Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 29, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/70/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117219621
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117219621.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Š. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
XXX/X, J., zast. JUDr. Ambróz Motyka, Advokátska kancelária. Nám. SNP 7, Stropkov proti žalovanému:
Endepro, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava 2, IČO: 35 805 731, likvidátor
C/L/A CONSULTANCY a. s., Tomášikova 10/D, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 03, zast. RR

Legal Corp, s.r.o., advokátska kancelária, Humenské nám. 4, Bratislava, IČO: 46 789 634, o vydanie
bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.
k. 11Csp/197/2017-124 zo dňa 27.02.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť pre účely
zabezpečeniabudúcehovýkonurozhodnutiavovzťahukžalobcovizložiťdoúschovynaOkresnomsúde

Prešov peňažnú sumu 250,- Eur do 7 dní od doručenia uznesenia.

M e n í uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti tak, že ukladá žalovanému
povinnosť pre účely zabezpečenia výkonu rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi zložiť do úschovy na
Okresnom súde Prešov peňažnú sumu 260,- Eur do 7 dní od doručenia uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť pre účely zabezpečenia
budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi zložiť do úschovy na Okresnom súde Prešov
peňažnú sumu 250,- Eur do 7 dní od doručenia tohto uznesenia.

2. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 324 ods. 1: 325 ods. 1,2: 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2
Civilného sporového poriadku.

4. Konštatoval, že v danom prípade z listinných dôkazov mal za preukázané, že v zmluve o
spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi stranami nie sú obsiahnuté všetky povinné náležitosti v zmysle
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., a to predovšetkým termín konečnej splatnosti úveru, čo spôsobuje

fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru s poukazom na § 11 ods. 1 písm.a/ citovaného zákona.
Vznik nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 246,70 Eur je teda zrejmý. Súd
však nemôže v rozhodnutí o neodkladnom opatrení prejudikovať svoje rozhodnutie vo veci samej, a
to najmä v súvislosti s posúdením námietky premlčania. Navyše je možné predpokladať, že súd prvej
inštancie pri posúdení danej námietky nebude mať názor zhodný s názorom súdu druhej inštancie.

5. Zároveň možno konštatovať dôvodnosť obavy žalobcu o budúcej vymožiteľnosti jeho nároku.
Jednotlivé dielčie skutočnosti a postupy žalovaného v ich súhrne nasvedčujú postupnému a výraznémuobmedzeniu jeho podnikateľskej činnosti a tým možnému záveru, že smeruje k úplnému ukončeniu
činnosti, aj keď je možné predpokladať, že žalovaný tento záver poprie. Dané riziko však nepochybne
existuje, a preto žalovanému by nemalo vadiť, ak popiera ukončenie svojej činnosti, aby sa bránil

nariadeniu tohto neodkladného opatrenia. Súd však musel zohľadniť fakty, ktorými sú nepochybná
redukcia podnikateľskej činnosti žalovaného len na administratívne služby, neposkytovanie úverov,
zrušenie piatich pobočiek, znižovanie počtu zamestnancov, čo všetko sú kroky smerujúce s veľkou
pravdepodobnosťou k ukončeniu podnikateľskej činnosti. Nie je možné vylúčiť ani smerovanie k
vyhláseniu konkurzu, keďže vychádzajúc z výročnej správy žalovaného za rok 2016 žalovaný vykazoval

záporné vlastné imanie.

6. Nariadenie tohto neodkladného opatrenia je len dočasným opatrením a nerieši definitívne právny
vzťah medzi stranami, ale len predbežne poskytuje ochranu žalobcovi v prípade priznania jeho
nároku právoplatným rozhodnutím pred reálne hroziacim následkom, ktorý by zmaril vymoženie jeho
pohľadávky. Súd prvej inštancie preto považoval za dôvodné návrhu na neodkladné opatrenie vyhovieť,

avšak nie v rozsahu požadovanom žalobcom, ale len v rozsahu jeho uplatnenej pohľadávky po jej
zaokrúhlení.

