Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/337/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210208494
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2210208494.2

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátu:Mgr.RenátaGavalcováasudkýň:JUDr.
Eva Barcajová a JUDr. Bibiána Ťažiarová v právnej veci žalobcu: Ing. B. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. X, A., zastúpený advokátom: JUDr. Ľubomír Hlbočan, AK so sídlom Vajnorská 20, Bratislava, proti
žalovanému: K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. K. č. XX, zastúpený advokátkou: JUDr. Eva Skáčaniová,
AK so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda, o zaplatenie zmluvnej pokuty, o odvolaní

žalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduDunajskáStredazodňa21.júna2016,č.k.5C/66/2010-340,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú

pokutu vo výške 0,1% denne zo sumy 21.090,80 USD od 08.06.2007 do 27.09.2009 do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania titulom
zaplateného súdneho poplatku vo výške 504 eur, zálohu na znalecké dokazovanie 500 eur a trovy
právneho zastúpenia 4.896,67 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 544 ods. 1, § 100, § 101, § 103 Občianskeho

zákonníka, § 142 Občianskeho súdneho poriadku.

3. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal z toho skutkového stavu, že žalobca poskytol
žalovanému dňa 26.10.1998 pôžičku, ktorú sa v zmysle čl. II zmluvy o pôžičke zaviazal žalovaný vrátiť
najneskôr do 27.09.1999 v splátkach podľa čl. III a to prvá splátka vo výške 9.836 USD najneskôr do
12.04.l999 a druhá splátka 11.728,- USD najneskôr do 27.09.l990. V zmysle čl. V zmluvy o pôžičke

si účastníci dohodli zmluvnú pokutu pre prípad omeškania dlžníka s vrátením celého dlhu a to vo
výške 1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Žalovaný uznal v Notárskej zápisnici N 135/98,
NZ 135/98 zo dňa 26.10.1998, pohľadávku žalobcu čo do istiny, v dôsledku tejto skutočnosti súd
vo veci exekučného konania 8Er/520/2010 zamietol žiadosť o udelenie poverenia v časti vymoženia
zmluvnej pokuty vo výške 1% zo sumy 21.564 USD za každý deň omeškania od 19.05.2007 až do
zaplatenia, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 29.06.2010. Žalobca podal návrh ohľadne

zaplatenia istiny 21.564 USD na základe Notárskej zápisnice NZ 135/98 zo dňa 26.10.1998 u súdneho
exekútora dňa 20.05.2010 a exekútor podal žiadosť o vydanie poverenia na súd dňa 21.05.2010. Dňom
30.6.2010 žalovaný cestou právneho zástupcu podal návrh na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že
nenastala vykonateľnosť exekučného titulu, keď poukázal na pokladničný doklad zo dňa 29.03.l999 na
sumu 900.000 Sk a sumu 19.500 Sk poukázal poštovou poukážkou na adresu žalobcu dňa 27.09.l999.
Exekučné konanie doposiaľ nebolo právoplatne ukončené. Z dôvodu spochybnenia pravosti podpisu

žalobcom na výdavkovom pokladničnom doklade s dátumom 29.03.1999, súd v prejednávanej veci
nariadil znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectva. Zo záverov znaleckého posudku číslo 1/2012vyhotovenom dňa 22.02.2013 znalcom Vladimírom Rusnákom vyplýva, že podpis na pokladničnom
doklade zo dňa 29.03.l999 na sumu 900.000 Sk s priezviskom V. nie je pravým podpisom B. V..

4. Vecne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že v zmysle čl. V zmluvy o pôžičke si
účastníci dohodli zmluvnú pokutu pre prípad omeškania dlžníka s vrátením celého dlhu a to vo výške
1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Zo záverov znaleckého posudku z odboru písmoznalectva
bolo jednoznačne preukázané, že žalobca neprevzal plnenie od žalovaného na základe pokladničného
dokladu zo dňa 29.03.1999, ktorým mal žalovaný zaplatiť sumu 900.000 Sk. Tým mal súd preukázané,

že žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke o zaplatení prvej splátky najneskôr
do 12.04.1999. Rovnako žalovaný nezaplatil ani druhú splátku do 27.09.1999 a týmto dňom došlo
k porušeniu dojednania zmluvy o pôžičke povinnosť splniť celý dlh, čo žalovaný tým dňom porušil
opakovane a aj právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, ako v tomto prípade každým dňom omeškania.
Premlčacia doba začína plynúť pri každom porušení povinnosti a trvá až do zaplatenia pohľadávky.
Dňom 26.10.1998 uznal žalobca pohľadávku žalovaného do notárskej zápisnice s tým, že celý dlh

mal zaplatiť ku dňu 27.09.1999. Žalobu na súd podal dňa 08.06.2010. Nezaplatením druhej splátky
27.09.1999sažalovanýdostaldňomnasledujúcimdoomeškaniasozaplatenímceléhodlhu28.09.1999.
V dôsledku uznania dlhu desaťročná premlčacia doba uplynula ku dňu 27.09.2009. Trojročná premlčacia
dobavrámciplynutiapremlčacejdobyvráteniapeňažnejčiastkynebolapotompremlčanáod08.06.2007
do 27.09.2009. Žalobca si v tomto konaní uplatnil časť zmluvnej pokuty od 08.06.2007 do 27.09.2009,

ktorý nárok vznikol ešte pred uplynutím premlčacej doby zabezpečenej povinnosti a ktorý bol na súde
uplatnený v zákonnej trojročnej premlčacej dobe od vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a ešte
v čase, keď nebola premlčaná zabezpečená časť pohľadávky, v dôsledku čoho nárok žalovaný. Súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty 0,1% denne z istiny 21.564 USD od 08.06.2007
do 27.09.2009. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 OSP a úspešnému žalobcovi priznal

náhradutrovprávnehozastúpeniavovýške4.596,67eur,náhraduzazaplatenýsúdnypoplatokvovýške
504 eur a zálohu na znalecké dokazovanie vo výške 500 eur.

5. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal v celom rozsahu odvolanie žalovaný prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak,

že žalobu v celom rozsahu zamietne, resp. z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm.
b) CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že závery
súdu prvej inštancie sú nepreskúmateľné a nedostatočne skutkovo i právne objasnené, keď súd v
napadnutom rozhodnutí v závere poukazuje na to, že žalobcovi vznikol nárok ešte pred uplynutím

premlčacej doby zabezpečenej povinnosti, ktorý bol na súde uplatnený v zákonnej trojročnej premlčacej
dobeodvznikunárokunazaplateniezmluvnejpokutyaeštevčase,keďnebolapremlčanázabezpečená
časť pohľadávky v dôsledku čoho nárok žalovaný. Tento záver nie je logický vzhľadom na to, že
súd prvej inštancie nepochybne poukázal na zročnosť prvej splátky 12.04.1999 (správne 13.04.1999)
a na zročnosť druhej splátky do 27.09.1999 a premlčacia doba začala plynúť pri každom porušení

povinnosti a trvá až do zaplatenia pohľadávky. Je nepochybné, že hlavný záväzok bol premlčaný aj pri
jeho uznaní formou notárskej zápisnice a to 27.09.2009. Aj súd prvej inštancie zdôraznil akcesorickú
povahu zmluvnej pokuty, t.j. že tento zabezpečovací záväzok sa viaže na hlavný záväzok. Odvolateľ
je toho názoru, že námietka premlčania, bola ním oprávnene vznesená a súd prvej inštancie nevyvodil
zo zistených dôkazov správne skutkové zistenia a vec nesprávne právne posúdil. Jeho rozhodnutie

je nepreskúmateľné, nepresvedčivé a nemôže preto zodpovedať spravodlivému procesu. Napokon
odvolateľ namietal aj samotný výrok napadnutého rozsudku, z ktorého je zrejmé, že ide o zmluvnú
pokutu, ktorá je presne špecifikovaná, a teda ide o žalobu o plnenie, ktoré bolo možné vyjadriť presnou
sumou zodpovedajúcou takto vypočítanej zmluvnej pokute.

6. K odvolaniu žalovaného zaslal písomné vyjadrenie žalobca, v ktorom žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Je toho názoru, že súd prvej
inštancie podrobne a dôsledne odôvodnil svoj rozsudok a tomuto nemožno vytknúť nepreskúmateľnosť,
tak ako to nedôvodne uvádza žalovaný vo svojom odvolaní. V čase podania návrhu na začatie konania
existovala nepremlčaná časť zmluvnej pokuty vo výške, ktorá mnohonásobne prevyšovala výšku

uplatneného nároku a uplatnená časť nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty zjavne nebola premlčaná.
Ak by aj bol v tomto konaní uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vyčíslený peňažnou čiastkou
vo výške 17.758,45 USD, výška tejto uplatnenej časti zmluvnej pokuty je len malým zlomkom celej
nepremlčanej časti dojednanej zmluvnej pokuty vo výške 161.158,42 USD vypočítanej ako 1% denne zosumy 9.836 USD za obdobie od 08.06.2007 do 13.04.2009 a 1% zo sumy 11.254,80 USD od 08.06.2007
do 27.09.2009. V čase podania návrhu na začatie konania žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty, ktorá mala prestať plynúť až zaplatením zabezpečenej pohľadávky a nebolo žalobcovi

ani súdu známe, že žalovaný namietne premlčanie uplatneného nároku od 28.09.2009 a nebolo známe,
ako súd posúdi túto námietku premlčania, a z toho dôvodu žalobca uplatnil svoj nárok vo veci samej
aj v trovách v správnej forme a v správnej výške.

