Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 2, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117010232
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117010232.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov
JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA na verejnom zasadnutí konanom
dňa 02.05.2018, v trestnej veci proti obžalovanému W.. W. N., pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov sp. zn. 33T/11/2017 zo dňa 26.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného W.. W. N..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov uznal obžalovaného W.. W. N. za vinného z prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že

dňa 24.03.2013 v čase o 15.40 hod. viedol z obce Bertotovce v smere do obce Chminianska Nová

Ves, okr. Prešov, osobné motorové vozidlo značky W. Z., S.: Z.-XXXAS napriek tomu, že právoplatným
rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu Bratislava III. sp. zn. ORP-
P-870/BAIII-ODI1-V-2012 zo dňa 17.1.2013 mu bola uložená sankcia zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá na dobu 12 mesiacov.

Uložil mu za to podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona, § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, pri

existencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/, l/ Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností
peňažný trest vo výške 700,- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti vedenia všetkých druhov motorových vozidiel v
trvaní 15 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný W.. W. N.. V písomných dôvodoch
odvolania uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa týkajúceho sa trestu za nesprávne,
nakoľko trest, ktorý mu bol uložený, považuje za neprimerane prísny a nezohľadňujúci zásady ukladania

trestov tak, ako to ustanovuje Trestný zákon. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vysvetlil dôvody,
ktoré jasne preukazujú, že trest zákazu činnosti vedenia všetkých druhov motorových vozidiel je pre jeho
osobný ako aj pracovný život priam likvidačný, čo je jednoznačne v rozpore so samostatnými zásadami
ukladania trestov v trestnom konaní. Obžalovaný priznal svoju vinu, avšak napriek tomu má za to, že
trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze činnosti vedenia všetkých druhov motorových vozidiel v trvaní
15 mesiacov v súlade s ust. § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. je v rozpore s účelom trestu. Účelom trestu v zmysle

ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. je uložiť páchateľovi trestného činu trest, ktorý by mal byť určitou
formou odplaty spoločnosti, a to vo forme ujmy na osobnej slobode, majetkových alebo iných právachodsúdeného, ktorú môže uložiť len súd v súlade s Trestným zákonom za spáchaný trestný čin, pričom
však ujma nie je účelom trestu, ale iba prostriedkom, ako ho dosiahnuť.

Obžalovaný má za to, že trest zákazu činnosti vedenia všetkých druhov motorových vozidiel v trvaní
15 mesiacov je v rozpore s účelom trestov v trestnom konaní. Obžalovaný je jediným konateľom v
spoločnosti J.., v ktorej okrem iného zabezpečuje vedenie účtovníctva viacerým subjektom na území
Slovenskej republiky, ako aj poradenstvo obciam a štátnym orgánom v súvislosti s čerpaním eurofondov.
Obžalovaný tieto služby poskytuje inštitúciám po celom území Slovenskej republiky a trest zákazu

činnosti po dobu 15 mesiacov je trestom, ktorý je pre obžalovaného likvidačný. Nie je totiž možné, aby
tieto svoje podnikateľské aktivity realizoval bez vodičského oprávnenia. Je zrejmé, že pre obžalovaného
je využívanie motorového vozidla elementárnym nástrojom pre zabezpečenie obživy, bez ktorého nie je
schopný v požadovanej flexibilite vykonávať zárobkovú činnosť, čo má ďalekosiahle následky nielen na
jeho osobu, ale aj na jeho rodinu a blízke osoby.

Vzhľadom na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zák. je potom uloženie tohto trestu na ujmu nielen
obžalovanému, ale aj jeho blízkym osobám. Taktiež nie je zrejmé obžalovanému, prečo rozsudkom
prvostupňového súdu došlo k sprísneniu trestu zákazu činnosti vedenia všetkých druhov motorových
vozdiel z jedného roka na 15 mesiacov. Na hlavnom pojednávaní totiž neboli vykonané žiadne dôkazy,
ktoré by tvorili podklad pre uloženie prísnejšieho trestu zákazu činnosti vedenia všetkých druhov

motorových vozidiel. Práve naopak, najmä výpoveďou obžalovaného a v nej uvedenými skutočnosťami
bolo poukázané na dôvody, ktoré by mali v súlade so zásadami ukladania trestov znamenať neuloženie
trestu zákazu činnosti vedenia všetkých druhov motorových vozidiel, prípadne jeho zmiernenie.

Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste v súlade s ustanovením

§ 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por. a vo svojom rozhodnutí obžalovanému neuložil trest zákazu činnosti
vedenia všetkých druhov motorových vozidiel.

