Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 25, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Co/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113224108
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5113224108.5

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Eriky Šobichovej, v sporovej právnej veci
žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO:
26429705,protižalovanej:T.V.,nar.XX.XX.XXXX,bytomXXXXXA.Z.A.č.XXXX,štátnaobčiankaSR,
o zaplatenie zo zmenky 3,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v podaní zo dňa 27. júla 2015

proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 16C/289/2013-64 zo dňa 11.6.2015 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 16C/289/2013-195 zo dňa 19. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 16C/289/2013-64 zo dňa 11.6.2015 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 16C/289/2013-195 zo dňa 19. júna 2017 z r u š u j e a v r
a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č.k. 16C/289/2013-64 zo dňa 11.6.2015 okresný súd ako súd prvej inštancie
(ďalej aj len ,,okresný súd“) v spojení s opravným uznesením č.k. 16C/289/2013-195 zo dňa
19. júna 2017 v poradí I. výrokom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi zmenkový úrok vo
výške 0,25 % denne zo sumy 1.109,87 Eur od 25.09.2010 do 28.11.2010, 6 % ročný úrok zo zmenkovej
sumy 1.109,87 Eur od 08.11.2010 do 28.11.2010, zmenkovú odmenu vo výške 3,70 Eur, to všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. okresný súd rozhodol o náhrade trov súdneho konania,

a to tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy právneho
zastúpenia vo výške 62,57 Eur a žalobcovi sumu 16,50 Eur z titulu zaplateného súdneho poplatku, to
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na žalobu vo forme návrhu na uplatnenie
pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým

sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej aj len ,,Nariadenie“),
doručenú okresnému súdu dňa 28.03.2014, ktorou si žalobca uplatnil voči žalovanej pohľadávku -
zmenkové úroky a úroky zo zmenkovej sumy (ako sú špecifikované vo výroku rozsudku), zmenkovú
odmenu vo výške 1/3 - iny percenta zmenkovej sumy a náhradu trov konania. Príslušnosť Okresného
súdu Čadca na prejednanie a rozhodnutie danej veci ako cezhraničného sporu žalobca odvodil od
bydliska žalovanej na území Slovenskej republiky. Okresný súd ďalej uviedol, že žalobu žalobca

odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná
dňa 29.04.2010 na zmenkovú sumu 1.109,87 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej
zaplatiťzatútozmenkupripredloženínaradzmenkovéhoveriteľazmenkovúsumuspolusozmenkovým
úrokom vo výške 0,25 % denne od 25.09.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „Na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ

zaplatil 1.109,87 Eur, z tohto na zmenkovú sumu uhradil 1.109,87 Eur a na úroky 0 Eur. Keďže
zmenková listina je opatrená doložkou „Bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnostizistiť verejnou listinou. Žalobca k návrhu pripojil aj prvopis zmenky a výpis z obchodného registra
žalobcu. K procesnému postupu okresný súd uviedol, že dňa 23.09.2014 bolo v zmysle článku 5
ods. 2 Nariadenia žalovanej za účelom vyjadrenia sa k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky

žalobcu doručené tlačivo C na odpoveď spolu s predmetným návrhom a jeho prílohami, vrátane
fotokópie zmenky. Žalovaná v lehote určenej článkom 5 ods. 3 Nariadenia, vyplnené tlačivo C na
odpoveď okresnému súdu doručila, k predmetnému návrhu na uplatnenie pohľadávky sa nevyjadrila,
nakoľko doručené listiny nenahrádzajú tvrdenie žalovanej, na ktoré bola povinná. S poukazom na § 115
ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2016

(ďalej aj len ,,OSP“) vo väzbe na čl. 5 ods. 1 Nariadenia okresný súd pojednávanie nenariadil a dňa
11.06.2015 verejne vyhlásil rozsudok. Súčasne okresný súd poukázal na ďalšie ustanovenia Nariadenia,
ktoré aj vybrané ustanovenia predmetného Nariadenia následne citoval. Okresný súd konštatoval, že
predmetná vec v zmysle citovaných ustanovení čl. 2 ods. 1 Nariadenia a čl. 3 ods. 1 Nariadenia patrí
vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu do pôsobnosti Nariadenia.
Nakoľko žalobca uplatnil svoju pohľadávku podaním návrhu na uplatnenie pohľadávky prostredníctvom

Nariadením predpísaného vzorového tlačiva A, vo vzťahu ku ktorému mal okresný súd za to, že
bolo vyplnené v súlade s Nariadením, postupoval okresný súd v konaní v zmysle Nariadenia ako v
európskom konaní vo veci s nízkou hodnotou sporu. Zo spisového materiálu zistil, že žalobca vyplnením
vzorového tlačiva A v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia titulom zmenky uplatnil svoju pohľadávku voči
žalovanej. Žalovaná dňa 29.04.2010 vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej bol záväzok zaplatiť

za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 1.109,87 Eur vystavená
ako „Vistazmenka“ a bola opatrená doložkami „Bez protestu“ a (na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia), pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej
strany zmenky vyplývalo, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na rad žalobcu.
Žalovaná doposiaľ zaplatila 1.109,87 Eur, z tohto na zmenkovú sumu uhradila 1.109,87 Eur a na úroky

0 Eur, preto si žalobca uplatnil voči nej nielen zaplatenie zmenkovej sumy a zmenkového úroku, na
zaplatenie ktorého sa žalovaná ako vystaviteľ zmenky zaviazala, ale aj zákonný úrok vo výške 6 %
ročne a zmenkovú odmenu. Žalovaná v zmysle článku 5 ods. 1 Nariadenia okresnému súdu vyplnené
tlačivo C na odpoveď nedoručila, k návrhu na uplatnenie pohľadávky sa nevyjadrila, celkovo ostala v
konaní nečinná.

3. Keďže nárok na zaplatenie peňažnej sumy si žalobca v predmetnom konaní uplatňuje titulom
predloženej zmenky, okresný súd skúmal, či zmenka, zaplatenia ktorej sa žalobca domáha, spĺňa
zákonné náležitosti. Okresný súd dôvodil, že aby určitá listina bola zmenkou, musí spĺňať náležitosti
ustanovené zákonom a majetkom prvého nadobúdateľa sa musí stať zákonom ustanoveným spôsobom,

pričom náležitosti zmenky upravuje zákon č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej aj len ,,zák.
č. 191/1950 Sb.“). Okresný súd ďalej poukázal na jednotlivé ustanovenia zák. č. 191/1950 Sb., ktoré
vybrané ustanovenia aj citoval, ako aj ustanovenie zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj
len ,,OZ“ alebo ,,Občiansky zákonník“), konkrétne § 495 OZ. V tejto súvislosti okresný súd uviedol, že
v danej veci je predmetom konania uplatnenia práv zo zmenky predloženej žalobcom, ktorá indosáciou

nadobudla charakter zmenky na platenie. Z povahy zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne
oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia zmenky vyplýva, že žalobca ako majiteľ zmenky nemusí
pri predložení ani pri vymáhaní zmenky preukazovať povinnosť žalovanej zaplatiť dlh zo zmenky.
Zmenka je abstraktným a nesporným záväzkom, pri ktorom nie je významné, prečo bola zmenka
vystavená, a preto pokiaľ pri vystavení zmenky boli dodržané prísne formálne pravidlá predpísané

zákonom a obsah zmenky spĺňa náležitosti ustanovené zákonom, má jej majiteľ nepochybné právo na
jej zaplatenie, a to bez ohľadu na dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená. Vystavenie platnej zmenky
prestavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy
tomu, kto bude pri predložení zmenky jej majiteľom, a zároveň na seba berie riziko, že v prípade, ak
pôvodný majiteľ zmenky túto postúpi ďalšiemu majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov

(indosatárov), dlžník ostáva zaviazaný svojím pôvodným dlžníckym záväzkom voči tej osobe, ktorá je
posledným majiteľom zmenky. Okresný súd zvýraznil, že zásada abstraktnosti zmenečných záväzkov
spočíva v tom, že pri zmenke ide o záväzok celkom samostatný, oddelený od všeobecnoprávnych
záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, a teda dôvod, na základe ktorého bola zmenka vystavená,
je nepodstatný. Žalobca ako majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už samotnou zmenkou bez toho,

abymuselpreukazovaťdôvodvznikuzmenky,čidôvodjejprijatia.Zmenkajecennýmpapieromvydaným
v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste
a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný,
nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto zmenky len možnosť podať námietky protimajiteľovi,avšakneupravuje,žebytakátolistinanebolaplatnouzmenkou.Stýmpotomsúvisíajdôkazná
povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a preukázať, že šlo pôvodne o blankozmenku, ktorá
mala byť vyplnená inak, a teda musia preukázať obsah vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka

bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením, a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo
sa v prejednávanej veci nestalo. Podľa § 11 zák. č. 191/1950 Sb. je každú zmenku možné previesť
indosamentom a v prípade, že k takému prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo
zmenky. Nestáva sa však právnym nástupcom, ale novým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
nie však z úverového vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práve z tohto dôvodu môže

žalovaná ako priamy dlžník namietať voči žalobcovi, ako poslednému majiteľovi zmenky to, že bol pri
nadobúdaní zmenky v zlej viere, alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou a že vedome konal
na jej škodu , čo ale neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti
platnému zmenkovému záväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne, môže mať tak za následok
jeho povinnosť nahradiť škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla.

