Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 26, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 4C/141/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111228241
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1111228241.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Adelou Unčovskou v právnej veci navrhovateľa:

Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904, so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, zastúpený:
JUDr. Gabriel Gulbiš, advokát, so sídlom Němcovej 22, 040 01 Košice proti odporcovi: Slovenská
republika, zastúpená Národnou bankou Slovenska, IČO: 30 844 789, so sídlom Imricha Karvaša 1, 813
25 Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.Navrhovateľsanávrhomdoručenýmnatunajšísúddňa02.09.2011domáhal,abysúdzaviazalodporcu

na zaplatenie sumy 2 518 648,60 Eur spolu s príslušenstvom a náhradou trov konania z titulu náhrady
škody. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozhodnutím odporcu č. OPK-7151-1/2009 zo dňa 12.05.2009
uložil ako orgán výkonu štátnej správy nad poisťovníctvom povinnosť zdržať sa nakladania s aktívami
bez predchádzajúceho písomného súhlasu odporcu, a to vo všetkých prípadoch, ak hodnota aktív, s
ktorými sa nakladá, presiahne výšku 4 000,- Eur a v tejto súvislosti zároveň povinnosť predložiť žiadosť
o udelenie každého predchádzajúceho súhlasu na prevod aktíva, ktoré presahuje 4 000,- Eur, vrátane
odôvodnenia a podkladov ku každej žiadosti. Odporca zároveň dňa 18.05.2009 vydal usmernenie k

udeľovaniu predchádzajúceho súhlasu, ktorým špecifikoval povinnosti uložené predbežným opatrením
o náležitosti žiadosti, lehotu na jej predloženie, lehotu na vybavenie žiadosti a spôsob vybavenia
žiadosti. V prípade neúplnej žiadosti stanovil, že vyzve žiadateľa, aby žiadosť doplnil a potom o nej
rozhodol. Navrhovateľ dňa 10.08.2009 obdržal od spoločnosti Meet Real, s.r.o. záväznú cenovú ponuku
na kúpu nehnuteľnosti, v ktorej mal navrhovateľ svoje sídlo za kúpnu cenu 6 200 000,- Eur, pričom
znaleckým posudkom starým desať mesiacov bola predmetná nehnuteľnosť ocenená na hodnotu 3
369 182,77 Eur. Cenová ponuka bola záväzná do 03.09.2009. Na základe uvedenej cenovej ponuky

podal navrhovateľ dňa 11.08.2009 v závere listu č. HS/284/2009 žiadosť o udelenie predbežného
súhlasu s prevodom (predajom) aktíva - budovy sídla a ústredia poisťovne za predpokladu akceptácie
návrhu na presťahovanie sa do budovy NBS. Na list navrhovateľa reagoval odporca listom zo dňa
14.08.2009 tak, že sa touto časťou žiadosti nijako procesne ani meritórne nezaoberal. Následne
navrhovateľ požiadal listom zo dňa 28.08.2009 odporcu o reakciu na celý obsah podania poisťovne
zo dňa 11.08.2009 s tým, že uviedol aj to, že berie späť podmienku uvedenú v závere podania („za
predpokladu akceptácie návrhu poisťovne na presťahovanie sa do budovy NBS“). Odporca odpovedal

listom zo dňa 03.09.2009, v ktorom uviedol, že na všetky relevantné skutočnosti v predošlom liste už
reagoval, pričom o žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu s prevodom budovy nerozhodol. Dňa
03.09.2009 z dôvodu nesprávneho úradného postupu odporcu spočívajúceho v nečinnosti, uplynula
lehota na predaj nehnuteľnosti za kúpnu cenu 6 200 000,- Eur. Listom zo dňa 03.09.2009 požiadalnavrhovateľ odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 2 518 648,60 Eur,
pričomvýškaškodybolastanovenáakorozdielmedziponúkanoukúpnoucenouatrhovoucenoubudovy
podľa posledného znaleckého posudku. Dňa 25.09.2009 obdržal vtedajší právny zástupca navrhovateľa