7. Vo vzťahu k zamietnutiu návrhu čo do prevyšujúcej časti súd prvej inštancie konštatoval, že nevidí
dôvod neodkladné opatrenie nariadiť aj na trovy konania, ktorých priznanie či nepriznanie závisí od

rozhodnutia súdu až vo veci samej podľa zásady úspechu v spore alebo aj od možnej aplikácie §
257 CSP, a preto posúdenie tohto nároku v tomto štádiu konania je predčasné. Súd nemôže mať za
osvedčený daný nárok, zvlášť ak žalobca uplatňuje aj ďalšie nároky, a to vyslovenie neprijateľných
zmluvných podmienok, takže aj od posúdenia dôvodnosti žaloby ohľadom týchto ďalších nárokov bude
závisieť rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania.

8. Proti uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žalovaný.

9. Žalovaný v odvolaní proti výroku, ktorým bolo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia čiastočne
vyhovené namietal, že nebolo preukázané splnenie podmienok podľa ust. § 324 ods. 3 CSP. Podľa

uvedeného ustanovenia neodkladné opatrenie možno nariadiť iba za podmienky, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V tomto smere sa súd uspokojil s tvrdením žalobcu a
s tým, že sám žalovaný nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Súd však nezohľadnil, že záložné právo, ktoré
možno zriadiť zabezpečovacím opatrením (§ 343 ods. 1 CSP) možno zriadiť nielen k nehnuteľnostiam,
ale aj iným majetkovým hodnotám. S tým sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, hoci je z verejne

dostupnej účtovnej závierky žalovaného za rok 2016 (a čoskoro bude zverejnená závierka za rok 2017)
zrejmé, že žalovaný majetok má.

10. Pokiaľ ide o tvrdenie, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, v skutočnosti žiadna taká
obava neexistuje. Napadnuté uznesenie neodkazuje na žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval skutočnú

odôvodniteľnú obavu z toho, že údajná exekúcia žalobcu by (v prípade úspechu žalobcu v konaní o veci
samej) mohla byť ohrozená. Žalovaný nie je v úpadku, pretože nie je platobne neschopný a nie je ani
predĺžený. Na preukázanie týchto skutočností žalovaný poukázal na svoju riadnu individuálnu účtovnú
závierku za rok 2016, z ktorej vyplýva niekoľko rozhodných skutočností:

- žalovaný rozhodne nie je predĺžený pretože ku koncu účtovného obdobia 2016 hodnota majetku
žalovaného bola spolu v sume 43.981.745,- EUR a hodnota všetkých záväzkov žalovaného v sume
25.286.259,- EUR (v záväzkoch sú pritom zahrnuté aj napríklad vytvorené krátkodobé rezervy v sume
6.805.829,- EUR a podobne);
- žalovanému sa ekonomicky darí, keďže žalovaný ku koncu účtovného obdobia 2016 dosiahol zisk v

sume 11.956.972,- EUR;
- žalovaný má aj dlhodobý hmotný majetok (vrátane stavieb, hnuteľných vecí a podobne) ocenený ku
koncu účtovného obdobia 2016 v sume 3.055.659,- EUR; žalovaný tiež mal ku koncu účtovného obdobia
2016 len na účtoch v bankách sumu: 5.678.394.- EUR.;

11. Obdobné ukazovatele budú zrejmé aj z individuálnej účtovnej závierky za rok 2017, ktorá bude
publikovaná v najbližších dňoch. Žalovaný považoval prinajmenšom za absurdné nesprávne skutkové
zistenie súdu prvej inštancie, že by údajne mohla byť ohrozená exekúcia žalovanej pohľadávky rádovo
v sume 250,- EUR, čoho dôkazom je riadna individuálna účtovná závierka žalovaného za rok 2016.12. Žalovaný ďalej namietal, že je dcérskou spoločnosťou britskej spoločnosti International Personál
Finance Investments Limited pôsobiacou (nerátajúc Slovenskú republiku) v 12-tich štátoch a riadiacou

