Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312209087
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2312209087.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu

JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: ARRIVA NITRA a.s., Nitra,
Štúrova 72, IČO: 36 545 082, zastúpenej advokátom: JUDr. Marek Ďuran, Nitra, Štefánikova 34, proti
žalovanému: S. W., nar. XX. C. XXXX, bytom F., T. XXX, zastúpenému: Advokátska kancelária TIMAR &
partners, s.r.o., Šaľa, Štúrova 42, IČO: 36 866 296, o 565,40 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Galanta z 20. októbra 2016 č. k. 8C/167/2012-237 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
565,40 eur a nahradiť trovy konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 84 ods.
1 až 4, § 182 ods. 1, 2, 3 ZP (Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Vecne zdôvodnil uzavretou dohodou o hmotnej zodpovednosti medzi stranami konania a vznikom
schodku, neodovzdaním tržby z prepravy žalovaným. Žalovaný porušil povinnosti, ktoré mu boli uložené
žalobkyňou ako zamestnávateľom pri nakladaní s tržbou. Obrana žalovaného spočívala v tom, že
nemôže zodpovedať za to, že tržba zo dňa 19. augusta 2011 a 22. augusta 2011 mu bola odcudzená a

viedlo sa aj trestné konanie (vyšetrovanie trestného činu krádeže), tak u neho, ako aj u ďalších dvoch
kolegov vodičov, ktorým tiež bola tržba odcudzená. Z pracovného manuálu vodiča vyplývala povinnosť
po ukončení prepravného výkonu okamžite urobiť vyúčtovanie. Žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil,
pretože neodviedol tržbu po ukončení práce 19. augusta 2011, pričom tržbu neodviedol ani pred
nástupom do práce dňa 22. augusta 2011. Ak by bol žalovaný postupoval podľa pracovného poriadku,
riadiac sa turnusovými príkazmi, nedošlo by k odcudzeniu tržby. Podľa § 84 ods. 3 ZP sú ustanovenia
pracovného poriadku záväzné pre zamestnanca, ako i zamestnávateľa. V pracovnom poriadku sa

výslovne zakazuje vodičom ponechávať v odstavenom autobuse tržbu. Za tým účelom žalobkyňa
zabezpečila vodičom autobusov brašne, ktoré si mali pripínať okolo pása na opasok, v ktorých mali
mať uloženú tržbu pri odchode od autobusu. Žalovaný aj túto povinnosť porušil. Keby bol žalovaný
tržbu odovzdal a neponechal ju v autobuse, nedošlo by k jej odcudzeniu. Zamestnávateľ zabezpečil
zamestnancom primerané podmienky pre výkon práce, a to sústavnú bezpečnostnú službu, ktorá
strážila priestor stanice. Žalovaný mal možnosť hotovosť uložiť do trezora alebo ambulantnej pokladne.
V konaní vypočutí svedkovia (vodiči) potvrdili, že peniaze nenechávajú v autobuse. Žalobkyňa tak

vyvinula maximálne úsilie, aby k odcudzeniu nedošlo. Žalovaný však porušil povinnosti, ktoré mu boli
uložené pracovným poriadkom, ako i turnusovým príkazom. Zodpovedá preto za schodok na zverených
hodnotách, ktoré bol povinný vyúčtovať. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie
odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 vznení neskorších predpisov). Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Z dôvodu, že žalobkyňa mala v konaní plný úspech, na náhradu trov konania bol zaviazaný žalovaný
v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania mal rozhodnúť súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, navrhujúc jeho zmenu zamietnutím žaloby.
Odvolanie odôvodnil nesprávne skutkovým vyhodnotením vykonaného dokazovania, ako i nesprávnym
právnym posúdením veci. Rozsudok súdu prvej inštancie označil za nepreskúmateľný (arbitrárny)

z dôvodu nedostatočného zdôvodnenia, i s poukazom na predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie
odvolacieho súdu a viazanosť pokynom súdu vyššej inštancie. Žalovaný sa v konaní bránil tým,
že nemohol zodpovedať za zverenú tržbu, pretože mu neznámy páchateľ túto odcudzil z autobusu,
pričom on sám vykonal potrebné zmeny na zabezpečenie tržby a autobus uzamkol. Podľa rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 24/2008 zamestnanec sa zbaví zodpovednosti
úplne alebo sčasti, keď preukáže, že mu zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie

so zverenými hodnotami alebo vtedy, ak preukáže, že zverená hodnota mu bola odcudzená - v
takom prípade páchateľ spôsobil, že hmotne zodpovedný zamestnanec nemá možnosť so zverenou
hodnotou riadne hospodáriť a starať sa o ňu. Žalovaný v konaní poukázal i na to, že mu zamestnávateľ
nevytvoril riadne podmienky. Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí zaviazal súd prvej inštancie
skúmať záväznosť interných predpisov žalobkyne ako zamestnávateľa, najmä pracovného manuálu

a pracovného poriadku, vysporiadať sa s povinnosťami uloženými žalovanému ako zamestnancovi
vnútroorganizačnými normami, najmä čo do definovania, kedy mal žalovaný povinnosť podľa
turnusového príkazu tržbu odviesť, so zameraním sa na skúmanie vytvorenia vhodných podmienok
pre žalovaného, aby mohol tržbu odviesť a vyhodnotiť, či povinnosť zamestnanca neponechávať tržbu
vo vozidle a nosiť ju so sebou aj počas bezpečnostných prestávok, nie je nezákonne prenášané

riziko na zamestnanca, s poukazom na bona fide (či to vôbec možno od zamestnanca spravodlivo
požadovať, aj vzhľadom na v tom čase rozšírené krádeže, vlámania do autobusov a zabezpečenie
ochrany tržby zo strany zamestnancov počas bezpečnostných prestávok). Vytýkané vady súdu prvej
inštancie boli odstránené len čiastočne, tým, že žalobkyňa doplnila do spisu potvrdenie o tom, že
žalovaný bol oboznámený s pracovným poriadkom platným od 1. marca 2010. Súd prvej inštancie

stroho konštatoval, že žalovaný mal vytvorené vhodné podmienky na odvod tržby. Opäť si však mýlil
pojmy vyúčtovanie a odvod tržby. Povinnosť žalovaného odviesť tržbu žalobkyni podľa turnusového
príkazu bola vyhodnotená nesprávne. Viazala sa pritom len na neodovzdanie tržby vo výške 423,45
eur (na deň 19. augusta 2011) a nie na neodvedenie tržby v požadovanej sume 565,40 eur, čo žaloba
už nevymedzovala. Žalovaný mal tržbu odviesť o 11:15 hod. a mal na to desať minút (turnusový

príkaz sa pritom viaže iba na deň 19. augusta 2011, ku krádeži došlo až dňa 22.8.2011, za ktorý deň
turnusový príkaz predložený nebol). Vo vzťahu k sume 141,95 eur sa neviaže porušenie uvedenej
povinnosti. Tržba bola žalovanému odcudzená. Bez povšimnutia súdu prvej inštancie bolo, že podľa
turnusového príkazu žalobkyňa ako zamestnávateľ nútila žalovaného ako zamestnanca, aby mal tržbu
za deň 18. augusta 2011 u seba doma, o túto vykonával starostlivosť, chránil ju pred krádežou, pretože

v turnusovom príkaze mu neuložila povinnosť túto tržbu odovzdať. Pre nevytvorenie časového priestoru
zo strany žalobkyne ako zamestnávateľa vykonať odvod tržby, žalovaný tento odvod vykonať nemohol.
Je na zváženie, ak na jednej strane žalobkyňa núti zamestnancov na ochranu tržby u nich doma,
aké podmienky majú zamestnanci na reálny odvod tržby. S poukazom na povinnosti žalovaného ako
vodiča, ktoré musí podľa pracovného poriadku vykonať predtým ako opustí vozidlo, podľa bodu 4.3 bod

9 Príloha 1 k Pracovnému poriadku, doba stanovená v turnusovom príkaze na odvod tržby nemôže
byť reálna ani dostatočná. Ak vodič príde s autobusom aj včas na miesto ukončenia prepravy (bez
meškania), musí zabezpečiť autobus pred ostatnými účastníkmi cestnej premávky, pred jeho pohybom,
vypnúť motor, kúrenie, zabezpečiť strojček, sprievodcovskú brašňu a tržbu proti odcudzeniu, vykonať
podľa bodu 4.4 bod 7 vyúčtovanie a až po vykonaní týchto úkonov môže pristúpiť k odvodu tržby,

pričom tak môže urobiť v ambulantnej pokladni, vzdialenej od odstavenia autobusu 300 metrov (nie
200 metrov ako je uvedené v bode 17 rozsudku), čo už samo o sebe časovo predstavuje dobu viac
ako desať minút na odvod tržby alebo ju odovzdať v sídle zamestnávateľa, vzdialenom v tom čase tri
kilometre, teda ide o dobu podstatne dlhšiu ako desať minút, stanovenú na odvod tržby. Pokiaľ ide o
vytvorenie vhodných podmienok na starostlivosť o tržbu zo strany zamestnávateľa pre zamestnancov,

