Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 14, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813205039
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8813205039.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomJUDr.GabrielyKlenkovej,PhD.predsedníčkysenátuasudcov

JUDr. Moniky Juskoveja JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
R.Q.XXX,právnezastúpenýAKNOVIKMEC,s.r.o.,Rázusová125,09301VranovnadTopľopu,IČO:36
868 701, proti žalovanej: Alianz-Slovenskej poisťovni, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO:
00 151 700, o zaplatenie 191.147,17 eura istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou, č. k. 11C/260/2013-85 zo dňa 13.03.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudok súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal náhrady škody z
titulu odškodnenia za bolesť a z titulu odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia zamietol. Uložil
žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške 15,50 eura do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko strán v spore, zistený skutkový stav, citoval ust.
§ 100 ods. 1, § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ust. § 1 ods. 1, § 3 ods. 1, § 7 ods. 1, § 8

ods. 1 vyhlášky č. 423/1991 Zb. a uviedol, že uplatneným nárokom bol nárok žalobcu na odškodnenie
škody na zdraví z titulu bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia z dopravnej nehody, ktorá
sa stala dňa 26.5.2000. Znaleckým posudkom vypracovaným Q.. V. B. dňa 13.2.2004, znalec stanovil
bodové hodnotenie bolestného vo výške 544,50 bodov a bodové hodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia vo výške 1.275 bodov. Vypracovaním znaleckého posudku Q.. V. B. dňom XX.X.XXXX
sa žalobca ako poškodený dozvedel o vzniknutej škode a o jej výške. Rozsudkom Okresného súdu
Humenné sp. zn. 4T340/2002 zo dňa 18.1.2011 bol obžalovaný X. W., nar. 2.5.1953 oslobodený spod

žaloby Okresného prokurátora v Humennom Pv952/00 zo dňa 8.1.2001 zo skutku, ktorý mal spáchať
tak, že dňa 26.5.2000 v čase o 13.55 hod. po štátnej ceste II. triedy č. 576 v smere z Vranova
nad Topľou na obec Vechec viedol osobné motorové vozidlo značky B. V. X.X ev. č. B. XXX U. s
1,42 promile alkoholu v krvi, neprimeranou rýchlosťou, a to 119,85 - 128,52 km/hod., pričom v obci
Vechec po prejdení pravotočivej zákruty vedenie motorového vozidla nezvládol, prišiel do protismeru
a následne vľavo mimo vozovku, kde pravou prednou časťou vozidlo narazilo do oplotenia rodinného
domu, odkiaľ bolo odhodené na vozovku a následne boli vyhodení jeho spolujazdci X.. X. Z., sediaci

na pravom prednom sedadle, ktorý v dôsledku nehody utrpel poranenia, ktorým po prevoze do NsP
Vranov nad Topľou podľahol a Q. W., ktorá utrpela zranenia s dobou liečenia a práceneschopnosti
podľa znaleckého posudku po dobu najmenej 1 roka s možným prechodom do invalidity. V konaní pred
súdom nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný, a preto Krajský súd v Prešove uznesenímč. k. 1To 36/11-830 zo dňa 22.6.2011 podľa § 256 Trestného poriadku zamietol odvolanie okresného
prokurátora. Podľa názoru súdu prvej inštancie, žalobca už v čase dopravnej nehody, ktorá sa stala
dňa 26.5.2000 vedel, kto za škodu zodpovedá. Vedel, kto je prevádzkovateľom motorového vozidla

a taktiež vedel, v ktorej poisťovni je motorové vozidlo poistené pre prípad zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Prevádzkovateľom motorového vozidla značky B. V. X.X
ev. č. B. XXX U. bola spoločnosť TOPNAM, s.r.o. (so súčasným názvom MELTALL, s.r.o.), ktorá mala
v čase dopravnej nehody uzatvorenú poistnú zmluvu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla so spoločnosťou - žalovanou. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca po

dopravnej nehode bol taktiež hospitalizovaný v NsP Vranov nad Topľou, kde bol pripútaný na lôžko,
prekonalťažkýotrasmozgu,následnebolvbezvedomí.Utrpelzávažnézraneniaapodrobilsazávažným
operáciám chrbtice a bolestivej liečbe a rehabilitácii. Celková hospitalizácia trvala viac ako 6 mesiacov,
liečba a rehabilitácie ďalšie nasledujúce mesiace. Q.. B., znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie chirurgia a plastická chirurgia, vo vypracovanom znaleckom posudku zo dňa 13.2.2004 stanovil
bodové ohodnotenie bolestného aj sťaženia spoločenského uplatnenia. Podľa znaleckého posudku č.