4. Súčasne okresný súd uviedol, že predmetom sporu bol nárok zo zmenky, ktorá indosáciou nadobudla
charakterzmenkynaplnenie.Okresnýsúdvdanomprípadezákladnývzťah,nazákladektoréhozmenka
vznikla, neposudzoval, nakoľko žalovaná nevzniesla voči majiteľovi (žalobcovi) relevantné námietky
týkajúce sa zmenky, ani nenamietala, že k indosácii došlo na jej škodu, čo by musela aj v konaní
preukázať. Vzhľadom na uvedené, okresný súd preskúmal zmenku, na základe ktorej si žalobca v

predmetnom konaní uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy voči žalovanej, a zistil, že zmenka
je podpísaná žalovanou, okrem peňažnej sumy, ktorá je určitá, obsahuje údaj o mene i zročnosti
zmenky, vyjadrený záväzkom žalovanej ako vystaviteľa zmenky zaplatiť za túto zmenku pri predložení.
Predmetnýzáväzokžalovanejzaplatiťzazmenkuniejeviazanýnažiadnupodmienku.Zmenkaobsahuje
údaje týkajúce sa mena toho, na rad koho sa má platiť, ako aj údaj miesta, kde sa má platiť. Na zmenke je

uvedenýdátumamiestojejvystavenia,pričomideodátumamiestovystavenia,ktoréexistujú.Žalobcom
predložená zmenka je vistazmenkou, pri ktorej právna úprava pripúšťa úročenie zmenkovej sumy za
predpokladu, že výška úrokovej miery je v zmenke výslovne uvedená. Okrem výšky úrokovej miery je
na predmetnej zmenke zároveň uvedený aj dátum, od ktorého sa úrok počíta. Podpis žalovanej ako
vystaviteľa zmenky je umiestnený tak, že je zrejmé, že sa týka celého textu zmenky. Z rubovej strany

zmenky vyplýva, že žalobca nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého
bola zmenka vystavená.

5. Na základe uvedeného mal okresný súd za preukázané, že žalovaná sa ako vystaviteľ podpisom
vlastnej zmenky stala priamym dlžníkom zo zmenky. Nedostatok zákonných náležitosti zmenky okresný

súd nezistil a voči zmenke neboli vznesené žiadne námietky. Okresný súd mal za to, že v danej veci
je podstatné, že žalobca svoj uplatnený nárok opiera o predloženú zmenku, o pravosti ktorej niet
pochybnosti. Záver o platnosti zmenky opieral okresný súd aj o rozhodovaciu prax súdov vyššieho
stupňa (napríklad uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa
23.11.2013, sp.zn. 43CoZm/24/2013 zo dňa 19.12.2013, sp.zn. 43CoZm/28/2013 zo dňa 19.12.2013,

sp.zn. 43CoZm/41/2013 zo dňa 19.12.2013, sp. zn. 41Cob 198/2014 zo dňa 25.6.2014). Žalobcom
predložená zmenka obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, záväzok žalovanej z nej je teda
nesporný. Podľa okresného súdu nárok žalobcu na zaplatenie uplatnenej zmenkovej sumy, zmenkového
úroku, zákonného úroku i zmenkovej odmeny bol dôvodný, preto návrhu žalobcu okresný súd v celom
rozsahu vyhovel a postupujúc v zmysle citovaného ustanovenia článku 7 ods. 3 Nariadenia vo veci

rozhodol rozsudkom tak, že žalovaná bola povinná zaplatiť žalobcovi zmenkový úrok vo výške 0,25
% denne zo sumy 1.109,87 Eur od 25.09.2010 do 28.11.2010, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy
1109,87 Eur od 8.11.2010 do 28.11.2010, zmenkovú odmenu vo výške 3,70 Eur, všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Pri rozhodovaní o trovách súdneho konania okresný súd aplikoval § 142 ods. 1 OSP a žalobcovi, ktorý
malvoveciplnýúspech,priznalnáhradutrovkonaniaúčelnevynaloženýchnauplatneniepráva.Dôvodil,
žežalobcasiuplatniltrovyprávnehozastúpenia240,74Eurarefundáciusúdnehopoplatku.Okresnýsúd
žalobcovi priznal trovy právneho zastúpenia 62,57 Eur a 16,50 Eur náhradu iných trov (zaplatený súdny
poplatok). Trovy právneho zastúpenia podľa § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
aj ako ,,vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.“), § 9, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, písm. a), b), § 16 ods. 3, § 18
ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. činia 62,57 Eur, a to tarifná odmena za dva úkony právnej služby
(prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a podanie návrhu) po 18,26 Eur, dvaprináležiacerežijnépaušálypo7,81Eura20%DPHzosumyodmenyapaušálu.Okresnýsúdvychádzal
z tarifnej hodnoty sporu 187,88 Eur (zmenkový úrok vyčíslený 180,35 Eur, úrok 6% vyčíslený 3,83
Eur, zmenková suma 3,70 Eur). Súčasne okresný súd uviedol, že zaplatenie trov právneho zastúpenia

žalobcu je odôvodnené § 149 ods. 1 OSP, podľa ktorého ,,ak advokát zastupoval účastníka, ktorému
bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť
ju advokátovi.“

7. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, v podaní zo

dňa 27. júla 2015 (č.l. 69 spisu), z dôvodu, že okresný súd podľa nej nesprávne zistil skutkový stav
a neaplikoval na predmetnú vec relevantné právne normy na ochranu spotrebiteľa, v dôsledku ktorej
skutočnosti sa tak dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci. V podanom odvolaní žalovaná
zvýraznila, že okresný súd sa nedôsledne a nesprávne vysporiadal s vecou a námietkami žalovanej , kde
vôbec neskúmal znaky vymedzené v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a neprijateľnými zmluvnými
podmienkami sa nezaoberal z pohľadu ochrany spotrebiteľa, ale len z pohľadu dodávateľa a ochrany

jehopráv.Podľažalovanejbolonepredstaviteľné,abyzmluvyoúvereaobchodnépodmienkyobsahovali
neprijateľné zmluvné podmienky. Zdôraznila, že je povinnosťou členských štátov Európskej únie a
ich orgánov, aby naplnili cieľ čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj len ,,Smernica“) a zabezpečili ratio legis Smernice, aby nekalé
podmienky spotrebiteľov nezaväzovali, to osobitne platí, ak zmluvy obsahujú značné množstvo

neprijateľných zmluvných podmienok a ich existencia nie je pre spotrebiteľa možná a účelná. V
tomto prípade je povolaným orgánom štátu súd, ktorý prihliadne na eurokonformný výklad európskeho
spotrebiteľského práva. Naviac výklad v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv musí byť
vždy v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 OZ). Neprijateľnosť zmluvných podmienok a jeho dôsledky
podľa čl. 6 ods. 1 Smernice musí súd vyhodnotiť so zreteľom na čl. 4 ods. 1 tejto Smernice, podľa

ktorého:„1.Beztoho,abybolidotknutéustanoveniačlánku7,nekalosťzmluvnýchpodmienoksahodnotí
so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy
alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.“ Žalovaná bola presvedčená, že je to predovšetkým pôvodný
veriteľ, ktorý by mal postupovať s odbornou starostlivosťou, v súlade s dobrými mravmi (§ 3 OZ) a

mal by na trhu ustáliť hranicu, pokiaľ ide o čestné podmienky a ich používanie v spotrebiteľských
zmluvách. V slušnej spoločnosti podmienky dojednané veriteľom obstáť za žiadnych okolností nemôžu.
Pôvodný veriteľ postupoval voči žalovanej bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi,
pričom jej spotrebiteľské práva boli porušené najmä tým, že pôvodný veriteľ použil v zmluve početné
neprijateľné zmluvné podmienky: ,,Blankozmenka, ktorá bola vyplnená pôvodným veriteľom vychádzala

a zabezpečovala záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, resp. zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V prípade
zmluvy, ktorá je kauzou a titulom pre uplatnenie práva zo zmenky ide nepochybne o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, a to bez ohľadu na skutočnosť, že sa veriteľ snažil obísť práva na ochranu
spotrebiteľa dojednaním režimu Obchodného zákonníka - zákon č. 129/2010 Z. z. je totiž vždy lex
specialis k lex generalis, ktorým je v prípade záväzku spotrebiteľa Občiansky zákonník a v častiach,

ktoré spotrebiteľa nepoškodzujú Obchodný zákonník (arg. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zákon
č. 129/2010 Z. z. § 11 ods. 1 písm. b) a d): Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
k), r) a y), alebo ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa.) Ročná percentuálna miera nákladov v Úverovej zmluve uvedená

nie je, z čoho vyplýva, že pôvodný veriteľ nemal a ani nemá nárok požadovať od dlžníka (odporcovi)
úroky ani poplatky. Pri spotrebiteľskom záväzku, z ktorého plynie titul vystavenia zmenky, neplatí
všeobecná teória o abstraktnosti zmenky a jej prísnej formálnosti, práve naopak konajúci súd musí v
záujme naplnenia noriem na ochranu spotrebiteľa a ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami a plneniami z nich naplniť kogentné ustanovenie čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/

EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a zabezpečiť, aby spotrebiteľ neprijateľnými
zmluvnými podmienkami a plneniami z nich plynúcimi nebol vôbec viazaný. Tento pozitívny záväzok
štátu vo vzťahu k únijnému právu vo svetle zásady lojality, môže byť naplnený iba tak, že konajúci
súd preskúma kauzu zmenky a zmluvný titul, z ktorého plynúcich nárokov sa indosátor domáha.
Je tak zrejmé, že pri tzv. spotrebiteľskej zmenke musí súd venovať odporcom nárokom inú mieru

kvalifikovanej pozornosti, ako je tomu pri obchodnej zmenke. V opačnom prípade by konajúci súd
porušil práva spotrebiteľa a záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii. Uvedenú logiku
potreby skúmania kauzy úkonu potvrdzuje aj ostatné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci 0-419111
Česká spořitelna (14. 3. 2013), kde súd na účely posúdenia nárokov zo zmenky musel preskúmaťcelý titul jej uplatnenia a povahu uplatňovaných nárokov.“ Žalovaná ďalej uviedla, že podľa platnej
právnej úpravy (§ 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov - ďalej aj len ,,zák. č. 129/2010

Z.z.“), v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho
splnenie zmenkou alebo šekom. Skoršia právna úprava zmeniek v spotrebiteľských úveroch platná
do roku 2011 tiež upravovala výslovne, že v prípade ak sa dlh spotrebiteľa plní zmenkou, prislúcha
mu postavenie spotrebiteľa a ochrana podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v

znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zák. č. 258/2001 Z.z.“). Z uvedeného podľa žalovanej plynie
závažný právny záver, že pri zmenke, ktorá má svoj pôvod v spotrebiteľskom úvere musí súd vždy
na ochranu spotrebiteľa použiť normy spotrebiteľského práva inak v súlade s rozhodnutím Ústavného
súdu Českej republiky zo dňa 10.1.2012, č.k. I. ÚS 1930/111 (poznámka krajského súdu: žalovaná
mala zrejme na mysli sp.zn. I. ÚS 1930/111) poruší právo spotrebiteľa na súdnu ochranu. V tejto
súvislosti žalovaná uviedla, že zneužívanie zmenkového práva, ktoré je povestné svoju prísnosťou a

formálnosťou, bolo nedávno diskutované aj na pôde Ústavného súdu Českej republiky, ktorý v tejto
súvislostinálezomPL.ÚS16/12zrušiltrojdňovúlehotunapodanienámietok(rozporsozásadourovnosti
účastníkov konania, ktorá je súčasťou práva na spravodlivý proces), na ktorého časť rozhodnutia aj
poukázala. Súčasne žalovaná poukázala aj na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp.zn.
IV. ÚS 457/10 zo dňa 18.7.2013, ktorý potvrdil, že nemožno voči spotrebiteľom zneužívať zmenku,

aby sa obchádzalo európske právo na ochranu spotrebiteľa. Žalovaná bola názoru, že pôvodný veriteľ
účelovo previedol zmenku na žalobcu (pôvodnému veriteľovi úver uhradený v celkovej výške 1.099,87
Eur), ktorý vzhľadom na okolnosti a uvedené skutočnosti v nijakom prípade nemohol a nemôže byť
dobromyseľný, zmenku nadobudol so zlým úmyslom v snahe využiť § 10 zák. č. 191/1950 Sb., a keby
aj zmenku nadobudol dobromyseľne, tak samotná skutočnosť, že teraz vymáha od žalovanej sumu

vyplnenú na zmenke je žalobcova hrubá nedbanlivosť, nakoľko si mal zistiť z akého titulu a akým
výpočtom dospel pôvodný veriteľ k sume 1.109,87 Eur a mal sa oboznámiť s príslušnými dokladmi a
Zmluvou o úvere, z ktorej bolo zrejmé, že je bez úroku a bez poplatkov a v tomto kontexte predovšetkým
aj so zákonnou úpravou tzv. spotrebiteľskej zmenky. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že podľa §
53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve považujú aj ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy
na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo
zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa (toto ustanovenie obsahoval Občiansky zákonník aj v čase
podpisu Úverovej zmluvy). Nakoľko je žalobca spoločnosť registrovaná v Prahe (poznámka krajského
súdu:kudňupodanéhoodvolania),prevedenímzmenkypodľažalovanejdošlokpodstatnémuzhoršeniu

vymoženosti prípadných pohľadávok spotrebiteľa, a preto je potrebné aj na túto podmienku prihliadnuť
ako na neprijateľnú. Uviedla, že vo veci spotrebiteľských zmeniek medzičasom Krajský súd v Prešove
podal prejudiciálnu otázku týkajúcu sa oprávnenosti nárokov z cedovanej zmenky proti spotrebiteľom,
pričom konajúci súd sa správne nevysporiadal ani s touto skutočnosťou. Preto žalovaná žiadala,
aby odvolací súd zhodnotil relevanciu položenej otázky a odvolacie konanie prerušil do rozhodnutia

Súdneho dvora vo veci predloženej Krajským súdom v Prešove. Súčasne žalovaná poukázala na
rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 4C/150/2013 zo dňa 30.08.2013, ktorú vybranú
časť predmetného rozhodnutia aj citovala. Žalovaná bola presvedčená, že práve prvotný zmenkový
veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. poskytuje úvery a pôžičky, pričom jeho zmluvy, obchodné podmienky a
iné dojednania obsahujú aj neprimerané zmluvné podmienky, ktoré sú následne vyhodnocované ako

absolútne neplatné. V tejto spojitosti dala žalovaná do pozornosti list Európskej komisie z 25.04.2013,
pod. č. 2012/4165, Vec: Výzva - Porušenie č. 2012/4165, ktorý bol zaslaný Slovenskej republike práve
z dôvodu upozornenia zo strany Európskej komisie, že Slovenská republika pravdepodobne dôsledne
nedodržuje spotrebiteľské právo Európskej únie. Dôvodila, že okrem iného sa vo výzve Európskej
komisie výslovne uvádza v bode 4. Iné praktiky zamerané na vyhýbanie sa riadnej justičnej kontrole (str.

5 listu):„Okrem rozhodcovského súdu, alebo ako alternatívu k nemu, obchodníci používajú aj iné praktiky
a postupy na vymáhanie nezákonných pohľadávok založených na nekalých podmienkach. Prvým
príkladom je používanie blankozmeniek. Obchodníci vypĺňajú do blankozmeniek svoju nárokovanú
sumu, hoci to právne predpisy o spotrebiteľských úveroch nedovoľujú, a napriek skutočnosti, že
tieto pohľadávky nemajú oporu v právnych predpisoch a sú založené na nekalých podmienkach.

