Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 24, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/69/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218200140
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2218200140.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobkyne: Ing. R. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXX, zastúpenej splnomocnencom: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., IČO: 36
866 296, so sídlom Šaľa, Štúrova 42, proti žalovaným: 1/ OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916,
so sídlom Bratislava, Štúrova 5, 2/ Platiť sa oplatí, s.r.o., IČO: 45 684 618, so sídlom Bratislava, Košická

56, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného
súdu Dunajská Streda č. k. 18C/1/2018-39 zo dňa 23. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II.Žalovanej1/ažalovanej2/vočižalobkyni nepriznáva nároknanáhradutrovodvolaciehokonania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
(žalovaným 1/ a 2/ zakázať vykonať akékoľvek právne úkony smerujúce k výkonu záložného práva
zapísanéhonaLVčísloXXXpodV-2256/07,vzťahujúcehosananehnuteľnostizapísanénaLVčísloXXX
vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, pre okres: Y. F., obec: X., katastrálne
územie: X., v rozsahu: pozemok parcelné číslo 445/1 vo výmere 834 m2, druh pozemku: zastavané
plochyanádvoria,pozemokCKN,pozemokparcelnéčíslo445/2, ovýmere1211m2,druhpozemku:

záhrady, pozemok CKN, pozemok parcelné číslo 445/3, o výmere 213 m2, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria, pozemok CKN, stavba súpisné číslo XXX, postavená na pozemku CKN 445/3, druh
stavby: rodinný dom a vo výkone záložného práva pokračovať, až do právoplatného skončenia konania
vedeného pred Okresným súdom Dunajská Streda pod sp. zn. 12C/22/2017) zamietol, II. výrokom
rozhodol, že žalované nemajú nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie okresný súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 písm. d), § 326
ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Okresný súd konštatoval, že žalobkyňa ako dôvod návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
uviedla potrebu dočasnej úpravy pomerov vo vzťahu k zálohu, nakoľko samotné vlastnícke právo
k zálohu je sporné, a preto je sporné aj to, či bol dodržaný postup vzťahujúci sa na oznámenie

o začatí výkonu záložného práva podľa § 151l a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokračovanie vo
výkone záložného práva by spôsobilo ďalší súdny spor o určenie neplatnosti dražby, keďže je vedené
konanie o určenie vlastníka nehnuteľnosti, a tým aj o určenie vlastníka zálohu. Toto prebiehajúce
konanie bráni tomu, aby vo veci mohla byť vykonaná dražba aj s poukazom na § 228 ods. 2 Civilného
sporového poriadku, výrok rozsudku v konaní sp. zn. 12C/22/2017 je záväzný aj pre vydražiteľa ako
nadobúdateľa nehnuteľnosti, čím sa zakladajú sporné právne vzťahy k nehnuteľnosti do budúcnosti

nielen medzi stranami sporu v konaní sp. zn. 12C/22/2017, ale po vykonaní dražby aj vo vzťahu k
záložnému veriteľovi, dražobníkovi a vydražiteľovi. Žalobkyňa má za to, že je vlastníčkou nehnuteľností(zálohu), že nebol dodržaný postup výkonu záložného práva podľa § 151l Občianskeho zákonníka.
Po dokončení výkonu záložného práva by tak obnovenie pôvodného vzťahu (vlastníckeho práva) bolo
náročné, ak nie nemožné. Nariadením neodkladného opatrenia v požadovanom rozsahu nedôjde k

neprimeranému zásahu do práv žalovaných a súčasne sa zabráni vzniku nových súdnych sporov k
nehnuteľnostiam, vrátane sporu o určenie neplatnosti dražby. Po nariadení neodkladného opatrenia
požiada v konaní pod sp. zn. 12C/22/2017 o vstup žalovaných 1/ a 2/ do konania ako intervenientov
na strane žalovaného Ing. X. Z. z dôvodu, že rozsudok bude pre žalovaných záväzný podľa § 84 a §
228 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobu vo veci sp. zn. 12C/22/2017 (o určenie vlastníckeho

práva k predmetným nehnuteľnostiam) odôvodnila tým, že neplatným právnym úkonom v podobe kúpnej
zmluvy zo dňa 25.10.2015 bola pozbavená vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam s tým, že tento
právny úkon, ktorého vklad bol povolený pod V-5476/2010 je absolútne neplatný podľa § 37 a § 39
Občianskeho zákonníka, keďže ide o disimulovaný (predstieraný) právny úkon, pri ktorom neexistovala
vôľa nehnuteľnosti scudziť a touto zmluvou sa malo zrealizovať iba zabezpečenie pôžičky zo dňa
25.10.2010 na sumu 64.500,- Eur. V čase, keď bola žalobkyňa výlučnou vlastníčkou nehnuteľností