48/2004 vypracovaného Q.. Q. O. došlo u žalobcu v dôsledku prekonaného úrazu k trvalým psychickým
následkom, ktoré znalec ohodnotil ako vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov
alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií (posttraumatická stresová
porucha, ktorá bola ohodnotená v rozsahu 100 bodov). Z titulu uplatnenej náhrady škody a to bolestného
sižalobcauplatnilza544,50bodovprihodnotebodu60Sksumu32.670Skazasťaženiespoločenského

uplatnenia v rozsahu 1275 bodov pri hodnote bodu 60 Sk sumu 82.500 Sk. V zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky
č. 32/1965 Zb. z dôvodov hodných osobitného zreteľa si žalobca uplatňoval mimoriadne zvýšenie
odškodneniabolestnéhovrozsahu50násobku,t.j.1.633,50Skpoprepočtekonverznýchkurzom30,126
vo výške 54.222,26 eura a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia 50 násobok, t.j. 4.125.000 Sk
po prepočte konverzným kurzom 30,126 vo výške 136.924,91 eura. Vzhľadom na námietku premlčania

vznesenú žalovanou súd z dôvodu procesnej ekonómie posudzoval jej dôvodnosť. K tomu uviedol, že od
februára v roku 2004 boli splnené obe podmienky požadované ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka
pre nárokovanie spôsobenej škody na zdraví a od tejto doby začala plynúť dvojročná premlčacia doba.
Prebiehajúce trestné konanie voči žalobcovi ako obžalovanému nebránilo podať žalobu na súd. Ak by
bolo potrebné vyčkať za zistením skutočnosti, kto bol vodičom motorového vozidla, bolo by možné súdne

konanie prerušiť do právoplatného skončenia trestného konania. Žaloba bola uplatnená 17.5.2013 z
titulu nároku na náhradu škody, ku ktorej došlo 26.5.2000, a preto súd prvej inštancie vzhľadom na
uvedené skutočnosti a dôvodne vznesenú námietku premlčania žalobu žalobcu zamietol. O trovách
konania rozhodol spolu v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a
účinnom do 30.6.2016 s tým, že priznal žalovanej náhradu trov konania z titulu cestovného pri účasti na

pojednávaní dňa 13.3.2014 vo výške 15,50 eura, ktorú sumu špecifikoval.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Nesúhlasil s posúdením
dôvodnosti vznesenej námietky premlčania. Uviedol, že dvojročná premlčacia doba začala žalobcovi
plynúť až právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bol oslobodený spod obžaloby, ktorou sa mu dávalo
za vinu spôsobenie dopravnej nehody. Navyše poukázal na to, že si v priebehu konania na priebeh

dopravnej nehody nepamätal, nemal vedomosť o tom, či bol alebo nebol vodičom motorového
vozidla. Vzhľadom na utrpené zranenie pri dopravnej nehode v roku 2000 a následne v roku 2002,
v nepriaznivom zdravotnom stave bol dlhšie obdobie. Ďalej uviedol, že si voči žalovanej uplatňoval
nárok na poistné plnenie z poistných zmlúv, oznámení trvalých následkom z úrazu zo dňa 28.3.2003,
pričom žalovaná listom zo dňa 11.12.2003 žalobcovi písomne oznámila, že nakoľko nie je ukončený

súdny spor vo veci poistnej udalosti, konečné rozhodnutie vo veci likvidácie poistnej udalosti stanoví
až po ukončení súdneho sporu a nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Odkázali pritom na
trestné konanie. Oznámenia o ukončení trestného konania, i o výsledku boli spolu s kópiou súdnych
rozhodnutí doručené žalovanej ešte v októbri roku 2011. Žalobca ďalej poukázal na to, že vyhláška č.
423/1991 Zb. v znení platnom k 26.5.2000, nestanovuje pevnú lehotu na plnenie, ale ukladá povinnosť

