Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Marek Koščo
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/76/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116210752
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116210752.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.
Viery Zoľákovej a JUDr. Jozefa Angeloviča v sporovej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO:
35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát,
so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: C. C., L..:
XX.XX.XXXX, J. O. XX, XXX XX J., o zaplatenie 467,15 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 19C/181/2016-28 zo dňa 22.06.2017, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresným súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol a
vyslovil, že nárok na náhradu trov konania žalovanému nepriznáva.
2. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť
Consumer Finance Holding, a.s., uzavrel so žalovaným dňa 28.11.2012 formulárovú zmluvu o pôžičke
č. XXXXXXXXXX na zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného v zmluve, na základe ktorej poskytol
žalovanému celkovú sumu pôžičky vo výške 686,70 Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať
pôžičku v pravidelných 30-mesačných splátkach v sume 23,55 Eur. Zmluva ďalej obsahovala údaj
o výške ročnej úrokovej sadzby: 48,51 %, priemerná hodnota RPMN: 46,35 %, RPMN: 48,51 %.
Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, alebo jednotlivé
povinné splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, právny predchodca
žalobcupredžalobnouupomienkouvyzvalžalovanéhokokamžitejúhradevšetkýchsplátokjednorázovo.
Podľa prehľadu splátok a úhrad pripojenému k žalobe, žalovaný uhradil celkom 100,65 Eur, ostatný raz
06.06.2013. Listom zo dňa 06.07.2013 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného v Predžalobnej
upomienke k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo a celkovú istinu vo výške 666,48 Eur
ho vyzval uhradiť najneskôr do 3 dní od doručenia tejto upomienky. List bol žalovanému doručený
dňa 11.06.2013. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie konštatoval,
že predmetom je nárok žalobcu vyplývajúci z ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca vo formulárovej zmluve uviedol ročnú úrokovú sadzbu 48,51
%, pričom podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska, v marci 2012 bola priemerná úroková
sadzba u spotrebiteľských úverov od 1 do 5 rokov vo výške 11,42 %. Je evidentné, že sa jedná o viac
ako štvornásobné prekročenie priemernej úrokovej sadzby, a preto tento úver je potrebné považovať
za právny úkon v rozpore s dobrými mravmi. Ide o úver úžerný a v rozpore s dobrými mravmi, preto je
zmluva neplatná a v danom prípade prichádza do úvahy iba vydanie bezdôvodného obohatenia podľa
§ 451 Občianskeho zákonníka, ktoré spočíva v rozdiele medzi poskytnutou sumou a sumou, ktorá bola
vrátená. Vychádzajúc z ustanovenie § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uzavrel,
že od prijatia bezdôvodného obohatenia po podanie žaloby uplynula tak subjektívna, ako aj objektívnapremlčacia lehota, a bolo potrebné prihliadnuť na premlčanie tohto nároku a žalobu v časti, v ktorej
nedošlo k späťvzatiu, zamietnuť.
3.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdprvejinštancierozhodolpodľa§255a§262C.s.p.vychádzajúc
z pomeru úspechu vo veci, ale vzhľadom na to, že žalovanému ako úspešnému v celom rozsahu trovy
konania nevznikli, nárok mu nepriznal.
4. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, pričom
navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumy 328,35 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p.a. od 15.06.2013 do zaplatenia, a to všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi nárok na pomernú časť náhrady trov konania.
Zároveň navrhol, aby odvolací súd konanie v časti o zaplatenie sumy 138,80 Eur s úrokom z omeškania
8,5 % p.a. od 15.06.2013 do zaplatenia zastavil. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm.
