Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, January 16, 2015

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 15C/195/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914208116
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Petrová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7914208116.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci žalobcu: O. I. D., W..Y..R.., Š.

XX, O., H.: XX XXX XXX, práv. zast.: Advokátska kancelária W. - Š., W..Y..R.., Š. XX, O., H.: XX XXX
XXX, proti žalovanému: X. X., K.. XX.X.XXXX, I. O. G. X, I., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného R. G. B. R. V. W., Š. K.Q. X, O., práv. zast. X.. V. V., U., G. XX, O., o zaplatenie XXX,XX
Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy XXX,XX Eur s 9,5% ročným úrokom z omeškania od XX.X.XXXX
do zaplatenia zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu XX,XX Eur, 9,25% ročný úrok z omeškania zo sumy X,XX
Eur od XX.X.XXXX do zaplatenia, 9,50% ročný úrok z omeškania zo sumy 9,11 Eur od XX.X.XXXX do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Súd nevyhovuje návrhu žalobcu o nepripustenie vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane
žalovaného.

IV. Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznáva.

V. Vracia žalobcovi alikvotnú časť súdneho poplatku za podaný návrh vo výške X,XX Eur po
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy XXX,XX Eur s prísl. s odôvodnením,
že spoločnosť W. I. U..W.. O. (právny predchodca žalobcu) uzavrel so žalovaným Zmluvu o pripojení,
na základe ktorej poskytoval žalovanému služby elektronickej komunikácie. Žalovaný sa zaviazal riadne
odoberať služby a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného

programu a služieb. Právny predchodca žalobcu svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo Zmluvy splnil a
za poskytnuté služby vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú XX.X.XXXX na sumu X,XX
Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú XX.X.XXXX na sumu XXX,XX Eur a faktúru č. XXXXXXXXXX
splatnúXX.X.XXXXnaW.X,XXEur,ktoréžalovanýnezaplatil.Tým,žežalovanýnesplnilsvojupovinnosť
vyplývajúcu mu zo Zmluvy a cenu riadne poskytnutých služieb nezaplatil, porušil povinnosti vyplývajúce
mu zo Zmluvy v spojení so Všeobecnými podmienkami. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenej
medzi žalobcom (ako postupníkom) a spoločnosťou W. I., U..W. O. (ako postupcom), bola pohľadávka

vo výške XXX,XX Eur postúpená na žalobcu.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.Podaním doručeným súdu XX.X.XXXX do konania vstúpil vedľajší účastník R. G. B. R. V. W.. Vedľajší
účastník si podaním doručeným súdu X.XX.XXXX uplatnil trovy konania vo výške XX,XX Eur.

Písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX, pred začatím pojednávania, zobral žalobca v časti zaplatenia
zmluvnej pokuty vo výške XXX,XX Eur s príslušenstvom späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

Podľa ust. § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), navrhovateľ môže vziať za
konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie

zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa ust. § 96 ods. 3 O.s.p.,
nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je.

Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, urobený pred začatím pojednávania, súd podľa ust. § 96 ods.

1, 3 O.s.p. konanie v časti zaplatenia zmluvnej pokuty XXX,XX s 9,5% ročným úrokom z omeškania
od XX.X.XXXX do zaplatenia zastavil. Súhlas žalovaného, keďže sa jedná o späťvzatie návrhu pred
začatím pojednávania, sa nevyžaduje.

Vzhľadom k tomu, že predmet konania neprevyšuje sumu 1.000,-Eur, súd podľa ust. § 200ea ods. 1

O.s.p. a ust. § 115a ods. 2 O.s.p., rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie a to prečítaním listinných dôkazov Zmluvy o poskytovaní služby Q. W. zo dňa
X.X.XXXX, faktúrami č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, písomným vyjadrením
žalobcu a vedľajšieho účastníka a zistil tento skutkový stav:

Žalovaný dňa X.X.XXXX uzavrel s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o poskytovaní služby Q. W.,
ktorej súčasťou boli R. V. W. na poskytovanie W. Q. W.. Na základe uzavretej Zmluvy právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanému služby presne špecifikované v Zmluve (telekomunikačné služby) a
žalovaný sa zaviazal riadne poskytnuté služby odoberať a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté

v aktuálnom Cenníku. Žalovaný svoju povinnosť riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby nesplnil
a faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú XX.X.XXXX na W. X,XX Eur a faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú
XX.X.XXXX na sumu X,XX Eur, ktoré žalobca za poskytnuté služby vystavil, v lehote ich splatnosti
nezaplatil.

