Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 29, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115236536
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5115236536.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci navrhovateľka- matka: B. C., nar.

XX.X.XXXX,U.XXX,K.priZ.,právnezastúpená:JUDr.JanaFtorková,advokátka,V.Spanyola8343/1A,
Žilina, muž, ktorého otcovstvo má byť určené: O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U A.L. Y., za účasti
maloletého dieťaťa: R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky - U. XXX, XXX XX K. O. Z., zastúpený:
Kolízny opatrovníkom - Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, Hurbanova 16, Žilina, o určenie otcovstva
a úpravu práv a povinností k maloletému R. C., nar. XX.XX.XXXX, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že O. Z., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletého R. C., nar, XX.XX.XXXX.

II. Súd maloletého R., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do výchovy a opatery matke B. C., nar.
XX.X.XXXX, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Žalovaný - otec O. Z. j e p o v i n n ý uhradiť matke maloletého žalobcu výživné za prvý rok
od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX každý mesiac po 150 eur, spolu vo výške 1.800 eur a od 15.11.2016
výživné 120 eur každý mesiac vopred do 15.teho dňa v tom ktorom mesiaci vždy k rukám matky
maloletého R..

IV. Súd p o v o ľ u j e žalovanému splácať zameškané výživné po 50 eur mesačne, ktoré bude
zročné spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len
jednej z nich.

V. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

VI. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

osobitným uznesením, ktoré vypracuje súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka, t.j. matka maloletého dieťaťa sa domáha predovšetkým určenia, že
muž, ktorého otcovstvo má byť určené, je otcom maloletého R.. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v
rozhodujúcom čase s mužom, ktorého otcovstvo má byť určené, udržiavala intímne styky. On spočiatku
nepopieral intímne styky pre splodenie maloletého. Ich vzťah trval asi 3 mesiace, žili v spoločnej
domácnosti. K rozchodu medzi partnermi došlo vtedy, keď navrhovateľka zistila, že jej odcudzil finančné
prostriedkydvakrátposebe.Dokoncabolzatoajtrestnestíhanýaodsúdený.Keďzistila,žejetehotná,v

apríli 2015 túto skutočnosť oznámila aj mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené. On sa však vyhováral,
že je neplodný.

2. Spočiatku muž, ktorého otcovstvo má byť určené, popieral, že by bol otcomdieťaťa. Priznal, že mal s matkou maloletého pár krát pohlavný styk. Navrhovateľka mala však pohlavný
styk aj s ďalšími mužmi. Vôbec ho neinformovala o tom, že je tehotná a ani nevie, kedy porodila dieťa.
Navrhoval dôkaz - test otcovstva znaleckým posudkom.

3. Kolízny opatrovník doporučoval tiež vykonať znalecké dokazovanie, a to testom na
určenie otcovstva.

4. Súd sa snažil vykonať znalecké dokazovanie, vyzýval muža, ktorého otcovstvo má

byť určené, ktorý navrhoval takýto znalecký dôkaz vykonať, aby zložil preddavok na znalečné. Po
márnom uplynutí lehôt, ktoré mu súd poskytol na zloženie zálohy, vo veci nariadil pojednávanie.

5. Na pojednávaní vypočul sporové strany a zistil nasledovné:

6. Z výpovede muža, ktorého otcovstvo má byť určené vyplynulo, že tento na

pojednávaní priznal, že s navrhovateľkou žil v spoločnej domácnosti a nepopieral, že sa intímne stýkali.
Pripustil, že môže byť otcom dieťaťa. Dal do povedomia aj tú skutočnosť, že jeho bývalá priateľka mala
aj iné intímne známosti. Znova trval na tom, aby bolo nariadené znalecké dokazovanie vo veci samej.
Pracuje mimo ČR, k pošte a k výzvam tunajšieho súdu sa nemal možnosť dostať. Podľa zistení súdu
však zakaždým prevzal, resp. jeho predošlý právny zástupca, výzvy na zaplatenie zálohy na znalečné.

7. Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na svojej žalobe. Okrem iného žiadala, aby
súd rozhodol o výchove a opatere mal R., žiadala tohto zveriť do osobnej výchovy a starostlivosti.
Žiadala počas prvého roku určiť výživné 150 eur mesačne a v ďalšom období žiadala určiť výživné v
sume 120 eur.

8. Súd tento sporový prípad posudzoval v zmysle nasledujúcich ustanovení Zákona
o rodine.

9. Podľa § 94 ods. 1 Zák. o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným

vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo
určil súd.

10. Podľa § 94 ods. 2 Zák. o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa
súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní,

ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 3 Zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,

možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.

14. Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

15. Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,

súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

16. Ako prvú otázku súd riešil samotné určenie otcovstva. Z výsluchu navrhovateľkynepochybne vyplynulo, že táto udržiavala intímne styky s mužom, ktorého otcovstvo má byť určené,
pokým ešte pracovala v Prahe. Žili v spoločnej domácnosti a intímne sa aj stýkali. Ako zistila, že je
tehotná, túto skutočnosť mu oznámila. Ten sa spočiatku vyhováral, že nie je otcom dieťaťa, resp. že

nemôže splodiť deti, pretože je neplodný. Neskôr tvrdil, že mala intímne styky aj s inými mužmi.