h) C.s.p., t. j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
nakoľko súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k nesprávnemu záveru o neplatnosti
zmluvy ako celku pre neplatnosť dojednania výšky úrokov, v dôsledku čoho nesprávne posúdil uplatnený
nárok ako premlčaný podľa ust. § 107 ods. 1 OZ. Poukázal na to, že neexistuje zákonný dôvod pre
označenie dotknutej úverovej zmluvy ako celku za absolútne neplatný právny úkon. Právny názor súdu
prvej inštancie, že neplatné dojednanie úrokov z úverov má za následok neplatnosť úverovej zmluvy
ako celku je nesprávny. Zákon č. 129/2010 úverovú zmluvu pre prípadnú absenciu náležitostí podľa
ustanovenia § 9 ods. 2 tohto zákona v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy nesankcionuje
absolútnou neplatnosťou, ale bezúročnosťou úveru pri splnení podmienok podľa § 11 ods. 1 zákona
č. 129/2010 v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k
záveru o neprimeranosti výšky úrokov z úveru, následkom nie je absolútna neplatnosť celého zmluvného
vzťahu, ale bezúročnosť úveru s poukazom na § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z. z. pri splnení zákonných
podmienok podľa ustanovenia § 11 ods. 1 tohto zákona. Neprimeranosť úrokov dojednaných v úverovej
zmluve nespôsobuje neplatnosť úverovej zmluvy ako celku. Z tohto dôvodu je nesprávne aj nastolenie
režimu bezdôvodného obohatenia, ako aj nesprávna aplikácia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby
v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka na žalobcom uplatnený nárok. Nakoľko
úverová zmluva bola uzavretá platne, vzťahuje sa na plynutie premlčacej doby uplatneného nároku
režim 3-ročnej premlčacej doby podľa ust. § 101 OZ a uplatnený nárok z úverovej zmluvy premlčaný v
čase začatia sporu nebol. Právny predchodca žalobcu žalovaného listom zo dňa 06.06.2013 vyzval na
jednorázové vrátenie úveru v lehote troch dní od doručenia výzvy (tá bola žalovanému doručená dňa
11.06.2013, lehota na vrátenie uplynula 14.6.2013). Žaloba bola na súd podaná dňa 19.05.2016, t. j.
pred uplynutím 3-ročnej premlčacej doby. Pri posúdení bezúročnosti úveru vznikol žalobcovi nárok na
vrátenie rozdielu medzi poskytnutým úverom vo výške 429,- Eur a plnením žalovaného na úver v sume
100,65 Eur, t. j. sumy 328,35 Eur. Z uvedeného dôvodu berie žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie
sumy 138,80 Eur s úrokom z omeškania 8,5% p.a. od 15.6.2013 do zaplatenia.
5. Na základe doručenej výzvy sa žalovaný k žalobcom podanému odvolaniu a k čiastočnému späťvzatiu
žaloby nevyjadril.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas
vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
7. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch o pôžičkách
pre spotrebiteľov platného a účinného v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy (ďalej len „Zákon o
spotrebiteľských úveroch“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. i) a j) citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, musí obsahovať tieto náležitosti:i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a) o zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r), x) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
8. V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že predmetná úverová zmluva uzavretá medzi
sporovými stranami dňa 28.11.2012 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere.
9. V priebehu konania žalobca podaným odvolaním zo dňa 04.08.2017 (č. l. 32 spisu) upravil žalobu
čiastočným späťvzatím tak, že podľa posledného návrhu sa domáhal iba zaplatenia istiny vo výške
328,35 Eur s úrokom z omeškania, nepožadoval úroky z úveru a sumu 328,35 Eur ustálil tak, že od
istiny poskytnutej žalovanému pri uzavretí predmetnej zmluvy o pôžičke odrátal ním zaplatené splátky
vo výške 100,65 Eur (429,- Eur - 100,65 Eur).
10. Ako bolo vyššie naznačené, predmetom ďalšieho konania v súčasnosti má byť len zostatok
poskytnutej istiny. V samotnom odvolaní žalobca pripúšťa možnosť právneho posúdenia úrokov z úveru
ako neplatného dojednania, ktoré však nemá vplyv na platnosť zmluvy, pokiaľ ide o poskytnutú istinu.
11. S týmto právnym záverom sa stotožňuje aj odvolací súd. V súčasnosti už so zreteľom na späťvzatie
žaloby a jej úpravu podaním odvolania sa nie je potrebné zaoberať tým, či dojednané úroky z úveru
boli v rozpore s dobrými mravmi. Nie je to potrebné so zreteľom na to, že ako bolo vyššie uvedené,
predmetom konania v súčasnosti je len zostatok nezaplatenej istiny a so zreteľom na úpravu žaloby,
žalovaný úroky v tomto konaní nepožaduje.