Podľa ust. § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi žalobcom a spoločnosťou W. I., U..W. O., bola

pohľadávka vo výške XXX,XX A. postúpená na žalobcu, čím žalobca preukázal svoju aktívnu legitimáciu
v tomto konaní.

Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ust. § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom

výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa ust. § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z., zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.

Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.Podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a/ zák. č. 610/2003 Z.z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak je vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa ust. § 42 ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z.z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným
dňa X.X.XXXX platnú Zmluvu o pripojení, čím došlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
ku vzniku zmluvného záväzkového vzťahu. Využívaním služieb verejnej mobilnej telefónnej siete vznikla
žalovanému povinnosť za poskytnuté služby platiť úhrady. Žalovaný cenu za poskytnuté služby za
obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX nezaplatil. Právny predchodca žalobcu postúpil svoju pohľadávku
na žalobcu v celkovej výške XXX,XX Eur. Žalobca sa však po čiastočnom späťvzatí návrhu domáhal od

žalovaného len zaplatenia pohľadávky vo výške XX,XX Eur, v ktorej časti súd považoval nárok žalobcu
za dôvodný a zaplatenie tejto sumy žalovaného zaviazal.

Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

Keďže žalovaný v lehote splatnosti faktúry nezaplatil, nasledujúcim dňom po splatnosti jednotlivých
faktúr sa preukázateľne dostal do omeškania a žalobcovi, ako veriteľovi, vznikol preto nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v zákonnej výške,

vo ktoré mu súd priznal.

V podaní, ktoré žalobca doručil súdu XX.XX.XXXX, žalobca vyslovil svoj nesúhlas so vstupom
vedľajšiehoúčastníkadokonania.Uviedol,ženastranevedľajšiehoúčastníkaniesúsplnenépodmienky
na jeho vstup do konania. V prípade vstupu vedľajšieho účastníka do konania musí ísť o návrh na

rozhodnutie o práve podľa osobitného predpisu a takýto návrh musí súd pripustiť. Ide o vstup do konania
na strane žalovaného v prípadoch, ak tu existuje verejný záujem. Z ust. § 25 ods. 1 Zákona o ochrane
spotrebiteľa v spojení s ust. § 93 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ako vedľajší účastník môže vystupovať v
konaní aj právnická osoba, no len vo veciach ochrany práv spotrebiteľa. Ďalšou podstatnou podmienkou
pre vstup vedľajšieho účastníka do konania je súhlas hlavného účastníka na strane ktorého chce

vedľajší účastník vystupovať. Uviedol, že podľa platnej právnej judikatúry ako aj rozhodovacej praxe
Súdneho dvora EU (rozsudok Európskeho súdneho dvora in JoH. D. D.-XXX/XX I. XXX/XX D. R. X.) je
sudca Všeobecného súdu povinný ex offo prihliadať na nečestné zmluvné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách, čo zabezpečuje, že spotrebiteľ bude mať vždy účinné právne prostriedky na ochranu svojich
práv. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ, ako aj z právnych predpisov SR jasne vyplýva, že súd je povinný

ex offo prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv. Vzhľadom na uvedenú
argumentáciu žalobca žiadal, aby súd vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovanej
nepripustil.Súdprvéhostupňasanestotožňujesargumentácioužalobcu,žezákonnemalnamyslivstupvedľajšieho
účastníka do konaní, kde predmetom konaní je individuálna žaloba proti spotrebiteľovi. Žiadne takého
vymedzenie príslušné právne predpisy neobsahujú a výklad, ktorý žalobca používa je formalistický a

reštriktívny. Pod práva spotrebiteľa je možné zahrnúť i právo na spravodlivý súdny proces, právo využiť
všetky prostriedky svojej obrany na súde a napokon i právo využitia inštitútu vedľajšieho účastníctva.
Súd vyjadruje svoje presvedčenie, že cieľom zákonodarstva nebolo vyňať individuálne žaloby proti
spotrebiteľom z výkladu ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p.. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalobcu ktorou
je absencia súhlasu účastníka, na ktorého strane má vedľajší účastník vystupovať, je potrebné sa so

