Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 24, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/101/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316205818
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316205818.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s.,
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému N. M., nar. XX. XX. XXXX, S. XXX, resp. K. 6, Z.,
t.č. trvale bytom X. S., o zaplatenie 4.917,64 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Humenné č.k. 5C/231/2016-67 zo dňa 13.03.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
a vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.301,68
Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto dlžnej sumy odo dňa 21.01.2016 do zaplatenia,
v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalším výrokom v prevyšujúcej časti súd žalobu
zamietol a napokon vyslovil, že žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 74 %.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 497 Obchodného zákonníka, ust.§ 52
ods.1,2,3, § 53 ods.1 a 5 a § 54 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, ust.§ 1 ods.2, § 9 ods.1,2 a § 11

ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods.3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a napokon ust. § 565 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobcom
a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanému bol
poskytnutý úver vo výške 5.000,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 84 splátkach po 93,35 Eur
mesačne.Zostranyžalobcudošlokvyhláseniupredčasnejsplatnosticeléhoúveru.Žalovanývprospech

žalobcu v danom úverovom vzťahu uhradil spolu sumu 698,32 Eur.

4. Uzavretá úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.
spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona
(§1 ods. 2 zákona). Žalobca je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje
spotrebiteľské úvery a žalovaný je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa citovaného

zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o dobe trvania
zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej percentuálnej miere nákladov
(RPMN), výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. f), 1), k)
zákona). V súlade s ustanovením §11 ods. 1 zákona absencia vyššie uvedených údajov nespôsobujeneplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z
uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej
v čase uzavretia zmluvy žalobcu a žalovaného bola aj výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej tam z uvedených zložiek
spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačné,
že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj
ich počet a termín splátok. Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v zmluve o úvere
absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj

o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška
mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v
súlade s uvedeným zákonným ustanovením. Argumentácia žalobcu, že počet a termíny splátok istiny
a úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky, čo sa vzťahuje aj na poplatky,
neobstojí. Anuitná splátka je splátka, ktorá má rovnakú výšku počas celej doby platnosti úveru a je
splácaná v pravidelných intervaloch - väčšinou mesačných. S postupom splácania anuitnými splátkami

však klesá v splátke podiel úrokov a zvyšuje sa podiel úmoru istiny. Teda súd má za to, že v danej veci
nie je naplnené ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona a síce v zmluve absentujú údaje
pri jednotlivých splátkach a to údaje o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V rozsudku
zo dňa 27.11.2014 vo veci sp. zn. 7Co/220/2014 Krajský súd v Prešove uviedol -„Jednou z náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.

z. je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve absentuje rozlíšenie
jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez
tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje ako bezúročný a

bez poplatkov.“ Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy
je poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru
a poplatkoch súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve
o spotrebiteľskom úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou
straty práva na úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu

a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný v predmetnom prípade však túto
možnosť nemal, keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere
(porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010).

5. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver

je potrebné podľa §11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a
bez poplatkov. Súd prvej inštancie poukázal, že obdobný právny názor bol vyslovený aj rozhodnutím
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 27C/118/2015 zo dňa 09.02.2016, Okresného súdu Dunajská Streda
sp. zn. 9C/70/2015 zo dňa 02.02.2016, Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/91/2015 zo dňa 10.02.2016,
prípadne Okresného súdu Humenné sp. zn. 12C/27/2016.

6. Súd prvej inštancie zároveň ozrejmil, že má vedomosť o právnom názore, vyjadrenom v Rozsudku
Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára
Bíróová. V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok
10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú

stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky
spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení
s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať
tak, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré

sa odchyľujú od ustanovení tejto Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie
Zákona o spotrebiteľských úveroch neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o
vnútroštátne právo - Zákon, ktorý nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k
povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere na splnenie ktorých je viazané posúdenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch

je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad
rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov
a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch existujekonštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami
rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej je potrebné
toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a

splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle § 11 ods. 1 Zákona za
bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a
frekvencie splátok spotrebiteľa. V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom
o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred
vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže

Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ
na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho
priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva
alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe
výhradne jednotlivci. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi
a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp.

Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne
súdy poskytli Smernici priamy účinok. Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy
účinok. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze nepriameho účinku
smerníc vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť
eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať

pri výklade vnútroštátneho Zákona. V takomto prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere
v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa
vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené
všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad Zákona nemôže narúšať všeobecné právne
zásady, najmä zásadu právnej istoty.Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v

časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani
nepriamy účinok, jednalo by sa o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem. Obdobný názor vyslovil aj
Krajský súd v Prešove v rozsudku pod sp.zn. 19Co/142/2016 zo dňa 08. 12. 2016, kde v bode 28 mimo
iného odvolací súd uviedol, že „zo spomínaného rozhodnutia Súdneho dvoru EÚ skutočne vyplýva,
že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom

na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50). V neposlednom rade si však musíme uvedomiť, že Súdny
dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať
výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo veci C-42/15 poskytol
výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č.

129/2010 Z.z.“. Súd je preto názoru, že napriek citovanému rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o
spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo
i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje §11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

7. Žalovaný tak má žalobcovi vrátiť len sumu reálne čerpaných prostriedkov z úverovej zmluvy. V konaní
bolo preukázané, že žalovaný celkovo vyčerpal sumu 5.000,- Eur a vrátil žalobcovi sumu 698,32 Eur, čo
je zrejmé zo žalobcom predložených prehľadov čerpaní. V zmysle uvedeného tak žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi 4.301,68 Eur a preto súd žalobe žalobcu vyhovel len v časti o zaplatenie 4.301,68 Eur
a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol.

8. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 4.301,68
Eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa
ustanovenia § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s
ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. Vo zvyšnej časti požadovaného úroku z

omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

9. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 255 C.s.p., podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na

náhradu trov konania právo. V danej veci žalobca žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy
4.917,64 Eur. Súd tejto žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 4.301,68 Eur (87 % žalovanej sumy), čo
na jednej strane predstavuje úspech žalobcu a na druhej strane neúspech žalovaného. V prevyšujúcej
časti o zaplatenie 615,96 Eur (13% žalovanej sumy) súd žalobu žalobcu zamietol, čo na jednej stranepredstavuje neúspech žalobcu a na druhej strane úspech žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že v
konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalobca, ktorému patrí náhrada trov konania v rozsahu 74
% z trov konania, na ktoré by mal žalobca nárok pri plnom úspechu. Súd rozhodol o nároku na náhradu

trov konania podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o výške tejto náhrady
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.

10.Protitomutorozsudkupodalvčasodvolaniežalobcaatoibačodozamietavejčastiaprislúchajúcemu
výroku o trovách konania. Namietal nesprávne právne posúdenie veci podľa ust.§ 365 ods.1 písm.h/

C.s.p. K tvrdeniu súdu, že v zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods.2 písm.k/ žalobca uvádza, že v
zmysle bodu 1.1 zmluvy o pôžičke banka poskytne peňažné prostriedky za podmienok uvedených v
tejto zmluve, v Obchodných podmienkach pre úvery občanom - Prima banka Slovensko, a. s. (ďalej len
„OP“) a vo Všeobecných obchodných podmienkach Prima banka Slovensko, a. s. (ďalej len „VOP“),
ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky (VOP a OP), a teda niektoré z náležitosti, ktoré

má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte
zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú v OP a VOP. Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú
uvedené v samotnom texte zmluvy nasledovne. Výška anuitnej splátky 93,35 Eur, termín splatnosti prvej
anuitnej splátky 16.03.2015, počet anuitných splátok 84, periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky
mesačne 16.deň kalendárneho mesiaca. Z uvedeného teda vyplýva, že počet a termíny splátok istiny

aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o
výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú
zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny
a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Anuita a anuitné splácanie

je definované ako pravidelné plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby.
Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku.
Výška anuitnej splátky sa nemení. Plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku. Z toho vyplýva, že
na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude
najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou sa splácaný úrok znižuje a

splácaná istina sa zvyšuje. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť
ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky
a ich výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP a tým aj súčasťou zmluvy. Z
povahyjednotlivýchpoplatkovvyplýva,ženiejemožnévopredstanoviťpočet,koľkokrátbudeklientdaný
poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky využije.