uzavrela s OTP Banka Slovensko, a. s., zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 003/3002/07SU zo
dňa 18.04.2007, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver na dobu do 20.4.2018, ktorý bol
zabezpečený záložným právom k predmetným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX (záložná
zmluva zo dňa 18.4.2007 zapísaná pod V-2256/07). Žalobkyňa úver (poskytnutý Ing. X. Z.) riadne
splácala do decembra 2015, kedy zistila, že Ing. X. Z. bez akéhokoľvek oznámenia nehnuteľnosti

ďalej scudzil. Po zistení tejto skutočnosti, žalobkyňa úver Ing. X. Z. prestala splácať. Ing. X. Z.
následne opätovne previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na svoju osobu. Žalobkyňa po tom
ako dosplácala dlh na základe zmluvy o pôžičke Ing. X. Z., požiadala ho o spätný prevod nehnuteľností,
tento to však odmietol. Zo strany žalovanej 1/ došlo listom zo dňa 3.3.2016 k zosplatneniu úveru v
celkovej sume 30.110,77 Eur ku dňu 1.3.2016. Žalobkyňa dňa 28.12.2017 obdržala od žalovanej 2/

výzvu na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom vypracovania znaleckého posudku z dôvodu dražby
nehnuteľnosti a výkonu záložného práva zo strany žalovanej 1/.

4. Okresný súd vychádzal zo skutkových okolností, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou 1/ dňa
18.4.2007 zmluvu o špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou,

predmetom ktorej je poskytnutie v prospech žalobkyne spotrebného úveru vo výške 2.500.000,- Sk,
pričom na zabezpečenie tejto pohľadávky žalovanej 1/ bola následne uzavretá zmluva o zriadení
záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam zo dňa 18.4.2007. Podľa výpisu z listu vlastníctva č.
XXXvlastníkompredmetnýchnehnuteľnostíjeIng.X.Z.(žalovanývkonanísp.zn.12C/22/2017),atona
základekúpnejzmluvy,ktorejvkladbolpovolený16.5.2016.Zároveňjenalistevlastníctvazaznamenané

oznámenie o začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom OTP Banka Slovensko, a.s., (žalovaná
1/) formou dobrovoľnej dražby P-843/16, č. z. 236/16 a aj oznámenie o začatí súdneho sporu vedeného
na Okresnom súde Dunajská Streda pod č. 12C/22/2017 o určenie vlastníckeho práva v prospech
žalobkyne P-460/2017, č. z. 151/17.

5. Prvoinštančný súd právne uzavrel, že žalobkyni nie je dôvodné poskytnúť bezodkladnú ochranu a
zabrániť ohrozeniu „jej vlastníckeho práva“, pretože neosvedčila, že bez okamžitej úpravy pomerov
strán by bolo jej vlastnícke právo ohrozené, kým nebude rozhodnuté o určení vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam v inom konaní. Vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam jej
nepatrí. Nepatrí jej na základe kúpnej zmluvy, ktorú sama podpísala, aby prevodom predmetných

nehnuteľností zabezpečila zmluvu o pôžičke. To, že sa rieši otázka určenia vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam v konaní sp. zn. 12C/22/2017 nie je dôvodom, pre ktorý by malo byť
žalovanému 1/, resp. i žalovanému 2/ ako dražobníkovi bránené vo výkone záložného práva, ktoré
bolo zriadené skôr ako žalobkyňa uzavrela kúpnu zmluvu s Ing. X. Z., resp. i zmluvu o pôžičke s ním.
Žalobkyňa si musela byť vedomá toho, že keď prestane splácať úver, či pôžičku (od kohokoľvek), ktorá

je zabezpečená záložným právom k predmetným nehnuteľnostiam, pristúpi záložný veriteľ k výkonu
záložného práva. Žalovaná 1/ zosplatnenie úveru oznámila žalobkyni už listom dňa 3.3.2016. Z návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva, či žalobkyňa naďalej platila úver aspoň čiastočne, do
príloh len zaradila výpis z účtu, podľa ktorého v mesiacoch január až marec 2017 zaplatila tri splátky
vo výške 545,72 Eur, pričom z úverovej zmluvy je zrejmé, že mala splácať splátky vo výške niekdajších

