Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, December 20, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/70/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815202086
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815202086.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu N., proti žalovaným: 1/ D. A., trvale
bytom A. XXX/XX, K. a 2/ O. A., trvale bytom A. 24X/XX, K., zastúpená D. A., trvale bytom A. XXX/XX, K.,
o zaplatenie 13.958,96 eur s príslušenstvom a vzájomnej žalobe o zaplatenie 7.532,87 eur, o odvolaní
žalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduPrievidzazodňa11.novembra2016,č.k.18C/61/2015-84,takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. m e n í tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní
zaplatiť žalobcovi sumu 831,23 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

III. Žalobca má proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania zo vzájomnej žaloby v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie sumy
831,23 eur. Výrokom II. zamietol vzájomnú žalobu žalovaných 1/ a 2/ o zaplatenie sumy 7.532,87 eur.
Výrokom III. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 92,56 %.

Z odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia
sumy 13.958,96 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Podaním zo dňa 12.01.2016, označeným
ako čiastočné späťvzatie návrhu, zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 13.958,96 eur späť z
dôvoduuhradeniatejtosumyžalovanýmipodľa§96ods.1zákonač.99/1963Zb.Občianskehosúdneho
poriadku a vo zvyšnej časti, t.j. úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 13.958,96 eur od
29.01.2014 do zaplatenia, t.j. do 19.03.2015, čo predstavuje sumu 831,23 eur, žiadal žalobe vyhovieť.
Uznesením, č.k. 18C/62/2015-50, zo dňa 02.02.2016 súd konanie v časti o zaplatenie sumy 13.958,96

eur zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.05.2016. Súd ďalej konal o nároku žalobcu
o zaplatenie sumy 831,23 eur ako vyčísleného úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy
13.958,96 eur od 29.01.2014 do 19.03.2015 a vzájomnej žalobe o zaplatenie sumy 7.532,87 eur a v
tomto rozsahu vykonával dokazovanie. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že
žaloba žalobcu o zaplatenie sumy 831,23 eur nie je dôvodná. Uviedol, že zo žalobcom predložených
dôkazov nevyplývajú ním tvrdené skutočnosti, resp. žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy,
ktoré by preukazovali dôvodnosť ním uplatneného nároku. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia

nájomného z nájmu chaty č. X s príslušenstvom a pozemku p.č. XXX, k.ú. G. za obdobie od 11.02.2000
do 10.05.2013 v sume 13.958,96 eur spolu s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 5,25
% ročne zo sumy 13.958,96 eur od 29.01.2014 (ako dňa nasledujúceho po uplynutí 15-dňovej lehoty
na dobrovoľné plnenie, plynúcej odo dňa doručenia výzvy na plnenie dňa 13.01.2014) do zaplatenia.Po vydaní platobného rozkazu žalovaní 1/ a 2/ dobrovoľne uhradili sumu istiny 13.958,96 eur dňa
19.03.2015. V konaní z výpovede žalovaného 1/ bolo preukázané, že dôvodom tejto ich úhrady bolo
pozastaviť navyšovanie úroku z omeškania z tejto sumy istiny. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu,

že zaplatením dlžnej sumy istiny žalovaní 1/ a 2/ dlh uznali, a preto má žalobca nárok aj na príslušenstvo
z tejto istiny vo výške 831,23 eur. Uviedol, že toto platí len v obchodných záväzkových vzťahoch (§ 323
ods. 2, § 407 ods. 3 ObZ). Žalovaní 1/ a 2/ v konaní rozporovali obdobie, za ktoré bol voči nim vznesený
žalobný nárok na zaplatenie dlžného nájomného, teda od 11.02.2000 do 10.05.2013. Tvrdili, že žalobca
od 11.02.2000 nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností, svoje tvrdenia podložili listinnými dôkazmi,