poisťovateľovi, aby vyšetrenie poistnej udalosti vykonal bez zbytočného odkladu, t.j. bez odôvodnených
prieťahov a v rozsahu potrebnom pre riadne zistenie dôvodov a výšky plnenia. Namietal, že súd na
základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k nesprávnych skutkovým zisteniam a napadnuté
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, preto navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že súd prvej inštancie správne posúdil
dôvodnosť vznesenej námietky premlčania. Nároky žalobcu na náhradu škody sa spravovali zákonným
poistením, t.j. takým druhom poistenia, ktorý nevzniká na základe žalobcom tvrdenej uzatvorenej
poistnej zmluvy, ale na základe právnych skutočností určených priamo v zákone alebo v inom predpise.Existencia zákonného poistenia vyplýva z ust. § 789 druhá veta Občianskeho zákonníka, z ktorého
vyplýva, že osobitný právny predpis môže ustanoviť, že poistenie bez uzavretia poistnej zmluvy vznikne
na základe inej skutočnosti za podmienok v ňom uvedených (zákonné poistenie). Z podstaty tohto

poistenia je zrejmé, že všetky motorové vozidlá boli poistené v tom čase len v Slovenskej poisťovni,
a.s. Bratislava, jeho vznik bol viazaný na samotnú existenciu motorového vozidla, a nie na poistnú
zmluvu. Nevyžadovalo sa uzatvorenie poistnej zmluvy, ani zaplatenie poistného, pričom poistný vzťah
nezanikol ani v prípade, ak poistné nebolo uhradené, a preto tvrdenie žalobcu o existencii poistnej
zmluvy je absolútne nepravdivé a zavádzajúce. Žalovaná poukázala na to, že rozsah a podmienky

poistenia boli v čase vzniku nároku žalobcu stanovené vyhláškou MF SR č. 423/1991 Zb., v zmysle
ktorej prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla, na ktorého sa vzťahovalo zákonné poistenie má
právo, aby poisťovňa za neho nahradila v rozsahu a vo výške podľa osobitných právnych predpisov
poškodeným uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla inému na zdraví alebo usmrtením. Poškodený mal priamy nárok na plnenie voči poisťovni len za
podmienok uvedených v § 389 citovanej vyhlášky, a ak by aj vznikla povinnosť plniť, tak dňom 1.1.2002

uvedená povinnosť v zmysle § 28 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z. prešla na Slovenskú kanceláriu
poisťovateľov, a preto žalovaná od 1.1.2002 nemohla byť vo veci pasívne legitimovaná. Žalovaná ďalej
nesúhlasila s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že zákon neukladá poisťovateľovi pevnú lehotu na
plnenie. Ukladá mu len povinnosť, aby vyšetrenie poistnej udalosti vykonal bez zbytočného odkladu.
S poukazom na ust. § 9 ods. 1 veta prvá vyhlášky č. 423/1991 Zb., uvedené ustanovenie stanovuje

poisťovni plniť v lehote 15 dní po skončení vyšetrenia nevyhnutného na zistenie jej povinnosti plniť
alebo po obdržaní právoplatného rozhodnutia o výške náhrady, a to za predpokladu, že v zmysle ust.
§ 3 citovanej vyhlášky si poškodený nároky na náhradu u poisťovne uplatní a preukáže. Vzhľadom k
tomu, že poškodený - žalobca si nároky neuplatnil, žalovaná považovala za absurdné tvrdenie, aby
mala povinnosť začať poistnú udalosť prešetrovať. Opakovane uviedla, že sú nepravdivé a zavádzajúce

tvrdenia žalobcu o tom, že si uplatňoval u žalovanej nároky na náhradu škody na zdraví zo zákonného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tak, ako to formuloval v
žalobe. Nakoniec to vyplýva z dôkazu, ktorý žalobca sám v konaní predložil s tým, že komunikoval so
žalovanou a domáhal sa jedine poskytnutia poistného plnenia z titulu existencie vlastného úrazového
poistenia osôb. Žalovaná ďalej poukázala na to, že žalobca predložil v roku 2011 rozhodnutie v trestnej

veci z dôvodu, že voči nemu bol uplatňovaný postihový nárok za škodu na zdraví spôsobenú pod
vplyvom alkoholu, avšak tento dôkaz nie je skutočnosťou svedčiacou v prospech žalobcu o tom, aby
si svoje nároky na náhradu škody na zdraví, ktoré utrpel pri dopravnej nehode, riadne uplatňoval a
preukázal. Žalobca, ktorý vedel o vzniku škody v deň dopravnej nehody si nárok mohol uplatniť v zmysle
§ 1 vyhlášky č. 423/1991 Zb. bez akýchkoľvek pochybností, lebo mal informácie o prevádzkovateľovi