12. Rozhodujúcou okolnosťou, z ktorej mal súd vychádzať, je však to, že ani eventuálne dojednanie
neplatnej výšky úrokov z úveru, nespôsobuje neplatnosť úverovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako
celku, tzn., že len v dôsledku neplatného dojednania o výške úrokov z úveru nemožno uzavrieť, žeby
bola neplatná celá zmluva, teda aj vo vzťahu k istine.
13. Je tomu tak z dôvodu, že istina a úrok z úveru sú dva rozdielne právne inštitúty, ktoré síce
spolu navzájom súvisia, avšak majú samostatné postavenie, a to aj z pohľadu zisťovania dôvodov
pre eventuálne určenie neplatnosti ich dojednania. Aj pokiaľ by súd pripustil, že úroky z úveru sú
dojednané neplatne pre rozpor s dobrými mravmi so zreteľom na ich neprimeranú výšku, nemôže takéto
dojednanieovplyvniťplatnosťdojednaniaoistine,ktoránepochybnežalovanémubolavovýške429,-Eur
poskytnutá. Napokon treba konštatovať, že súd prvej inštancie svoj záver o neplatnom dojednaní úrokov
z úveru, ktorý má za následok neplatnosť dojednania sporových strán, aj o istine nijakým spôsobom
bližšie neodôvodnil, okrem svojho záveru, že pokiaľ je úrok z úveru dojednaný neplatne, je neplatnou
celá zmluva. Ako bolo vyššie naznačené, s takýmto záverom nie je možné sa stotožniť so zreteľom
na relatívnu samostatnosť uvedených právnych inštitútov a so zreteľom na to, že eventuálne neplatné
dojednanie týkajúce sa časti právneho úkonu (v danom prípade vo vzťahu k úrokom z úveru), nemá
za následok neplatnosť celého právneho úkonu so zreteľom na vyššie uvedenú relatívnu oddeliteľnosť
týchto inštitútov a dojednaní urobených vo vzťahu k nim. V tejto súvislosti treba poukázať na judikatúru
Ústavného súdu SR smerujúcu k preferencii výkladu právneho úkonu v prospech jeho platnosti (pozri
najmä I.ÚS 640/2014).
14. Za týchto okolností je právne posúdenie súdu prvej inštancie spočívajúce v závere o neplatnosti
celej úverovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere so zreteľom na eventuálnu neplatnosť dojednaniao úrokoch z úveru nesprávne. Okrem tohto nesprávneho právneho posúdenia treba konštatovať aj
nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý svoj záver o dopade eventuálne neplatného
dojednania o úrokoch z úveru na platnosť dojednania sporových strán o istine, nijakým spôsobom bližšie
neodôvodnil.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec v zmysle § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
16.Vďalšomkonaníbudeúlohousúduprvejinštancieriadiťsaprávnymnázoromvyslovenýmodvolacím
súdom v tomto rozhodnutí a vychádzať z toho, že dohoda sporových strán v predmetnej zmluve o
spotrebiteľskom úvere o istine bola platná, a preto režim bezdôvodného obohatenia nastolený pri
posudzovaní právneho vzťahu sporových strán v prejednávanej veci súdom prvej inštancie nie je
správny. Za týchto okolností premlčanie nárokov uplatňovaných v tomto konaní žalobcom sa neriadi
ustanoveniami Občianskeho zákonníka o premlčaní bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka). V otázke premlčania by mala byť aplikovaná všeobecná 3-ročná premlčacia
lehota uvedená v § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá sa má počítať od 15.06.2013, teda od vyhlásenia
predčasnej splatnosti predmetného úveru žalobcom. So zreteľom na to, že k tomuto predčasnému
zosplatneniu úveru došlo 15.06.2013 a žaloba bola podaná 19.05.2016 na súde prvej inštancie,
nemožno za týchto okolností hovoriť o premlčaní predmetného dlhu, nakoľko žaloba bola podaná v
zákonnej 3-ročnej premlčacej lehote uvedenej v § 101 Občianskeho zákonníka.
17. Až na základe posúdenia veci súdom prvej inštancie vychádzajúceho z právnych úvah uvedených
v tomto uznesení odvolacieho súdu, bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.
18. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom
(čl. 32) a aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.