7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),

ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo
podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto

postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne §
362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutievydané(§201Občianskehosúdnehoporiadkuúčinnéhovčasepodaniaodvolania,aktuálne
§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania,
aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania,

aktuálne§365Civilnéhosporovéhoporiadku)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolaciedôvody
(§ 205 ods. 2 písm. c), f) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, ktoré majú
ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. e), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok v napadnutých
častiach v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd

prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné
rozsudok súdu prvej inštancie spolu so závislým výrokom o náhrade trov konania zrušiť (§ 389 ods. 1
písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

9. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie vedeného pod sp.zn. 5C/66/2010 je návrh žalobcu,
ktorým sa domáha od žalovaného zaplatenia úroku z omeškania vo výške 17,6% ročne z nesplatenej
istiny vo výške 21.564 USD od 28.09.1999 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne zo

sumy 21.564 USD od 28.09.1999 do zaplatenia.

10. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne zo sumy
21.090,80 USD od 08.06.2007 do 27.09.2009, a to s prihliadnutím na odvolacie námietky žalovaného,

že ním vznesená námietka premlčania uplatneného nároku bola vznesená oprávnene a dôvodne, avšak
súd prvej inštancie nevyvodil zo zistených dôkazov správne skutkové zistenia a vec aj nesprávne právne
posúdil a taktiež závery súdu prvej inštancie sú nepreskúmateľné a nedostatočne skutkovo i právne
objasnené.

11. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nezaplatením druhej splátky 27.09.1999 sa
žalovaný dostal dňom nasledujúcim do omeškania so zaplatením celého dlhu 28.09.1999. V dôsledku
uznania dlhu desaťročná premlčacia doba uplynula ku dňu 27.09.2009. Trojročná premlčacia doba v
rámci plynutia premlčacej doby vrátenia peňažnej čiastky nebola potom premlčaná od 08.06.2007 do27.09.2009. Žalobca si v tomto konaní uplatnil časť zmluvnej pokuty od 08.06.2007 do 27.09.2009,
ktorý nárok vznikol ešte pred uplynutím premlčacej doby zabezpečenej povinnosti a ktorý bol na súde
uplatnený v zákonnej trojročnej premlčacej dobe od vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a ešte

v čase, keď nebola premlčaná zabezpečená časť pohľadávky, v dôsledku čoho nárok žalovaný.

12.Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhorozsudkusúduprvejinštancieakoajceléhoobsahuspisu,
dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku vykazuje znaky nepreskúmateľnosti.

13. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným

súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

15. Podľa § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancievodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalazakýchdôvodov,
ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne

vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú

rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a

rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov

(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

18. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania / strany, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného
rozhodnutia (§ 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie), pričom účastníkovi konania / strane musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky

a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka / strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenia sa totiž chápu
aj z hľadiska práv účastníka konania / strany na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti,
a tieto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára
1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musíuviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa
môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra
Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania /

strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti
Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a
rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva

na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Ústavný súd vo
svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže
obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti
Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

19. Súčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými

relevantnými námietkami účastníka konania. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníka
konania spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia ( pozri uznesenie NS SR sp.zn. 8 Sžo/191/2010).
Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,
spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť
rozhodnutiaakocelku,ktorámôžebyťdôsledkomobsahovejagramatickejnezrozumiteľnosti,neurčitosti

alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa
o zmätočné rozhodnutie. O takýto prípad išlo i v prejednávanej veci, keďže z celkového kontextu
odôvodnenia napadnutého rozsudku sú zrejmé vyššie uvedené pochybenia pri jeho odôvodňovaní.

20. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že rozhodnutie

nespĺňa požiadavky obsiahnuté v ustanovení 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie (akt. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku) na riadne
odôvodnenie rozsudku. Jedná sa o závažné procesné pochybenie, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu
práva žalobcu na spravodlivý proces a zároveň k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom (písomné
vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,

v ňom uvedené skutkové zistenia si navzájom obsahovo odporujú), pričom pod odňatím možnosti konať
pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje strane realizáciu tých procesných
práv a právom chránených záujmov, ktoré jej procesný predpis priznáva na zabezpečenie práv a
oprávnených záujmov. Porušením uvedeného práva na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej
sa strane (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom)

odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky
s jeho dôvodmi).