17. V rámci písomných vyjadrení sporových strán vyzval muža, ktorého otcovstvo má
byť určené, aby zložil zálohu na znalecké dokazovanie, pretože tento sám navrhol, že bude vhodné,
aby sa znalec vyjadril, či je otcom maloletého dieťaťa. Uznesením tunajšieho súdu z 5.6.2017 vyzval

muža, ktorého otcovstvo má byť určené, aby založil preddavok na trovy znaleckého dokazovania v
sume 400 eur. Toto uznesenie zasielal vtedy ešte jeho právnemu zástupcovi, ktorý túto výzvu prevzal
9.6.2017. Ďalšiu výzvu zasielal súd 17.8.2017, opätovne jeho právnemu zástupcovi. Aj túto výzvu
jednak muž, ktorého otcovstvo má byť určené, ale aj jeho právny zástupca prevzali, a to 24.8.2017.
Opätovne si nesplnil svoju povinnosť a nezaplatil zálohu na trovy znaleckého dokazovania. Následne
mu jeho právny zástupca vypovedal plnú moc. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vo veci nariadil

pojednávanie. Na pojednávaní sa muž, ktorého otcovstvo má byť určené, bránil tým, že je ochotný
zložiť preddavok na znalecké dokazovanie. Súd tento jeho návrh však považoval len za jeho účelovú
obranu za účelom opätovne oddialiť rozhodnutie vo veci samej. Na ňom spočívalo dôkazné bremeno,
aby obhájil svoje stanovisko, že nie je otcom dieťaťa, bolo na ňom, aby čo najskôr zložil zálohu na trovy
znaleckého dokazovania a aby bol vo veci vypracovaný posudok. Do dňa pojednávania toto neurobil.

Až na samotnom pojednávaní prisľúbil, že je ochotný zaplatiť toto znalečné. Súd však, ako to už vyššie
uviedol, nepristúpil na zloženie zálohy, pretože opätovne by len došlo k strate času, opätovne by ho súd
márne vyzýval na úhradu trov znaleckého dokazovania.

18. Keď mal súd preukázané z výsluchu navrhovateľky a priznal to aj muž, ktorého

otcovstvo má byť určené, že v rozhodujúcom období sa intímne stýkal s navrhovateľkou, rozhodol, že
je otcom maloletého R..

19. Z pripojeného rodného listu maloletého R. mal súd potvrdené, že tento sa
narodil XX.XX.XXXX. Z výpovede navrhovateľky vyplýva, že táto zistila vo februári 2015, že je tehotná.

V tom čase žili v spoločnej domácnosti s mužom, ktorého otcovstvo má byť určené. Následne v marci
2015 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, lebo ju opätovne okradol o finančné prostriedky.

20. Súd v tomto spore postupoval striktne v zmysle už citovaného ustanovenie § 94
ods. 2 Zák. o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo

do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú
závažné okolnosti.

21. Na strane otca súd nezistil žiadne závažné okolnosti, ktoré by vylučovali jeho
otcovstvo. Následne po tom, ako súd určil, že otcom dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo má byť určené,

pristúpil k úpravám práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

22. Je nepochybné, že po celý čas od narodenia dieťaťa sa o tohto stará výlučne
samotná navrhovateľka.
Aj kolízny opatrovník navrhoval dieťa zveriť do výchovy a opatery navrhovateľke. Súd v zmysle § 36

ods. 1 Zák. o rodine maloletého R. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktoré sa bude o neho
starať a bude ho zastupovať.

23. O výške výživného rozhodoval súd v zmysle ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zák. o
rodine. Na strane muža, ktorého otcovstvo má byť určené, mal súd zistené z jeho výpovede, že tento

okrem maloletého R. má ďalšie tri deti, a to O. Z., narodeného v roku 1999, K. Z. narodenú v roku 2007
a B. Z., narodeného v roku 2017. Momentálne pracuje v Nemecku ako kuchár s priemerným zárobkom
asi 2.000 eur mesačne. Nie je ženatý, býva jeden mesiac v Nemecku a druhý mesiac v Čechách. Jeho
nákladynaživobytievNemeckusúminimálne.PokýmžijevČechách,mánákladynaubytovanie,stravu,
telefóny, spolu asi 12.000,- Kč až 13.000,-Kč.

Čo sa týka detí, na K. platí výživné vo výške 3.000,-Kč, na jedno dieťaťa neplatí výživné, pretože ho
má v osobnej starostlivosti.

24. Navrhovateľka je na materskej dovolenke, jej jediný príjem je len materská dávaa rodinné prídavky, iný príjem nemá. Vzhľadom na tieto skutočnosti potom súd stanovil na základe
požiadavky navrhovateľky, že muž, ktorého otcovstvo má byť určené, bude povinný uhradiť matke
výživné za prvý rok od 15.11.2015, t.j. o narodenia dieťaťa do 15.11.2016 každý mesiac po 150 eur,

spolu vo výške 1.800 eur a od 15.11.2016 výživné 120 eur každý mesiac vždy do každého 15.teho dňa
vopred v tom ktorom mesiaci vždy k rukám matky maloletého R..

25. Vzhľadom na to, že muž, ktorého otcovstvo má byť určené, má ešte ďalšie tri
vyživovacie povinnosti k deťom, povolil mu zameškané výživné splácať po 50 eur mesačne. Súd však

upozorňuje, že pokým zameškané výživné nebude riadne a včas splácať, príde o stratu výhody splátok
v prípade nezaplatenia čo i len jednej z nich.

26. O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP - súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Navrhovateľka bola v tomto konaní v plnom
rozsahu úspešná, preto jej súd priznal trovy konania v rozsahu 100%.

27. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).