Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 30, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117211285
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6117211285.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členov senátu Mgr. Janky Benkovičovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v spore žalobcu P.. P. C., nar. XX. XX.
XXXX, s trvalým pobytom Ul. X. XXX/XX, XXX XX Q., proti žalovanej P.. P. C., nar. XX. XX. XXXX, s
trvalým pobytom F. W. X, XXX XX W. W., o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/30/2017-33 zo dňa 29. 09. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, event.

„prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 29. 09. 2017 žalobu zamietol (prvý výrok). O náhrade trov
konania rozhodol tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu
(druhý výrok).

2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenom
súdu dňa 24. 04. 2017 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť vypratať nehnuteľnosti vedené v
katastrálnom území X., na LV č. XXX ako pozemky parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o

výmere XX m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, dom so súpisným č. XXXX na parcele č. XXXX/X a
vypratané ich odovzdať do jeho výlučného užívania.

3. V ďalšej časti odôvodnenia prvoištančný súd konštatoval, že „ žalobca si svoj nárok na vypratanie
nehnuteľnosti odvodzoval podľa § 126 ods. 2 O. z. z titulu, že obdobné právo ako vlastník na ochranu

vlastníckehoprávamáajten,ktojeoprávnenýmaťvecuseba.Svojeprávomaťvecusebasiodvodzoval
od znenia ustanovenia § 151n ods. 1 O. z., podľa ktorého vecné bremená obmedzujú vlastníka
nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo
konať. Žaloba na vypratanie v zmysle § 126 O. z. je právnym prostriedkom ochrany vlastníka veci
voči tretej osobe, ktorá do jeho výkonu vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, prípadne inej osoby,
ktorá má obdobné právo na ochranu, napr. nájomcu alebo osoby, ktorá si odvodzuje svoje právo od
vlastníka (napr. manžel, druh, dieťa). Nebolo sporné, že na základe dohody strán nadobudla výlučné

vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam žalovaná. Táto ako vlastníčka bola v medziach zákona
oprávnená predmet svojho vlastníckeho práva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s
ním (viď ustanovenie § 123 O. z.). Je nesporné, že aj žalovaný (prvoinštančný súd mal zrejme na mysli
žalobcu - pozn. odvolacieho súdu) mal na základe predmetnej dohody o zriadení vecného bremenaprávo užívať predmetný dom a to v zmysle dohody v celom rozsahu. Vychádzajúc z kritérií výkladu
dvojstranného právneho úkonu v súvislosti so znením ustanovenia § 34 a nasledujúcich O. z. súd
skúmal, čo účastníci tohto právneho úkonu mienili týmto úkonom prejaviť. Z ich vyjadrení na pojednávaní

bolo nesporné, že tento úkon urobili v čase, keď ich manželstvo fungovalo. Žili v spoločnej domácnosti
spolu s ich synom pochádzajúcim z manželstva a úmyslom bolo zachovať si takýto stav aj do budúcna
napriek tomu, že výlučné vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudne žalovaná. Prejav
vôle žalobcu teda smeroval týmto právnym úkonom k zachovaniu si výkonu práva užívať predmetnú
nehnuteľnosť doživotne popri žalovanej. Právo užívať predmetnú nehnuteľnosť žalovanou dohodou

strán nebola obmedzená. Z uvedených dôvodov potom neobstojí žalobný návrh žalobcu voči žalovanej,
ktorým sa domáhal jej vypratania z predmetného bytu“.

4. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 255 ods. 2
Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“) a podľa zásady úspechu žalobkyni priznal nárok na

náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému v plnom rozsahu.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a žiadal,
aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Zároveň

žiadal priznať náhradu trov konania. V odôvodnení odvolania poukázal na nesprávne skutkové zistenia
súdom prvej inštancie, pretože nikto dohodu o zriadení vecného bremena nechápal tak, že by mu na
jej základe malo vzniknúť len právo spoluužívať predmetné nehnuteľnosti spolu so žalovanou a mal
vždy za to, že mu vznikne na základe dohody právo výlučnej držby a úžitku predmetných nehnuteľností,
čo bolo vyvážené vlastníckym právom žalovanej bez povinnosti ho vyplatiť. Ďalej poukázal na to, že

