Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, April 27, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/88/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517215638
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517215638.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu
JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: Q. Č. O. - V., S. XX, XXX
XX O., H.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Anna Rumplová, advokátka, Homolova 12, 841 02 Bratislava, proti
žalovanej: X. F., K.. XX.XX.XXXX, O. S. XX, XXX XX O., o vypratanie bytu, o späťvzatí žaloby vo veci
vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 50C/31/2017, takto

r o z h o d o l :

Späťvzatie žaloby sa p r i p ú š ť a , rozsudok Okresného súdu Bratislava V. v Bratislave zo 7. decembra
2017, č. k. 50C/31/2017-46 sa z r u š u j e a konanie sa z a s t a v u j e.

Žalobcovi sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanej vypratať a odovzdať žalobcovi

O. Č.. XX B. O. na S. XX, siedme poschodie v bytovom dome so W. Č. XXXX, katastrálne územie V. do
15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v
celom rozsahu, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná sa na základe rozhodnutia o pridelení

bytu č.j. O.-XXX-X-XXXX/XX/XX zo dňa 23.06.1983, a zápisu o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa
05.08.1983, stala nájomkyňou bytu č. 25, na 7. poschodí, na ulici O. XX, teraz S.. Žalobca výpoveďou zo
dňa 22.5.2017 vypovedal žalovanej nájom predmetného bytu podľa § 711 ods. 1 písm. c) Občianskeho
zákonníka z 6Co/88/2018 2

dôvodu, že nájomkyňa bytu hrubo poškodzovala prenajatý byt, jeho príslušenstvo, spoločné priestory

alebo spoločné zariadenia v dome a sústavne narušovala pokojné bývanie ostatných nájomcov alebo
vlastníkov bytov, ohrozovala bezpečnosť. Výzvou zo dňa 4.9.2017 žalobca vyzval žalovanú na okamžité
vypratanie a odovzdanie bytu Č.. XX B. O. na S. XX, X. poschodie žalobcovi. Výzvu žalovaná prevzala
dňa 25.09.2017. Z emailovej komunikácie medzi správcom predmetného bytového domu t.j. O. W.
W., W..Y..R.. a žalobcom vo veci nevyhnutnej potreby sprístupniť byt žalovanej za účelom vykonania
dezinsekčných zásahov súd prvej inštancie zistil, že O. Č.. XX obývaný žalovanou sa stal miestom

zdroja výskytu a ďalšieho šírenia do susedných bytov a spoločných priestorov ploštice posteľnej, bolo
potrebnévykonať3ažštyridezinsekčnézásahy,atonielendotknutéhobytužalovanej,aleajspoločných
priestorov a o nedodržiavaní hygienických pokynov a pokynov súvisiacich s deratizáciou a dezinsekciou
bytu žalovanej. Zo správy o monitoringu deratizačnej spoločnosti E. W..Y..R.. o potrebe a rozsahu
dezinsekčných zásahov v byte žalovanej súd prvej inštancie zistil, že v byte žalovanej je veľmi nízka
úroveň hygieny jeho obyvateľov, ktorí nie sú prihlásení v O. Č.. XX, je potrebné vykonať minimálne 3

represívne dezinsekcie v rozpätí 6 týždňov a po ukončení týchto zásahov bol navrhovaný monitoring
predmetného bytu každé tri mesiace, avšak vzhľadom na životný štýl obyvateľov bytu je predpokladopätovného zamierania a následné riziko prielezu do okolitých bytov. Zo zápisov z dezinsekčného
zásahu zo dňa 29.07.2016, 25.08.2016 a 06.02.2017 súd prvej inštancie zistil, že stav zamorenia
plošticou posteľnou O. Č.. XX trval minimálne 12 mesiacov bez riešenia žalovanej, bol vykonaný