list NBS, v ktorom NBS uviedla, že budovu, o predaj ktorej išlo, nebolo možné predať z dôvodu, že
je súčasťou základného imania navrhovateľa, pričom žiadosť nebolo možné subsumovať pod žiadosť
podľa výroku 3. Predbežného opatrenia, ale pod žiadosť podľa § 45 ods. 1 zákona o poisťovníctve.
Navrhovateľ disponuje odborným znaleckým stanoviskom, na základe ktorého bolo konštatované, že
budova raz vložená ako majetkový podiel do základného imania poisťovne nemusí byť nepretržite

jeho súčasťou, ak prínos z jej predaja nezníži základné imanie poisťovne. Odporca vydal predmetné
predbežnéopatreniezaúčelompotrebyregulovaťnakladaniesaktívamipoisťovnevsúladesozáujmami
klientov tak, aby toto nakladanie bolo transparentné a aby poisťovňa bola kedykoľvek schopná uhrádzať
záväzky klientom. Odporca však ním samým predpísaný úradný postup porušil, keď súhlas s prevodom
aktíva neudelil, resp. žiadosťou poisťovne sa ani nezaoberal, hoci sa ňou v lehotách stanovených
odporcom zaoberať mal. Navrhovateľ poukázal na to, že základné imanie spoločnosti je z účtovného

hľadiska pasívum. Peniaze, pozemky a iné nehnuteľnosti sú aktíva, ktoré v takomto prípade kryjú
pasívum.Prevodnehnuteľnosti(aktíva)sámosebeešteneznamenázníženiezákladnéhoimania,aleiba
transformáciu aktív kryjúcich pasívum (základné imanie), pri ktorej sa z aktíva (nehnuteľnosť) stane iné
aktívum (peniaze) bez vplyvu na krytie pasíva. Valné zhromaždenie navrhovateľa však nikdy o žiadnom
znížení základného imania nerozhodlo a žiadosť podľa § 45 ods. 1 písm. b) zákona č. 8/2008 Z.z.

odporcovi neadresovalo. Príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody
navrhovateľ videl v tom, že za predpokladu dodržania úradného postupu by došlo k prevodu budovy s
tým, že oproti bežnej trhovej cene by poisťovňa navyše zarobila sumu, ktorá je predmetom žalobného
nároku. ( sp.zn. 4C 141/2011)

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 05.10.2011, v ktorom žiadal
návrh v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že Občiansky súdny poriadok vo svojej časti o
správnom súdnictve upravuje aj osobitné druhy konania, ktorých predmetom môže byť preskúmavanie
zákonnosti úradných postupov orgánov verejnej správy, ktoré nie sú rozhodnutím, a to jednak konanie
proti nečinnosti orgánu verejnej správy a jednak konanie o ochrane pred nezákonným zásahom

orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím. Zo strany navrhovateľa však nebol podaný v rámci
správnehosúdnictvažiadnynávrhažiadnymsprávnymsúdomnebolovydanénijakésúdnerozhodnutie,
ktorého predmetom by bolo preskúmavanie zákonnosti úradného postupu NBS ako orgánu dohľadu
pri výkone dohľadu nad poisťovňou vo veci tvoriacej predmet žaloby. Už tento fakt znamená, že
nebol splnený základný zákonný predpoklad na uplatnenie nároku na náhradu škody. V tejto súvislosti

zároveň poukázal na to, že zákonnosť rozhodnutí a úradného postupu orgánov verejnej správy nemajú
kompetenciu preskúmavať žiadne iné orgány okrem súdov v rámci správneho súdnictva (a výnimočne
ústavného súdu na základe ústavnej sťažnosti). Odporca vo vyjadrení ďalej uviedol, že vychádzajúc z
obsahulistupoisťovnezodňa11.08.2009,zjehoformyakoajskutočnostívňomuvedených,trvánatom,
že takto formulovaný list, aj vzhľadom na dovtedajší priebeh, spôsob a formu postupu pri požadovaní

a udeľovaní predchádzajúcich súhlasov v zmysle vydaného predbežného opatrenia a usmernenia,
ako aj vzhľadom na kontext listu a irelevantné podmienky bez vážnosti a zrozumiteľnosti kladené
NBS v súvislosti s údajnou žiadosťou o predchádzajúci súhlas, nebolo a nie je možné považovať za
relevantnúžiadosťoudeleniepredchádzajúcehosúhlasu.Navyše,vzhľadomnaskutočnosť,žedotknutá
nehnuteľnosť je zároveň vložená ako majetkový podiel do základného imania poisťovne, nebolo a nie

je možné z obsahu listu posúdiť, o akú údajnú žiadosť o predchádzajúci súhlas sa malo jednať, či v
režime predbežného opatrenia alebo podľa § 45 ods. 1 zákona o poisťovníctve. Navrhovateľ na základe
uvedeného nepreukázal údajný nesprávny úradný postup odporcu, vznik škody ani vecnú príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, rovnako nepreukázal výšku škody.