30.318,- Sk. O ich zníženie síce požiadala, avšak ešte listom zo dňa 26.11.2015, pričom v zmysle
ďalšej (predloženej) e-mailovej komunikácie so žalovaným 1/ žiadosť o zníženie mesačných splátok
schválená nebola a nevedno, či žalobkyňa splátky úveru ďalej vôbec splácala (či už v pôvodnej alebo v
nejakej inej výške). Pokiaľ ide o splnenie ďalšieho predpokladu pre nariadenie neodkladného opatreniaa tým je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, okresný súd má
za to, že žalobkyňa nárok žalovaného 1/ žiadnym spôsobom nespochybnila, ani nevylúčila. Žalobkyňa
žiadnym spôsobom nespochybňuje nárok žalovanej 1/, resp. i žalovanej 2/ ako dražobníka plynúci

z úverovej zmluvy (č. 003/3002/07SU) a teda i skutočnosť pristúpenia k začatiu výkonu záložného
práva k predmetným nehnuteľnostiam. Predmetné záložné právo zapísané na liste vlastníctva č. XXX
bolo zapísané o tri roky skôr (18.4.2007), ako žalobkyňa „predala“ predmetné nehnuteľnosti Ing. X. Z..
Navyše z daného listu vlastníctva vyplýva aj tá skutočnosť, že už v roku 2016, t. j. zrejme krátko po
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, bola doňho poznamenaná poznámka o začatí výkonu záložného

práva záložným veriteľom - žalovanou 1/ - formou dobrovoľnej dražby. Od daného času (marec 2016)
až doteraz mala žalobkyňa možnosť spochybniť nárok žalovanej 1/, resp. i naopak snažiť sa splatiť
daný úver, čo sa však zrejme nestalo a žalobkyňa to vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia ani nijako nekomentuje. Žalobkyňa osvedčila, že v konaní vedenom na okresnom súde sp.
zn. 12C/22/2017 sa domáha určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, pričom v
danej veci doposiaľ nebolo rozhodnuté, resp. zatiaľ nebolo nariadené pojednávanie. Vo veci sp. zn.

12C/22/2017 z vyjadrenia žalovaného Ing. X. Z. vyplýva, že tento nárok žalobkyne popiera. Žalobkyňa
osvedčila, že žalovaná 1/ a žalovaná 2/ pristúpili k realizácii záložného práva. S danou možnosťou
však musí byť uzrozumená už minimálne od zápisu oznámenia o výkone záložného práva do katastra
nehnuteľností v priebehu roka 2016, t. j. bezmála 2 roky (keďže listom zo dňa 3.3.2016 bolo žalobkyni
oznámené, že úver je predčasne splatný). Žalobkyňa neosvedčila, že by výkonom záložného práva bolo

ohrozené jej vlastnícke právo (ktoré jej aktuálne nepatrí), resp. najmä to, že by výkon záložného práva
žalovanými bol akýmkoľvek spôsobom neoprávnený.

6. Ďalej konštatoval okresný súd, že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ bol založený
zmluvou o špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zo dňa 18.4.2007 a tento žiadnym spôsobom

nesúvisí s právnym vzťahom medzi žalobkyňou a Ing. X. Z., ktorý vystupuje ako žalovaný vo veci sp.
zn. 12C/22/2017. Zo spisu (jedného či druhého) nevyplýva, či žalovaná 1/ mala vedomosť o prevode
nehnuteľností na Ing. X. Z. a súhlasila s ním. I v prípade určenia vo veci sp. zn. 12C/22/2017, že
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam patrí žalobkyni, záložné právo v prospech žalovanej 1/
neprestane existovať a nárok žalovanej 1/ bude trvať. Žalobkyňa neuvádza, ako sa mieni vysporiadať

s týmto záväzkom voči žalovanej 1/ ani teraz, ani v prípade určenia svojho vlastníckeho práva súdom.
Podľa názoru okresného súdu žalobkyňa tiež nesprávne uvádza, že nebol dodržaný postup výkonu
záložného práva podľa § 151l Občianskeho zákonníka, keďže ona (žalobkyňa) by mala byť vlastníčkou
predmetných nehnuteľností (zálohu), resp. že vykonaním dražby sa vytvoria ďalšie sporné práva k
predmetným nehnuteľnostiam a tým vzniknú nové súdne spory. Oznámenie o začatí výkonu záložného

práva žalovanou 1/ bolo zapísané do katastra nehnuteľností viac ako rok predtým ako žalobkyňa podala
žalobu o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, preto nie je pravdou, že by jej
nebolo oznámené začatie výkonu záložného práva. To, že jej daná skutočnosť bola oznámená ako
dlžníčke a nie ako vlastníčke, ovplyvnila svojím konaním (prevodom na Ing. X. Z.) len žalobkyňa, a nie
žalovaný 1/.