dezinsekčný zásah a žalovaná bola upozornená na odstránenie zariadenia bytu, komunikácia s ňou
bola náročná, javila znaky alkoholického opojenia. Pri druhom zásahu žalovaná opäť javila známky
alkoholického opojenia, vypratala len časť zariadenia predmetného bytu a to presunula na prízemie
domu čím zamorila aj spoločné priestory, na čo bolo nutné vykonať dezinsekciu aj týchto priestorov. Z
posledného zápisu súd zistil, že predmetný O. Č.. XX je opätovne zamorený plošticou posteľnou, z bytu

nebolo odstránené zamorené zariadenie, pribudlo ďalšie zariadenie zamorené plošticou. Z oznámenia
podaného dňa 17.05.2017 na MÚ Q. O. V.U. vo veci neprispôsobivého správania sa žalovanej a jej
nájomníkov, porušujúceho hygienické nariadenia a bezpečnosť v dome, podpísané vlastníkmi bytov
v predmetnom bytovom dome a z urgencie na začatia súdneho konania na vypratanie žalovanej a s
ňou ostatných neprispôsobivých ľudí obývajúcich byt žalovanej súd prvej inštancie zistil, že napriek
niekoľkým dezinsekčným zásahom, žalovaná nerešpektovala nariadenia a hygienické predpisy a v

dňoch 11.05.2017 a 04.02.2017 bol v predmetnom byte zistený opätovný výskyt živých jedincov ploštice
posteľnej, žalovaná aj naďalej vytvárala podmienky umožňujúce výskyt škodcov a parazitov v dome
spôsobom života ignorujúcim základné hygienické pravidlá najmä tým, že vyberala zo smetných nádob
odpadky a nosila ich do bytu, po dome sa šíril zápach moču a výkalov, umožňovala vstup do domu
a do bytu osobám pod vplyvom alkoholu a omamných látok alebo zapáchajúcim močom a výkalmi,

vykladaladospoločnýchpriestorovdomualebovyhadzovalazoknaznečistenéplienkydospelouosobou
a vykladala do spoločných priestorov domu alebo pred dom znečistený nábytok zamorený parazitmi
ako je ploštica posteľná. Z potvrdenia zo dňa 20.11.2017 súd prvej inštancie zistil, že žalovaná dlhuje
žalobcovi za platby spojené s užívaním bytu č. 25 v Bratislave na S. XX, X. poschodie platby rovnajúce
sa nájomnému vo výške 300,48 eur a službám vo výške 536,34 eur. Z tohto skutkového stavu súd prvej

inštancie vyvodil, že žaloba je dôvodná.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 126 ods. 1, 2, § 711 ods. 1 písm. c), 6Co/88/2018 3

§ 712a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 2 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých
pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami. Súd prvej inštancie poukázal na to, že

vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovanej bol výpoveďou zo dňa 22.05.2017, doručená
dňa 26.05.2017, vypovedaný nájom predmetného bytu podľa § 711 ods. 1 písm. c) OZ z dôvodu,
že žalovaná hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho príslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné
zariadenia v dome alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov
bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome, nájom jej skončil 31.08.2017.

Uvedené žalobca podľa súdu prvej inštancie dostatočne preukázal listinnými dôkazmi preukazujúcimi
hygienickú úroveň a stav bytu obývaného žalovanou a evidentne ďalšími osobami, ktoré neboli v byte
prihlásené a správanie, prístup žalovanej. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že absolútne nevyhovujúci
hygienický stav predmetného bytu ohrozil nielen spoločné priestory bytového domu, ale aj susedné byty.
Žalovaná svojím správaním, keď nerešpektovala nariadenia deratizačnej spoločnosti, nedodržiavala

základné hygienické pravidlá, znečisťovala a zamorovala nielen spoločné priestory bytového domu,
ale aj bezprostredné okolie bytového domu, povolila vstup do bytového domu a predmetného bytu
nepovolaným a silne znečisteným osobám, ktoré sa voľne pohybovali aj v spoločných priestoroch
predmetného bytového domu vystavila ostatných obyvateľov vrátane maloletých detí bytového domu
vysokému riziku infekčného ochorenia a reálneho šírenia parazitov. Keďže pri zániku nájmu z dôvodov