II. Návrhom doručeným súdu dňa 02.09.2011 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie 23 235 743,- Eur spolu s príslušenstvom a trovami konania titulom náhrady škody. Svoj
návrh odôvodnil tým, že Svoj návrh odôvodnil tým, že rozhodnutím odporcu č. OPK-7151-1/2009
zo dňa 12.05.2009 uložil ako orgán výkonu štátnej správy nad poisťovníctvom povinnosť zdržať sa
nakladania s aktívami bez predchádzajúceho písomného súhlasu odporcu, a to vo všetkých prípadoch,

ak hodnota aktív, s ktorými sa nakladá, presiahne výšku 4 000,- Eur a v tejto súvislosti zároveň povinnosť
predložiť žiadosť o udelenie každého predchádzajúceho súhlasu na prevod aktíva, ktoré presahuje
4 000,- Eur, vrátane odôvodnenia a podkladov ku každej žiadosti. Odporca zároveň dňa 18.05.2009
vydal usmernenie k udeľovaniu predchádzajúceho súhlasu, ktorým špecifikoval povinnosti uloženépredbežným opatrením o náležitosti žiadosti, lehotu na jej predloženie, lehotu na vybavenie žiadosti
a spôsob vybavenia žiadosti. V prípade neúplnej žiadosti stanovil, že vyzve žiadateľa, aby žiadosť
doplnil a potom o nej rozhodol. Navrhovateľ dňa 07.09.2009 obdržal od spoločnosti Meet Real, s.r.o.

záväznú cenovú ponuku na kúpu pohľadávky stanovenej znaleckým posudkom vo výške 32 189 864,-
Eur za kúpnu cenu vo výške 23 235 743,- Eur. Dlžníkom pohľadávky bol odporca, pričom právnym
dôvodom pohľadávky bola náhrada škody s odlišným priebehom škodovej udalosti ako je tomu v tomto
prejednávanom prípade. Navrhovateľ podal u odporcu dňa 07.09.2009 žiadosť o udelenie predbežného
súhlasu s prevodom (predajom) aktíva - pohľadávky, pričom nasledujúci deň uzavrel so záujemcom

o kúpu pohľadávky ako budúcim postupníkom zmluvu o budúcej zmluve o postúpení pohľadávky s
možnosťou odstúpenia budúceho postupníka od zmluvy odstúpiť, ak navrhovateľ v lehote 10 dní od
podpisuzmluvynezískaododporcusúhlasnapostúpeniepohľadávky.Odporcaodpovedallistomzodňa
11.09.2009, ktorým neudelil navrhovateľovi predchádzajúci súhlas s prevodom pohľadávky z dôvodu,
že pohľadávku ako dlžník neuznáva, pohľadávka nie je ešte súdne judikovaná a je teda sporná a o
pohľadávke prebieha súdne konanie. Dňa 17.09.2009 záujemca o kúpu pohľadávky odstúpil od zmluvy

o budúcej zmluve o postúpení pohľadávky s poukazom na neudelenie súhlasu zo strany odporcu.
Navrhovateľ listom zo dňa 17.09.2009 požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody vo výške 23 235 743,- Eur, ktorá bola stanovená ako ušlý príjem, ktorý vznikol navrhovateľovi v
dôsledku zmareného obchodu. Odporca sa k žiadosti navrhovateľa nevyjadril. Odporca vydal predmetné
predbežnéopatreniezaúčelompotrebyregulovaťnakladaniesaktívamipoisťovnevsúladesozáujmami

klientov tak, aby toto nakladanie bolo transparentné a aby poisťovňa bola kedykoľvek schopná uhrádzať
záväzky klientom. Odporca však ním samým predpísaný úradný postup porušil, keď súhlas s prevodom
aktíva neudelil iba z dôvodu, ktorý nemožno subsumovať pod účel vydaného predbežného opatrenia,
a to z dôvodu, že je zhodou okolností aj dlžníkom z pohľadávky. Odporca uplatnil jemu zverenú
verejnú moc nelegitímne, nie za účelom presadzovania verejných záujmov a verejných potrieb, ale za

