Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/131/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116212280
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116212280.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu

JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému J. H., X.. XX.X.XXXX, L. J. Z. XXX/X,
XXX XX Š.É. H., o zaplatenie 2.481,63 eura s príslušenstvom, takto o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 8C/224/2016-62 zo dňa 10.5.2017

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a v
súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov konania.

Mení rozsudok v napadnutej časti vyhovujúceho výroku, t.j. časti o splatnosti tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 2.616,29 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej
istiny vo výške 2.481,63 eura od 19.1.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.616,29 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 2,481,63 € od 19.1.2016 do zaplatenia a to v mesačných

splátkach po 60,- € splatných vždy do 25. dňa príslušného mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto
rozsudku s tým, že omeškanie s úhradou čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou súdu doručenou 13.6.2016 domáhal
toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.481,63 eura, poplatky za poistenie 2,30

eura, úrok 131,41 eura, úrok z omeškania vo výške 0,95 eura, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z
istiny 2.481,63 eura a nezaplatených úrokov vo výške 131,41 eura od 19.1.2016 do zaplatenia žiadajúc
taktiež, aby súd žalovanému uložil zaplatiť mu náhradu trov s konaním mu vzniknutých. Podľa žaloby
žalovaný porušil svoje povinnosti dlžníka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX,
ktorú s ním žalobca uzavrel XX.X.XXXX a na základe ktorej mu poskytol peňažné prostriedky 2.500 eur.
Pre neplnenie povinnosti bol úver 18.1.2016 zosplatnený, a to po zaslaní upozornenia na omeškanie
a možnosť predčasného zosplatnenia úveru.

Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil žalobcom tvrdené skutkové okolnosti k vzniku
záväzkového vzťahu, ako aj porušeniu dohodnutých zmluvných povinností, keďže žalovaný zaplatil v
plnej výške len splátku za mesiac september 2015 a čiastočne za mesiac október. Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na uhradenie istiny 2.481,63 eura, nezaplatených poplatkovza poistenie 2,30 eura, úroku z neuhradených splátok úveru do dátumu predčasnej splatnosti úveru vo
výške 131,41 eura, úroku z omeškania z neuhradených splátok úveru do dátumu predčasnej splatnosti
úveru vo výške 0,95 eura, celková dlžná suma tak činí 2.616,29 eura. Žalobcovi z nezaplatenej istiny

priznal dohodnutý úrok z omeškania, výška ktorého je v medziach zákonného úroku z omeškania, t.j.
5 % ročne od 19.1.2016 do zaplatenia. Žalobu zamietol v časti úroku z omeškania z neuhradených
zmluvných úrokov 131,41 eura, vyčíslených ku dňu zosplatnenia, majúc za to, že žalobca nemá podľa
§ 517 ods. 2 v spojení s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka právo požadovať od žalovaného
príslušenstvozpríslušenstva(úrokyzomeškaniazdojednanýchúrokov),nakoľkopohľadávkouvzmysle

úpravy obsiahnutej v ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka rozumie sa istina (plnenie z hlavného
peňažného záväzku). Odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 22.7.2010 sp zn.
33Cdo/2041/2008, podľa ktorého Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi
žiadať od dlžníka príslušenstvo (úrok o omeškania) pre prípad omeškania s platením príslušenstva
pohľadávky. Tým nie je dotknuté právo účastníkov dohodnúť sa, že dojednané úroky sa stanú súčasťou
istiny. Uviedol, že žalobca súdu nepreukázal, že zmluvné úroky stávajú sa súčasťou istiny.

Súd prvej inštancie povolil žalovanému splácanie sumy, zaplatenie ktorej mu uložil, v splátkach vo výške
po 60 eur mesačne. Podľa súdu v reálnych schopnostiach žalovaného je splácať úver v splátkach v tejto
výške. Vzal pritom zreteľ na správanie žalovaného, ktorý sa na pojednávanie riadne dostavil a skutkové
tvrdenia žalobcu nespochybnil, čím prispel k urýchlenému ukončeniu veci.
Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa § 261 ods. 6 písm. d) a § 497 Obchodného zákonníka,

podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka - § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1, ods. 2, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 a 2 a podľa § 3 Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z..
Rozhodnutie o povolení platiť dlžnú sumu v splátkach odôvodnil ust. § 232 ods. 4 CSP a výrok o trovách
konania ust. § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu zamietnutej časti a v časti, ktorou súd povolil žalovanému splácať dlh
vmesačnýchsplátkachpo60eurpodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobcamajúczato,ževnapadnutej
časti rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Pokiaľ súd nepriznal úroky z omeškania zo zmluvných úrokov, je jeho rozhodnutie

nesprávne, pretože žiadne zákonné ustanovenie nárok na úrok z omeškania zo zmluvného úroku
nespochybňuje. Zmluvné úroky boli vyčíslené pevnou sumou z istiny do zosplatnenia a táto suma sa po
zosplatnení celého dlhu nenavyšuje, práve preto nejde o rozpor so zásadou anatocizmu.
Nesprávne je aj rozhodnutie, pokiaľ bolo umožnené žalovanému zaplatiť dlh v splátkach po 60 eur.
Súd umožnil žalovanému splácať dlh v splátkach iba na základe tvrdení žalovaného, ku ktorým

neboli predložené žiadne dôkazy. Svojim rozhodnutím, pokiaľ bolo umožnené žalovanému zaplatiť dlh
v splátkach, postupoval súd v rozpore so zákonom. Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže
výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. Namiesto určitej sankcie za to, že žalovaný si
neplnil svoje zmluvné povinnosti, bol touto formou za porušenie zmluvy „odmenený“. Výkon práva,
ktorý motivuje k neplneniu zmluvných povinností nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených

práv zakotvenou Civilným sporovým poriadkom. Naviac žalovaný mal možnosť od podania žaloby
prejaviť svoju snahu dlh uhrádzať, avšak počas celého súdneho konania trvajúceho cca 12 mesiacov
neuskutočnil ani jednu úhradu. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsahu zmenil, žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu a uložil žalovanému uhradiť
dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom bol napadnutý odvolaním, ako aj celé konanie, ktoré

mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli,
ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 28.3.2018 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k
záveru o čiastočnej opodstatnenosti odvolania žalobcu.

