu to svedok
A.. R. nedovolil, s obsahom v nich uvedeným nesúhlasil. Bol to práve svedok R., ktorý sa dostavil k
notárovi so splnomocneniami s „akože“ podpismi obžalovaného, svedok R. bol tou osobou, ktorá toto
nepravdivé vyhlásenie svedka T. notárovi predložila za účelom vydania osvedčenia. Na základe takto

vykonaného dokazovania nebolo možné s ohľadom na subjektívne kritérium konania obžalovaného
vyvodiť akékoľvek jeho zavinenie.Nebolo preto bez dôvodných pochybností preukázané, že obžalovaný mal úmysel obohatiť seba na
škodu cudzieho majetku tým, že iného uvedie do omylu a tým neboli naplnené všetky znaky skutkovej
podstaty tohto trestného činu. Nebolo preukázané žiadne vedomé konanie obžalovaného, vedúce k

záveru, že chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, resp. že by vedel, že svojím konaním také porušenie alebo ohrozenie môže spôsobiť a pre
prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Vina obžalovaného musí byť preukázaná bez dôvodných pochybností, musí sa opierať o dôveryhodné

a zákonné dôkazy. Súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvrdiť logickú, ničím narušenú sústavu
vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nie len spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti
žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale aj vylučuje možnosť akéhokoľvek
iného záveru. V danom prípade všetky dôkazy neposkytli podklad na rozhodnutie o vine obžalovaného.

Súd bol toho názoru, že vo veci neexistoval relevantný, priamy alebo nepriamy dôkaz, ktorý by

umožňoval súdu zákonu zodpovedajúcim spôsobom a opodstatnene dospieť k záveru, že žalovaný
skutok bol trestným činom, pretože obžalovaný nepodpísal plnomocenstvo, ktoré splnomocňovalo JUDr.
R. na vykonanie všetkých úkonov za účelom vydania osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiamcitovanýmvskutkovejveteobžalobysúmyslomvyužiťomylspočívajúcivtom,žeJUDr.
R. predložil notárovi nepravdivé tvrdenia a listiny ohľadne vydržania vlastníckeho práva obžalovaného

k citovaným nehnuteľnostiam.

Z vyššie uvedeného vyplynulo, že v trestnom konaní sa nepodarilo preukázať, že skutok, ktorý je v
obžalobe Krajského prokurátora Nitra Kv 85/11 zo dňa 01.10.2012 kvalifikovaný ako trestný čin podvodu
podľa § 250 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. (kvalifikácia vychádzala z hodnôt

pozemkov ocenenými znaleckými posudkami znalcov P.. R. M., P.. Z. D. a P.. E. D.) je trestným činom,
nakoľko nebolo preukázané naplnenie obligatórneho znaku skutkovej podstaty trestného činu, a to
stránky subjektívnej.

Súd sa nestotožnil s právnym názorom prokurátora prezentovaným v jeho záverečnej reči, v ktorej

sám navrhol obžalovaného oslobodiť podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku, že nebolo dokázané,
že skutok spáchal obžalovaný. V zmysle konštantnej judikatúry rozhodnutie podľa § 285 písmeno
b) Trestného poriadku, na základe ktorého súd obžalovaného oslobodil, bolo pre obžalovaného
priaznivejšie než oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa ustanovenia § 285 písmeno c)
Trestného poriadku, hoci závery dokazovania dávali podklad na oslobodenie obžalovaného aj podľa

§ 285 písmeno c) Trestného poriadku. Rozsah zisťovania skutkového stavu veci potrebného na
rozhodnutie súdu musí z tohto dôvodu obsiahnuť primárne alternatívu uvedenú v § 285 písmeno b)
Trestného poriadku, ktorá bola v tomto prípade tiež naplnená.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd

Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti

sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto
práva výslovne vzdal.