žalobcom stotožniť v tom prípade, že účelu vedľajšieho účastníka odporuje existencia nesúhlasu tohto
účastníka, ktorý má byť vedľajším účastníkom podporovaný. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že
žalovaný sa k doručenému návrhu, ani ku vstupu vedľajšieho účastníka do konania nijako nevyjadril.
Fakt, že žalovaný bol v konaní nečinný a nevyjadril sa k vstupu vedľajšieho účastníka do konania,
nemožno bez ďalšieho uzavrieť ako jeho nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Súd
v konaní postupuje, aj keď sú účastníci konania nečinní a je povinný rozhodnúť o námietke vedľajšieho

účastníka v konaní napriek pasivite žalovaného. Čo sa týka účelnosti vstupu vedľajšieho účastníka
do konania a námietke žalobcu, že súdy sú povinné ex offo prihliadať na neprijateľné podmienky
v spotrebiteľských zmluvách a účasť vedľajšieho účastníka v konaní nie je pridanou hodnotou, súd
uvádza, že namietať neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve nie je jediným spôsobom obrany,
ktorú má vedľajší účastník k dispozícií, aj keď na neprijateľné podmienky v spotrebiteľských sporoch

súd prihliada ex offo. Z uvedeného dôvodu, súd nesúhlasí so stanoviskom žalobcu a tvrdeniami, že
účasť vedľajšieho účastníka v konaní na strane žalovaného, ktorý je spotrebiteľom je nadbytočná. Súd
sa zaoberal námietkou žalobcu a uvedenými argumentáciami a dospel k záveru, že vstup vedľajšieho
účastníka do konania na strane žalovaného spĺňa zákonné podmienky a je potrebné jeho účasť v konaní
pripustiť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý má
vo veci úspech len čiastočný, súd návrhu trov pomerne rozdelí prípade vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.
Podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,

je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný
dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

V danom prípade zobral žalobca návrh na začatie konania v časti XXX,XX Eur (prevyšujúcej sumu
XX,XX Eur) späť bez uvedenia dôvodu a vecného vyriešenia žalovaného nároku. Žalobca v konaní

nepreukázal, že by k späťvzatiu návrhu došlo v dôsledku správania sa žalovaného (uhradenia žalovanej
sumy), teda žalobca z procesného hľadiska zavinil, že konanie sa muselo v tejto časti zastaviť, opak
žalobca nepreukázal.

Žalobca bol teda neúspešný v časti zastaveného konania, keď procesne zavinil čiastočné zastavenie

konania. Pri celkovej žalovanej sume XXX,XX Eur bol žalobca úspešný v časti istiny vo výške XX,XX
Eur, čo predstavuje X,XX%. Žalovaný bol úspešný vo výške XXX,XX Eur, čo predstavuje XX,XX%.
Čistý úspech žalovaného je XX,XX% (XX,XX% - X,XX%). V predmetnom konaní by preto nárok na
náhradu trov konania v zmysle vyššie citovaného ustanovenia mal žalovaný, ktorému v konaní žiadne
preukázateľné trovy konania nevznikli, preto ich súd žalovanému nepriznal.