a to najmä výpisom z LV č. XXXX, z ktorého je zrejmé, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol do
vlastníctva titulom návrhu zo dňa 24.06.2011, ďalej prílohou súdneho spisu, kde v Odstúpení od kúpnej
zmluvy a ukončení nájomnej zmluvy Mestom Y. z XX.XX.XXXX je v texte uvedené: „Na predmetné
nehnuteľnosti prebiehali konania na konkurznom súde v G., pod spisovou značkou XXCbi/ XX/XX,
Krajský súd v G. rozsudkom U. X/XX potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.11.2005
č.k. XXCb XXXX/XX, na základe ktorého bola určená neplatnosť Dohody o prenesení zakladateľskej

funkciezodňaXX.XX.XXXX.Vzmyslecitovanéhorozsudkusúnehnuteľnostiopísanévčl.1tejtodohody
o odstúpení od kúpnej zmluvy vlastníctvom N. republiky v správe príslušného ústredného orgánu štátnej
správy, t.j. S..“ Z dôkazu na č.l. XX predloženého žalovanými je preukázané z Odpovede Okresného
úradu K., H. zo dňa 07.12.2015, že nehnuteľnosť chata a pozemok boli zapísané v správe žalobcu dňa
27.02.2012. Žalobca do konania nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukázali, že má nárok

na úrok z omeškania zo sumy nájmu nehnuteľnosti počítanej za obdobie od 11.02.2000 do 10.05.2013,
keď žalobca v spore nepreukázal, že bol vlastníkom predmetných nehnuteľností v spornom období,
teda od 11.02.2000 a má nárok na príslušenstvo z pôvodne žalovanej istiny ako nájmu nehnuteľností.
Oprávnenosť istiny v tomto prípade súd posudzoval ako predbežné otázku pre posúdenie oprávnenosti
žalovaného príslušenstva. Na základe dokazovania súd dospel k záveru, že v rozhodnom období

nebol žalobca vlastníkom predmetných nehnuteľností, resp. súdu nepreukázal, že ním bol. Na základe
uvedenéhopotomžalobcovinevznikolnároknaistinuanemoholmuvzniknúťaninároknapríslušenstvo.
Skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ sumu zaplatili, je pritom právne nepodstatná. Vykonaným dokazovaním
podľa názoru súdu neboli zo strany žalobcu preukázané jeho tvrdenia a žalobca v konaní nepreukázal
dôvodnosť svojho nároku. Žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a súd žalobe z uvedeného

dôvodu nemohol vyhovieť. Súd zamietol aj vzájomnú žalobu žalovaných 1/ a 2/, ktorou sa domáhali voči
žalobcovi zaplatenia sumy 7.523,87 eur ako úhrady za zhodnotenie nehnuteľnosti. Uviedol, že žalovaní
neuniesli dôkazné bremeno, keď súdu žiadnym spôsobom oprávnenosť tohto nároku nepreukázali. Do
konania nenavrhli žiadne dôkazy a ani nepredložili žiadne doklady, ktoré by preukázali zhodnotenie
nehnuteľností, v rozsahu nimi žiadanej sumy 7.532,87 eur. Pokiaľ žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že

doklady o zhodnotení nehnuteľností dal k dispozícií na Správu majetku S. SR, ktoré ich prekontrolovalo
a uznalo, uvedená skutočnosť nie je pre súd záväznou a v sporovom konaní, s poukazom na zásadu
kontradiktórnosti tohto konania, nie je povinnosťou súdu vykonávať dokazovanie nad rámec v konaní
podaných návrhov na dokazovanie. Súd vychádza v sporovom konaní len zo skutočností tvrdených
stranami sporu a vykonáva len tie dôkazy, ktoré strany sporu navrhli. Súd pri svojom rozhodovaní v

merite veci vychádza z toho, čo strana sporu v konaní preukáže, a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd
poukázal aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať. Strany sporu
boli o tomto súdom riadne poučené. Žalovaní 1/ a 2/ tieto doklady súdu do vyhlásenia dokazovania
za skončené nepredložili, čím neuniesli dôkazné bremeno, ktoré ich zaťažovalo, a preto súd vzájomnú
žalobu zamietol. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z uplatnenej istiny spolu