Rozhodcovské rozsudky však vynášajú rozsudky aj na základe týchto zmeniek.“ Žalovaná ďalej
uviedla, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) ešte pred jej indosovaním
uplatnil proti žalovanej na Stálom rozhodcovskom súde, zriadenom Slovenskou rozhodcovskou, a. s..
rozsudkom č.k. SR 14144/10 z 31.01.2011 rozhodcovský súd žalovanej uložil povinnosť, aby spoločnostiPOHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatila 1.109,87 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy
1.109,87 Eur od 08.11.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Bola presvedčená, že právoplatný
rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá bráni súdu, aby tú

istú vec opätovne prejednal. Podľa žalovanej okresný súd napadnutý rozsudkom porušil aj európske
právo - smernicu 98/7/ES, resp. smernicu 2008/48 o spotrebiteľských úveroch a rozhodol v rozpore
s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, ktorá sa k tejto smernici viaže. Za všetky rozhodnutia
žalovaná poukázala najmä na Uznesenie vo veci C 76/10 POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti Ivete Korčkovskej,
rozsudok súdneho dvora ES vo veci C-334/92 zo dňa 16.12.1993, vo veci 14/83 zo dňa 10.04.1984,

vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000, vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006, vo veci C-243/08 zo dňa
04.06.2009 a vo veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010, ktoré vybrané časti rozhodnutí aj následne citovala.
Súčasne žalovaná poukázala na § 3 ods. 1 OZ, § 52 ods. 4 OZ, § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zák. č. 250/2007 Z.z.“), ako aj § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z.,
kedy podľa žalovanej vyššie uvedené bolo ďalším dôvodom, pre ktorý napadnutý rozsudok okresného

súdu ako nesprávny a nezákonný nemôže obstáť. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná žiadala, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Čadca, č.k. 16 C/289/2013 zo dňa 11.06.2015
(poznámka krajského súdu: žalovaná mala zrejme na mysli rozsudok č.k. 16C/289/2013-64 zo dňa
11.6.2015) zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanej trovy prvostupňového
aj odvolacieho konania, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové

konanie. K doručenému odvolaniu žalovaná pripojila aj dôkazy (č.l. 77-152 spisu).

8. Po rozhodnutí okresným súdom v merite veci a po podaní odvolania žalovanej v podaní zo dňa 27. júla
2015 (č.l. 69 spisu), žalobca v podaní právneho zástupcu zo dňa 21.12.2015 (č.l. 154 spisu) uskutočnil
dispozitívny úkon, a to úkon čiastočného späťvzatia žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 %

denne s tým, že naďalej si uplatňuje zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne, ako aj, že v ostatnej časti
žalobu ponecháva bez zmeny.

9. K doručenému odvolaniu žalovanej sa žalobca písomne vyjadril v podaní právneho zástupcu zo
dňa 09.06.2016 (č.l. 161 spisu). V podanom vyjadrení žalobca uviedol, že v návrhu uplatnil nárok zo

zmenky. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Žalobca
predložil okresnému súdu originál zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine
ako takej samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným
prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Žalobca predložil okresnému súdu ako dôkaz
o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti

predpokladané zák. č. 191/1950 Sb.; dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej neboli vznesené
žiadny námietky. Dôvodil, že je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom
akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú
zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju

spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Žalobca ďalej upozornil na §
17 zák. č. 191/1950 Sb. podľa ktorého: „Kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak
majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.“ Z uvedeného jednoznačne vyplývalo,
že žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,

ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže
činiť žalovaná, tým menej tak môže činiť sám okresný súd. V tejto súvislosti žalobca poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008, podľa
ktorého: „Z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí
pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu, preukazovať, že mu odporca (povinný) zmenkovú

sumu aj skutočne dlhuje. Z ustanovenia § 17 zák. č. 191/1950 Zb. síce vyplýva, že kto je žalovaný
(povinný) zo zmenky, môže vznášať (robiť) proti zmenkovému nároku určité námietky, je však na ňom,
aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na odporcovi (povinnom)
a nie na navrhovateľovi (oprávnenom). Pokiaľ povinný dôkazné bremeno neunesie, bude nútený podľa
zmenky plniť. Pri kauzálnych námietkach nie je možné prenesenie dôkazného bremena z odporcu

(povinného) na navrhovateľa (oprávneného)“. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých
okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany
žalovanej a predovšetkým žalovaná v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení. Podľa žalobcu nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba (proti vôli žalovanej) prevzalokresný súd a suploval aktivitu žalovanej. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v
záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovanú na ne ani upozorniť (§ 5 ods. l OSP).
Žalobca ďalej uviedol, že právny zástupca žalovanej uvádza (poznámka krajského súdu: z obsahu spisu

nevyplývalo, že by žalovaná bola právne zastúpená), že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky
by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto
súvislosti poukázal na to, že samotný zákon č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia
vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských

úverovmohlabyťpoužívaná.Zákonsúčasnenelimitujepoužitielenistéhodruhuzmeniek,aninevylučuje
použitie určitých doložiek a pod. Z uvedeného vyplývalo, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek
doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve.
Súčasne z formulácie § 4 ods. 6 predmetného zákona a použitia spojenia „v čase vyplnenia“ ako aj
zo slov „vyplnenú veriteľom“, bolo podľa žalobcu zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú
vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia“, resp. by

vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Z uvedeného preto vyplývalo, že dohoda o vyplňovacom
práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí
spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Právny
zástupca žalovanej uviedol (poznámka krajského súdu: z obsahu spisu nevyplývalo, že by žalovaná
bola právne zastúpená), že žalobca pri nadobúdaní zmenky jednal spolu s právnym predchodcom

žalobcu vedome na škodu žalovanej ako jej dlžníka. Žalobca k danému uviedol, že predmetné tvrdenie
žalovanej je ničím nepodložené. Z výkladu ustanovenia § 17 zák. č. 191/1950 Sb. vyplýva, že ak majiteľ,
nadobúdajúc zmenku konal vedome na ujmu dlžníka, môže tento (dlžník) činiť majiteľovi námietky z
osôb predchodcov. Ustanovenie vyžaduje aktívnu účasť dlžníka, ktorý musí zároveň splniť povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť, teda preukázať, že majiteľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka a

zároveň musí vzniesť námietky, ktoré by mohol (dlžník) vznášať voči predchodcom majiteľa zmenky.
Žalovaná v tomto prípade urobila prostredníctvom právneho zástupcu (poznámka krajského súdu:
z obsahu spisu nevyplývalo, že by žalovaná bola právne zastúpená) len tvrdenie bez akéhokoľvek
dôkazného prostriedku. V tejto súvislosti žalobca opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikysp.zn.5Obo3/2008zodňa22.októbra2008,podľaktorého:„Zpovahyzmenkyako

abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu,
prípadne vymáhaniu, preukazovať, že mu odporca (povinný) zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje.“
Súčasne žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22.08.2002 sp.zn.
25Cdo 1839/2000, ktorého vybranú časť i citoval. Dôvodil, že v okolnostiach námietok žalovanej je
potrebné poukázať predovšetkým na nespornosť jeho záväzku za zmenku zaplatiť. Súčasne žalobca

doplnil svoju argumentáciu aj o uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoZm/10/2013
zo dňa 21.11.2013, ktoré vybrané časti rozhodnutia aj citoval. K argumentácii žalovanej o prekážke
rei iudicatae žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 M Cdo
9/2012 zo dňa 16. januára 2013 podľa ktorého: ,,V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie
orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax

takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a
nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán
nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom
právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku rei iudicata.“ Žalobca dôvodil,
že uvedený záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je možné limitovať len na zisťovanie rámci

exekučného konania. Záver o nulitnosti, ničotnosti rozhodnutia nemá priamy vzťah
k exekučnému konaniu. Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že také rozhodnutie je vo
všeobecnosti z právneho hľadiska neexistujúce, nikoho nezaväzuje a Najvyšší súd Slovenskej republiky
výslovne uvádza, že také rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci. Je teda bezvýznamné,
či k záveru o nulitnosti rozhodcovského rozsudku dospel exekučný súd, alebo nie. V tomto konaní

je okresný súd oprávnený sám sa vysporiadať s otázkou nulitnosti rozhodcovského rozsudku ako s
predbežnou otázkou. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň dodáva, že „princíp „vigilantibus iura
sripta sunt“ spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych
okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj
keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu

alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade
zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu“. Žalobca ďalej poukázal nauznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. marca 2012,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.októbra 2011, ktoré
vybrané časti aj citoval. Podľa žalobcu z uvedeného vyplývalo, že súdy sú povinné prihliadať na neplatnú

rozhodcovskú doložku
a vyvodiť záver, že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je
nulitným právnym aktom majúcim účinky paktu. Zároveň nie je prekážkou, že účastník rozhodcovského
konania sa uvedenými skutočnosťami proti rozhodcovskému rozsudku nebránil spôsobom, ktorý zákon
vyžaduje. Rovnaký záver, avšak vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu štátnej správy, vyplýval aj z uznesenia