účelomdomnelejochranysvojhopostaveniaakodlžníka.Príčinnásúvislosťmedzinesprávnymúradným
postupom a vznikom škody je daná tým, že za predpokladu dodržania úradného postupu by došlo k
postúpeniu pohľadávky z navrhovateľa na záujemcu o kúpu pohľadávky a tým aj k nadobudnutiu kúpnej
cenyzapohľadávkuvovýškežalovanejsumy,zároveňvýlučnezdôvodunesúhlasuodporcusprevodom
pohľadávky došlo k odstúpeniu záujemcu o kúpu pohľadávky od zmluvy o budúcej zmluve o postúpení

pohľadávky a tým aj k zmareniu celého pre navrhovateľa výhodného obchodu. (sp.zn. 4C 144/2011)
Odporca sa k návrhu vyjadril na pojednávaní konanom dňa 27.11.2014, a v rámci prednesu uviedol, že
realizácia práva na náhradu škody je možná iba za predpokladu, že nesprávny úradný postup bol zistený
a konštatovaný v rámci konania podľa ustanovení o správnom súdnictve. Okrem iného, pohľadávka, o
ktorej prevod išlo, nikdy neexistovala, čo napokon konštatoval aj súd v zatiaľ neprávoplatnom rozsudku

zo dňa 02.04.2012. Odporca predmetnú pohľadávku nikdy neuznal, ani ju nemohol uznať, v opačnom
prípade by išlo o nulitný akt, a z toho dôvodu preto ani nedošlo k udeleniu súhlasu.

Súd uznesením zo dňa 30.05.2012, č.k. 4C 141/2011-110 spojil na spoločné konanie právne veci
účastníkov konania vedené pod sp.zn. 4C 141/2011 a 4C 144/2011 a po právoplatnosti uznesenia boli

vedené pod sp.zn. 4C 141/2011.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi: odborné vyjadrenie k predaju budovy,
odpoveď odporcu zo dňa 04.09.2009, 03.09.2009, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, žiadosť o zaujatie stanoviska zo dňa 28.08.2009, odpoveď zo dňa 14.08.2009,

podanie zo dňa 11.08.2009, záväzná cenová ponuka zo dňa 10.08.2009, znalecký posudok č.
101/2009 zo dňa 02.10.2008, výzva na doplnenie žiadosti zo dňa 14.05.2009, usmernenie k
udeľovaniu predchádzajúceho súhlasu zo dňa 18.05.2009, rozhodnutie NBS zo dňa 12.05.2009, č.
OPK-7151-1/2009, rozhodnutie NBS zo dňa 28.07.2010, č. OPK-7151-8/2009, odstúpenie od zmluvy o
budúcej zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 17.09.2009, oznámenie o neudelení predchádzajúceho

súhlasu zo dňa 11.09.2009, zmluva o budúcej zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 08.09.2009,
žiadosť o predchádzajúci súhlas s prevodom aktíva zo dňa 07.09.2009, záväzná cenová ponuka a
ostatné navrhované podmienky kúpy pohľadávok zo dňa 07.09.2009, ako aj ostatným obsahom spisu,
z ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

I. Národná banka Slovenska, útvar dohľadu nad finančným trhom rozhodnutím č. OPK-7151-1/2009
zo dňa 12.05.2009 rozhodla o uložení predbežného opatrenia, na základe ktorého okrem iného uložila
navrhovateľovi zdržať sa nakladania s aktívami bez predchádzajúceho písomného súhlasu Národnejbanky Slovenska a to vo všetkých prípadoch, ak hodnota aktív, s ktorými sa nakladá, presiahne výšku
4 000,- Eur v rámci jedného úkonu.