s úrokmi z omeškania. Žalobca mal úspech v sume 13.958,96 eur plus v sume 7.532,87 eur (pre
zamietnutie vzájomnej žaloby), čo predstavuje spolu sumu 21.491,83 eur, t.j. 96,28 % z uplatneného
nároku 22.323,06 eur a neúspech v sume zamietnutej žaloby 831,23 eur, t.j. 3,72 % z uplatneného
nároku 22.323,06 eur, jeho čistý úspech v spore tak predstavuje 92,56 %. Súd na základe vyššie
uvedeného priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92,56 %.

2. V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca proti výroku I. z dôvodu, že rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež z dôvodu, že súd na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca napadol odvolaním i výrok III., pričom
žiadal náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odvolaní uviedol, že si tento nárok uplatňoval na

základe toho, že E. zmluva R-X/XX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej mala spoločnosť M., a.s.
N. nadobudnúť sporné nehnuteľnosti, bola rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. 6C/24/93-87,
ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20Co/436/95 zo dňa 03.10.1996,
určená za absolútne neplatnú. Znamená to, že takáto zmluva nemá od začiatku právne účinky, takátozmluva nikoho nezaväzuje a hľadí sa na ňu, akoby neexistovala. Ak dôjde k plneniu na základe
absolútne neplatnej zmluvy, má druhá strana právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Následne
rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 9Cbi/16/06-192 zo dňa 19.11.2008, ktorý bol potvrdený

rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Obo 3/2009 zo dňa 28.08.2010 boli nehnuteľnosti práve
z tohto dôvodu vylúčené z konkurznej podstaty spoločnosti M., a.s., N.. Vlastníkom nehnuteľností,
tak ako je to zapísané na predloženom LV č. XXXX, bola teda po celý čas N. republika a správcom
nehnuteľností bolo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Predmetnými rozsudkami
bolo určené, že nehnuteľnosti boli po celý čas de iure vo vlastníctve žalobcu. Žalobca ďalej odmietal

názor súdu, že zaplatením dlžnej sumy istiny žalovaní 1/ a 2/ dlh neuznali, pričom uviedol, že súdne
konanie v tejto právnej veci v časti o zaplatenie istiny bolo uznesením okresného súdu právoplatne
skončené, žalovaní uznesenie nenapadli odvolaním, túto sumu nepožadovali vrátiť, čím uznali dôvody
pre existenciu dlhu. V písomnej odpovedi zo dňa 22.01.2014 k výzve žalobcu žalovaní nespochybnili
skutočnosť, že nehnuteľnosti užívali v čase od 11.02.2000 do 10.05.2013. Zmluvný vzťah medzi
žalovanými a mestom Y. ohľadom užívania predmetných nehnuteľností nemohol mať a ani nemá žiaden

vplyv na vzájomné vyrovnanie od 11.02.2000 do 10.05.2013 medzi žalovanými a žalobcom. Užívaním
nehnuteľností bez právneho titulu došlo k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd podľa § 388 ods. 1 CSP
zmenil rozsudok tak, že návrhu vyhovie v plnom rozsahu a žalobcovi prizná náhradu trov konania v
plnom rozsahu, alebo odvolací súd podľa § 389 CSP zruší rozsudok v žalobcom napadnutých častiach

a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. K podanému odvolaniu sa žalovaní 1/ a 2/ písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len "CSP") a dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť. Vo veci
rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je
potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

5. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti boli E. zmluvou R-X/XX zo dňa
XX.XX.XXXX prevedené organizáciou N. š.p. Y. na spoločnosť M. a.s. N.. Rozsudkom Okresného súdu
Topoľčany č.k. 6C/247/93-87, ktorý bol potvrdený Krajským súdom Bratislava, sp. zn. 20Co/436/95 zo
dňa 03.10.1996, bolo vyslovené, že E. zmluva R-X/XX je neplatná a prevod majetku štátu na spoločnosť
M. a.s. N. je neplatný.