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: IV. ÚS 78/2011 zo dňa 17. marca 2011, podľa ktorého:
„ústavný súd konštatuje, že všeobecné súdy v rámci exekučného konania boli oprávnené aj mimo
rámec správneho súdnictva skúmať správne rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný
titul, a to práve len z hľadiska, či nejde o správne rozhodnutie ničotné (nulitný správny akt, resp.
paakt), ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky. Toto oprávnenie exekučných súdov podľa názoru
ústavného súdu nebolo žiadnym spôsobom limitované uplynutím lehôt na preskúmanie správneho

rozhodnutia v rámci správneho súdnictva.“ Žalobca napokon poukázal na uznesenie Krajského súdu
v Trnave sp.zn.: 10CoE 308/2011 zo dňa 31. mája 2012, podľa ktorého: ,,neplatná rozhodcovská
doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu (tu stáleho rozhodcovského súdu
Slovenskej bankovej asociácie) na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne
mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže

stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom). Pre nutnosť takého nazerania
na exekučný titul potom samozrejme odmietnuť bolo treba i ostatnú námietku z odvolania oprávnenej,
týkajúcu sa existencie právoplatnej rozsúdenej veci; keďže nulitný (z pohľadu práva neúčinný) titul
žiadnu prekážku následného prejednania a tiež rozhodnutia veci všeobecným súdom nepredstavuje.“
Vzhľadom na vyššie uvedené a na argumentáciu uvedenú vo vyjadrení žalobcu voči napadnutému

rozsudku žalobca žiadal, aby odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu a priznal mu nárok na
náhradutrovodvolaciehokonania.Kpodanémuvyjadreniužalobcapripojilajdôkazy(č.l.165-173spisu).

10. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa žalovaná písomne vyjadrila v podaní zo dňa 08. augusta
2016 (č.l. 175 spisu). V podanom vyjadrení žalovaná uviedla, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou sú

prinajmenšom ustanovenia o zmenke, ktoré použil veriteľ na škodu spotrebiteľa a ktoré boli dojednané
v rozpore s ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré najskôr vymedzovali, že použitie
zmenky nesmie byť na škodu spotrebiteľa a nesmie mu znemožniť uplatnenie námietok, ktoré mu
plynú zo zákona o spotrebiteľských úveroch a následne predmetný zákon limitoval zmenku až do
01.01.2011 tak, že bolo možné dojednať iba zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase

vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
(vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške
maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zákaz používania zmeniek priniesol
následne zákonodarca v zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v jeho § 17 a aktuálne
je ustanovený v § 5a ods. 1 písm. b) zák. č. 250/2007 Z.z. Podľa žalovanej, ak teda zákon zakazuje

nejaké konanie, je takýto právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný a v žiadnom
prípade nemôže ponímať právnu ochranu. Žalovaná bola názoru, že zmenka vznikla zo vzťahu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, preto vzniká otázka, či zmenka a jej indosácia nadmerne nesťažili ba
dokonca či neznemožnili spotrebiteľovi presadiť vlastné spotrebiteľské práva vrátane práva na ex offo
súdnu ochranu (rozsudok Súdneho dvora v spojených prípadoch C-240/98 až C-244/98). Zmenka totiž

objektívne znamená výrazné sťaženie práv vystaviteľa zmenky (napr. sťažené uplatňovanie kauzálnych
námietok, prísna lehota na námietky, právo veriteľa na vyplnenie blanko zmenky). Po indosácii zmenky
sa právne postavenie vystaviteľa zmenky vzniknutej zo spotrebiteľskej zmluvy ešte viac sťažuje ak
nie je priamo až znemožnené. Žalovaná odmietala názor, podľa ktorého sa má odoprieť spotrebiteľovi
ochrana podľa únijného práva pred neprijateľnými podmienkami len preto, že sa vymáha plnenie z

indosovanej zmenky. Žalobca sa striktne pridržiava práv, ktoré sú vo všeobecností priznávané majiteľovi
zmenky po jej indosácii. Zdá sa, že za irelevantné považuje v predmetnej veci právo spotrebiteľa
podľa čl. 6 ods. 1 Smernice, podľa ktorého sa členské štáty majú postarať o to, aby bol spotrebiteľ
zbavený účinkov neprijateľných zmluvných podmienok a vo svetle uznesenia súdneho dvora C-76/10
(POHOTOVOSŤ, s.r.o./Korčkovská) aj plnenia úrokov a poplatkov pri neuvedení ročnej percentuálnej

miery nákladov. Čl. 6 Smernice je treba považovať za ustanovenie rovné kogentným ustanoveniam
vnútroštátneho práva a poskytovanie ochrany je treba naplniť v rovine pravidiel verejného poriadku,
teda vždy za každých okolnosti (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ, s.r.o./Korčkovská,
bod 50). Žalovaná ďalej uviedla, že zmenkové práva veriteľa sú v rozpore so spotrebiteľskými právamispotrebiteľa garantovanými osobitnými predpismi. Spotrebiteľské právo vnáša osobitosti do tradičného
práva a jeho chápania. Táto skutočnosť aj predurčuje jeho prednosť zákaz jeho zneužitia. V konfrontácii
práva zo zmenky a prípadného práva spotrebiteľa veľmi výstižne argumentuje Ústavný súd Českej

republiky vo veci sp.zn. IV. ÚS 457/10, z ktorého rozhodné časti i citovala. Z uvedeného podľa žalovanej
vyplynulo, že v jej prípade boli nepochybne porušené predpisy o obmedzení použitia alebo zákaze
použitia zmenky, ktoré veriteľ vôbec nerešpektoval. Pre úplnosť doplnila, že spotrebiteľská zmluva, ktorá
je základom aj pre vystavenie zmenky obsahuje početné neprijateľné zmluvné podmienky; nemorálne
sankcie podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka; vyhlásenia spotrebiteľa, ktoré spôsobujú

hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa; splnomocňovaciu doložku,
ktorá umožňovala výber splnomocnenca dlžníka veriteľom; neprijateľnú rozhodcovskú doložku podľa
§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka; početné poplatky, ktoré znetransparentňovali skutočnú
odplatu a boli požadované od spotrebiteľa, hoci mu neprinášali nijaký materiálny prospech (§ 53 ods.
4 písm. t) Občianskeho zákonníka). V súvislosti s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane
spotrebiteľa žalovaná poukázala na Spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.
októbra 2015 zverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015, ktoré vybrané časti aj následne
citovala. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že zmenka je neplatná, uplatnený nárok je podľa
žalovanej v celom rozsahu nedôvodný, preto žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie a rozhodnutie.

11. K doručenému vyjadreniu žalovanej sa žalobca písomne vyjadril v podaní právneho zástupcu zo dňa
06.10.2016 (č.l. 180 spisu). V podanom vyjadrení žalobca nad rámec totožných skutočností, uvádzaných
v podanom vyjadrení v podaní právneho zástupcu zo dňa 09.06.2016 (č.l. 161 spisu) uviedol, že: ,,Ako
je už aj známe z reálii dvadsiatych rokov minulého storočia, aj v komunite jednoduchých a nevzdelaných

ľudí bolo všeobecne známe, že ak dlžník podpíše zmenku, bude ju musieť na vyzvanie zaplatiť.
Každý občan preto má možnosť pred vystavením zmenky zvážiť, či ju podpíše alebo uprednostní inú
formu potvrdenia svojej povinnosti uhradiť dlh.(...) Nie je možné pripustiť, aby sa vytvorila osobitná
skupina subjektov (spotrebitelia) u ktorých by sme vtedy účinné právne predpisy vykladali inak, ako
pre všetky ostatné subjekty (napr. pokiaľ ide o zmenky vystavené v bežných občianskych vzťahoch,

v ktorých nevystupuje ani podnikateľ ani spotrebiteľ) o ktorých by sa rozhodovalo v zmysle prísneho
zmenkového práva.“ Žalobca zvýraznil že disponuje len indosovanou zmenkou, ktorá je podpísaná
žalovanou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré by mohol nad rámec
už v návrhu uvedeného súdu oznámiť alebo predložiť. Súčasne k spoločnému stanovisku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ktoré vydalo Občianskoprávne a Obchodnoprávne kolégium dňa 20.10.2015