uvedených v § 711 ods. 1 písm. c) OZ a v spojení s § 712a ods. 2 OZ nájomca nemá právo na bytovú
náhradu, súd prvej inštancie rozhodol o vyprataní bytu bez nároku na bytovú náhradu. S odkazom
na § 712a ods. 2 OZ ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.
Prístreším sa v zmysle § 712 OZ rozumie prechodné ubytovanie, najmä v spoločnej nocľahárni alebo
iných zariadeniach na to určených. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že na strane žalovanej nie

sú dôvody hodné osobitného zreteľa t.j. v čase rozhodnutia nie je v hmotnej núdzi, nepoberá invalidný
dôchodok, nestará sa o nevládnu osobu alebo o maloleté dieťa. Navyše nájomca teda žalovaná nemala
nárok ani na prístrešie v zmysle zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s
nájmom bytov a s bytovými náhradami podľa § 5 ods. 2 predmetného zákona, keďže ustanovenia
písm. a) a b) sa na prejednávanú vec nevzťahujú, písm. d) sa aplikuje v prípade, že nájomca neplatí

nájomné alebo úhradu za poskytované služby a teda výpoveď by bola daná v zmysle § 711 ods.
1 písm. d) OZ, a písm. c) daného ustanovenia by sa použilo v prípade hrubého porušenia dobrých
mravov. Hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich
sústavné porušovanie. Pojem dobré mravy má pôvod v rímskoprávnej tradícii, kde sa názvom bonimores označujú mimoprávne štandardy správania. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch
sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je
vlastný všeobecne uznávaným vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského

poriadkuaktorývhistorickomvývojiosvedčilistúnemennosť,vystihujúcepodstatnéhistorickétendencie
sú odovzdávané rozhodujúcej časti spoločnosti a majú povahu základných noriem. Rozpor s dobrými
mravmije,akobsahsprávaniajevrozporescitompreslušnosťaspravidlamislušnosti,akoichuznávajú
všetci slušní a spravodlivo zmýšľajúci ľudia. (...) Nemožno vylúčiť, aby sa vzhľadom na všetky okolnosti
konkrétneho prípadu prihliadlo, hoci úplne výnimočne, aj na okolnosti spočívajúce v osobe alebo v

pomeroch účastníka, ktorý sa domáha ochrany proti neoprávnenému zásahu. Môže však ísť len o také
okolnosti, ktoré svojou závažnosťou tento mimoriadny ohľad vyžadujú, pričom treba osobitne starostlivo
dbať o to, aby ten, kto sa ich dovoláva, sám nekonal v rozpore s dobrými mravmi a nevyžadoval ohľady
neúmerné 6Co/88/2018 4

okolnostiam konkrétneho prípadu, a zabránil snahe alebo možnosti ich zneužitia. S prihliadnutím na

obsah zákonného znenia výpovedného dôvodu § 711 ods. 1 písm. c) súd prvej inštancie ustálil,
že žalovaná naplnila nasledovné skutkové podstaty uvedené v danom ustanovení, a to, že hrubo
poškodzuje prenajatý byt, jeho príslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome
alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje ich
bezpečnosť. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť vypratať byt žalobcu

a odovzdať ho žalobcovi bez nároku na bytovú náhradu teda v danom prípade prístrešia. O nároku na
náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, v ktorom uviedla, že v jej prípade došlo k porušeniu
§ 712a ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko u nej existuje dôvod hodný osobitného zreteľa a teda

má nárok na prístrešie, keďže je poberateľkou invalidného dôchodku a je takmer nepohyblivá. Zároveň
uviedla, že potvrdenie o poberaní invalidného dôchodku zasiela v prílohe.
5. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 26.1.2018 vyzval žalovanú v lehote 10 dní na odstránenie vád
odvolania v tom smere, aby žalovaná uviedla v akom rozsahu napáda rozsudok súdu prvej inštancie,
z akých dôvodov považuje predmetný rozsudok za nesprávny a čoho sa odvolaním domáha. Zároveň

bola poučená, že ak odvolanie nedoplní a neodstráni jeho vady, pričom nebude možné v odvolacom
konaní pokračovať, odvolací súd odvolanie odmietne. Žalovanej bola predmetná výzva doručená dňa
27.2.2018.