motorového vozidla, o výške škody, ktoré mu umožňovali uplatniť si nárok na súde. Z tohto dôvodu
navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Trovy odvolacieho konania si neuplatnili.
4. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 4Co/149/2014-115 zo dňa 25.3.2015 bol napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený a náhrada trov odvolacieho konania žalovanej nepriznaná.
Na základe podaného dovolania žalobcom bol uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č.k. 5Cdo/888/2015-136 zo dňa 15.12.2016 rozsudok odvolacieho súdu zrušený a vec vrátená
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu
bolo nedoručenie vyjadrenia žalovanej k odvolaniu žalobcu v spise na čl. 106, čo malo za následok vadu
konania, na ktorú žalobca v podanom dovolaní poukázal. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal
na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Trančíková proti Slovenskej republike zo dňa

13. januára 2015, v ktorom sa Európsky súd pre ľudské práva zaoberal opodstatnenosťou námietky
o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. Z rozhodnutia vyplýva,
že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým
by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania a prípadne ide o
vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná

možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia.
Povráteníveciodvolaciemusúdubolovyjadreniežalovanejkodvolaniužalobcuzčl.106spisudoručené
právnemu zástupcovi žalobcu na vyjadrenie. Podaním zo dňa 20.3.2017 (v spise na čl. 140) právny
zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej poukázal na ním uvádzané skutočnosti
v konaní pred súdom prvej inštancie, na nedôvodnosť vznesenej námietky premlčania, na písomnú

dokumentáciu medzi stranami sporu mimo súdneho konania. Súčasťou podaného vyjadrenia sú aj
listinné dôkazy, na ktoré vo vyjadrení poukázal. Žalovaná v písomnom vyjadrení v vyjadreniu žalobcu
k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu uviedla, že je zarážajúca žalobcova viacnásobná snaha, v ktorej
v rozpore so zákonom a bez akýchkoľvek relevantných dôkazov spochybňuje nesporné argumentyvyvracajúce jeho tvrdenia o tom, aby na základe jeho uplatnenia v bode 8 korešpondencie bez
uvedeného dátumu, ktoré predložil na doručenie dňa 19.1.2012, teda uplatnenia poistného plnenia z
úrazovej poistnej zmluvy č. XXXXXXXX/X mala žalovaná povinnosť postupovať v zmysle § 9 vyhlášky

č. 423/1991 Z.z. a poistnú udalosť vyšetriť, plniť alebo podľa ods. 2 plnenie odmietnuť. Je právnym
nezmyslom tvrdiť, aby v zmysle tohto právneho predpisu mal byť posúdený a usporiadaný iný nárok
než nárok na náhradu škody v zmysle ust. § 442 - 449 Občianskeho zákonníka. Zdôraznila, že žalobca
si uplatňoval nárok na poistné plnenie za čas nevyhnutného liečenia a trvalé následky po úraze z
viacerých uzatvorených poistných zmlúv, vrátane poistnej zmluvy č. XXXXXXXX/X, ktorá mala byť

uzatvorená v rámci lízingovej zmluvy so spoločnosťou Drukos Leasing Banská Bystrica, a nie nároky
v zmysle vyhlášky č. 423/1991 Z.z., ktorou sa ustanovoval rozsah a podmienky zákonného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zo strany žalobcu nikdy v zmysle
zákona nedošlo k uplatneniu a preukázaniu nároku na náhradu škody z titulu poškodenia zdravia pri
dopravnej nehode dňa 26.5.2000, a preto žalovaná sa žiadnym nárokom z tohto titulu ani nemohla
zaoberať, šetriť, prípadne poskytnúť či odmietnuť náhradu škody. Zdôraznila nedostatok pasívnej

legitimácie v spore, ako aj dôvodnosť vznesenej námietky premlčania. Navrhla potvrdiť napadnutý
rozsudok. V záujme zachovania práva na spravodlivý proces v súlade s § 374 ods. 3 zákona č. 160/2015
Z.z. účinného od 1.7.2016 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bolo vyjadrenie žalobcu z čl.
176 spisu doručené žalovanej a vyjadrenie žalovanej v spise na čl. 184 doručené právnemu zástupcovi
žalobcu.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového
poriadku aj na všetky prebiehajúce a začaté konania so zachovaním princípu justifikácie účinkov,

ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku, v znení platnom do 30.6.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak novšia
procesná úprava s týmto následkom nepočíta.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadomnavčaspodanéodvolanieosobouoprávnenou(§359vspojenís§362ods.1CSP)preskúmal

napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379
a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý
bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 30.10.2017 (§ 378 ods. 1 v spojení
s § 219 ods. § 1 a 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.
Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,

ako aj uplatnenými odvolacími námietkami, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne z
dôvodu hospodárnosti konania a vznesenej námietky premlčania žalovanou sa prioritne zaoberal
touto námietkou, ktorú správne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
uvedeným súdom prvej inštancie.
7. K odvolanou žalobcu uvádza, že namietané nesprávne skutkové zistenia neboli dôvodné vrátane

námietky nesprávneho právneho posúdenia. Predmetom uplatneného nároku bola náhrada škody z
titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ku ktorej došlo v dôsledku dopravnej nehody
dňa 26.5.2000. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody podaním žaloby dňa 17.5.2013, i napriek
tomu, že už zo znaleckého posudku vypracovaného Q.. B. dňa 13.2.2014 ohľadne odškodnenia
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia mal vedomosť v akom rozsahu mu škoda vznikla.

Žalobca mal taktiež vedomosť, kto je prevádzkovateľom motorového vozidla, ktorým bola dopravná
nehoda spôsobená, ktorá skutočnosť nebola sporná ani v konaní pred súdom prvej inštancie. Súd
prvej inštancie správne s poukazom na ust. § 106 Občianskeho zákonníka posúdil začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej lehoty pri uplatnenom nároku na náhradu škody od okamihu vypracovania
znaleckého posudku ohľadne odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia znalcom

Q.. B.. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia
subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Obidve premlčacie doby začínajú
plynúť plynulo a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej
z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie druhá premlčacia doba. Otázkuvedomosti poškodeného o škode, ako aj o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá súd prvej inštancie
správne posúdil, ak vychádzal z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného, t.j. z vypracovaného
znaleckého posudku znalcom Q.. V. B.. V danom prípade škoda na zdraví bola spôsobená v súvislosti

s dopravnou nehodou, t.j. prevádzkou motorového vozidla, na ktoré sa vzťahovalo zákonné poistenie
motorových vozidiel. Z titulu zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel a vzhľadom na vznik dopravnej nehody dňa 26.5.2000 bol žalobca oprávnený
domáhať sa plnenia náhrady škody voči poisťovni v zmysle ust. § 3 vyhlášky MF SR č. 423/1991 Zb.,
ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia vozidla za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla v znení účinnom do 31.12.2011. Z obsahu spisu nevyplýva, aby žalobca si uplatnil
nárok na náhradu škody u žalovanej, ktorej by vznikla povinnosť šetriť poistnú udalosť a následne plniť
alebo poistné plnenie odmietnuť. Tvrdené skutočnosti v odvolaní neboli preukázané, navyše nesúviseli s
poškodením zdravia žalobcu v súvislosti s dopravnom nehodou zo dňa 26.5.2000. Aj predložené listinné
dôkazy týkajúce sa úrazového poistenia žalobcu nesúviseli s predmetom tohto uplatneného nároku.
Súd prvej inštancie správne v súlade s ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka zohľadnil dôvodnosť

vznesenej námietky premlčania, a preto žalobu zamietol.
8. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka) v
okamihu preukázateľného zistenia informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže
urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá.
V uvedenom okamihu nemusí byť dané z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota

poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti (Z IV, s625). Spornou v konaní nebola
otázka spôsobenia škody prevádzkou motorového vozidla, na ktoré sa vzťahovalo povinné zákonné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorého náhradu z titulu
zákonného poistenia si mohol žalobca ako poškodený uplatniť voči žalovanej.
9. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako napadnutý rozsudok ako vecne

správny v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní (§ 255 ods. 1 CSP). Z
obsahu spisu vyplýva, že žalovaná si trovy odvolacieho konania neuplatnila, a preto jej nárok na náhradu
trov odvolacieho konania priznaný nebol.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hladov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jejzamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.