žalobca uviedol, že zmenka je cenným papierom a jej úprava je regulovaná výlučne zák. č. 191/1950
Sb. Uvedené platí aj pre dohodu o vyplnení zmenky v tom zmysle, že akonáhle je zmenka vyplnená
v súlade s touto dohodou, zmenka je úplná. Zmenkový záväzok má abstraktnú povahu, tak ako aj
samotná dohoda o vyplnení zmenky. Vo vzťahu k abstraktnosti zmenkového záväzku zo zmenky,
ktorý je bezpodmienečný a prísne jednostranný, sa nesmie kauzálny podklad dotknúť predmetných

vlastností. Uvedené vyžaduje zásada ochrany majiteľa zmenky, ktorý nadobúda zmenkovo právnym
spôsobom abstraktnú pohľadávku odpútanú od právneho dôvodu jej vzniku a od vzťahov, ktoré boli
podkladom vzniku zmenkového záväzku. Zmenková pohľadávka je samostatná (nie je akcesorická od
existenciedlhú,ktorýzabezpečuje)aabstraktná(niejezávisláodkauzyvznikuzmenkovéhozáväzku).K
originálnemunadobudnutiuzmenkovýchprávindosatáromzozmenkynadobudnutejderivatívnežalobca

uviedol, že rubopisom sa prevádza zmenka a dochádza k prevodu práv zo zmenky na indosatára,
ale ten do nich nevstupuje, pretože zo zmenkového prevodu preňho povstáva nové právo zo zmenky.
Rubopisom neprechádzajú práva, ktoré nevyplývajú zo samotnej zmenky. Indosatár má teda nové právo
zo zmenky, čo znamená, že jeho nárok nijako nesúvisí s kauzálnym vzťahom medzi zmenečníkom a
predchádzajúcim majiteľom-veriteľom, a preto právo indosatára na uplatnenie zmenkovej sumy voči

zmenečníkovi nevzniklo v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v dôsledku rubopisu. Námietky
založené na priamych vzťahoch medzi predchádzajúcim majiteľom-veriteľom a dlžníkom, sú námietky
in personam, teda pôsobiace iba medzi zaviazanými zo záväzkového vzťahu a na základe zásady
vytvorenianámietokzosobnýchvzťahovkpredchádzajúcimmajiteľomt.j.materiálnejabstraktnostijeich
možné použiť iba voči predchádzajúcim majiteľom. Výnimkou je iba aktívna vedomosť nového majiteľa

zmenky pri nadobudnutí zmenky o takejto osobnej námietke a o tom, že dlžník ju chce uplatniť voči
predchádzajúcemu majiteľovi. Túto aktívnu vedomosť nového majiteľa musí zmenkový dlžník uplatniť
prostredníctvom špeciálnej námietky zlého úmyslu (exceptio doli) voči novému majiteľovi. Ide o iba
o relatívnu námietku dlžníka. Žalobca dôvodil, že zmenkový a šekový zákon vychádza z toho, že vprípade indosácie má zmenkový dlžník -zmenečník sťaženú situáciu v tom zmysle, že ak chce uplatniť
voči indosatárovi ako novému majiteľovi zmenky námietky zakladajúce sa na osobných vzťahoch s
remitentom (pôvodným majiteľom zmenky), musí tvrdiť a preukázať, že indosatár konal pri nadobúdaní

zmenky úmyselne na škodu dlžníka. Z toho vyplýva absolútne neprípustné prihliadanie na okolnosti,
ktoré sú predmetom osobných vzťahov zmenkového dlžníka a remitenta, vo vzťahu k uplatnenému
zmenkového nároku indosatára, ak neuplatní zmenkový dlžník tzv. exceptio doli a aj ju nepreukáže.
Na druhej strane existuje celá škála dôvodov neplatnosti právneho úkonu, ktoré skúma súd ex offo,
vrátane § 37 ods. 1 OZ, § 39 OZ ako aj § 53 OZ. Neplatnosť právneho úkonu sa uplatňuje ex offo,

pretože v Občianskom zákonníku nie je uvedené, že sa uplatňuje na námietku. Zmenkový a šekový
zákon však výslovne počíta s námietkami zmenkového dlžníka, pretože zmenku ako cenný papier
nie je možné spochybňovať ex offo pre dôvody, ktoré sa jej netýkajú. Musí to byť dlžníkom tvrdený
a preukázaný dôvod zneužitia obehového cenného papiera verejnej dôvery zo strany indosatára,
ktorému musí dlžník preukázať, že bol v čase nadobudnutia zmenky aspoň uzrozumený s tým, že
uplatnením zmenky po indosácii môže vzniknúť dlžníkovi škoda, t.j. že vedel o jeho námietkach a o

tom, že po indosácii ich nebude môcť použiť. Až vtedy môže dlžník namietať okolnosti, ktoré vznikli z
jeho záväzkového vzťahu s remitentom (indosantom), ktoré musí aj preukázať. Treba totiž odlíšiť ex
offo prihliadanie súdu na neplatnosť právneho úkonu, ktorý je základným vzťahom a prihliadanie na
túto neplatnosť právneho úkonu ako na okolnosť spôsobujúcu neprípustnosť uspokojenia zmenkového
nároku. Použiteľnosť neplatnosti právneho úkonu voči niekomu, kto s tým právnym úkonom nič nemal

a nemá, je teda možná iba za výnimočných okolností (na námietku zlomyseľnosti indosatára) a
následne opäť iba na námietku zmenkového dlžníka. Zmenkové hmotné právo uvedený stav plne
rešpektovalo nepretržite od 01.07.1942 do 22.12.2015, teda aj v čase vystavenia zmenky, z ktorej
sa uplatňuje zmenkový nárok. Žalobca zvýraznil, že až voči zmenkám vystaveným po 22.12.2015 je
možné „z úradnej povinnosti“ prihliadať na skutočnosti odôvodňujúce námietky zmenkového dlžníka voči

indosatárovi, ktoré sa zakladajú na in personam vzťahoch medzi zmenkovým dlžníkom a remitentom.
Je zrejmé, že nároky zo zmeniek vystavených do 22.12.2015 sa spravujú zmenkovým hmotným
právom platným do 22.12.2015. Podľa žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom stanovisku
93/2015 Zb. stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky vychádzal vo svojich úvahách z
viacerých nepravdivých premís. Jednou z nich je aj to, že vytvára predstavu, že v prípade, ak by bola

splnená podmienka exceptio doli voči zmenke už indosovanej t.j. že by zmenkový dlžník chcel tvrdiť
a preukazovať, že indosatár pri nadobudnutí zmenky konal zlomyseľné na jeho škodu, že by musel
dlžník podať žalobu o náhradu škody až po uspokojení indosatára a až „v takomto konaní“ dokazovať,
že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Najvyšší súd Slovenskej republiky si zjavne
podľa žalobcu neuvedomil, že práve exceptio doli je tým oprávnením, ktoré dlžníkovi priamo umožnia

napadnúť indosatárovú zlomyseľnosť pri nadobúdaní zmenky. Žalobca ďalej uviedol, že: ,,Je však
potrebné uviesť najzásadnejšiu vec na celom spoločnom stanovisku OPK a OBPK NS SR č.93/2015 a
tou je skutočnosť, že samotné stanovisko bez odôvodnenia sa vôbec nezmieňuje o prelomení ochrany
nadobúdateľa zmenky podľa § 17 či. I. ZZaŠ t.j. o nepotrebnosti preukazovania zlomyseľného konania
nadobúdateľa zmenky (indosatára) pri nadobudnutí zmenky, či už na námietku dlžníka alebo bez nej,

z čoho jasne vyplýva, že ustanovenie § 17 ZZaŠ naďalej platí v celej svojej šírke, že stanovisko
sa skutočne týka iba povinnosti ex offo preskúmať zmenkový nárok v intenciách možnej absolútnej
neplatnosti podkladového úkonu (kauzálneho úkonu) z dôvodu jeho nekalej povahy alebo neprípustnosti
nároku zo zmenky. Stanoviskom prikázaný prieskum zmenkového nároku z pohľadu prípadnej zistenej
absolútnej neplatnosti kauzálneho úkonu z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo z dôvodu

neprípustnosti zmenkového nároku (obmedzenie alebo úplný zákaz použitia zmeniek pri zabezpečení
záväzku zo spotrebiteľských vzťahoch však nespôsobuje absolútnu neplatnosť kauzálneho úkonu a
nemážiadenvplyvnaplatnosťzmenkyazakladáibarelatívnunámietkuinpersonomdlžníkavočisvojmu
veriteľovi) však neznamená, že súd nepripustí výkon práva zo zmenky z dôvodu, že nie je potrebné
uplatňovať ochranu nadobúdateľa zmenky podľa § 17 čl. I ZZaŠ. V prípade indosácie zmenky bez

zlomyseľnosti nadobúdateľa pri nadobúdaní zmenky na škodu dlžníka vykonaný prieskum zmluvných
podmienok kauzálneho úkonu so zistením ich neprijateľnosti s následkom absolútnej neplatnosti
takýchto neprijateľných ustanovení kauzálneho úkonu ex offo v žiadnom prípade nie je spôsobilé byť
uplatnené voči dobromyseľnému nadobúdateľovi zmenky, pretože tomu bráni znenie § 17 čl. I ZZa,
ktorá pripúšťa na také okolnosti prihliadať iba za splnenia podmienky zlomyseľnosti nadobúdateľa