6. Následne Ministerstvo výstavby a verejných prác SR podľa § 5 ods. 1 zák. č. 518/1990 Zb. Dohodou
o prenesení zakladateľskej funkcie uzatvorenej dňa 22.06.1999 prenieslo na Mesto Y. zakladateľskú
funkciu k majetku spoločnosti N. š.p. Y.. V článku III označenej Dohody o prenesení zakladateľskej
funkcie prešli súčasne z vlastníctva SR do vlastníctva mesta všetky veci na území mesta.

7. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 28Cb/207/00 zo dňa 11.11.2005 bolo rozhodnuté,
že predmetná Dohoda o prenesení zakladateľskej funkcie uzatvorená medzi S. je neplatná. Predmetný
rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v G., sp. zn. 5Cob/5/06 zo dňa 06.06.2006.
Na základe označených skutočností predmetnými rozhodnutiami bolo jednoznačne preukázané, že
nehnuteľnosti prevedené E. zmluvou R-X/XX sa nestali vlastníctvom spoločnosti M., a.s., N., nakoľko

tento prevod bol v súdnych konaniach označený za neplatný a taktiež Mesto Y. uzatvorilo so žalovanými
dňa 28.10.2004 neplatnú nájomnú zmluvu z dôvodu, že bola určená neplatnosť O. o prenesení
zakladateľskej funkcie, a preto predmetné nehnuteľnosti zostali vlastníctvom Slovenskej republiky v
správe S.. Žalovaní platili nájomné do úschovy notárky, pričom v roku 2006 im boli peniaze vrátané.

8. Absolútna neplatnosť pôsobí priamo zo zákona, a to od počiatku a bez ohľadu na to, či sa tejto
neplatnosti niekto dovolá. Z tohto dôvodu právne účinky takéhoto právneho úkonu ani nevzniknú - teda
nedôjde k vzniku, zmene ani zániku práv a povinností, ktoré s nimi zákon spája. Ergo hľadí sa na právny
úkonakobyvôbecneexistoval,akobyknemuvôbecneprišlo.Odvolacísúdpretokonštatuje,žesúdprvej
inštancie postupoval nesprávne, keď uviedol, že žalobca nepreukázal, že bol vlastníkom predmetných

nehnuteľnosti v spornom období, t.j. od 11.02.2000 do 10.05.2012. V prípade, že boli vyššie uvedené
zmluvy vyhlásené za absolútne neplatné, hľadí sa ne, akoby neexistovali, nakoľko ani nedošlo k vzniku
práv alebo povinností zo zmlúv, a je preto potrebné konštatovať, že predmetné nehnuteľnosti boli po celý
čas vo vlastníctve Slovenskej republiky. Ak preto žalovaní užívali predmetné nehnuteľnosti z neplatnéhoprávneho úkonu, má žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a ak boli žalovaní s vydaním
bezdôvodného obohatenia v omeškaní, má žalobca nárok aj na úroky z omeškania.

9. Odvolací súd konštatuje, že je preto bezdôvodné, kto bol v spornom období zapísaný ako vlastník
na liste vlastníctva, pretože je rozhodujúce, kto ním skutočne bol - bol preukázateľne dokázaný opak
oproti zápisu v katastri nehnuteľností. Právna úprava katastra nehnuteľností spočíva na zásadách,
ktoré vychádzajú z požiadaviek zabezpečiť čo najväčšiu istotu v právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam.
Jednou z nich je i zásada hodnovernosti (materiálnej publicity) - je vyjadrená v § 70 Katastrálneho

zákona, podľa ktorého údaje katastra obsiahnuté v § 7 Katastrálneho zákona sú hodnoverné a záväzné,
ak sa nepreukáže opak. Hodnovernosť, a tým aj záväznosť údajov katastra, je však založená na
vyvrátiteľnej domnienke, ktorá platí len dovtedy, kým sa nedokáže opak. Ak sa tak stane, údaje katastra
prestanú byť hodnoverné a aj záväzné.

10. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi

vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

11. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

14. Z citovanej úpravy je zrejmé, že záväzkové právne vzťahy, pre ktoré je charakteristické, že
veriteľovi zakladajú právo na plnenie (pohľadávka) a dlžníkovi povinnosť k plneniu (dlh), vznikajú
nielen z dvojstranných právnych úkonov (zmlúv), ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených
podmienok, teda okrem iného aj z bezdôvodného obohatenia, ako výslovne stanovuje zákon.
Bezdôvodné obohatenie teda prestavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu,

na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať
bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v povinnosti platobnej, je nepochybné,
že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením viaže § 517 Občianskeho zákonníka
nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať popri plnení aj
úroky z omeškania.

15. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

16. Nepriaznivým právnym dôsledkom porušenia povinnosti zaplatiť peňažný dlh podľa tejto úpravy
je vznik omeškania spojený s nárokom veriteľa na úrok z omeškania. Doba splatnosti záväzku z
bezdôvodného obohatenia nie je ustanovená právnym predpisom, a ak nebola ani dohodnutá, platí
podľa § 563 Občianskeho zákonníka, že dlžník je povinný splniť dlh v prvý deň po tom, keď bol o plnenie
veriteľom požiadaný. Nasledujúci deň sa dlžník dostáva do omeškania a veriteľ má teda právo nárok

na zaplatenie úrokov z omeškania.

17. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
ako ekvivalentu obvyklého nájomného, titulom užívania jeho vlastníctva žalovanými v rozhodnom
období. Nakoľko žalovaní zaplatili požadovanú istinu, žalobca vzal v časti istiny žalobu späť a súd

uznesením č.k. 18C/62/2015-50 konanie v časti o zaplatenie sumy (istiny) 13.958,96 eur zastavil. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.05.2016. Žalobca má pri vydaní bezdôvodného obohatenia,
v zmysle vyššie uvedeného, nárok aj na úroky z omeškania, ktoré mu patria odo dňa 29.01.2014 do
zaplatenia istiny, t.j. do dňa 19.03.2015, čo predstavuje sumu 831,23 eur pri 5,25 % ročnom úroku zosumy 13.958,96 eur. Je to z dôvodu, že doba splatnosti záväzku (vydanie bezdôvodného obohatenia)
nebola ustanovená právnym predpisom ani nebola dohodnutá, a preto mali žalovaní povinnosť splniť
dlh prvý deň po tom, keď boli žalobcom o plnenie požiadaní, t.j. ak výzva na vydanie bezdôvodného

obohatenia bola žalovaným doručená dňa 13.01.2014, pričom žalobca stanovil 15-dňovú lehotu na
dobrovoľné splnenie dlhu, žalovaní boli povinní plniť do 28.01.2014. Keďže však dlh nesplnili, dňom
nasledujúcim, t.j. dňom 29.01.2014, sa dostali žalovaní do omeškania. Dňa 19.03.2015 žalovaní uhradili
istinu, a preto žalobcovi patria úroky do tohto dňa.

18. Výrok o náhrade trov konania odvolací súd zmenil v nadväznosti na zmenu výroku I. napadnutého
rozsudku a rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
proti žalovaným v rozsahu 100 %, nakoľko bol v konaní podľa zásady úspechu vo veci úspešný v plnom
rozsahu.

19.Odvolacísúdďalej,vzhľadomnato,žezmenilvýrokIII.otrováchkonania,rozhodolotrováchkonania

zo vzájomnej žaloby v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania
proti žalovaným v rozsahu 100 %, nakoľko bol v konaní zo vzájomnej žaloby podľa zásady úspechu
vo veci úspešný v plnom rozsahu. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov bude rozhodovať
súd prvej inštancie.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).