7. O trovách konaniach súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že v konaní
úspešným žalovaným nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko je zjavné, že im žiadne trovy nevznikli.

8. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa, ktorým navrhla, napadnuté uznesenie súdu

prvej inštancie zmeniť a návrhu vyhovieť. Poukázala na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.
d), f) a h) Civilného sporového poriadku. Argumentovala tým, že samotné vedenie sporu o určenie
vlastníckeho práva v konaní sp. zn. 12C/22/2017 je a musí byť dôvodom na nariadenie neodkladného
opatrenia. Tvrdenie okresného súdu (v odseku 11 napadnutého uznesenia), že kúpnou zmluvou sa
žalobkyňa zbavila vlastníctva neobstojí, keď ide o absolútne neplatný právny úkon. Ak teda nepochybne

existuje spor o vlastníctvo k zálohu, potom existuje aj spor o to, kto je záložcom, a vo vzťahu ku
komu boli a mali byť realizované úkony podľa § 151l Občianskeho zákonníka, a voči komu majú byť
plnené povinnosti podľa § 151m Občianskeho zákonníka. Pričom zákonné povinnosti podľa § 151m
Občianskeho zákonníka sú prísne viazané na osobu záložcu, a teda na osobu, ktorá je v danom prípade
sporná. Uvedeným sa okresný súd nezaoberal a výlučne uviedol, že žalobkyňa nie je vlastníčkou zálohu,

a preto nie je dôvod jej vlastnícke právo chrániť. Takýto rezultát je však možný až po vykonanom
dokazovaní výlučne v konaní sp. zn. 12C/22/2017. Okresný súd nezohľadnil, že vykonaním dražby
dôjde k novým súdnym sporom, dôsledky takéhoto rozhodnutia tak zasiahnu aj iné tretie subjekty ako
je vydražiteľ, výťažok z dražby bude vydaný neoprávnenej osobe (spornému záložcovi).9. Žalovaná 1/ a ani žalovaná 2/ odvolanie nepodali.

10. Žalovaná 1/ sa vyjadrila k odvolaniu žalobkyne a uviedla, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného
súdu. Výšku pôžičky od p. Z., jej podmienky ako aj zabezpečovací prevod sporných nehnuteľností na
p. Z. bude skúmať súd v konaní vedenom na okresnom súde sp. zn. 12C/22/2017. Toho času síce nie
je žalobkyňa vlastníkom založených nehnuteľností, čo však nie je prekážkou pre realizáciu záložného
práva, zriadeného v prospech žalovanej 1/, zabezpečujúceho nesplácanú pohľadávku zo zmluvy o

úvere. Nie je zrejmé, čoho sa vlastne žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
domáha. Aj v prípade, ak by sa nehnuteľnosti vrátili do vlastníctva žalobkyne, táto skutočnosť nezmení
to, že žalovaná 1/ má voči žalobkyni splatnú pohľadávku, ktorú si bude v prvom rade uspokojovať
speňažovaním založenej nehnuteľnosti a to bez ohľadu na to, kto je vlastníkom v čase dražby. Vlastník
zálohu je povinný strpieť výkon záložného práva, či už je to priamy úverový dlžník, alebo toho času tretia
osoby - súčasný vlastník založených nehnuteľností.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (zák. č. 161/2015 Z. z. § 34 Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357

písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolateľ použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP v spojení s § 367 ods. 2), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd

prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté
uznesenie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie
v zmysle § 387 CSP.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
jednotlivé argumenty žalobkyne predostreté ňou v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené
zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nenariadiť vo veci neodkladné opatrenie
(požadovaný výrok uvedený už v odseku 1).

13. Žalobkyňa odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia potrebou dočasnej úpravy pomerov vo
vzťahu k zálohu (predmetné nehnuteľnosti).

14. Žalobkyňa sa žalobou doručenou okresnému súdu (konanie vedené pod sp. zn. 12C/22/2017) pred
podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha vo vzťahu k (žalovanému) Ing. X.