sa nadštandardnými etickými kódexmi, ktorá svoju históriu odvodzuje ešte z roku 1880. Akcie
menovaného spoločníka žalovaného sú kótované na Londýnskej burze (London Stock Exchange,
viď. www.londonstockexchange.com) a pre reputáciu celej obchodnej skupiny je neprípustné, aby sa
žalovanývočiplneniuprípadnýchdlhovtretíchosôbdopustilakéhokoľvekkonaniavedúcehokneplneniu
záväzkov. Pre žalovaného je preto zachovanie dobrej povesti dôležité. Žalovaný zo svojej činnosti

nikdy nedal žalobcovi a napokon ani verejnosti žiaden dôvod domnievať sa, že by žalovaný mal v
úmysle neplniť svoje záväzky riadne a včas (žalobca nemá žiaden dôkaz, že by si niektorý svoj záväzok
žalovaný nesplnil riadne alebo včas). Práve naopak, žalovaný si všetky svoje splatné záväzky riadne
a včas plní. Žalovaný vyššie poukázal na skutočnosť, že má aj dlhodobý hmotný majetok. Žalobca
neosvedčil, že by žalovaný reálne vykonával akékoľvek úkony smerujúce k znižovaniu hodnoty jeho
majetku. Žalovaný žiadne úkony smerujúce k znižovaniu hodnoty jeho majetku nevykonáva. V účtovnom

období roku 2016 dosiahol zisk takmer 12 miliónov EUR, teda žalovaný zvyšuje hodnotu svojho majetku.
Žalovaný neukončil podnikanie na území Slovenskej republiky, pričom v tomto smere nemá žiadnu
právnu relevanciu, že žalovaný zracionalizoval svoje predmety podnikania, znížil počet konateľov na
zákonné minimum a zrušil dozornú radu, pretože jej existencia nie je zákonnou podmienkou. Uvedené
zmeny nemajú nijaký vplyv na majetkovú situáciu žalovaného a ani súd nijako nevysvetľuje aká je

príčinná súvislosť medzi uvedenými zmenami a potrebou nariadiť neodkladné opatrenie. Je pravdou,
že žalovaný ukončil podnikanie v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov, ale to samo o sebe
nemá nič spoločné s majetkovou situáciou žalovaného. Uvedené však nemožno interpretovať tak. že by
žalovaný ďalej nevykonával danú činnosť, pretože naďalej si plní všetky svoje povinnosti vyplývajúce
z doposiaľ uzavretých zmluvných vzťahov, ako aj ostatné svoje povinnosti pre neho vyplývajúce z

príslušných právnych predpisov. Ak by malo dôjsť k zrušeniu žalovaného a k likvidácii žalovaného, niet
žiadnej zámienky predpokladať, že žalovaný chcel žalobcu ako veriteľa akokoľvek ukrátiť. Žalobcovi by
sa v takom prípade poskytlo zodpovedajúce zabezpečenie. Podľa ust. § 75 ods. 3 a 4 Obchodného
zákonníka spoločníkom žalovaného nemožno poskytnúť plnenie z dôvodov ich nároku na podiel na
likvidačnomzostatkuskôr,nežsúuspokojenénárokyvšetkýchznámychveriteľovžalovaného,pričomak

je pohľadávka sporná, môže sa rozdeliť likvidačný zostatok, len ak sa veriteľovi poskytlo zodpovedajúce
zabezpečenie. Súd prvej inštancie svoju obavu odôvodňuje celkom nespôsobilým argumentom, a to
údajným postupovaním pohľadávok žalovaného voči svojim klientom na iné subjekty (KRUK). Žalovaný
v rámci svojej bežnej podnikateľskej činnosti postúpil aj niektoré svoje inak nevymožiteľné pohľadávky.
Takéto postúpenie pohľadávok je osobitne prísne regulované aj ust. § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov Žalovaný pritom postupuje
v súlade s príslušnými právnymi predpismi a vždy iba tak, aby tým zvýšil hodnotu svojho majetku.
Takýmto postupom si zabezpečil dostatok iikvidných prostriedkov aj z takých pohľadávok voči svojim
klientom, ktoré sú inak prakticky nevymožiteľné. Teda za odplatu za postúpenie pohľadávok reálne zvýši
hodnotu svojho majetku, nie zníži ako sa mylne domnieva žalobca. Údajne neodkladné opatrenie spĺňa