21. Odvolací súd tak dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v žiadnom
prípade nenapĺňa sledovaný účel, ktorým je opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť záverečného

úsudku súdu. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť,
že nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí
byť v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b)
Civilného sporového poriadku); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej
inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy tiež pre zachovanie princípu

dvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku, ktoré
odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ani na jeho zrušenie
(§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia,čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť. Odvolací súd
považuje za potrebné uviesť, že nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity
súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko

úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej
náročnýmdoplnenímalebozopakovanímdokazovania,čovylučovaloprípadnérozhodnutieodvolacieho
súdu s konečnou platnosťou. Ak by odvolací súd svoje rozhodnutie nepredvídateľne založil na iných
právnych záveroch než súd prvého stupňa, porušil by právo účastníkov na spravodlivý proces a v
skutočnosti by im odňal právo namietať správnosť právneho názoru súdu na inštančne vyššom súde. K

novým právnym záverom odvolacieho súdu by sa účastníci nemali možnosť vyjadriť, prípadne predložiť
novédôkazy,ktorézhľadiskadoterajšíchzáverovsúduprvéhostupňa,sanejavilivýznamné.Akodvolací
súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa,
musírozhodnutieprvostupňovéhosúduzrušiťavecmuvrátiťnaďalšiekonanie.Požiadavkedôsledného
rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania tak odvolací súd
mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Inak by odvolací súd znemožnil účastníkom realizáciu

ich procesných práv, lebo by im odoprel možnosť prieskumu nových, z pohľadu záverov súdu prvého
stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska posúdenia odvolacím súdom rozhodujúcich záverov,
čím by účastníkom odňal možnosť konať pred súdom (mutatis mutandis porovnaj rozhodnutie NS SR
sp. zn. 2 Cdo 276/2007).

22. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkových zistení, vyplývajúcich z
vykonanéhodokazovania,ktoréneboliodvolateľomnamietanéazktorýchnáslednevychádzaliodvolací
súd, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 26.10.1998 uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe
ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi pôžičku vo výške 21.564,- USD. V zmysle

čl. 1. sa zaviazal žalovaný požičanú sumu v plnej výške vrátiť žalobcovi k rukám veriteľa v lehote do
27.09.1999 v splátkach podľa čl. 3. Podľa čl. 3. sa sporové strany dohodli, že pôžička bude bezúročná a
je splatná v lehote do 27.9.1999 v splátkach: prvá splátka vo výške 9.836,- USD do 12.04.1994, druhá
splátka vo výške 11.728,- USD do 27.09.1999. V zmysle čl. 5. si dohodli účastníci konania zmluvnú
pokutu pre prípad omeškania dlžníka s vrátením celého dlhu a to vo výške 1 % za každý deň omeškania,

s povinnosťou úhrady nákladov vymáhania a inkasom dlžnej čiastky po dátume splatnosti vrátane
zmluvnej pokuty. V zmysle notárskej zápisnice, spísanej na notárskom úrade JUDr. Jany Horváthovej,
dňa 26.10.1998 pod č. N 135/1998, NZ 135/1998 bolo osvedčenie o vyhlásení a uznaní dlhu a súhlase
dlžníka s exekúciou, v ktorom dlžník K. G. vyhlásil, že dňa 26.10.1998 uzavrel so B. V. zmluvu o pôžičke,
uzavretú podľa § 657 a násl. Občianskeho zákonníka. V bode 2. tejto notárskej zápisnice žalovaný

vyhlásil, že mu bola poskytnutá pôžička vo výške 21.569,- USD a v bode 3. ako osoba povinná vyhlásil,
že tento svoj dlh v plnom rozsahu čo do základu výšky uznáva. V bode 4. vyhlásil, že pôžičku opísanú
v čl. 1. sa zaväzuje splatiť do 27.09.1999 podľa splátkového kalendára uvedeného v čl. 3. Zmluvy o
pôžičke, ktorá je súčasťou tejto notárskej zápisnice označená ako príloha č 1.

23.Vzhľadomnavznesenéodvolacienámietkyžalovanéhovprejednávanejveciideoposúdenieotázky,
či žalovaným vznesená námietka premlčania umožňuje súdu priznať žalobcovi právo na uplatnenú
zmluvnú pokutu.
24. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.
25. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132
Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie, podľa ktorého

súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany.
Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak
nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti,
zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje
hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm.d) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie (aktuálne §
365 ods. písm. f) Civilného sporového poriadku) je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri
hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel.

Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho
skutkovými závermi.

26. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

27. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

28. Zo znenia odseku 1 vyplýva, že predpokladom pre vznik zabezpečenia záväzku zmluvnou pokutou

je zmluva, na základe ktorej veriteľ a dlžník sa dohodnú na tom, že účastník záväzkového vzťahu,
ktorý porušil dohodnutú zmluvnú povinnosť, zaplatí zmluvnú pokutu, a to aj vtedy, keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Ustanovenia § 544 ods. 2 pre platnosť dojednania
zmluvnejpokuty predpokladajú,žezmluvabolauzavretávpísomnejformeavzmluvebolaurčenávýška
pokuty alebo bol určený spôsob jej určenia. Absencia čo len jedného z uvedených predpokladov má za

následok neplatnosť zmluvy, dojednania zabezpečenia záväzku (zmluvnej pokuty) podľa § 40 ods. 1, §
37 ods. 1 OZ, nie však neplatnosť samotného hlavného záväzku. K samotnej dohode o zabezpečení
splnenia záväzku môže dôjsť už pri vzniku samotného hlavného záväzku, ale aj v jeho priebehu a to bez
zreteľa na to, či hlavný záväzkový vzťah vznikol zmluvou alebo zo zákona. Zmluvná pokuta z hľadiska
charakterumátotižsamostatnýzáklad.Niejepríslušenstvompohľadávky (pretoniejevylúčenésúčasné

dojednanie aj zmluvných úrokov) vyplývajúceho z hlavného záväzkového vzťahu, hoci účelovo je s
týmto vzťahom nerozlučne spojená. Právo na plnenie zo zmluvnej pokuty môže vzniknúť iba za trvania
hlavného záväzkového vzťahu. Na strane druhej, ak však právo zo zmluvnej pokuty vzniklo za trvania
hlavného záväzkového vzťahu, právo na plnenie zo zmluvnej pokuty trvá aj vtedy, ak hlavný záväzkový
vzťah zanikol.

29. Zmluvná pokuta je svojim charakterom zodpovednosťou za zavinenie. Zákonný princíp zavinenia
je však možné zmluvne vylúčiť a dohodnúť zodpovednosť povinnej osoby a to aj vtedy, ak nesplnenie
povinnosti zodpovedná osoba nezavinila. Zaplatenie zmluvnej pokuty nemá za následok zánik hlavného
záväzkového vzťahu a ani nemá bez ďalšieho za následok možnosť odstúpiť od zmluvy a splniť hlavnú

záväzkovú povinnosť riadne a včas. Vo svojej podstate ide o zmluvnú sankciu za nesplnenie povinnosti,
ktorú povinná osoba musí zaplatiť aj vtedy, ak oprávnenej osobe nevznikne nesplnením povinnosti
žiadna škoda. Ak však porušením povinnosti vznikne škoda, platí osobitná právna úprava uvedená v
ustanoveniach § 545 OZ.

30. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu
záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju
zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie, t.j. pokutu.
Dojednaná zmluvná pokuta má teda predovšetkým čeliť porušeniu povinností (funkcia prevenčná), lebo
ak bude zabezpečená povinnosť splnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Okrem toho

zmluvná pokuta má aj funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane
veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však zmluvná
pokuta môže zahŕňať aj ďalšie sumy, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil,
pričom zmluvná pokuta je nezávislá od vzniku škody (pozri rozsudok NS SR z 30.09.2008 sp. zn.
2Cdo/172/2007). Dojednanie pokuty a jej výšky sú zásadne vecou vzájomnej dohody strán, čo však

neznamená, že by v každom jednotlivom prípade mohla byť dohodnutá v neobmedzenej (neprimeranej)
výške. Pri úvahe o platnosti dojednania o zmluvnej pokute je potrebné skúmať, aké dôvody viedli
konajúce osoby na dojednanie zmluvnej pokuty, ktorá výrazne presahuje výšku škôd (najmä ušlého
zisku), ktoré je možné očakávať v súvislosti s porušením zabezpečenej zmluvnej povinnosti a či tieto
dôvody sú oprávnené takú výšku zmluvnej pokuty ospravedlniť. Skutočnosť, že zmluvná pokuta výrazne

prevyšujevzniknutúškodu,spôsobujeneplatnosťprerozporsdobrýmimravmi(pozrirozhodnutieNSČR
sp.zn. 26Cdo/3968/2013). Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej povinnosti z hľadiska dobrých
mravov je nutné zvážiť funkciu zmluvnej pokuty (preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú). V súvislosti s
výškou zmluvnej pokuty je tiež potrebné, aby pokuta zahŕňala všetky škody, ktoré možno rozumne vdanom konkrétnom vzťahu s porušením určitej povinnosti očakávať a musí mať dostatočnú, nie však
prehnanú motivačnú výšku. Zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku skutočne vzniknutej
škody je neprimeraná a pre rozpor s dobrými mravmi neplatná.

31. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

32. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

33. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený
subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej
dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe

nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu
vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie,
kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vznáša do
záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený
bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania

sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí
o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým). Námietka premlčania predstavuje
spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní
svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu
svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré

zodpovedajú účelu premlčania. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane
až vtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti: a/ uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia
doba), b/ nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby, c/ povinný
subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania.

34. Ak uplynula zákonom určená premlčacia doba a veriteľ v nej svoje právo na súde nevykonal,
nevykonané právo sa premlčí. Dlžníkovi, ktorý je aj naďalej povinný svoj dlh splniť, vzniklo oprávnenie
vzniesť v konaní po márnom uplynutí premlčacej doby námietku premlčania; v dôsledku toho dôjde k
zániku nároku veriteľa, tzn. že jeho právo nie je súdne vymáhateľné. Premlčaním samo subjektívne
právo veriteľa nezaniká, existuje a trvá ďalej oslabené o nárok (tzv. naturálne obligácie). Pre záver, či je

právo premlčané, nestačí len stanoviť dĺžku premlčacej doby, ale je nutné stanoviť tiež počiatok jej behu.
Pri všeobecnej trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Obč. zák. platí, že začína plynúť odo dňa, keď
sa právo mohlo (objektívne posudzované) vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď sa
právo mohlo dôvodne uplatniť podaním žaloby na súde, tj. kedy sa stalo nárokom (actio nata). Actio nata
nastáva spravidla splatnosťou dlhu, teda dňom, kedy mal dlžník prvýkrát splniť dlh. Splatnosť, tj. doba

splnenia záväzku dlžníkom, je stanovená dohodou, právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí. Ak
nie je takto určená, nastane prvého dňa po tom, čo veriteľ o plnení dlžníka požiada (§ 563 Obč. Zák.).

35.Vpreskúmavanejvecisisporovéstranyvčl.5.Zmluvyopôžičkezodňa26.10.1998 dohodlizmluvnú
pokutu pre prípad omeškania dlžníka s vrátením celého dlhu vo výške 1 % za každý deň omeškania,

s povinnosťou úhrady nákladov vymáhania a inkasom dlžnej čiastky po dátume splatnosti vrátane
zmluvnej pokuty. V zmysle čl. 2. predmetnej zmluvy sa zaviazal žalovaný vrátiť žalobcovi požičanú
čiastku v plnej výške k rukám veriteľa v lehote do 27.09.1999 v splátkach podľa čl. 3. a to prvá splátka
vo výške 9.836,- USD do 12.04.1994 a druhá splátka vo výške 11.728,- USD do 27.09.1999. V zmysle
notárskej zápisnice, spísanej na notárskom úrade JUDr. Jany Horváthovej, dňa 26.10.1998 pod č. N

135/1998, NZ 135/1998 dlžník K. G. vyhlásil, že mu bola poskytnutá pôžička vo výške 21.569,- USD a
ako osoba povinná tento svoj dlh v plnom rozsahu čo do základu výšky uznáva a pôžičku opísanú v čl.
1. sa zaväzuje splatiť do 27.09.1999 podľa splátkového kalendára uvedeného v čl. 3. Zmluvy o pôžičke,
ktorá je súčasťou tejto notárskej zápisnice označená ako príloha č 1.

36. Porovnajúc tak obsah stranami uzavretej zmluvy o pôžičke s vyššie citovanými zákonnými
ustanoveniami je nesporné a súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku správne uzavrel, že
nezaplatením dohodnutej druhej splátky v lehote do 27.09.1999 sa žalovaný dostal nasledujúcim dňom
t.j. dňom 28.09.1999 do omeškania so zaplatením celého dlhu vo výške 21.569,- USD. V dôsledkuporušenia povinnosti žalovaného zaplatiť poskytnutú pôžičku v lehote do 27.09.1999 si sporové strany
dohodli zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania. V
súvislosti s týmto ďalej odvolací súd uvádza, že v prípade omeškania dlžníka s vrátením celého dlhu ku

dňu 27.09.1999 vzniká žalobcovi od nasledujúceho dňa t.j. od 28.09.1999 nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 1 % denne z dlžnej sumy za splnenia všetkých podmienok na jej vyplatenie.