6. Žalovaná na predmetnú výzvu (bod 5 tohto rozsudku) nereagovala.

7. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.

8. Žalobca podaním zo 17.4.2018 vzal žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaná dňa 1.4.2018
zomrela. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške pomernej časti zaplateného

súdneho poplatku.

9. Žalobca vzal žalobu späť v čase po rozhodnutí súdu prvej inštancie (po vyhlásení rozsudku súdu prvej
inštancie zo 7. decembra 2017, č.
k.50C/31/2017-46),alepredtým,akorozsudoknadobudolprávoplatnosť.Pretoodvolacísúdpostupoval

podľa ust. § 370 C.s.p., pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie
zastavil.

10. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí
(§ 370 ods. 2 C.s.p.). V danej veci odvolací súd nevyzval protistranu resp. jej právnych nástupcov

na vyjadrenie súhlasu so späťvzatím, nakoľko v danej veci išlo o prípad vypratania bytu, ktorému
predchádzalo podanie výpovede z nájmu, ktorej neplatnosť však nebola žalovanou v zákonnej
prekluzívnej lehote napadnutá (§ 710 ods. 3 v spojení s § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka), hoci
jej táto bola riadne doručená dňa 26.5.2017 (č.l. 44). Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť
na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Ide teda o trojmesačnú prekluzívnu lehotu.

Po jej márnom uplynutí sa nie je možné na súde domáhať neplatnosti výpovede. I z tohto dôvodu
sa súd nemohol v tomto konaní už zaoberať platnosťou/neplatnosťou výpovede z nájmu bytu, keďže
žalovaná jej neplatnosť žalobou na súde nenapadla. Keďže v čase podania žaloby bola výpoveď z nájmu
právoplatná a teda tu už nájomný vzťah v danom čase neexistoval (tento bol zaniknutý), nemožno tuuvažovať o prípadnom prechode nájmu podľa § 706 Občianskeho zákonníka. V čase smrti žalovanej,
totiž táto už nebola nájomcom vypratávaného bytu a preto nemohlo dôjsť k prechodu nájmu bytu
na osoby uvedené v § 706 Občianskeho zákonníka. Je potom zrejmé, že na prípadných dedičov po

žalovanej neprešli práva a povinnosti, ktoré boli predmetom tohto sporu (teda ani právo na prístrešie). Z
týchto dôvodov odvolací súd nerozhodoval o pokračovaní v konaní s dedičmi žalovanej príp. s osobami
vymedzenými v § 706 Občianskeho zákonníka (§ 63 ods. 2 v spojení s § 66 C.s.p.).
10. Z rovnakých dôvodov (viď bod 9 tohto uznesenia) odvolací súd nepriznal žalobcovi nárok na náhradu
trov prvoinštančného (spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku) a odvolacieho konania, nakoľko

práva a povinnosti, ktoré boli predmetom tohto sporu neprešli na prípadných právnych nástupcov
žalovanej a preto niet subjektu na strane žalovanej, ktorému by mala byť uložená takáto povinnosť.
Navyše žalobcovi v odvolacom konaní žiadne trovy ani nevznikli. Zároveň (keďže bolo konanie
zastavené)tunemožnoanihovoriť,žebyniektorázprocesnýchstránprocesnezavinila(keďžedôvodom
späťvzatia žaloby bolo úmrtie žalovanej) zastavenie konania (§ 256 ods. 1 C.s.p.). Naostatok odvolací
súd v tomto smere poukazuje i na závery uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.2.2017 sp.

zn. 17Co/38/2017 v zmysle ktorých, ak jedna strana sporu neexistuje, nie je medzi kým rozhodnúť o
nároku na náhradu trov konania a výrok o nároku na náhradu trov konania je nadbytočný.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). 6Co/88/2018 6

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).