aj požiadavku princípu proporcionality. Je v tomto ohľade dôležité, že právny zástupca žalobcu podal
voči žalovanému veľké množstvo návrhov na nariadenie obdobných neodkladných opatrení. Pokiaľ by
súdy pri takýchto hromadných podaniach bez ďalšieho vždy nariadili žalovanému skladať do úschovy
sumu akú žalobcovia, súc oslobodení od súdnych poplatkov, požadujú, tak spolu by išlo o značné
množstvo finančných prostriedkov, ktorých obmedzenie s ich nakladaním predstavuje už výraznú a

navyše nedôvodnú ujmu na strane žalovaného. Argument súdu preto nie je úplný.

13. Napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konkrétne súd nesprávne
posúdil povinné kumulatívne splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom ani
len jedna takáto podmienka splnená nebola. Pred nariadením neodkladného opatrenia bol okresný súd

povinnýposúdiť,čisúkumulatívnesplnenétietopodmienky.Súdprvejinštanciedôvodílentým,žejevraj
daná obava z ohrozenia (hypotetickej) exekúcie. Súd v tomto prípade nesprávne posúdil splnenie tejto
podmienky, nielen preto že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
ale aj preto, že nesprávne právne posúdil právnu úpravu v kontexte všetkých okolností, ktoré hypoteticky
vylučujú, aby pri subjekte akým je žalovaný existovala čo i len hypoteticky možnosť, že by v prípade,

ak by aj žalobca bol úspešný vo veci samej, došlo k ohrozeniu následnej exekúcie. Navrhovaným
neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený
nenávratný stav - táto podmienka splnená nie je, čiže splnenie tejto podmienky súd nesprávne právne
a skutkovo posúdil, resp. ju dokonca opomenul zohľadniť. Nie je splnená podmienka, že právne účinkyneodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah
(t. j. princíp proporcionality) - táto podmienka splnená nie je, čiže splnenie tejto podmienky o súd
nesprávne právne a skutkovo posúdil. Nie je splnená podmienka, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť

zabezpečovacím opatrením v zmysle § 324 ods. 3 CSP. Vzhľadom na to. že žalovaný má majetok, je
možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie podľa § 343 ods.1 CSP.

14. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil tak,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta a žalovanému sa priznáva voči žalobcovi

náhrada trov konania o neodkladnom opatrení v rozsahu 100%. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi
náhrada trov odvolacieho konania o neodkladnom opatrení v rozsahu 100%.

15. Žalobca vo svojom odvolaní proti výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
v prevyšujúcej časti namietal, že za situácie, že súd správne argumentuje osvedčenosť základných
skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná

ochrana aj dôvodnosť obavy o budúcej vymožiteľnosti nároku žalobcu je úvaha súdu vo vzťahu k trovám
konania nesprávna. Trovy konania resp. ich náhrada v úspešnom súdnom spore môže pre prípad
ich nevymožiteľnosti spôsobiť žalobcovi ujmu, ktorú v tomto štádiu konania je možné sanovať práve
navrhnutým neodkladným opatrením. Trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastupovania sú
už k dnešnému dňu výrazne vyššie než požadovaná suma 260,- EUR. Aj keby v budúcnosti nastali

akékoľvek okolnosti odôvodňujúce krátenie trov, ich požadovaná výška v návrhu kryje len časť trov, ktoré
v tomto konaní pri osvedčení nároku žalobcu vzniknú.

16. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd uznesenie v ním napadnutej časti zmenil a
rozhodol tak, že žalovaný je povinný pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu

k žalobcovi zložiť do úschovy na Okresnom súde Prešov peňažnú sumu vo výške 510,- EUR do 7 dní
odo dňa doručenia tohto uznesenia. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100% na účet právneho zástupcu.

17. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal uznesenie ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

18. Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie (§ 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

19. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrení (§ 324 ods. 3 CSP).

20. Z ust. § 325 ods. 1 CSP vyplýva, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

21.Neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiť,najmäabyzložilapeňažnúsumualebovecdoúschovy

na súde (§ 325 ods. 2 písm. b) CSP).

22. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP
uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a

trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha (§ 326 ods. 1 CSP).

23. Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa §
325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (§ 328 ods. 1 CSP).

24.Účelomneodkladnéhoopatreniajedočasnáúpravaprávapovinností,ktoránevylučuje,žeoprávach
a povinnostiach strán bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o neodkladnom opatrení,
prípadne ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerovmedzi stranami, súd povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej neuloží. Všeobecný súd
neodkladným opatrením upravuje pomery strán, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu
tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti

komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť
do základných práv alebo slobôd strán, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému
meritórnemu rozhodnutiu. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie,
ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M
Cdo/3/2010 z 29.07.2010).

25. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujú ich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP). Samotná lehota
na rozhodnutie indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z
osvedčenia práv strany a z osvedčenia porušenia týchto práv.

26. Zákonnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť
pomery strán. V danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že žalobkyňa neosvedčila nevyhnutnosť
okamžitej úpravy pomerov strán sporu.

27. Pokiaľ ide o výrok, ktorým súd prvej inštancie čiastočne vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia čo do sumy 250,- Eur, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca
v danom prípade osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania.

28. Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila Výročnú

správu Provident Financial, s.r.o. za rok končiaci sa 31.decembra 2016 a výpis z obchodného registra
žalovanej.

29. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vyplýva, že u žalovaného došlo k zmene
obchodného mena na Endepro, s.r.o., Bratislava a táto spoločnosť je v likvidácii. Spoločnosť zároveň, na

rozdiel od spoločnosti Provident Financial s.r.o. už nemá v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov
nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov a jediným predmetom jej činnosti sú administratívne služby.

30. Pri zrušení spoločnosti ide o splnenie určitých podmienok, ku ktorým podľa odvolacieho súdu
žalovaný nepochybne smeruje. Ide o likvidáciu spoločnosti, resp. ukončenie podnikania, prevod majetku

spoločnosti, ukončenie zmluvných vzťahov a podobne.

31. Vo výročnej správe Provident Financial, s.r.o. za rok končiaci sa 31. decembra 2016, ktorú predložil
žalobca sa uvádza, že spoločnosť v roku 2016 neposkytla žiadne úvery v dôsledku legislatívnych
zmien v decembri 2015. Zmena legislatívy, ktorú prijal parlament bez konzultácií so zainteresovanými

spoločnosťami v decembri 2015 zásadne zmenila právny rámec pre poskytovateľov spotrebných úverov.
Spoločnosť prestala od 18. decembra 2015 poskytovať nové úvery a bolo prijaté rozhodnutie o ukončení
úverového portfólia v rokoch 2016 a 2017. Táto skutočnosť ovplyvnila výsledky za rok 2015 a 2016 a tiež
ovplyvní nastavenie súčasného obchodného modelu. V dôsledku obmedzenia podnikateľskej činnosti
bolo počas roka 2016 zatvorených 5 regionálnych pobočiek. K 31. decembru fungovalo 6 pobočiek. Od

roku 2015, kedy mala spoločnosť 276 zamestnancov, došlo k zníženiu ich počtu na konci roka 2016 na
108 zamestnancov.

32. Aj z webovej stránky spoločnosti Provident Financial s.r.o. Bratislava https://www.provident.sk/
vyplýva oznámenie, že spoločnosť od 18.12.2015 neposkytuje spotrebiteľské úvery.

33. Z predmetnej výročnej správy Provident Financial s.r.o. ďalej vyplýva, že vlastné imanie je na úrovni
mínusu, konkrétne 16.205.010,- Eur, (2015: záporné vlastné imanie vo výške 28.161.982,- Eur). Z
uvedeného vyplýva, že záporné vlastné imanie spoločnosti vysoko prevyšuje hodnotu jej základného
imania.