37. Pre záver, či je právo premlčané, nestačí len stanoviť dĺžku premlčacej doby, ale je nutné stanoviť tiež
počiatok jej behu. Pri všeobecnej trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Obč. zák. platí, že začína

plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo (objektívne posudzované) vykonať po prvý raz. Týmto dňom je
zásadne deň, keď sa právo mohlo dôvodne uplatniť podaním žaloby na súde, tj. kedy sa stalo nárokom
(actio nata). Je potrebné uviesť, že pri zmluvnej pokute, ktorej výška bola dojednaná percentuálnou
sadzbou z dlžnej sumy za každý deň omeškania, vzniká veriteľovi samostatné právo na zmluvnú
pokutu za každý deň trvania omeškania, lebo dlžník opätovne každým dňom omeškania porušuje svoju
povinnosť plniť riadne a včas ( pozri rozhodnutie Nejvyššího soudu ČR zo dňa 8. 2. 2006, sp. zn. 21

Cdo 681/2006, 21 Cdo 682/2006. Zmluvná pokuta totiž nie je tak ako úroky z omeškania príslušenstvom
pohľadávky, ani opakujúce sa plnenie, ktoré by bolo možné veriteľovi súdnym rozhodnutím priznať aj
do budúcna, ale samostatným majetkovým nárokom, na rozdiel od povinnosti dlžníka platiť úroky z
omeškania so splnením záväzku, ktorý nevzniká samostatne.

38. Porovnajúc tak odôvodnenie súdu prvej inštancie s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami
a zisteným skutkovým stavom v preskúmavanej veci je nesporné, že súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí dostatočne jasno a určito neozrejmil, akým spôsobom dospel k záveru, že návrh žalobcu na
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 21.090,80-, USD od 8.6.2007 do 27.9.2009
je dôvodný aj napriek vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného. V odôvodnení rozhodnutia

súdu prvej inštancie sa len uvádza: ,,že žalobca si uplatnil v tomto konaní časť zmluvnej pokuty od
08.06.2007 do 27.09.2009, ktorý nárok vznikol ešte pred uplynutím premlčacej doby zabezpečenej
povinnosti a ktorý bol na súde uplatnený v zákonnej trojročnej premlčacej dobe od vzniku nároku na
zaplatenie zmluvnej pokuty a ešte v čase, keď nebola premlčaná zabezpečená časť pohľadávky“, avšak
vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného z uvedeného rozhodnutia vôbec

nevyplýva a súd prvej inštancie to žiadnym spôsobom neozrejmil, kedy vznikol žalobcovi nárok na
zaplatenieuplatnenejzmluvnejpokuty,kedyzačalaplynúťpremlčaciadobaohľadneuplatnenéhonároku
a kedy skončila a teda žiadnym spôsobom sa so vznesenou námietkou premlčania vo svojom rozhodnutí
nevysporiadal. Taktiež zákonný predpis tam nie je vyložený tak, aby bol sporovými stranami pochopený
predovšetkým vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením v konaní o prejednávanej veci,

a prečo teda logicky muselo byť citované zákonné ustanovenie použité.

39. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane závislého
výroku o náhrade trov konania (odvolaním osobitne nenapadnutého), zrušil a vec mu v zrušenom
rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového

poriadku).

40. Ďalej odvolací súd považuje na účelné a vhodné pre ďalší priebeh konania uviesť ešte niekoľko
poznámok:

41. V prípade, ak by súd prvej inštancie dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu nie je premlčaný,
je potrebné ho posúdiť aj z hľadiska ust. § 545a OZ, resp. ust. § 3 OZ v spojení s ust. § 39 OZ, ktorú
ne/platnosť skúma súd sám z vlastnej iniciatívy, t.j. ex offo.

42. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

43. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa tohto ustanovenia je
neplatnosť právneho úkonu založená jeho nedovolenosťou, ktorá môže vyplývať z rozporu právneho

úkonu, buď so zákonom (nielen s občianskym zákonníkom), ktorý je súčasťou platného právneho
poriadku v okamihu prejavu vôle, alebo s dobrými mravmi. Aby sa právny úkon priečil dobrým
mravom, musí nerešpektovať niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktorév historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

44. S účinnosťou od 01.01.2008 bol platný Občiansky zákonník Slovenskej republiky doplnený o
ustanovenie§545a,podľaktoréhomôžesúdneprimeranevysokúzmluvnúpokutuznížiť.Do31.12.2007
bolo možné riešiť dôsledky neprimerane vysokej zmluvnej pokuty iba pri naplnení ustanovenia § 3 OZ
v spojení s § 39 OZ. Platná právna úprava v ustanovení § 545a OZ umožňujúca zníženie zmluvnej
pokuty, avšak nevylučuje záver o neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty pre rozpor s dobrými mravmi.

Rozhodujúce bude vždy posúdenie konkrétnych okolností danej veci. Po doplnení zákona o ustanovenie
§ 545a OZ je však vždy treba prihliadnuť na to, či nie je postačujúci záver o znížení zmluvnej pokuty.
Ustanovenia § 544 a § 545a OZ upravujú zabezpečenie záväzkov dojednaním zmluvnej pokuty.