Zároveň termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou Sadzobníka, a
ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný. Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky
s rôznymi úrokovými sadzbami. Každopádne bod 2.5.5. OP určuje poradie uspokojovania pohľadávky

nasledovne: Všetky platby, ktoré banka v priebehu splácania úveru príjme od klienta (alebo tretej osoby)
na splatenie úveru, sa započítavajú na úhradu pohľadávok banky voči klientovi v nasledovnom poradí: a/
dlžná a splatná istina, ako prvá v poradí; b/ dlžné a splatné úroky, ako druhé v poradí; c/ dlžné a splatné
úroky z omeškania a zmluvné pokuty, ako tretie v poradí; d/ dlžné a splatné odmeny, poplatky, výdavky
a iné náklady banky ako štvrté v poradí; pričom konkrétnu pohľadávku v rámci príslušného poradia, na

ktorú bude platba započítaná určí banka s prihliadnutím na okolností konkrétneho prípadu. V prospech
argumentáciebankysvedčíajrozsudokEurópskehosúdnehodvoraz09.11.2016voveciC-42/15,Home
Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Biróovej, z ktorého žalobca v rozsudku citoval. Žalobca poukázal aj
na aktuálnu judikatúru, konkrétne na uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 12Co/149/2016-60
zo dňa 15.02.2017, z ktorého vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť

splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum. Zároveň na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne
6Co/68/2017-46 zo dňa 28.02.2017, ktoré obe doručil v prílohe. Zo zmluvy je zrozumiteľne jasné, splátka
vo výške 93,35 Eur pozostáva z poplatku za poistenie vo výške 2,29 Eur, z úroku 13,9 % ročne (t.j. 1,158
% mesačne), je pochopiteľné, že zvyšok tvorí istina. Uvedené mohol žalobca poskytnúť žalovanému
aj v takom vyjadrení, aby niektoré z týchto údajov neboli uvedené v percentuálnom vyjadrení, avšak

kedykoľvek bol ochotný poskytnúť ich v písomnej forme na základe žiadostí žalovaného a bezplatne.
Žalovaný takú žiadosť žalobcovi neadresoval, ale namiesto toho si svoj záväzok nesplnil vedomý si toho,
že žalobca mu poskytol úver vo výške 5.000,- Eur. Žalovaný nespochybnil poskytnutie úveru. Žalovaný
sám dobrovoľne vstúpil do zmluvného vzťahu so žalobcom a podpísal zmluvu, z ktorej nepochybne azrozumiteľne vyplývalo čo má žalobcovi vrátiť (celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť), kedy má tak
urobiť (splatnosť splátky), v akej výške (splatnosť mesačnej splátky) a ako dlho má tak robiť (splatnosť
úveru). Bol zrozumiteľne informovaný o svojich povinnostiach v bode 1.2. zmluvy. Nebola porušená

žiadna zásada občianskoprávnych vzťahov. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388
Civilného sporového poriadku rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel
žalobe v plnom rozsahu a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho
konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu v napadnutej časti nevyjadril.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania

(§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu
aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 10.04.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
v napadnutej časti nie je dôvodné.

13. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením rozsudku v napadnutej časti v zmysle ust. § 387

ods. 2 C.s.p., poukazuje na toto odôvodnenie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia,
ako aj k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že
bola medzi stranami sporu dňa 05. 03. 2015 uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXX, na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 5.000 Eur pri fixnej úrokovej sadzbe
do splatnosti úveru 13,9% ročne. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť 84 anuitnými splátkami po 93,35