súd prvej inštancie sa v rozsudku s nimi nevysporiadal. Nepriliehavo vyznieva tvrdenie, že podmienky
žalovaný vytvorené mal. Zamestnancom bola už tržba odcudzená a sami si ju začali chrániť tým, že
si montovali do autobusov bezpečnostné skrinky. Zamestnávateľ im poskytol iba prenosnú brašňu na
upnutie okolo pása. Nie je zrejmé, prečo sa pracovná pozícia vodič konaním žalobkyne zmenila napracovnú pozíciu bezpečnostného pracovníka, ktorý má nosiť brašňu u seba a sám riskovať svoj život
pre zamestnávateľa, ktorý nielenže musí byť poistený pre prípad krádeže tržby, ale objednal si na
stráženie majetku bezpečnostnú službu na stráženie areálu nástupiští žalobkyne. Žalobkyňa po sérií

vlámanídoautobusov(vroku2011početskutkovbol4)nevykonalažiadneopatrenianaochranutržby,či
vodičov. Iba odovzdala vodičom brašne, ktoré mali nosiť okolo pása aj počas bezpečnostných prestávok,
na toaletu či do bufetov, keď potrebovali mať zabezpečený v letných mesiacoch pitný režim. Vynára sa
tak otázka, akú mieru rizika nesie zamestnávateľ ako podnikateľ, ktorý musí byť poistený pre prípad
krádeže a zaplatí si bezpečnostnú službu na ochranu majetku a zamestnanec, ktorý ochranu tržby

mal vykonávať na svojom vlastnom tele, inak zodpovedá za škodu spôsobenú odcudzením tržby. Bolo
povinnosťou súdu prvej inštancie vysporiadať sa s otázkou, či zodpovednosť zamestnanca za schodok
je daná, ak medzi skutkom krádeže a odcudzením tržby a povinnosťou zamestnanca chrániť zverené
hodnoty, je bezprostredná príčinná súvislosť (alebo táto bezprostredná príčinná súvislosť nemusí byť
priama a postačuje ako sekundárna právna skutočnosť). Žalovaný namietal aj nepreukázanie existencie
škody, ktorá mala byť spôsobená žalobkyni. Konkrétne nebol preukázaný reálny úbytok majetkových

hodnôt ako skutočná škoda. Nebol predložený žiaden dôkaz o tom, že škoda vznikla (chýba listina a
prípadne iný dôkaz o tom, koľko cestovných lístkov bolo predaných v rozhodných dňoch a či vôbec
nejaké lístky boli predané, v akej cene, akého druhu). Žalobkyňa mala predložiť vyúčtovanie zo strojčeka
za konkrétne dni. V konaní bolo predložených niekoľko turnusových príkazov, no pri ich porovnaní
sa zistí, že nie sú totožné. Nebolo tak preukázané, kedy mala vzniknúť žalovanému povinnosť tržbu

odviesť(odktoréhoturnusovéhopríkazusamáodvíjaťpovinnosťžalovaného).Dôkaznýmbremenomsa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Bolo procesnou povinnosťou
žalobkyne preukázať nepochybne porušenie povinnosti žalovaného, vznik škody ako reálnej majetkovej
straty a príčinnú súvislosť medzi nimi. Tiež bolo nutné preukázať aj vytvorenie riadnych pracovných

podmienok, ako i súlad uplatneného nároku s bona fide.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Predložila súdu prvej inštancie potvrdenie podpísané žalovaným, ktorým preukázala
riadne oboznámenie sa s pracovným poriadkom. Predložený bol aj turnusový príkaz č. 4202, v zmysle

ktoréhomalžalovanývpiatok19.augusta2011odovzdaťtržbuposkončeníturnusuo11:15hod.,pričom
mal na to vyhradených desať minút a tiež turnusový príkaz č. 4233, v zmysle ktorého mal žalovaný v
utorok 23. augusta 2016 odovzdať tržbu po skončení turnusu o 08:15 hod. (opäť mal na to vyhradených
desať minút, tento turnusový príkaz upravoval aj zmenu z 22. augusta 2016). Žalovaný ukončil strojček
na vydávanie lístkov 19. augusta 2011 ale neodovzdal tržbu vo výške 423,45 eur zo dňa 19. augusta