v čase uzavretia dohody užíval a chcel užívať nehnuteľnosti spoločne so žalovanou, pričom tomu tak
nebolo z dôvodu, že by sa tak dohodli v dohode o zriadení vecného bremena, ale vzhľadom na vtedajšiu
funkčnosť manželstva si právo na výlučnú držbu a užívanie nehnuteľností neuplatnil. Ďalej namietal
nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, nakoľko údajnú vôľu účastníkov dohody
užívať nehnuteľnosti spoločne nadradil na jednoznačný jazykový prejav zachytený v písomnej dohode

o zriadení vecného bremena, pričom z čl. 3 dohody vyplýva, že sa v jeho prospech zriaďuje vecné
bremeno doživotného bývania a užívania rodinného domu ako aj pozemkov s povinnosťou vlastníka
nehnuteľností toto právo strpieť, zdržať sa konania alebo prejavov, ktoré by smerovali k rušeniu alebo
k obmedzovaniu oprávneného vo výkone tohto práva. Poukázal na to, že v dohode sa nič neuvádza
o práve žalovanej spoluužívať nehnuteľnosti, či ich časť, a preto jej toto právo nemohlo vzniknúť.

Konštatoval, že jednoznačne písomne formulované jazykové vyjadrenia právneho úkonu nie je možné
poprieť výkladom skúmajúcim vôľu účastníkov dohody s poukazom na ust. § 35 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj ,,OZ“, resp. ,,Občiansky zákonník“).

6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil. Odvolanie žalobcu považovala za nesprávne a žiadala, aby odvolací súd
rozhodol tak, ako uviedla v predchádzajúcom vyjadrení.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“),
preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s §
385 ods. 1 CSP a contrario. Zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku, ktorým žalobu zamietol

(prvý výrok), vecne správny, a preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd potvrdil
rozsudok okresného súdu v závislom výroku o trovách konania (druhý výrok) v zmysle ustanovenia §
387 ods. 1 CSP.

8. 1 Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.8. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne.

10. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu
stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné,
presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi
otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2

CSP. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, pretože v hodnotení
skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný
súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc
zásady formálnej logiky).

11. Pretože odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá
kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 2
CSP konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolací súd na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty,
ktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní.

12. Nevyhnutnou pojmovou zložkou právneho úkonu je prejav. Prostredníctvom neho je vôľa konajúceho

subjektu materializovaná vo vonkajšom svete. Na to, aby sa vôľa mohla takýmto spôsobom uplatniť,
musí byť navonok vyjadrená tak, aby bola spoznateľná a uplatniteľná. Prejav sa môže urobiť zásadne
akýmkoľvek spôsobom, ktorý vôľu subjektu robí poznateľnou pre iné osoby, pretože väčšina právnych
úkonov je adresovaná iným subjektom. Prejav možno urobiť zásadne akýmkoľvek spôsobom, ktorý
robí vôľu konajúceho poznateľnou pre iné osoby. Výklad právneho úkonu (interpretatio) je spôsob

sprostredkovania zmyslu a obsahu právneho úkonu. Pri výklade zmluvných ustanovení je potrebné
dať prednosť skutočnej vôli účastníkov zmluvy nad formálnym prejavom tejto vôle. Výklad právneho
úkonu je potrebné urobiť, ak je obsah právneho úkonu neurčitý, sporný či pochybný, pričom sa výkladu
domáha niektorý z jeho účastníkov. Účelom výkladu nie je formalistický výklad právneho úkonu, ale
zistenie skutočnej vôle účastníkov právneho vzťahu, ak táto vôľa nie je zjavná z obsahu právneho úkonu.

Súčasne je potrebné chrániť dobrú vieru druhého účastníka právneho úkonu, voči ktorému právny úkon
smeroval. Právne úkony treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa obsahu
vôle toho, kto právny úkon urobil, s prihliadnutím na to, že treba chrániť dobrú vôľu adresáta, ktorému
bol právny úkon určený (Ro NS SR, sp. zn. 2 Cdo 281/2005). Ak je obsah právneho úkonu jednoznačný,
výklad obsahu právneho úkonu nepodáva ani súd, a to ani v prípade, že sa ho domáha niektorý z

účastníkov sporu. Ak je v zmluve obsiahnutá dohoda tak jednoznačná, že jej znenie nepripúšťa rôzny
výklad, nie je dôvod, aby súd vykonal dokazovanie na výklad prejavu vôle konajúcich osôb, aj keď
sa toho jedna zo strán domáha (Ro NS SR, sp. zn. 4 Obo 66/2002). Podľa ustanovenia § 35 ods.
2 OZ <.).Základnýmprávomvlastníka

je právo vec držať (ius possidendi) a nakladať s vecou ako s vlastnou, čo je nutným predpokladom pre
uplatnenie ostatných oprávnení vlastníka (napr. na to, aby vlastník veci mohol vec užívať a brať z nej
úžitky, musí ju mať predovšetkým v držbe).