45. Právny úkon, postihnutý absolútnou neplatnosťou pritom nemá za následok vznik, zmenu alebo
zánik práv a povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od

začiatku (ex tunc). Súd na túto neplatnosť musí prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo).

46. Výška zmluvnej pokuty závisí výlučne od vôle a dohody zmluvných strán. Občiansky zákonník nijako
priamo neobmedzuje maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Každý jednotlivý prípad je natoľko individuálny
a špecifický, že všeobecné ohraničenie výšky zmluvnej pokuty nie je v podstate možné. Limitovať

výšku zmluvnej pokuty v jednotlivých konkrétnych prípadoch však môže predovšetkým súlad dohody o
zmluvnej pokute s niektorými všeobecnými požiadavkami zákona. V tomto smere ide už o spomínané
ust. § 39 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovuje požiadavku súladu právneho úkonu s dobrými
mravmi. Ak by teda výška zmluvnej pokuty v konkrétnom prípade odporovala dobrým mravom, išlo by
o neplatnosť právneho úkonu a to neplatnosť absolútnu.

47. Možným následkom nevyváženosti výšky zmluvnej pokuty v pomere k významu a hodnote ňou
zabezpečovaného záväzku, však môže byť aj zníženie výšky tejto pokuty na primeranú mieru súdom.
Spočíva v tom, že súd môže rozhodnúť, že zmluvnú pokutu neprizná v celej výške dohodnutej stranami,
aj keď veriteľovi na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa zmluvy vznikol nárok. V súdnej praxi je moderačné

právo bežne používané. Napriek tomu, že existuje viacero súdnych rozhodnutí súdov rôznych stupňov
ako v Slovenskej republike, tak aj v Českej republike, nemožno dosiaľ žiadnym spôsobom na ich
základe zhodnotiť výšku pokuty, ktorá by bola pokladaná za primeranú. Pri posudzovaní výšky zmluvnej
pokuty je vždy potrebné posudzovať každý prípad individuálne a nemožno vyvodiť žiadnu zásadu,
ktorá by všeobecne určovala, akú výšku môže denne, mesačne, ročne, celkovo, či pomerne k

hodnote zabezpečovaného záväzku zmluvná pokuta dosiahnuť. Aj v prípade, keď zmluvná pokuta
mnohonásobne presiahne hodnotu zabezpečovanej povinnosti, nemusí ísť o rozpor s dobrými mravmi.
Podstatné je, že pokuta má dostatočnú, nie však neprimeranú, motivačnú výšku, a pre prípad nesplnenia
povinnosti okrem odškodnenia aj primerane trestá.

48. Pri úvahách o primeranosti zmluvnej pokuty a prípadnom využití moderačného práva by sa súd mal
zaoberať všetkými relevantnými okolnosťami prípadu. Odvolací súd je názoru, že súd by sa mal najmä
zamerať na nasledovné skutočnosti (pričom prvé tri sú výslovne uvedené v Občianskom zákonníku):
hodnota a význam zabezpečovanej povinnosti, skutočnosť či došlo k vzniku škody alebo nie, možnosť
oprávnenej strany požadovať náhradu škody a rozsah tejto náhrady, reciprocita zmluvnej pokuty,

hospodárska pozícia zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, spôsob zapracovania zmluvnej pokuty
do zmluvy, dodatočné splnenie zabezpečovanej povinnosti, odstúpenie jednej zo zmluvných strán od
zmluvy, zbavenie sa povinnosti zaplatením zmluvnej pokuty, uplatnenie iných postihov voči dlžníkovi,
druh zavinenia dlžníka, druh zabezpečovanej povinnosti (peňažná - nepeňažná). Primeranosť výšky
zmluvnej pokuty je treba posúdiť s prihliadnutím k celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu,

ktorý sledoval. Do úvahy treba tiež vziať výšku zaistenej čiastky, z ktorej je možné usúdiť neprimeranosť
zmluvnej pokuty s ohľadom na vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti (rozsudok NS ČR sp.
zn. 33 Odo 438/2005).

49. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť predložené listinné

dôkazy a vyhodnotiť dokazovanie tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom
dokazovaní. Konkrétne podriadi súdnemu prieskumu zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté
v predmetnej zmluve o pôžičke a preskúma nárok žalobcu aj z hľadiska vznesenej námietky premlčania
zo strany žalovaného. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, aj vintenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením
§ 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a
právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých

zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám musí dať odpoveď na podstatné
a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané.

50. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie ako aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

51. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).