Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 23, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/74/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202474
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8516202474.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátuJUDr.MarianyMuránskejaMgr.MilošaKolekavsporežalobcu:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 zast. JUDr. Barbora Korenecová, advokát so sídlom
Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanej: H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.
XXX/XX, XXX XX V., o zaplatenie sumy 653,28 eur s prísl, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Stará Ľubovňa zo dňa 01.02.2017, č. k. 1C/92/2016 -56 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) žalobu zamietol
a nepriznal žalovanej nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, ustanovenia § 2 písm. a)
a b), § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ustanovenie § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. ochrane spotrebiteľa a ustanovenie § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

3. V danej právnej veci mal súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania za preukázané,
že žalobca sa v danej veci domáhal nároku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere v súvislosti s uzavretím
ktorej sa žalovaná dopustila trestného činu úverového podvodu. Žalobca sa domáhal škody, a to vo
výške poskytnutej istiny a poplatku, ktorý podľa zmluvy mala žalovaná vrátiť spolu s istinou. Žalovaná
so žalobcom uzavrela zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keď žalobca vystupoval pri uzatvorení zmluvy v
rámci svojej podnikateľskej činnosti, kým žalovaná vystupovala ako fyzická osoba uspokojujúca svoje
potreby. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že pri uzavretí zmluvy došlo k spáchaniu trestného činu

zo strany žalovanej. Konštatoval, že aj pri rozhodovaní o náhrade škody je povinný prihliadať okrem
iného aj na to, či nárok žalobcu neoslabuje nejaká právna skutočnosť, ako napr. premlčanie, na čo
súd pri spotrebiteľských vzťahoch prihliada v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Dospel k záveru, že došlo k premlčaniu uplatneného nároku. Zo žalobcom predloženého
trestného rozkazu je zrejme, že bol vydaný 08.08.2006 a právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudol
22.08.2006, a že žalobca si uplatnil v trestnom konaní náhradu škody. Ak by súd vychádzal aj z
dátumuvydaniatrestnéhorozkazualebozdátumuprávoplatnostiavykonateľnosti,najneskôrby2-ročná

subjektívna doba by žalobcovi uplynula dňa 22.08.2008. Žaloba bola doručená na súd dňa 29.06.2016,
teda oneskorené. Pokiaľ by si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie žalovanej sumy na základe zmluvy
o úvere, potom aj všeobecná 3-ročná premlčacia doba uplynula. Na záver poznamenal, že ak by sazaoberal dôvodnosťou uplatňovanej zmluvy, vzhľadom na absenciu údaju o ročnej percentuálnej miere
nákladov, by bol úver považovaný za bezúročný a bezplatkov.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 256 Civilného sporového poriadku.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť
avecvrátiťnaďalšiekonanie.Akodôvoduviedol,žepostaveniežalovanejakospotrebiteľaodmieta.Dňa
10.08.2005 uzatvoril so žalovanou zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver v zmysle

§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka s tým, že všetky právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným
zákonníkom. Uzatvorenú zmluvu preto nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
Súdna prax zhodne určila použitie Obchodného zákonníka nezávisle na dohode strán v prípade sporov
zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere, ako aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia
na základe neplatnej zmluvy o úvere. Je teda nepochybné, že zmluva o úvere sa bez ohľadu na
dohodu zmluvných strán riadi Obchodným zákonníkom (§ 261 ods. 3 písm. d). Zmluvu o úvere nemožno

považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto
nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučné ustanovenia Občianskeho zákonníka. V zmluve o úvere a
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru žalovaná zároveň vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasila
sobsahomzmluvy(vrátanéVOP),aženemáknejžiadnevýhradyazaväzujesajudodržiavať.Namietal,
že zákon v čase uzavretia zmluvy nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ďalej uviedol,

ževzmysleust.§110ods.1Občianskehozákonníka,akboloprávopriznanéprávoplatnýmrozhodnutím
súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
Uplatnený nárok nie je premlčaný a to z dôvodu, že Okresný súd Stará Ľubovňa žalobcu rozsudkom zo
dňa08.08.2006odkázalsnárokomnanáhraduškodynaobčianskoprávnekonanie,vedenýmpodsp.zn.
2T/33/2006. Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa vydaný vo veci 2T/33/2006 zo dňa 08.08.2006