34. Žalovaný tiež postupuje svoje pohľadávky na iné spoločnosti. Nevlastní žiadny majetok a jeho
majetkom sú iba finančné prostriedky z pohľadávok voči svojim klientom a tak ako správne uviedol
žalobca, ich počet je neurčitý.35. Z toho preto možno vyvodiť dôvodnosť obavy žalobcu, že súčasná obmedzená činnosť žalovaného,
výsledky hospodárenia za uplynuté obdobie, majetok žalovaného nedávajú dostatočnú záruku budúcej

vymožiteľnosti jej nároku uplatneného v tomto spore.

36. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie, že v danom
prípadesúdanédôvodynanariadenieneodkladnéhoopatrenia,jesprávny.Žalobcaosvedčil,žekonanie
žalovaného smeruje k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti. Celkové konanie žalovaného svedčí v

prospech záveru, že v danom prípade vzhľadom na doposiaľ uvedené skutočnosti ide o také konanie
žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia
postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery
(rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo/l 44/97), čo žalobca osvedčil.

37. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného

opatrenia je dôvodný a žalovaný uviedol vo svojom odvolaní také relevantné skutočnosti, ktoré by boli
spôsobilé privodiť zrušenie uznesenia vo vyhovujúcej časti.

38. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti
podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku ako vecne správne potvrdil.

39. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti trov konania, odvolací
súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nevidí dôvod neodkladné
opatrenie nariadiť aj na trovy konania a že ich priznanie či nepriznanie závisí od rozhodnutia súdu až vo
veci samej podľa zásady úspechu v spore alebo aj od možnej aplikácie § 257 CSP, a preto posúdenie

tohto nároku v tomto štádiu konania je predčasné. Podľa súdu prvej inštancie súd nemôže mať za
osvedčený daný nárok, zvlášť ak žalobca uplatňuje aj ďalšie nároky, a to vyslovenie neprijateľných
zmluvných podmienok, takže aj od posúdenia dôvodnosti žaloby ohľadom týchto ďalších nárokov bude
závisieť rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania.

40. Odvolací súd konštatuje, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné vyhovieť v
celom rozsahu, lebo peňažná suma, ktorú žaloba navrhol zložiť do súdnej úschovy predstavuje hodnotu
žalovanej pohľadávky v súhrnnej výške 246,70 Eur a vzniknuté trovy konania ku dňu podania návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia si žalobkyňa vyčíslila sumou cca 260,- Eur, po zaokrúhlení teda
510,- Eur.

41. Potrebu vyhovieť návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia aj čo do trov konania,
považuje odvolací súd za dôvodnú, pretože úvaha, či bude žalobca v konaní vo veci samej úspešný
alebo neúspešný platí aj vo vzťahu k výsledku konania vo veci samej. Keďže však súd prvej inštancie
a zároveň aj odvolací súd sa zhodne ustálili na tom, že v danom prípade vzhľadom na všetky okolnosti

žalobca osvedčil, že tu existuje obava, že exekúcia bude ohrozená a je potrebné žalovanému uložiť
povinnosť zložiť do úschovy súdu nárok čo do hodnoty žalovanej pohľadávky, je potrebné uložiť
žalovanému povinnosť zložiť o úschovy súdu aj nárok na uplatnené trovy konania, pretože aj vo vzťahu
k nim existuje dôvodná obava, že by budúca exekúcia mohla byť ohrozená. Pokiaľ súd prvej inštancie
poukázal na budúcu možnú aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku, odvolací súd

konštatuje, že takáto úvaha je predčasná, a to vo vzťahu k obom stranám sporu.

42. Pretože neboli splnené zákonné podmienky na potvrdenie a ani pre zrušenie uznesenia v napadnutej
časti, odvolací súd uznesenie čo do jeho zamietavej časti podľa ust. § 388 Civilného sporového poriadku
zmenil a návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu.

43. O trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením po skončení konania vo veci samej (§ 262 C.s.p.)

44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.