Decision was made at the court Okresný súd Senica
Judgement was issued by JUDr. Silvia Hýbelová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/16/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716202033
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2716202033.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedor Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35
831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Ján Šoltés, advokát,
Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: C. T., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXXX/XX, T., o zaplatenie
340,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 3.
novembra 2016, č.k. 1C/40/2016-46, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti lehoty na plnenie m e n í tak, že
prisúdenú istinu a úroky z omeškania povoľuje žalovanému zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne, vždy
do 25. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 264 eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 6.5.2013 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 56% z celkových trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že
súd prvej inštancie zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným, fyzickou osobou, dňa 25.1.2012 zmluvu
o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému reálne pôžičku v sume 399 eur. Medzi účastníkmi
zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky po 15eur v počte 34 splátok, celkové náklady
spotrebiteľa 111 eur, kúpna cena 399 eur, akontácia 0 eur. Zmluvné strany si ďalej dohodli RPMN v sume
19,04%, ročnú úrokovú sadzbu 19,04%, konečnú splatnosť november 2014. Z obsahu zmluvy mal súd
preukázané, že výška mesačnej splátky je špecifikovaná sumou 15 eur, čiže nie je presne špecifikovaná
v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.. Z obsahu predloženého prehľadu splátok a úhrad
súd zistil, že žalovaný reálne vyčerpal sumu 399 eur a z poskytnutej pôžičky splatil celkovo 135 eur.
Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 9, § 11 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľskom úvere,
podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
Súd skonštatoval, že v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010, je preto potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd preto odčítaním
zaplatenej sumy žalovaným 135 eur od reálne vyčerpanej celkovej sumy 399 eur zistil, že žalovaný
žalobcovi dlží 264 eur. Preto súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 264 eur s 8,75%
úrokom z omeškania ročne od 6.5.2013 do zaplatenia. Úrok z omeškania súd priznal v zákonnej výške.
Súd nepovolil žalovanému zaplatiť predmet žaloby v splátkach, nakoľko žalovaný nepreukázal svoje
majetkové a finančné pomery ani dôvod plnenia v splátkach. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa
§ 262 ods. 1, 2, § 263 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti lehoty plnenia podal odvolanie v zákonom určenej
lehote žalovaný. Uviedol, že s manželkou platia byt, ktorý nie je ich, je mestský, a to 160 eur a elektrinu
50 eur. Dokopy poberajú 300 eur, z toho platby za bývanie činia sumu 210 eur. Manželka má cukrovku,
platí lieky vo výške 25 eur mesačne, žiaľ, nemá z čoho zaplatiť sumu, ktorú požadujú. Napriek tomu je
ochotný splácať sumu po 20 eur mesačne vo forme splátkového kalendára.
3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (pretože
odvolanie sa týkalo len zročnosti pohľadávky), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu
predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
4. Predmetom odvolania je povolenie splátok na zaplatenie žalobcovi priznanej istiny s príslušenstvom
(otázka lehoty plnenia alebo inak zročnosti pohľadávky).
5. Podľa § 232 ods. 2, 3, 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškania
s plnením jednej dávky alebo splátky, má za následok splatnosť celého plnenia.
6. Citované ustanovenie upravuje všeobecnú lehotu na plnenie tri dni, ktorá začína plynúť od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže tiež povoliť plnenie v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti
určí, pričom hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať
výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, aj v konaní
prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v
prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadne zdržanie v plnení súdom z ustanovenej povinnosti
nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade, vzhľadom na osobné pomery žalovaného
príliš ťaživé.
7. Odvolací súd bol toho názoru, že o uvedený prípad išlo aj v prejednávanej veci. Z finančnej situácie
žalovaného vyplýva, že priznaná suma 264 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania ročne 8,75%
od 6.5.2013 do zaplatenia, presahuje jeho možnosti, keďže žalovaný poberá invalidný dôchodok vo
výške 150 eur mesačne, býva s manželkou, ktorá tiež poberá invalidný dôchodok 150 eur mesačne.
Za nájom mesačne uhrádzajú sumu 160 eur a za elektrinu 50 eur. Rozsudkom priznaná suma tak
značne presahuje mesačný príjem žalovaného a uložením povinnosti zaplatiť dlhy jednorazovo, by
mohol byť žalovaný vystavený existenčným problémom, ktoré by ohrozili uspokojovanie jeho základných
potrieb. S prihliadnutím na hroziace nepriaznivé následky v prípade trvania na jednorazovom splnení
dlhu, odvolací súd dospel k záveru, že je dôvodné povoliť žalovanému mesačné splátky vo výške 20
eur, keď takáto výška bola navrhnutá žalovaným. Jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe
súdov je pravidlo, podľa ktorého by k zaplateniu celého dlhu vo forme splátok malo prísť najneskôr
do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa takáto výhoda poskytla. V danom prípade
však odvolací súd nevidel dôvody na poskytnutie takéhoto dlhého obdobia na úhradu dlhu žalovaného
a to jednak s ohľadom na výšku dlhu, ako aj na skutočnosť, že žalobca márne čaká na úhradu svojej
pohľadávky už od mája 2013 a nemožno preto od neho spravodlivo žiadať, aby čakal na jej úhradu ďalšie
tri roky. V neposlednom rade odvolací súd vzal do úvahy laxný prístup žalovaného k plneniu svojich
záväzkov, keď tomuto nič nebránilo splácať doteraz svoj záväzok v takých splátkach, ktorých výšku
sám navrhol a aké mu finančná situácia dovoľovala a tým dlh postupne znižovať, čo však neurobil a vo
svetle takéhoto prístupu sa návrh na určenie splátky vo výške 20 eur mesačne javí ako primeraný.
8. Práve takýmito úvahami preto odvolací súd dospel k záveru, že princípu vyváženej ochrany práv
oboch strán sporu i so zreteľom k okolnostiam vlastným tejto konkrétnej veci, zodpovedá lehota na
plnenie a povolenie splátok tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a preto podľa § 388 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti lehoty plnenia zmenil spôsobom uvedeným vo výroku
tohto rozhodnutia.9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní úspešnému žalovanému
priznal ich náhradu v celom rozsahu.
10. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.