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.08.2006. Z citovaného ustanovenia Občianskeho
zákonníka jasne vyplýva, že uplatňovaný nárok nie premlčaný. V zmysle ustanovenia § 106 ods. 2
Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla: to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví. Z ustanovení o premlčaní nároku na náhradu škody jasne vyplýva, že právo

na náhradu škody sa premlčuje za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti z ktorej škoda vznikla. Z
právoplatného a vykonateľného trestného rozkazu jasne vyplýva, že k udalosti došlo dňa 10.08.2005 a
tedanárokboluplatnenývpremlčacejdobe.Nazákladeuvedenéhonavrhol,abyodvolací súd rozsudok
sudu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len ,,C.s.p.“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§
362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§
385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. V danom prípade žalobcom uplatnený nárok má svoj základ v zmluve o úvere uzatvorenej medzi
stranami sporu dňa 10.08.2005. V zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovanej
(meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje
umožňujúce identifikovať žalovanú ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, iné
oprávnenie ako živnostenský list) vôbec uvedené nie sú.

8. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že zmluva bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného
zákonníka, predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou

zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a
nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický
občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa - žalovanej vychádzajúcu
z dôvery v objektívne občianske právo.

9. Odvolací súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu sa vzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť zákona o
spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje sa na
všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimkunetvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení
Obchodného zákonníka.

10. Pri posudzovaní nárokov zo záväzkových vzťahov, jedným z ktorých je spotrebiteľ, z hľadiska
včasnosti uplatnenia práva, platí úprava premlčania vyplývajúca z Občianskeho zákonníka. Uvedený
záver vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. 02. 2013 v konaní sp. zn.
6Co/81/2012, v ktorom je vyslovený právny názor, že aj pri úverovej zmluve uzatvorenej podľa

Obchodného zákonníka medzi podnikateľom a spotrebiteľom je potrebné použiť pri otázke premlčania
(ale aj pri iných otázkach, napríklad uznanie dlhu a pod.) prednostne úpravu uvedenú v Občianskom
zákonníku. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 z 19.06.2013
na základe ústavnej sťažnosti proti predmetnému rozsudku Krajského súdu v Prešove uviedol, že
po preskúmaní rozsudku argumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú
udržateľnosť záverov krajského súdu.

11. Právne bezvýznamný je poukaz žalobcu na ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ustanovenie § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

12. Ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovuje pri právach priznaných právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného orgánu desaťročnú premlčaciu dobu. Vo veci 2T/33/06 žiadne právo
na náhradu škody žalobcovi priznané nebolo. Táto strana sporu bola odkázaná zo svojim nárokom na
náhradu škody na občianskoprávne konanie, čo priamo vyplýva z trestného rozkazu Okresného súdu
Stará Ľubovňa zo dňa 08.08.2006, č.k. 2T/33/10 - 52. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
22.08.2006.

13. Čo sa týka práva na náhradu škody toto podlieha premlčaniu. Pri premlčaní práva na náhradu škody
je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna ( § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
a objektívna (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej
doby je stanovený odlišne na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávisle.

Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže
prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať
subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomosti o škode a vedomosti o tom, kto za
vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Ak subjektívna premlčacia doba začne
plynúť aj skončí v priebehu plynutia objektívnej premlčacej doby, v takom prípade sa právo premlčí

uplynutím subjektívnej premlčacej doby.

14. Žalobca ako poškodený sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá najneskôr dňa
22.08.2006, kedy nadobudol právoplatnosť trestný rozkaz Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa
08.08.2006, č.k. 2T/33/06 - 52. Žalobu na náhradu škody zo dňa 24.06.2016 podal na prvoinštančnom

súde dňa 29.06.2016, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby vyplývajúcej z
ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak odo dňa, keď sa žalobca dozvedel o škode a
o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynul čas uvedený v ustanovení
§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne.
Neprichádza tu už do úvahy objektívna 10 - ročná premlčacia doba vyplývajúca z ustanovenia § 106

ods. 2 Občianskeho zákonníka.

15. Na záver vo vzťahu k odvolacej námietke tykajúcej sa prípustnej výške odplaty odvolací súd
uvádza, že ňou sa nezaoberal, nakoľko súd prvej inštancie z úradnej povinnosti prihliadol na premlčanie
žalobcovho nároku poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinnom v

čase rozhodovania súdu a samotným nárokom sa nezaoberal.

16. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p. rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnej
žalovanej v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli a žalobca nebol v odvolacom konaní
úspešný.18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).