Viceguvernér Národnej banky Slovenska vydal dňa 18.05.2009 pod č. OPK-7151-6/2009 usmernenie
k udeľovaniu predchádzajúceho súhlasu, v ktorom boli stanovené obsahové náležitosti žiadosti, ktoré
navrhovateľ podával v rámci vydaného predbežného opatrenia, lehotu na podanie žiadosti, postup
banky v prípade ak žiadosť nebude obsahovať predpísané náležitosti (vyzve poisťovňu, aby odstránila
nedostatky žiadosti alebo doplnila žiadosť a určí poisťovni na to lehotu) ako aj povinnosť banky zaslať

navrhovateľovi bez zbytočného odkladu oznámenie po vyhodnotení všetkých skutočností.

Navrhovateľvpodanízodňa11.08.2009adresovanomNárodnejbankeSlovenskaokreminéhopožiadal
o predbežný súhlas s predajom budovy sídla a ústredia poisťovne za predpokladu akceptácie návrhu
poisťovne na presťahovanie sa do budovy NBS.

Odporca odpovedal na podanie navrhovateľa zo dňa 11.08.2009 listom zo dňa 14.08.2009.

Navrhovateľ listom zo dňa 28.08.2009 požiadal NBS o zaujatie stanoviska k svojmu podaniu zo dňa
11.08.2009, nakoľko neobdržal relevantnú odpoveď v zmysle príslušných noriem a právnych aktov, ktoré
súpreňuzáväzné.Zároveňvlisteuviedol,žeberiespäťpodmienkuuvedenúvzáverepodaniavyjadrenú

slovami „za predpokladu akceptácie návrhu poisťovne na presťahovanie sa do budovy NBS“.

V liste zo dňa 03.09.2009 adresovanom navrhovateľovi NBS oznámila, že po dôkladnom preštudovaní
žiadosti zo dňa 11.08.2009 reagovala na všetky relevantné skutočnosti v liste č. ODO-11847/2009, v
ktorom uviedla všetky informácie a vysvetlenia týkajúce sa výkonu dohľadu na mieste.

Navrhovateľ požiadal odporcu žiadosťou zo dňa 03.09.2009 o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody vo výške 2 518 648,60 Eur.

II. Navrhovateľ podaním zo dňa 07.09.2009 požiadal NBS o predchádzajúci súhlas s prevodom aktíva

- pohľadávky, ktorú mal navrhovateľ voči dlžníkovi Slovenskej republike - Národnej banke Slovenska z
titulu neuhradeného nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci.

NBS listom zo dňa 11.09.2009 oznámila navrhovateľovi, že predchádzajúci súhlas s prevodom aktíva -
postúpením pohľadávky neudeľuje z dôvodu, že pohľadávka je predmetom súdneho konania, pričom v

tejto veci nebolo právoplatne rozhodnuté, NBS uvedenú pohľadávku neuznáva, existencia pohľadávky
nie je potvrdená, jej existencia je sporná a spochybniteľná, a to až do právoplatného rozhodnutia
kompetentného orgánu.

Navrhovateľovi bola spoločnosťou Meet Real, s.r.o. poskytnutá dňa 07.09.2009 záväzná cenová ponuka

a ostatné navrhované podmienky kúpy pohľadávok, z torej vyplýva, že pohľadávku voči dlžníkovi -
Slovenskej republike - NBS z titulu neuhradeného nároku na náhradu škody odkúpi za cenu 23 235
743,- Eur.

Navrhovateľ ako postupca uzatvoril dňa 08.09.2009 so spoločnosťou Meet Real, s.r.o. ako postupníkom

zmluvu o budúcej zmluve o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej do 10 dní od podpisu zmluvy
osobitnou zmluvou o postúpení pohľadávok budúci postupca postúpi pohľadávku voči dlžníkovi -
Slovenskej republike - NBS na budúceho postupníka za odplatu 23 235 743,- Eur.

Spoločnosť Meet Real, s.r.o. listom zo dňa 17.09.2009 odstúpil od zmluvy o budúcej zmluve o postúpení

pohľadávok z 08.09.2009 z dôvodu neudelenia predchádzajúceho súhlasu na vykonanie prevodu aktíva
Národnou bankou Slovenska.