Z., určenia vlastníckeho právo k predmetným nehnuteľnostiam, ktorý však nie je stranou v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav pokiaľ ide o
zatiaľ osvedčené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku, ako

i návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pretože v celom rozsahu zdieľa i právne závery
prvoinštančného súdu vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje
na v podstatnom a rozhodujúcom správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových

alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

16. Neodkladné opatrenie má v danom prípade slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených
práv navrhovateľov a je možné ho nariadiť len v prípade, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Súd

môženeodkladnéopatrenienariadiťpokiaľjepotrebnébezodkladneupraviťpomerystránsporualeboak
existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosťčasu zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné
skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná

ochrana.

17. Z povahy neodkladného opatrenia spočívajúceho v nevykonávaní, znášaní a zdržaní sa práv v
zmysle cit. § 325 ods. 2 písm. d) CSP vyplýva, že má zabezpečovací aj preventívny charakter. Povinnosť
v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia sa môže nariadiť len strane sporu, ktorá je tvrdeným

nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t.j. žalovanému. Predpokladá to, že žalovaný má vec alebo právo
vo faktickej alebo právnej dispozícii.

18. Preukázanie opodstatnenosti návrhu osvedčením nároku a nevyhnutnosti intervencie súdu je
jedným zo základných pojmových znakov neodkladného opatrenia. Splnenie tohto atribútu je výslovnou
povinnosťou žalobcu neodkladného opatrenia, mimo rámca povinností súdu vyzývať ho na osvedčenie

tvrdených skutočností, či už listinnými alebo inými dôkaznými prostriedkami, čo súčasná právna úprava
explicitne zakotvuje v ods. 2 ust. § 326 CSP.

19. Odvolací súd sa v danej veci stotožnil so záverom okresného súdu, že bezodkladná úprava pomerov
strán nie je dôvodná, pretože žalobkyňa neosvedčila, že bez okamžitej úpravy pomerov strán by bolo

jej vlastnícke právo ohrozené, ktoré jej aktuálne ani nesvedčí, čo správne uzavrel aj okresný súd, keďže
nateraz nebolo vo veci určenia vlastníckeho práva právoplatne rozhodnuté v konaní sp. zn. 12C/22/2017
a teda argument žalobkyne, že kúpna zmluva (uzavretá medzi žalobkyňou a Ing. X. Z.) je absolútne
neplatný právny úkon je prinajmenšom predčasný.

20. Námietku žalobkyne, že samotné vedenie sporu o určenie vlastníckeho práva (sp. zn. 12C/22/2017)
je a musí byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd nepovažuje za dôvodnú,
keďže (iba) vedenie sporu bez splnenia zákonných predpokladov uvedených v odseku 16 na nariadenie
neodkladného opatrenia, nepostačuje na takýto záver. Žalobkyňa podaným návrhom na nariadenie
neodkladnéhoopatreniasledujedočasnúúpravupomerovmedzistranamisporu.Avšakaniodvolaciemu

súdu nie je zrejmé, akému nároku žalobkyne vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ má byť poskytnutá
(neodkladná) ochrana, keďže žalovaná 1/ a žalovaná 2/ nie sú stranami v spore sp. zn. 12C/22/2017.
Žalobkyňa uzavrela so žalovanou 1/ dňa 18.4.2007, ako vlastníčka predmetných nehnuteľností, Zmluvu
ošpecifickomspotrebnomúverepreobyvateľstvozabezpečenomnehnuteľnosťouazároveňajZmluvuo
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorých existenciu a platnosť nespochybňuje, keď v súvislosti

s nimi nepodala ani žiadnu žalobu. Pokiaľ žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
uvádza, že po nariadení neodkladného opatrenia požiada v konaní sp. zn. 12C/22/2017 o vstup
žalovanej 1/ a žalovanej 2/ do konania podľa § 81 CSP ako intervenientov na strane žalovaného Ing. X.
Z., odvolací súd poukazuje na to, že intervencia je fakultatívna a je na rozhodnutí intervenienta, či do
konania vstúpi, a teda len samotná žiadosť žalobkyne ako strany sporu ešte nezaručuje vstup interventa

do konania na strane žalovaného. Hoci žalovaná 1/ listom zo dňa 3.3.2016 vyhlásila úver v zmysle
úverovej zmluvy zo dňa 18.4.2007 za predčasne splatný a následne pristúpila k výkonu záložného
práva prostredníctvom žalovanej 2/, o čom svedčí aj poznámka na výpise z listu vlastníctva č. XXX -
oznámenie o začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom OTP Banka Slovensko, a.s., formou
dobrovoľnej dražby P-843/16, č. z. 236/16, žalobkyňa tak ako už bolo vyššie uvedené voči žalovanej