15. Odvolací súd uvádza, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne relevantné skutočnosti,
okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by
sa prvoinštančný súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu vyporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
dohodou zo dňa 12. 06. 2007, podľa ktorej nehnuteľnosti v kat. území X., zapísané na LV č. XXX
nadobudladovýlučnéhovlastníctvažalovanáazároveňpodľačl.III.dohodysazriadilovecnébremenov
prospech oprávneného - žalobcu, ktorého obsahom bolo právo doživotného bývania a užívania všetkých
nehnuteľností s povinnosťou vlastníka toto právo strpieť, zdržať sa akéhokoľvek konania alebo prejavov

smerujúcichkrušeniualeboobmedzeniuoprávnenéhovovýkonetohtojehopráva.Výlučnouvlastníčkou
savzmysleuzavretejdohodystalažalovaná,čohodôkazomjeajvýpiszLVč.XXX.Vosvetleuvedeného
sa potom argumentácia žalobcu uvedená v odvolaní (na č. l. 37) javí ako jednoznačne irelevantná,
nakoľko výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností je žalovaná, ktorá ako vlastník nehnuteľností
je oprávnená predmet svojho vlastníckeho práva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s

ním(vzmysleust.§123Občianskehozákonníka)anapriekvecnémubremenuvprospechžalobcu,ktorý
mávzmysleuzavretejdohodyovyporiadaníbezpodielovéhovlastníctvasozriadenímvecnéhobremena
predmetné nehnuteľnosti právo užívať, z tohto práva mu však nevyplýva nárok domáhať sa vypratania
predmetných nehnuteľností, ktorých vlastníkom nie je a prináleží mu iba právo ich užívania. Podľa
jazykového vyjadrenia predmetnej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov so

zriadením vecného bremena, iný nárok žalobcu z predmetnej dohody nevyplýva a vlastnícke právo
žalovanej je nadradené, nemožno vylúčiť nárokom žalobcu vyplývajúcim z vecného bremena.

17. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd správne posúdil nárok žalobcu v zmysle ustanovení

§ 35 a nasl., § 123 a § 126 Občianskeho zákonníka. K argumentácii žalobcu odvolací súd uvádza,
že z obsahu dohody vyporiadaní BSM so zriadením vecného bremena v prospech žalobcu nevyplýva
výlučné užívanie nehnuteľností, ktoré pripadli titulom vyporiadania BSM do výlučného vlastníctva
žalovanej. Uvedené skutočnosti nevyplývajú ani z výpovede žalobcu, ktorý ozrejmil dôvod uzavretia
predmetnej dohody a to obavou zo strany žalovanej, že v prípade úmrtia žalobcu si uplatnenia dedičské

právo zákonní dedičia - synovia žalobcu z prvého manželstva. Žalovanému nesporne patrí právo
vyplývajúce z vecného bremena - doživotné právo bývania a užívania sporných nehnuteľností, pričom
žalovanej ako výlučnej vlastníčke nehnuteľností prináleží vlastnícke právo. Nárok žalobcu na vpratanie
nehnuteľností je v zmysle uvedeného nedôvodný.

18. Po oboznámení sa s obsahom spisu a prvoinštančným súdom vykonaným dokazovaním i odvolací
súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu zamietol (prvý výrok),
je vecne správny, preto ho podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.19. Vo svetle uvedeného je potom argumentácia žalobcu v odvolaní neakceptovateľná z hľadiska

spravodlivého rozhodnutia sporu.

20. Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu i v závislom výroku o trovách konania (druhý výrok)
v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, t.j. vo výroku vecne správny. Okresný súd správne vo výrokovej

časti rozsudku rozhodol, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom
rozsahu, pretože žalovaná bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, avšak v odôvodnení rozsudku
prvoinštančný súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, hoci mal správne aplikovať
ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva : ,,Súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.“

21. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná a preto podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods.
1 CSP by mala (potenciálny) nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná si však žiadne
trovy odvolacieho konania neuplatnila a keďže existenciu účelne vynaložených trov odvolacieho konania
žalovanej nemal odvolací súd preukázanú ani zo spisu, odvolací súd jej nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).