zmenky pri indosácii na škodu dlžníka. Stanovisko NS SR č.93/2015 v žiadnom prípade neprelomilo
zásaduochranyhodnostiprevoduzmenkyrubopisom.Kprelomeniuochranyprevoduzmenkyrubopisom
pred osobnými námietkami dlžníka z predchádzajúceho vzťahu s predchádzajúcim majiteľom došlo
až zmenou ZZaŠ k 23.12.2015, a to nepochybne bez spätných účinkov na zmenky vystavené predtýmto dátumom. Prieskum nároku zo zmenky v intenciách možnej absolútnej neplatnosti kauzálneho
úkonu je zmysluplný robiť ex offo iba v prípade, ak nedošlo k indosovaniu zmenky, keď dlžník môže
uplatniť voči majiteľovi zmenky svoje námietky z kauzálneho vzťahu bez prekážok. Keďže to môže

robiť dlžník bez prekážok, a ide o prejav účinkov absolútne neplatného úkonu, ktorými možno zoslabiť
účinok zmenkového nárokuje možné na tento prípad aplikovať stanovisko NS SR č.93/2015 v bode I.
Stanovisko vo svojej podstate odmieta aplikovať ochranu zmenkového dlžníka voči indosantovi cestou
náhrady škody a tlačí všeobecné súdy do hľadania riešení poskytnutia ochrany dlžníkovi pred ochranou
indosatára, avšak nijako neuvádza, že ak aj všeobecný súd zistí neplatnosť kauzálneho úkonu, čo

má všeobecný súd okrem prieskumu zmenkového nároku v intenciách neplatného kauzálneho úkonu
robiť (pri neprípustnosti zmenkového nároku nie je uvedené ako má neprípustnosť zmenkového nároku
mať za následok absolútnu neplatnosť kauzálneho vzťahu - to je už na prvý pohľad viditeľný prejav
nedôslednosti celého stanoviska). Samotná neplatnosť kauzálneho úkonu nespôsobuje nepripustenie
výkonu práva nechať si zaplatiť sumu uvedenú na zmenke, ak už došlo k indosovaniu zmenky
dobromyseľným indosatárom pri nadobudnutí zmenky. Prieskum zmenkového nároku v intenciách

neplatnosti kauzálneho úkonu po dobromyseľnej indosácii má ten následok, že sa to nijako nedotýka
povinnosti zaplatiť sumu uvedenú na zmenke. Koniec koncov rozsudok BGH z 25.2.1965 umožňujúci
vznášať kauzálne námietky voči indosatárovi, ktorý bol zapojený do kauzálneho vzťahu má svojho
predchodcu v zmenkovom práve prvej Československej republiky, kde v Sb. n. s. 13.531/1934 bolo
uvedené, že „túto neplatnosť možno namietnuť aj indosatárovi, ktorý sa zúčastnil neplatného právneho

úkonu a vedel v dobe, keď prijal zmenku na zabezpečenie svojej pohľadávky voči vystaviteľovi, že
vystaviteľovi bolo povolené príročie (odklad platenia)". Vždy však musel indosatár byť zúčastnený
na kauzálnom úkone a vedieť o povahe kauzálneho vzťahu, aby indosácia neprekážala námietke
neplatnosti kauzálneho úkonu. Neexistuje judikát, ktorý by umožnil ex offo prelomenie § 17 čl. I teda
ochrany indosatára okrem prípadu jeho zlomyseľnosti pri nadobudnutí zmenky na škodu dlžníka a

prípadu účasti indosatára na kauzálnom úkone (toto je logické súdne vyplnenie výkladovej medzery, keď
od samého začiatku budúci indosatár pozná podmienky kauzálnych vzťahov a vie z nich odvodiť, aké
námietky môže dlžník použiť, urobil tak československý ako aj nemecký najvyšší súd, prevod zmenky
rubopisom tak nie je chránený, pretože zmenka neobieha, ostáva medzi tými, ktorý sú zúčastnený
na kauzálnom vzťahu, je to konanie proti princípu dôvery v § 242 BGB, pretože neskorší indosatár

zúčastniac sa na vzťahoch so zmenečníkom má jeho dôveru atak jeho neskoršie postavenie ako
indosatára je snahou o zlepšené postavenie voči zmenkovému dlžníkovi), dokonca v oboch prípadoch
účasť indosatára na kauzálnom úkone musela byť namietaná zmenkovým dlžníkom.“ Vzhľadom na
vyššie uvedené a na skutočnosť, že zmenka je platná; uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný,
žalobcažiadal,abysúdnávrhuvcelomrozsahuvyhovel.Súčasnesižalobcuuplatnilajnároknanáhradu

trov konania za predmetné vyjadrenie, a to vo výške 91,29 Eur bez DPH a 8,58 Eur bez DPH režijný
paušál. K doručenému vyjadreniu žalobca zároveň pripojil aj dôkazy (č.l. 184-188 spisu).

12. Po predložení veci Krajskému súdu v Žiline (ako súdu odvolaciemu) na konanie a rozhodnutie
o podanom odvolaní žalovanej v podaní zo dňa 27. júla 2015 (č.l. 69 spisu), bola vec podaní zo

dňa 08.03.2017 (č.l. 191 spisu), vrátená ako predčasne predložená z dôvodu nezrovnalostí, bližšie
špecifikovaných v predmetnom podaní.

13. Po vrátení veci okresnému súdu ako predčasne predloženej, okresný súd uznesením č.k.
16C/289/2013-195 zo dňa 19. júna 2017 vykonal opravu rozsudku Okresného súdu Čadca č.k.

16C/289/2013-64 zo dňa 11.6.2015 s poukazom na § 224 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej aj len ,,CSP“ alebo ,,Civilný sporový poriadok“), a to v časti jeho záhlavia a uvedenia
spisovej značky spolu s poradovým číslom strany.

14. K opätovnému predloženiu veci krajskému súdu ako súdu odvolaciemu na konanie a rozhodnutie o

podanom odvolaní žalovanej v podaní zo dňa 27. júla 2015 (č.l. 69 spisu), došlo dňa 04.09.2017, ktorú
uvedenú skutočnosť dotvrdzuje predkladacia správa, nachádzajúca sa na č.l. 199 spisu.

15. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach podľa § 379 CSP v
spojení s § 380 ods. 1 CSP postupom bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 385 ods. 1 CSP

a contrario a napadnutý rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 16C/289/2013-64 zo dňa 11.6.2015 v
spojení s opravným uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 16C/289/2013-195 zo dňa 19. júna 2017
zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.16. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním
odvolania žalovanej v podaní zo dňa 27. júla 2015 (č.l. 69 spisu), krajský súd bol v odvolacom konaní

povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, a to v
zmysle § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Podľa § 379 CSP v spojení s § 380 CSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný .

18. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení bol napadnutý rozsudok okresného súdu
č.k. 16C/289/2013-64 zo dňa 11.6.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 16C/289/2013-195 zo
dňa 19. júna 2017 preskúmavaný len v rozsahu odvolacích dôvodov žalovanej, obsiahnutých v písomne
podanom odvolaní v podaní zo dňa 27. júla 2015 (č.l. 69 spisu). Základným odvolacím dôvodom

žalovanej bola námietka nesprávneho právneho posúdenia veci okresný súdom v zmysle § 205 ods. 2
písm. f) OSP (v čase rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP), pokiaľ dospel
k záveru o dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu a nezaoberal sa kauzou zmenky a postavením
žalovanej ako spotrebiteľa vo vzťahu k uplatnenému nároku s tým, že zmenka bola vystavená v
rozpore so zákonom, a to zák. č. 258/2001 Z.z. Krajský súd k tomuto odvolaciemu dôvodu z obsahu

spisového materiálu zistil, že návrhom na uplatnenie pohľadávky, podanom na Okresnom súde Čadca
dňa 28.03.2013 si žalobca uplatnil svoju pohľadávku voči žalovanej vyplnením vzorového tlačiva „A“
podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia. Žalobca si podľa návrhu pôvodne uplatňoval zmenkový úrok vo výške
0,25 % denne zo sumy 1.109,87 Eur od 25.09.2010 do 28.11.2010; 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy
1.109,87 Eur od 08.11.2010 do 28.11.2010; zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy, teda 3,70

Eur a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. K návrhu žalobca pripojil zmenku (č.l. 4 spisu),
vystavenú dňa 29. apríla 2010 v Čadci na rad obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, žalovanou ako vystaviteľom. Žalovaná ako vystaviteľ
je na zmenke označená menom, priezviskom, adresou, rodným číslom a zmenka bola podpísaná. Na
zmenke je vyplnená zmenková suma 1.109,87 Eur, zmenkový úrok 0,25 % denne od 25. septembra

2010, ďalej údaje ,,bez protestu“; ,,na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, ako aj údaj o
čísle zmluvy 50860040. Na rubopise zmenky je uvedený indosament, ktorým pôvodný veriteľ obchodná
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosoval zmenku na žalobcu.