Podľa § 3 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom.Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona účinného v čase vzniku namietaného úradného postupu štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že návrh
navrhovateľa nie je dôvodný.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je
existencia nesprávneho úradného postupu, existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a
nesprávnym úradným postupom.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v prípade nároku navrhovateľa na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorý mal spočívať v nečinnosti správneho orgánu,
ktorý nerozhodol o žiadosti navrhovateľa o udelenie predchádzajúceho súhlasu s prevodom aktíva
(prevodom budovy) ako aj v postupe správneho orgánu, ktorý neudelil predchádzajúci súhlas s
prevodom aktíva (postúpením pohľadávky) nemožno konštatovať existenciu nesprávneho úradného

postupu. Súd vychádzal z právneho názoru, že podkladom a právnym základom pre priznanie
náhrady škody za nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti orgánu verejnej moci, prípadne
nesprávnosti jeho postupu, môže byť iba konštatovanie takéhoto nesprávneho úradného postupu v
konaní zákonom určeným orgánom, čo v danom prípade predstavuje súd konajúci podľa piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku. V danom prípade išlo o čiastkové postupy Národnej banky Slovenska

- udeľovanie predchádzajúceho súhlasu na nakladanie s aktívami v rámci vydaného právoplatného
rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia. Jednotlivé súhlasy/nesúhlasy NBS však nemali charakter
rozhodnutia. Nepochybne však celý proces dohľadu nad poisťovníctvom je konaním správnym, a
teda sa neho vzťahujú príslušné predpisy procesného charakteru (správny poriadok a piata časť
Občianskeho súdneho poriadku). V danom prípade (keďže ide o správne konanie) je preto potrebné,

aby pred uplatnením náhrady škody voči štátu riadne a prednostne prebehlo správne konanie, v
ktorom by účastník mohol dosiahnuť nápravu (a prípadne by dosiahol aj skonštatovanie nesprávneho
úradného postupu). V opačnom prípade by išlo o zásah všeobecného súdu do preskúmavania postupu
orgánov verejnej správy, ktoré prináleží iba správnemu súdnictvu. Až v prípade takto skonštatovaného
nesprávneho úradného postupu by bolo možné rozhodovať o prípadnej škode, ktorá vznikla v priamej

príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. V prípade prvého nároku navrhovateľa bolo
potrebné postupovať podľa štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (konanie proti
nečinnosti orgánu verejnej správy) a v prípade druhého nároku navrhovateľa podľa piatej hlavy piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku (konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej
správy).

Vzhľadom k uvedenému, keď neboli na vyvodenie zodpovednosti štátu kumulatívne splnené zákonom
stanovené podmienky (absencia nesprávneho úradného postupu), súd nárok navrhovateľa ako
nedôvodný zamietol bez potreby skúmania splnenia ďalších podmienok uplatňovaného nároku.

Na záver súd konštatuje, že aj v prípade, ak by súd nedospel k vyššie uvedenému právnemu názoru,
ohľadom nároku navrhovateľa, vychádzajúceho z nečinnosti správneho orgánu by nebolo možné
rozhodnúť v prospech navrhovateľa a uplatňovaný nárok mu priznať pre absenciu priamej príčinnej
súvislosti medzi úradným postupom a vznikom škody. Ak by aj súd vyhodnotil nevydanie súhlasu s
prevodom aktíva ako nečinnosť správneho orgánu (a teda ako nesprávny úradný postup), nemožno

vyvodiť, že pri postupe stanovenom v usmernení (výzva správneho orgánu na doplnenie žiadosti alebo
odstránenie vád žiadosti) by následne skutočne došlo k udeleniu súhlasu a zároveň aj k uzatvoreniu
zmluvy o prevode budovy navrhovateľa (vzhľadom na lehoty stanovené v usmernení ako aj v cenovej
ponuke).O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého vznikol odporcovi ako plne
úspešným účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi ako neúspešnému

účastníkovi konania. Nakoľko odporca si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len dôvodmi
uvedenými v § 205, ods. 2 O. s. p. Podľa § 205 ods. 2 0bčianskeho súdneho poriadku odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že účastník svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti
nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.