Krajský súd na základe odvolania obžalovaného v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako

aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

Okresný súd rozhodnutie o uložení trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov
na dobu 15 mesiacov odôvodnil tým, že na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním a

oboznámenímlistinnýchdôkazovatoodpisuzregistratrestov,výpisuzevidenčnejkartyvodiča,lustrácie
priestupkov a charakteristík. Z evidenčnej karty vodiča je zrejmé, že obžalovaný v minulosti mal uložené
dve blokové pokuty za rýchlosť jazdy a taktiež už v minulosti mal uložené tri zákazy činnosti za závažný
spôsob porušenia predpisov o premávke na pozemných komunikáciách a to v roku 2010, 2011 ako
aj 2013. Doposiaľ nemá záznam v registri trestov. Je zrejmé, že trestné stíhanie obžalovaného bolo

uznesením Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. 3Pv 427/13 podmienečne zastavené dňa 14.8.2013 a
bola stanovená skúšobná doba v trvaní 3 rokov.

Z lustrácie registra priestupkov je zrejmé, že tento sa dopustil 4 priestupkov za porušenie pravidiel
cestnej premávky, a preto bolo rozhodnuté, že v trestnom stíhaní sa pokračuje. Taktiež bolo predložené

potvrdenie, že obžalovaný je vlastníkom účtu v Tatrabanke, na ktorom má dostatok finančných
prostriedkov na úhradu peňažného trestu.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu okresný súd zistil dve poľahčujúce okolnosti a to, že doposiaľ
viedol riadny život a ku skutku sa priznal a tento úprimne oľutoval a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti súd dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné
pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom a ani hrozbou takéhoto trestu, ale účel
Trestného zákona sa dá dosiahnuť aj peňažným trestom, kde uložil peňažný trest vo výške 700,- Eur,
ktorý vzhľadom na všetky okolnosti považoval za primeraný. Vzhľadom na výšku peňažného trestu súd
stanovil aj náhradný trest odňatia slobody v trvaní dvoch mesiacov, ktorý vzhľadom na všetky okolnosti

prípadu ako aj výšku peňažného trestu považoval za primeraný.

S poukazom na tú skutočnosť, že obžalovaný viedol motorové vozidlo v čase, keď mal uložený
zákaz činnosti, prichádza do úvahy aj uloženie trestu zákazu činnosti vedenia všetkých druhovmotorových vozidiel. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že pôvodne trestné stíhanie obžalovaného
bolo podmienečne zastavené a obžalovaný si túto okolnosť dostatočne nevážil a v skúšobnej dobe
podmienečného zastavenia trestného stíhania sa dopustil ďalších 4 priestupkov, čím preukázal svoj

postoj k dodržiavaniu právnych predpisov, a preto okresný súd mal za to, že na dosiahnutie účelu
Trestného zákona je potrebné pôsobiť aj trestom zákazu činnosti a uložil mu trest zákazu činnosti
vedenia všetkých druhov motorových vozidiel na dobu 15 mesiacov, ktorý vzhľadom na všetky okolnosti
prípadu ako aj osobu obvineného považoval za primeraný.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania obžalovaného ako aj dôkazov
zabezpečených v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že okresný súd zvážil
všetky skutočnosti rozhodujúce pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu a uložil v súlade so zákonom
aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 15 mesiacov. Krajský súd
poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje a ďalej je potrebné uviesť,
žepokiaľobžalovanýpotrebovalosobnémotorovévozidlonavykonávaniesvojejpodnikateľskejčinnosti,

musel si byť vedomý toho, že iba dodržiavaním dopravných predpisov bude môcť takéto motorové
vozidlo aj v budúcnosti riadiť a nebudú mu uložené žiadne sankcie, pokiaľ sa nedopustí porušovania
pravidiel cestnej premávky. Toto sa nestalo a obžalovaný aj napriek tomu, že mal podmienečne
zastavené trestné stíhanie, opätovne bol postihnutý za priestupok na úseku cestnej dopravy, pričom
jeho obhajoba v tom, že bol postihnutý za objektívnu zodpovednosť, pričom motorové vozidlo neriadil

ani neparkoval, nie je odôvodniteľná. Pokiaľ obžalovaný vedel, kto motorové vozidlo v čase, kedy došlo
k dopravnému priestupku riadil, resp. parkoval, mal túto osobu zavolať na prejednanie priestupku, ktorá
mala uviesť, že tento priestupok spáchala ona a nie obžalovaný. Taktiež neobstojí obrana obžalovaného
v tom, že mu neboli v správnom konaní doručované rozhodnutia a nebol na správne konanie predvolaný.
Je zrejmé, že obžalovaný z miesta trvalého bydliska predvolania na správne konania nepreberal, a

taktiež nepreberal ani podania, ktoré mu boli doručované príslušnými orgánmi dopravnej polície.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je preto podľa názoru krajského súdu uložený trest zákazu
činnosti viac ako mierny, avšak v dôsledku toho, že bolo podané odvolanie iba zo strany obžalovaného,
krajský súd toto odvolanie ako nedôvodné v zmysle ustanovenia § 319 Tr. por. zamietol.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.