Pi rozhodovaní o náhrade trov konania je povinnosťou súdu vždy skúmať účelnosť vynaložených trov.
Základnou úlohou občianskeho súdneho konania je poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným
subjektívnym hmotným právam a právom chránených záujmom. Za účelne vynaložené trovy je
nutné považovať iba také výdavky, bez ktorých účastník nemohol riadne brániť svoje porušené

právo. Zastupovania advokátom je ústavne legitímnym prostriedkom odbornej asistencie poskytovanej
účastníkovi pri participácií na súdnom konaní. Nemá však absolútnu povahu. Môžu sa vyskytnúť prípady,
vktorýchajzastúpenieúčastníkaadvokátomnebudemožnépovažovaťzaúčelnékriadnemuuplatneniu
alebo bráneniu práva. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal zo skutočnosti, že
vedľajší účastník na strane žalovanej vstúpil do konania ako profesijná organizácia založená za účelom

kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov z vlastného podnetu, pričom splnomocnil právneho zástupcu z
radov advokátov na jeho zastupovanie v súdnom konaní. Vedľajší účastník je združením založeným na
ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa, teda predpokladá sa, že samo združenie bude disponovať
kvalifikovanými a odbornými prostriedkami na zabezpečenie pomoci spotrebiteľovi. Účelom právnehozastúpenia je predovšetkým zastupovanie záujmov svojho klienta, avšak v danom prípade možno
konštatovať, že zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné, neúčelné a nehospodárne, keďže
združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobila poskytnúť ochranu spotrebiteľovi v rámci súdneho

konania. V tejto súvislosti poukazuje súd aj na § 25 ods. 6 písm. a zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, v zmysle ktorého ministerstvo podporí združenie, ak je pri výkone činnosti zamerané na
ochranu práv spotrebiteľa na súde.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka oznámil vstup do konania o predmete ktorého nemal žiadnu
vedomosť. Písomným podaním doručeným súdu pred začatím pojednávania, bolo súdu doručené

vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobe. Týmto podaním si vedľajší účastník uplatnil i trovy konania
a to za dva úkony právnej pomoci. Zo spisu, ani z vyjadrenia vedľajšieho účastníka však nevyplýva,
že by toto podanie bolo urobené po predchádzajúcom jednaní so žalovaným ani to, že by vedľajší
účastník mal súhlas žalovaného k takémuto postupu vo veci. Navyše, pokiaľ ide o vyjadrenie vedľajšieho
účastníka zo dňa X.XX.XXXX, ktorým vedľajší účastník namietal neprijateľnosť zmluvnej podmienky,
týkajúcej sa uplatnenej zmluvnej pokuty, toto vyjadrenie súd nepovažoval za účelné, nakoľko toto

vyjadrenie bolo súdu doručené po tom, čo žalobca podaním doručeným súdu XX.XX.XXXX zobral
v napádanej časti žalobu späť a navyše súd na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských
sporoch prihliada ex offo, čomu nasvedčuje aj fakt, že vo veci nebol vydaný platobný rozkaz. Súd je toho
názoru, že poskytnutie ochrany spotrebiteľovi vo forme procesných úkonov vykonaných v konkrétnej
veci neprekračuje rámec minimálnej odbornej úrovne právnych znalostí osôb vykonávajúcich činnosť

v prospech združenia, ktoré má reálne a nie len formálne napĺňať obsah a účel právnej ochrany
spotrebiteľa podľa § 25 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Na základe uvedených zákonných ustanovení
súd dospel k záveru, že trovy vedľajšieho účastníka spočívajúce v odmene advokáta za poskytnutie
právnych služieb neboli vynaložené účelne a preto mu ich náhradu nepriznal.

Podľa ust. § 11 ods. 3 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa
vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh,
odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný
rozkaz alebo rozkaz na plnenie.

Podľa ust. § 11 ods. 4, veta prvá zák. č. 71/1992 Zb., okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku,
ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej
však 6,70 eura.

Žalobca zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške XX,XX Eur. O vrátení kráteného súdneho preplatku
rozhodol súd v zmysle ust. § 11 ods. 3 a 4 zákona č.71/1992 Zb., podľa ktorého súd navrhovateľovi vrátil
alikvotnú časť súdneho poplatku vo výške X,XX Eur (po krátení o X,XX Eura, t.j. XX,XX Eur - XX,XX
Eur - X,XX Eur ), keďže konanie bolo v časti o zaplatenie sumy XXX,XX Eur zastavené.

V zmysle ust. § 11 ods. 6 vyššie cit. zákona súd zašle odpis tohto právoplatného uznesenia daňovému
úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú
orgány podľa § 3 zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok
vrátia najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1).

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovýmzisteniam,
e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.