19. Z obsahu spisového materiálu ďalej vyplývalo, že okresný súd v rámci procesného postupu doručil

žalovanej návrh žalobcu , tlačivo ,,C“ v zmysle Nariadenia, pričom žalovaná zásielku prevzala do
vlastných rúk dňa 23.09.2014 (č.l. 37 rub spisu). Žalovaná tlačivo ,,C“ na odpoveď vyplnené okresnému
súdu vrátila (č.l. 40 spisu) spolu s pripojenými listinami (č.l. 44-46 spisu), v ktorom podaní zo dňa
7.10.2014 o.i. uviedla, že pohľadávku neakceptuje a súčasne si uplatňuje protipohľadávku.

20.Okresnýsúdnazákladevykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,žežalobcompredloženázmenka
obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti vlastnej zmenky podľa čl. I § 75 zák. č. 191/1950
Sb., v dôsledku ktorej skutočnosti bol nárok žalobcu v celom rozsahu dôvodný. Čo sa týka námietok
žalovanejkuplatnenémunárokužalobcu,takvtlačive,,C“naodpoveď(č.l.40spisu),spoluspripojenými
listinami (č.l. 44-46 spisu), ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 09.10.2014, vyplývalo, že okresný

súd sa námietkami žalovanej (najmä vo vzťahu k skutočnosti, že žalovaná pohľadávku neakceptovala),
nezaoberal, resp. relevantne nezhodnotil. Keďže vo vzťahu k obrane žalovanej uvádzanej v konaní pred
okresným súdom, ako i v podanom odvolaní, okresný súd nezaujal žiadne stanovisko a ani nevyslovil
záver, nemohol následne ani krajský súd zaujať stanovisko k tejto žalovanou vznesenej obrane. K
úplnostikrajskýsúdpoukazujeajnanezrovnalosťvodôvodnenínapadnutéhorozsudkuokresnéhosúdu,

v rámci ktorého okresný súd jednak uvádza, že ,,Odporca v lehote určenej článkom 5 ods. 3 Nariadenia
EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, vyplnené tlačivo C na odpoveď okresnému súdu doručil, k predmetnému návrhu na
uplatnenie pohľadávky sa nevyjadril, nakoľko doručené listiny nenahrádzajú tvrdenie žalovanej, na ktoré
je povinný.“ (str. 2 tretí odsek odôvodnenia), pričom následne uviedol, že ,,Odporca v zmysle článku 5

ods. 1 Nariadenia súdu vyplnené tlačivo C na odpoveď nedoručil, k návrhu na uplatnenie pohľadávky sa
nevyjadril, celkovo ostal v konaní nečinný.“ str. 4 odsek 4odôvodnenia). Navyše krajský súd uvádza, že z
vysloveného názoru okresného súdu o momente predloženia zmenky absentuje podstatná skutočnosť,
(keďže nebolo preukázané), že by žalovanej bola doručená spolu so žalobou - návrhom aj zmenka,na základe ktorej žalobca uplatnil nároky. Ak sa akceptuje v priebehu súdneho konania predloženie
zmenky na platenie žalovanej, tak ustálená rozhodovacia činnosť všeobecných súdov vyžaduje, aby
takáto zmenka bola žalovanej predložená buď na súdnom pojednávaní alebo doručená spolu s návrhom

- žalobou, čo v danej veci splnené nebolo. Z obsahu pokynu pre spisovú kanceláriu zo dňa 19.06.2014
(č.l. 37 spisu) síce vyplývalo, že ,,zašli odporcovi tlačivo C + návrh s prílohami + poučenie+ uznesenie
o prerušení+ uznesenie o pokračovaní + uzn. o prísl.“, avšak vyššie uvedené nenašlo premietnutie
na samotnej doručenke na č.l. 37 rub spisu, kedy je z relácie doručenky vyjadrené, že sa doručovalo
Tlačivo ,,C“ + návrh. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti § 45 ods. 2 OSP (k momentu

rozhodovania okresného súdu), resp. § 111 ods. 1 CSP (v čase rozhodnutia odvolacieho súdu). Na
základe vyššie uvedeného boli preto závery, vyjadrené v rozhodnutí okresného súdu zhodnotené ako
predčasné, čo bolo dôvodom pre zrušenie rozsudku prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti.

21. Okresný súd po vrátení veci bude posudzovať nárok uplatnený žalobcom v súlade s ustálenou
rozhodovacou činnosťou pri takomto type a druhu žalovaných nárokov, keď bude prihliadať na

zjednocujúce stanovisko vo veciach občiansko-právnych a obchodno-právnych č. 93, publikované
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015 ako spoločné Stanovisko občiansko-
právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.
októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky
vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa (§ 391 ods. 3 CSP). Je namieste uviesť, že ak aj Krajský súd v

Žiline ako súd odvolací konal a v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných pred 20. októbrom 2015
vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku, v kombinácii s účelom Nariadenia
bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy stojacej za zmenkou, tak v danom
momente tohto konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať z vývoja rozhodovacej praxe súdov SR
v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje prijaté stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu

SR a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra 2015 pod č. 8/2015. Práve
s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý spočíva v zabezpečení jednotného rozhodovania súdov v
totožnýchčiobchodnýchveciach,potomajKrajskýsúdvŽilineakosúdodvolacíbolpovinnýrešpektovať
relevantnú judikatúru, ako aj prijaté zjednocujúce Stanovisko Najvyššieho súdu SR. Požiadavka právnej
istoty automaticky neznamená to, že sa nemôže vyvíjať judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj k

rozhodovacej praxi odvolacieho súdu.

22. Krajský súd v tejto veci poukazuje na spoločné stanovisko, z ktorého zdôrazňuje, že „pokiaľ by
sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť

platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi
a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.
§ 17 obsahuje úpravu podľa ktorej, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ

pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti
spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať
o náhradu škody s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom,
ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.“ „Určujúcim pri hľadaní práva má byť,

že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré
vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť
všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov,
keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť
uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník

konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd
sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré
mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho
vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za
predpokladupribližnevyváženéhopomerusílúčastníkovzmluvyalenzatohtopredpokladusamôžestať

prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach
Ústavného súdu SR“.23. Vo vzťahu k prijatému Spoločnému Stanovisku občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.
októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo

vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky 8/2015, pod č. 93 krajský súd poukazuje na jeho záver, podľa ktorého ...„I. Ak
navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci
vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento

ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom
má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu,
súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc
ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to
z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať
až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola

zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez
ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností
prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi,
ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje“. Ďalej z tohto spoločného
stanoviska vyplýva „Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje odporcu v tom, aké námietky môže uplatniť.

Ak by vzhľadom na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že navrhovateľ vedome konal
na škodu odporcu ako dlžníka z indosovanej zmenky, pretože pri nadobudnutí zmenky, na ktorej je
uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka
možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a z údaju o čísle zmluvy
(tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností

svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva
navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s dobrými mravmi podľa
ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia zmeniek zabezpečujúcich
záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach predmetných prípadov bola
v rozpore s ust. § 4 ods. 7 citovaného zákona v znení platnom do 31.12.2007; toto platí aj pre ust. § 4

ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010“.

24. Na základe vyššie uvedených zhodnotení a záverov bol rozsudok okresného súdu v spojení s
opravným uznesením, týkajúcom sa rozsudku okresného súdu zrušený a vec bola vrátená okresnému
súdu na ďalšie konanie. Vo vecno-právnej rovine, okresný súd bude vykonávať dokazovanie na

nariadenom pojednávaní (keďže účelom práva každej zo sporových strán je vyjadriť sa k vykonávaným
dôkazom, a tým ovplyvniť skutkové tvrdenia, na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie) s tým, že bude
rešpektovaná vyvíjajúca sa rozhodovacia činnosť všeobecných súdov za vzatia do úvahy Spoločného
Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho
kolégiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa20.októbra2015kpostupusúdovnižšiehostupňa

vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015, pod č. 93.

25. Z dôvodu, že rozhodnutie okresného súdu bolo zrušené, bude to okresný súd, ktorý v rámci nového
konania rozhodne aj o čiastočnom späťvzatí žaloby, v podaní právneho zástupcu zo dňa 21.12.2015

(č.l. 154 spisu).

26. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

27. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

28. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.