2011 v súlade s turnusovým príkazom č. 4202. Bez akéhokoľvek zdôvodnenia si tržbu ponechal po dobu
troch dní. Dňa 22. augusta 2011 nastúpil žalovaný do zamestnania o 14:16 hod.. V zmysle turnusového
príkazu č. 4233 mal nárok na bezpečnostnú prestávku v trvaní 30 minút. V autobuse však žalovaný
ponechal tržbu zo dňa 19. augusta 2011 vo výške 423,45 eur a dovtedajšiu tržbu vo výške 141,95 eur
z 22. augusta 2011, vzdialiac sa od autobusu k blízkym potravinám. Ponechaním brašne s tržbou v

autobuse sa žalovaný dopustil porušenia povinnosti v bode 9 čl. 4.4. Prílohy č. 1 Pracovného poriadku.
Približne v čase od 17:45 hod. do 18:06 hod. bola tržba v celkovej hodnote 565,40 eur neznámou osobou
odcudzená a v dôsledku toho žalovaný neodviedol tržbu v čase určenom turnusovým príkazom č. 4233.
Povinnosť odviesť tržby v stanovenom čase potvrdil aj svedok V. Q., T. X. a P. O.. Podľa rozhodnutia 5Cz
14/1979 pri strete zodpovednosti z úmyselného konania neznámeho páchateľa a zodpovednosti hmotne

zodpovedného zamestnanca za schodok môže zamestnávateľ oprávnene požadovať náhradu škody od
hmotne zodpovedného zamestnanca. V konaní bolo preukázané, že žalovaný smel voľne disponovať so
zverenými hodnotami (tržbou), na základe vlastného rozhodnutia povinnosť odviesť tržbu porušil, ako i
povinnosť neponechať tržbu v autobuse, čím umožnil, aby neznámy páchateľ odcudzil tržbu z autobusu.
Ak by žalovaný hospodáril so zverenými hodnotami v súlade s príkazmi zamestnávateľa, nedošlo by

k odcudzeniu tržby. Žalobkyňa vybavila zamestnancov prenosnou tzv. sprievodcovskou brašňou na
peniaze s opaskom, ktorú je možné nosiť okolo pása, aby mali tržbu v bezpečí pod dohľadom a kontrolou
pri vzdialení od autobusu (svedkovia potvrdili, že dostali brašne na prenos tržby a boli ju povinní nosiť pri
sebe). Internými predpismi stanovila žalobkyňa podrobné pravidlá, akým spôsobom je treba postupovať
pri nakladaní s tržbami. Bola zriadená ambulantná pokladňa pri autobusovej stanici, ktorá je non-stop k

dispozícií a v ktorej možno tržbu kedykoľvek odovzdať, vzdialená od parkoviska autobusov 3 - 4 minúty
chôdze, pričom žalovaný mal na odovzdanie tržby desať minút. Pre zamestnancov pri autobusovej
stanici boli zriadené bezpečnostné skrinky, ako i trezory na odkladanie cenných predmetov, strojčeka,
tržby. Priestranstvo autobusovej stanice bolo strážené súkromnou bezpečnostnou službou. Žalovanýnenamietal pracovné podmienky vytvorené žalobkyňou, ak mal vedomosť o nevyhovujúcich pracovných
podmienkach, mal žalobkyňu na to upozorniť. Podľa R 64/1961 zákon ukladá zamestnancovi povinnosť
oznamovať svojmu nadriadenému chyby ihneď, len čo ich zistí. Žalovaný svojím protiprávnym konaním

zapríčinil,žetržbumoholanapokonajodcudzilneznámypáchateľ.Akbytržbuodovzdalvčaseurčenom
turnusovýmpríkazom,resp.byjuneponechalvautobuse,neznámypáchateľbynemoholodcudziťtržbu.
Vznik a výška škody boli preukázané súpisom neodovzdanej tržby, zápisnicou z policajného orgánu a
podkladmi náhradovej komisie.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zdôraznil, že podľa ustálenej súdnej praxe sa
zamestnanec zbaví zodpovednosti za schodok ak preukáže, že mu v ochrane tržby zabránila iná osoba.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo 24/2008 zamestnanec sa
zbaví zodpovednosti ak preukáže, že zverená hodnota mu bola odcudzená - v takom prípade páchateľ
spôsobil, že hmotne zodpovedný zamestnanec nemá možnosť so zverenou hodnotou riadne hospodáriť
a starať sa o ňu. Žalovaný pred odchodom z autobusu tento uzamkol a vykonal všetky bezpečnostné

opatrenia potrebné na zabránenie vstupu tretej osoby do autobusu, vrátane vypustenia vzduchového
ventilu na dverách, aby sa nedali otvoriť. Vykonal tak všetko, čo umožňuje technické zabezpečenie
autobusu na to, aby bol tento riadne uzamknutý a zabezpečený. Žalovaný teda nekonal tak, že by
páchateľovi uľahčil vniknutie do autobusu. Je otázne, či je možné od žalovaného spravodlivo žiadať,
aby počas bezpečnostnej prestávky nosil brašňu s tržbou okolo pása (k odcudzeniu tržby mohlo dôjsť

