Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 25, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115217856
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115217856.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne X. U.K., C.. X.X.XXXX, S.Ý. A.
M., C. P.. O.K. Č.. X, právne zast. Mgr. Matúšom Mackom, advokátom so sídlom vo Svidníku, na ul.
Karpatskej č. 804/10, proti žalovaným: 1./ Poštová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, na Dvořákovom
nábrežíč.4,právnezast.AKAntol,s.r.o.,sosídlomvPezinku,naul.Kupeckéhoč.2542/72a2./INVEST
- KAPITAL, a.s., so sídlom v Bratislave, na ul. Záhradníckej č. 51, o neplatnosť dohody o zrážkach zo
mzdy, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 4.7.2017 č.k.
15C/294/2015 - 74 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni sa p r i z n á v a proti žalovanému v 1. rade náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve zo dňa
29.5.2013 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade je neplatná. Žalovaným v 1. a 2. rade
uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalobkyňa a žalovaný v 1. rade
dňa 29.5.2013 uzatvorili zmluvu o úvere. Na jej základe bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 5.000
Eur s výškou mesačnej splátky 117 Eur , úrokovou sadzbou 19 % a RPMN 20,74 %. Súčasťou zmluvy
bola i Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka.

3. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza

ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienkyjednostrannecestouformulárovýchzmlúv.Pretakétovzťahyjecharakteristické,žepodnetku
zmluvnémujednaniupochádzaspravidlaoddodávateľa,pričomspotrebiteľniejenazmluvnédojednania
pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným
znakom právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou
obmedzenia autonómie vôle.

4. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúťochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.

5. V konaní nebolo preukázané, že zmluvná podmienka a to dohoda o zrážkach zo mzdy bola dojednaná
individuálne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je
stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad.

6. V danom prípade je preto dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi stranami sporu za
účelom zabezpečenia peňažného plnenia zo zmluvy o úvere v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho
zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko žalobkyňa ako spotrebiteľ bola nútená
podpísať dohodu vo vzťahu k veriteľovi, keďže sa jedná o včlenené zmluvné ustanovenie v rámci
zmluvy o úvere. Nemala možnosť rozhodnúť sa, či takúto dohodu podpíše alebo nepodpíše. Podpisom
dohody sa dobrovoľne podrobila vykonávaniu zrážok bez možnosti zabránenia ich vykonania a

to s veľkou pravdepodobnosťou, že sú veriteľom uplatňované nároky z neprijateľných zmluvných
klauzúl, prípadne z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom, alebo s dobrými mravmi.
Uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa
aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, čím je spôsobená
hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorý je

povinný sa takémuto konaniu podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly zmluvných záväzkov. Súd
nespochybňuje opodstatnenosť inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy upraveného v zákone, len jeho
zneužiteľnosť, keď nie je zaručená objektívnosť pri vyhodnotení výšky dlhu, ale subjektívna predstava
veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale
pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu, alebo inej objektívnej

inštitúcie je relevantné „ex offo“ súdne preskúmanie z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné
podmienky nedokáže ovplyvniť a vyhodnotiť. V danom prípade sa súd stotožňuje s argumentáciou
právneho zástupcu žalobkyne, že zmluva nie je uzavretá v súlade s ust. § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko nespĺňa formu osobitnej listiny a spotrebiteľka nebola
poučená o dôsledkoch jej uzavretia s možnosťou túto odmietnuť. Navyše, dohoda o zrážkach zo mzdy

tak, ako je v zmluve formulovaná, je z pohľadu súdu neurčitá. Z uvedeného dôvodu bola žaloba
žalobkyne považovaná na dôvodnú.

7. Žaloba sa považovala za dôvodnú vo vzťahu k obom žalovaným a to preto, lebo zmluvná podmienka
tak, ako bola naformulovaná, je súčasťou zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1.rade a žalobkyňou,

pričom žiadosť o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy zasielal práve žalovaný v 1. rade. Navyše, k
postúpeniu pohľadávky došlo až po podaní žaloby dňa 13.8.2015, preto v čase podania žaloby existoval
dôvod jej podania a žaloba smerovala voči správne označenému pasívne legitimovanému subjektu.
Žaloba voči žalovanému v 2. rade je samozrejme dôvodná taktiež, nakoľko v súčasnosti žalovaný v 2.
rade disponuje pohľadávkou voči žalobkyni a jej uspokojenia sa môže domáhať práve prostredníctvom

spornej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným
v 1. rade.

8. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanoveniami § 251 , § 255 ods. 1 a ods. 2 a § 262 ods. 1 a ods.
2 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade. Navrhol
rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobkyne v časti týkajúcej sa žalovaného v 1. rade bola zamietnutá.
Alternatívne požadoval rozhodnutie v tejto časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod
uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v súlade s právnymi predpismi účinnými v

čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Ustanovenie § 5 a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
nadobudloúčinnosťažpouzatvorenízmluvyanemožnohoaplikovaťnaprejednávanúvec.Ustanovenie
§ 5 a zákona č. 250/2007 Z. z. je pravidlom hmotnoprávnym, čo znamená, že sa nemôže uplatňovať
na právne stavy (aj konania) vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinnosti tejto normy. Podľa § 137
písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie

je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu. Pri určovacej žalobe má podľa účinnej právnej úpravy znieť žalobný
návrh na určenie, či tu právo je alebo, či tu právo nie je. Určením neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy sa neodstráni spornosť práva medzi stranami sporu, ale len sa zbytočne vyvolá nutnosť ďalšiehosúdneho konania, ktorým sa správne určí existencia práva resp. nepráva realizácie dohody o zrážkach
zo mzdy. Podľa § 137 písm. d/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Osobitný predpis nerieši určenie neplatnosti

dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného
predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný. V priebehu konania žalovaný v 1. rade vzniesol
námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Dňa 13.08.2015 bola pohľadávka zo zmluvy o úvere
postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade. V
zmysle ustanovenia § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj

bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvoavšetkyprávasňouspojené.Namiestopôvodnéhoveriteľasadlžníkovýmveriteľomstáva
postupník a s postúpenou pohľadávkou prechádzajú všetky práva s pohľadávkou spojené. Právami
spojenýmispohľadávkousúnajmäprávavyplývajúcezozabezpečeniazáväzkov.Dohodaozrážkachzo
mzdy, ako zabezpečovací inštitút je právo akcesorickej povahy, sleduje pohľadávku, ktorú zabezpečuje.
Sleduje ju aj v prípade zmeny veriteľa postúpením pohľadávky. Postupník, ktorý nastupuje na miesto

postupcu, je oprávnený oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami, a preto postupcovi zákon (§ 528
Občianskeho zákonníka) ukladá povinnosť odovzdať postupníkovi všetky doklady a informácie, týkajúce
sa postúpenej pohľadávky. Ukladá mu tiež povinnosť vyrozumieť osobu, ktorá zabezpečenie záväzku
poskytla, o postúpení pohľadávky, pričom súhlas tejto osoby s postúpením pohľadávky nie je potrebný.
Subjektom oprávneným z dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečujúcou splnenie pohľadávky zo zmluvy

o úvere je žalovaný v 2. rade, na ktorého bola pohľadávka voči žalobkyni zo zmluvy o úvere postúpená
spolu so zabezpečeniami s pohľadávkou spojenými.

10. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia

pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného v 1. rade nie je opodstatnené.

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12.SmernicaRadyč.93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchukladáčlenským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu

spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym
pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života.

13. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená priamo v zmluve o úvere a má charakter štandardnej
zmluvnej podmienky používanej žalovaným v 1. rade pri uzatváraní zmlúv o úveroch so spotrebiteľmi.

Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods.
3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na

predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaný v 1. rade ničím
nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.

14. Ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka umožňuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky
písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Aj pre túto dohodu

platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch ( § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka).

15. Právny úkon je v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci
najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto
prejavom spájajú.

16.Základnýmpredpokladomvznikuprávnehoúkonujeexistenciavôle.Bezvôlepretonietaniprávneho
úkonu.17. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená.