5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v
ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastanesuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke
kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

6.Žalobcaodvolaním,svýnimkoučastivýrokuosplatnosti,nenapadolvyhovujúcivýrokrozsudku,okrem
napadnutej časti vyhovujúceho výroku rozsudku nadobudol vyhovujúci výrok I. rozsudku súdu prvej
inštancie právoplatnosť a nebolo oprávnením ani povinnosťou odvolacieho súdu podrobiť ho prieskumu.

7. Čo sa týka zamietavého výroku rozsudku, žalobca mal za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne

právne posúdil. Vzhľadom na tento odvolací dôvod bolo úlohou odvolacieho súdu zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva, o omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil
iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne
vyložil.

8. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom, ako aj právnym posúdením veci, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie náležite
zistil skutkový stav veci nevyhnutný pre posúdenie tej časti uplatneného nároku, v ktorej žalobu v
prevyšujúcom rozsahu zamietol a v tejto časti vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie vo vzťahu k zamietavému výroku

rozsudku-predmetuodvolaciehokonania(§387ods.2CSP)alennazdôrazneniesprávnostiodvolaním
napadnutého zamietavého výroku rozsudku k odvolacím dôvodom dodáva:

9. Záväzkovým právnym vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Pohľadávkou v zmysle tejto

definície je peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu,
ku ktorého zmene (v zmysle nároku na sankcie pre omeškanie s platením) dochádza priamo zo
zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého
vznik je podmienený platným hlavným záväzkovým vzťahom. Tým, že dlžník včas nezaplatí úroky
z istiny, dostáva sa do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného

dlhu (istiny). Veriteľ preto nemá právo nárokovať si voči dlžníkovi príslušenstvo z príslušenstva, teda
úroky z omeškania z dohodnutých úrokov, nakoľko ani Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník to
neumožňujú, neupravujú sankčný nárok pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky.
Branie úrokov z úrokov - anatocizmus bolo zakázané už podľa rímskeho práva (obdobne vychádzajúc
z totožnej právnej úpravy v rozhodnom období tak v Slovenskej, ako aj v Českej republike, Najvyšší

súd Českej republiky v rozhodnutí 35Odo/101/2002, 29Odo/689/2006, ako aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rozhodnutí z 29.3.1995 sp. zn. 6Obdo/4/1994).
Súd prvej inštancie teda rozhodol správne pokiaľ mal za to, že žalobca nemá nárok na úrok z omeškania
z dohodnutých, ním kapitalizovaných úrokov. Len pre úplnosť sa žiada uviesť, že nie je vylúčená dohoda
účastníkov záväzkového vzťahu o tom, že zmluvou dohodnuté úroky sa stanú súčasťou istiny, čím by

veriteľ mohol v prípade omeškania žiadať z istiny takto navýšenej úrok z omeškania. V takomto prípade
by sa už úročila iba istina, nie príslušenstvo pohľadávky. Takáto dohoda zo záväzkového vzťahu strán
sporu však zo spisu nevyplynula.

Z dôvodov, ktoré odvolací súd uviedol vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ v

prevyšujúcej časti žalobu zamietol, jeho rozhodnutie je správne aj v súvisiacom výroku o náhrade
trov konania. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom výroku a v
súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

10. Žalobca odvolaním napadol časť vyhovujúceho výroku, a to časť o splatnosti sumy, zaplatenie

ktorej súd prvej inštancie uložil žalovanému. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu v tejto časti nevyjadril
a odvolaciemu súdu napriek výzve nepredložil žiadne doklady k svojim tvrdeniam o takých vlastných
príjmových, majetkových a osobných pomeroch, ktoré by mu mali znemožňovať zaplatiť žalobcovi dlžnú
sumu v lehote na plnenie vyplývajúcej z § 232 ods. 3 veta prvá CSP. Len tvrdenia žalovaného, ničím
neverifikované, neodôvodňujú možnosť vyhovieť požiadavke na platenie dlhu v splátkach tak, ako to

žalovanému umožnil súd prvej inštancie. V sporovom konaní musí súd poskytovať materiálnu ochranu
zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov. Preto žalobca
má nepochybne právo, aby jeho pohľadávka bola zaplatená v primeranej lehote. Za stavu nečinnosti
žalovaného, aj v zmysle ignorovania výzvy odvolacieho súdu, dospel odvolací súd k záveru o existenciipredpokladov pre zmenu rozsudku v napadnutej časti vyhovujúceho výroku, t.j. v časti o splatnosti a
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
podľa § 388 CSP.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 2 CSP. Žiadnej zo
strán nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko pomer úspechu k neúspechu v
odvolacom konaní bol rovnaký.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.