Eur mesačne. Termín splatnosti prvej splátky bol 16. 03. 2015 a poslednej 16. 02. 2022. Každá ďalšia
splátka bola splatná k 16. dňu v kalendárnom mesiaci. Výška RPMN bola 17,11%, priemerná hodnota
RPMN bola 16,16% a úrok z omeškania 5% ročne. Súčasne sa žalovaný zaviazal uhradiť poplatok za
poskytnutie úveru 250,- Eur a mesačne uhrádzať poplatok za poistenie schopnosti splácať úver 2,29 Eur.
Poplatok za vklad v hotovosti na úverový účet 2,50 Eur, poplatok za predčasné splatenie úveru alebo

jeho časti 1%/0,5%/0% z predčasne splatenej čiastky úveru, poplatok za zmenu zmluvných podmienok
na klientovu žiadosť 40,- Eur, poplatok za upomienku 15,- Eur, poplatok za výzvu 30,- Eur a poplatok za
potvrdenie a súhlasy vydané bankou na klientovu žiadosť 25,- Eur a poplatok za potvrdenie o zostatku
úveru s budúcim dátumom vydané bankou na klientovu žiadosť 50 eur. Celkovo sa žalovaný zaviazal
žalobcovi zaplatiť sumu 8.091,40 Eur (článok 1. Zmluvy). Podľa článku 2., bod. 2.1. Zmluvy, klient sa

zaväzuje riadne a včas splniť si všetky svoje záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy, riadne a včas
splácať úver, platiť banke poplatky súvisiace s úverom uvedené v úverovej zmluve. Poplatky uvedené v
tejto zmluve môže banka meniť z vážneho objektívneho dôvodu alebo po dohode s klientom. Klient bude
o zmene informovaný zverejnením Sadzobníka, zmena je pre klienta záväzná za podmienok uvedených
vo VOP. Klient má právo zmenu bezplatne odmietnuť za podmienok uvedených vo VOP.

14. Listom označeným ako Výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 20. 01. 2016 žalobca
žalovanému oznámil, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti z úverovej
zmluvy a to ani napriek opakovanej snahe zo strany žalobcu, žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti
celého úveru a vyzval žalovaného na jeho zaplatenie najneskôr do 30. 01. 2016.

15. Z Prehľadov splácania vyplýva, že žalovaný do predčasného zosplatnenia uhradil žalobcovi sumu
667,19 Eur a po predčasnom zosplatnení uhradil sumu 31,13 Eur.

16. Žalobca súdu predložil Stav omeškaných splátok na úvere, z ktorého vyplýva celková suma

omeškaných splátok žalovaného ku dňu zosplatnenia vo výške 4.910,59 Eur.

17. Zo žalobcom predloženého Prepočtu zmluvných úrokov vyúčtovaný dlh žalovaného na úrokoch
229,37 Eur a z Prepočtu úrokov z omeškania dlh žalovaného 2,47 Eur.

18. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovaťk jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

19. Podľa ustanovenia §11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.
1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c)
zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom

úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ
spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

20. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva uzavretá medzi stranami
sporu je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento
výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/

EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

21. I odvolací súd má za to, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný Zákonom o spotrebiteľských
úveroch v zmysle § 9 ods.2 písm.k/ a to údaj o termínoch splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov. V

zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného
spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. K odvolacej
námietke žalobcu, že počet a termíny splátok istiny a úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti
anuitnej splátky, čo sa vzťahuje aj na poplatky i podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí. Anuitná
splátkajesplátka,ktorámárovnakúvýškupočascelejdobysplatnostiúveruajesplácanávpravidelných

intervaloch-väčšinoumesačných.Spostupomsplácaniaanuitnýmisplátkamivšakklesávsplátkepodiel
úrokov a zvyšuje sa podiel úmoru istiny. I odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie má za
to, že v danej veci nie je naplnené ustanovenie § 9 ods.2 písm.k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a to teda, že
absentujú údaje pri jednotlivých splátkach, o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Názor
súdu prvej inštancie, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa ust.§ 11 ods.1 písm.b/ Zákona

o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov je vecne správny. Správne sa súd
prvej inštancie vyporiadal i s názorom vyjadreným v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v
právnej veci C-42/15 Home Credit Slovakia c/a Klára Bíroóva. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje
na svoj názor, ktorý vyslovil v rozsudku sp.zn. 19Co/142/2016 zo dňa 08.12.2016 bod 28. Teda žalovaný
má vrátiť len sumu reálne čerpaných prostriedkov z úverovej zmluvy. V konaní bolo preukázané, že

žalovaný celkovo vyčerpal sumu 5.000,- Eur a vrátil žalobcovi sumu 698,32 Eur. V zmysle uvedeného
tak žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 4.301,68 Eur s príslušenstvom, tak ako mu uložil súd prvej
inštancie vo svojom rozhodnutí, pričom tento výrok odvolaním napadnutý nebol.