Z uzatvorenej dohody žiadne podstatné informácie o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov nevyplývajú. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený
na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky
a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve zo zmluvnými
podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu alebo inej objektívnej inštitúcie

je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné
podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov umožňuje obísť dôležitý
prvok v ochrane spotrebiteľa a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok so zameraním na to, či
tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

18. Žalovaný v 1. rade sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky

nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona
neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Kým rešpektovanie tohto
princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej
možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne,
ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v

konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp
ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického
života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov
zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto
oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný v 1. rade ničím právne významným nepreukázal, aby

žalobkyni poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená uzatvorenie dohody o zrážkach
zo mzdy.

19. Na tomto závere nič nemení ani to, že v čase uzatvárania zmluvy o úvere dňa 29.5.2013
ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ešte nebolo súčasťou

právneho poriadku. Existovali totiž aj ďalšie ustanovenia ukladajúce určité povinnosti dodávateľom v
spotrebiteľských vzťahoch.

20. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

21. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však

možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

22. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa v zmysle ustanovenia § 4 ods. 8 tohto právneho predpisu rozumelo najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri

nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

23. Neposkytnutie základných informácii o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a o jeho dôsledkoch
nemožno hodnotiť inak ako porušenie zákazu konať v rozpore s dobrými mravmi, čo aj pred účinnosťou

ustanovenia§5aods.1písm.a/zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaspôsobovaloneplatnosť
takéhoto právneho úkonu podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 1. rade v
čase uzatvárania zmluvy o úvere ako poskytovateľ úveru mal povinnosť poskytnúť žalobkyni jasné a
zrozumiteľné informácie o dôsledkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy, najmä za situácie, ak nazáklade takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa mohli vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho,
aby boli nároky uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom.

24. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením poukazujúcim na nesprávnosť výroku rozsudku a na
vadnosť žalobného petitu.

25. Podľa ustanovenia § 137 písm. d/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

26. Medzi osobitné predpisy sa zaraďujú napr. Zákonník práce, zákon č. 527/2002 Z. z. o odobrovoľných
dražbách a taktiež zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.

27. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských

zmluvách. V poznámke 1 / k tomuto ustanoveniu sa nachádza odkaz na ustanovenia § 52 až 54
Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Zákonným dôsledkom neprijateľnej
podmienky je teda bez akýchkoľvek pochybností jej neplatnosť.

28. V prejednávanej veci dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v zmluve o úvere bola vyhodnotená
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, t. j. za podmienku neplatnú. Preto aj za súčasného stavu žaloba o
určenie neplatnosti takejto podmienky, ktorou je dohoda o zrážkach zo mzdy je opodstatnená a majúca
oporu v ustanovení § 137 písm. d/ CSP. Možnosť určenia niektorej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej
zmluve za neplatnú priamo vyplýva z ustanovenia § 298 CSP a z ustanovenia § 53a Občianskeho

zákonníka.

29. Právne bezvýznamná je i námietka spochybňujúca vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade
po tom, čo pohľadávka zo zmluvy o úvere bola postúpená na žalovaného v 2. rade .

30. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je
subjektom práva ( povinnosti), ktoré je predmetom konania.

31. V spotrebiteľských vzťahoch určité povinnosti vznikajú i dodávateľom. Jednou z týchto povinnosti
je i povinnosť upravená v ustanovení § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Vychádzajúc z tohto ustanovenia proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom
ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať , aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania
a aby odstránil protiprávny stav a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov , ktoré nie sú len jednoduchým súhrnov záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených

porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkých spotrebiteľom.
Spotrebiteľ , ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

32. Toto ustanovenie priznáva spotrebiteľovi právo na súdnu ochranu a na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti zodpovedá. Touto osobou je žalovaný
v 1. rade, ktorý so žalobkyňou uzatvoril neplatnú dohodu o zrážkach zo mzdy a nie žalovaný v 2. rade,
na ktorého bola pohľadávka zo zmluvy o úvere postúpená. Žalovaný v 1. rade je preto pasívne vecne
legitimovaný subjekt ako porušiteľ práva žalobkyne na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v

spotrebiteľskej zmluve.

33. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

34. Zároveň úspešnej žalobkyni priznal proti neúspešnému žalovanému v 1. rade náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 a ods. 2 CSP s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.35. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).