1/ (žalovanej 2/) žalobu nepodala, túto podala (iba) voči Ing. X. Z. až dňa 4.5.2017, teda so značným
časovým odstupom od začatia výkonu záložného práva a vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Z
uvedeného taktiež vyplýva, že žalobkyni bolo oznámené začatie výkonu žalovaného práva žalovanou
1/, bez ohľadu na to v akom postavení bola (dlžníčka).

21. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom okresného súdu, že aj v prípade určenia vlastníckeho
práva v prospech žalobkyne (v konaní sp. zn. 12C/22/2017), záložné právo žalovanej 1/ bude trvať,
nezanikne, pokým nebude záväzok žalobkyne voči žalovanej 1/ v zmysle úverovej zmluvy uspokojený
iným spôsobom, keďže žalovaná 1/ má voči žalobkyni splatnú pohľadávku.

22. Odvolací súd poukazuje aj na to, že medzi stranami (žalobkyňa a žalovaná 1/) sa jedná o dlhodobejší
vzťah, a teda aj prípadná spornosť výkonu záložného práva, popiera nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy
pomerov tak, ako to má na mysli § 325 ods. 1 CSP. Pričom žalobkyni nebránili žiadne objektívne
okolnosti riešiť situáciu podaním žaloby vo veci samej (voči žalovanej 1/) už oveľa skôr, keďže zospisového materiálu vyplýva, že medzi stranami sa jedná o dlhodobý vzťah (úverová zmluva zo dňa
18.4.2007, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru listom zo dňa 3.3.2016). Z časového aspektu
nevyplývaskutočnýprávnyzáujemžalobkynenazabezpečenídosiahnutiaúčelusúdnehokonania,ktoré

„spočíva vo vytvorení situácie pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa
v konaní pokračovalo bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého ide, bez
toho, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie
účastníkov konania“ (Mazák, J.: Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese, 1997, str. 87 - 88).
Výrok neodkladného opatrenia v prejednávanej veci nezabráni zhoršeniu právnej pozície

žalobkyne.

23. Záverom odvolací súd poznamenáva, že neodkladné opatrenie nie je bežným nástrojom
zabezpečenia práva. Ide o výnimočný prostriedok zasahujúci vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V prípade nariadenia každého neodkladného
opatrenia o nariadenie ktorého strana, prezentujúc svoj subjektívny pohľad na vec požiada, by došlo

k suplovaniu riadneho procesného nástroja ochrany už porušených práv a to žaloby, doručením ktorej
súdu sa procesné konanie začína a vytvorí sa tak priestor na riadne preukázanie nároku.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade neboli žalobkyňou osvedčené dôvody vedúce
k možnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Nebolo osvedčené, že je dané nebezpečenstvo

bezprostrednej ujmy (nutnosť dočasnej úpravy pomerov medzi stranami) ani ohrozenie budúceho
výkonu rozhodnutia, tým ani jedna z dvoch základných kumulatívnych podmienok pre nariadenie
tohto neodkladného opatrenia splnená nebola. Preto bolo dôvodným, aby bol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietnutý.

25. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

26. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie (vrátane) závislého výroku o
náhrade trov prvoinštančného konania (odvolaním osobitne nenapadnutým) ako vecne správne potvrdil

podľa § 387 ods. 1 CSP.

27. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalovanej 1/ a žalovanej 2/ vznikol zásadne nárok na
náhradu trov konania odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o
ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací

súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí.

28. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade žalovaná 1/ vykonala (iba) jeden procesný úkon, avšak
náhradu trov konania si neuplatnila a teda ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v
odvolacom konaní nevznikli, žalovaná 2/ bola v odvolacom konaní pasívna, nevykonala žiaden procesný

úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v
odvolacom konaní nevznikli.

29.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu

jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

30. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogialegisalebojuris).OdvolacísúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov

žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom
z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutiepostupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou

hospodárnosti civilného súdneho sporu.

31. S ohľadom na uvedené odvolací súd žalovanej 1/ a žalovanej 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

32. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).