22. Nad uvedenú sumu bolo namieste žalobu zamietnuť. Preto správne súd prvej inštancie v

prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

23. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd poukazuje na vyčerpávajúce zdôvodnenie zamietnutia
žaloby v prevyšujúcej časti súdom prvej inštancie v bode 16.rozsudku. Prečo napriek rozhodnutiu
Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a

Klára Bíroóva vyslovil názor, že Zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne určuje náležitosti
spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ust.§ 11 tohto zákona
je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon č. 279/2017 Z.z. dňa 12.10.2017,
ktorým s účinnosťou od 01.05.2018 upustila od požiadavky členenia splátok spotrebiteľského úveru

na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, keď sa termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
nahrádzajú slovami frekvenciu splátok. Túto zmenu zákonodarca odôvodnil tým, že bez nej by bol zákon
naďalej v rozpore so Smernicou a tiež dôvodom, že týmto krokom zákonodarca napráva skutočnosť, že
Slovenská republika pri implementácií Smernice išla napriek požiadavke tzv. úplnej harmonizácie nad
rámec podmienok stanovených Smernicou, teda z uvedeného vyplýva, že zákonodarca priamo potvrdil,

že zákon je v rozpore so Smernicou a že eurokomformný výklad zákona skrze zákazu výkladu zákona
contra legem nie je možný. Od 01.05.2018 v zmysle novely zákona zmluva nemusí obsahovať výšku,
počet a termíny splátok istiny a úrokov a iných poplatkov, ale iba frekvenciu splátok. Teda slovenský
Zákon o spotrebiteľských úveroch išiel do 30.04.2018 nad rámec Smernice a v zmysle konštantnejjudikatúry sa ust.§ 9 ods.2 pím.k/ zákona č. 129/2010 Z.z. vykladalo tak, že zmluva musí obsahovať
vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
považuje v zmysle § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. za bezúročnú a bez

poplatkov. Smernica vyžadovala v spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok
spotrebiteľa, teda bol zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Odvolací
súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/104/2016
zo dňa 30.03.2017, s ktorým sa plnenie stotožňuje, že vnútroštátny súd v takom prípade musí skúmať,
či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. V prípadoch kedy súdy Slovenskej

republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadom bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z toho
dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. Vzhľadom na explicitné
znenie Zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a
splátky poplatkov nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok. Jednalo by sa o výklad vnútroštátneho
Zákona contra legem. Teda napriek odkazu žalobcu na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-42/15 Home

Credit Slovakia a.s. c/a Klára Bíroóva je potrebné postupovať podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v prípade
zmlúv, ktoré boli uzavreté do 30.04.2018, tak ako je to v danom prípade.

24. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil a tým bolo aj naplnené právo žalobcu
na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá základnej štruktúre

odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých časti odôvodnenia, ich obsahové náplne zakladajú
súhrne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Pri výklade ust.§ 9 ods.2 písm.k/
zákona č. 129/2010 Z.z. existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov
SR, pričom na niektoré správne poukázal súd prvej inštancie a citoval ich v rozsudku. Súd prvej inštancie

sa aj riadne vyrovnal s právnou otázkou týkajúcou sa prejudiciálneho konania vedeného na Súdnom
dvore EÚ pod sp.zn. C-42/15. Správne rozhodol i o trovách konania.

25. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si
odôvodnenia v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o

trovách konania podľa ust.§ 387 ods.1,2 ako vecne správny potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s ust.§
255 ods.1 C.s.p. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému preukázateľne žiadne odvolacie trovy
konania nevznikli. Neúspešný žalobca nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. Preto odvolací

súd vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

27. Zároveň odvolací súd poznamenáva, že o výške náhrady trov konania žalobcu vo vzťahu k
žalovanému rozhodne podľa ust.§ 262 ods.1 C.s.p., tak ako boli priznané súdom prvej inštancie, súd
prvej inštancie samostatným uznesením.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.