aj v prípade, že by ju mal žalovaný na sebe, kedy by šlo už o lúpež, tým, že by došlo aj k priamemu
ohrozeniu zdravia žalovaného). Žalobkyňa sa tak snaží zbaviť svojej zodpovednosti za to, že nevyriešila
prenos tržby počas bezpečnostných prestávok, ktoré sú zákonným nárokom zamestnanca a počas
ktorých sa vodič nemôže meniť na bezpečnostného pracovníka. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 123/2009 v prípade stretu zodpovednosti neznámeho páchateľa za

protiprávny zásah do majetkových práv zamestnávateľa a zodpovednosti zamestnanca za schodok na
zverených hodnotách, treba skúmať najmä to, či zamestnanec konanie páchateľa neumožnil (neuľahčil)
porušením svojej pracovnej povinnosti (najmä tým, že zverené hodnoty riadne nezabezpečil, či sa
o ne riadne nestaral). Z pracovného manuálu, či pracovného poriadku vyplýva, že zamestnanec
počas bezpečnostnej prestávky má mať tržbu pri sebe. Za vytvorenie riadnych pracovných podmienok

na nakladanie s tržbou počas bezpečnostných prestávok nemožno považovať to, že vodičom boli
poskytnuté brašne. Zamestnávateľ musí dôkaznými prostriedkami preukázať stav hodnôt, ktoré
pracovník prevzal k vyúčtovaniu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo
244/2007). Žalobkyňou nebol predložený jediný dôkaz, preukazujúci koľko lístkov a za akú sumu boli
predané v dňoch, keď mal žalovaný porušiť odvodovú povinnosť tržby, pričom treba odpočítať tržbu za

dni, v ktorých odvodovú povinnosť nemal (18. augusta 2011 a 22. augusta 2011). Žalobkyňa viazala
porušenie povinnosti žalovaného výlučne na odvod tržby podľa údajov v turnusovom príkaze.

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že súd
prvej inštancie správne konštatoval, že žalovaný svojím protiprávnym konaním zapríčinil, že neznámy

páchateľ mohol a aj odcudzil tržbu z autobusu. Poukázala i na relevantnú judikatúru, v zmysle ktorej
vzniká žalobkyni ako zamestnávateľovi voči žalovanému ako zamestnancovi nárok na úhradu sumy
rovnajúcej sa zverenej hodnote, ktorú mal odviesť. Žalobkyňa podporne označila rozhodnutie 5Cz
14/1979 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 123/2009.

6. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

7. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nevstupoval do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom
je napadnuté rozhodnutie založené a ide o prejednanie výlučne právnej otázky (nie otázky skutkovej),
neboldanýzákonnýdôvodnadoplneniealebozopakovaniedokazovaniapodľa§385ods.1CSP(ateda

ani na nariadenie pojednávania odvolacím súdom). Možnosť odvolacieho súdu rozhodnúť o odvolaní
bez nariadenia odvolacieho pojednávania prevzal aj CSP. Nariadenie pojednávania nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem, ktorého existencia nebola v danom prípade daná. Podľa judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva (Valera Assalino v. Portugalsko z 20. apríla 2002) v prípadoch, kde skutkovéokolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou, neuskutočnenie ústneho
pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (najmä ak
pojednávanie na prvom stupni bolo verejné a vyšší súd prejednáva výlučne právne otázky).

8. Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené
hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je
povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok (§ 182 ods. 1 veta prvá ZP). Zamestnanec sa
zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho

zavinenia (§ 182 ods. 3 ZP).

9. Pri zodpovednosti za schodok zamestnávateľ nemusí existenciu zavinenia preukazovať. Ak sa chce
zamestnanec zbaviť tejto zodpovednosti, musí preukázať, že vznik schodku nezavinil. Zamestnanec sa
zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti i vtedy, ak preukáže, že mu zamestnávateľ nevytvoril vhodné
podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami, alebo že mu bola zverená hodnota odcudzená (v

takomto prípade páchateľ spôsobil, že hmotne zodpovedný zamestnanec nemá možnosť so zverenou
hodnotou riadne hospodáriť a starať sa o ňu).

10. V konaní bolo nesporné, že strany uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti žalovaného, ako aj
jeho prevzatie hotovosti - tržby, ktorú bol povinný vyúčtovať, a to hodnotu cestovných lístkov, ktorú mal

zamestnávateľovi odovzdať 19. augusta 2011 a 22. augusta 2011, vyčíslenú žalovaným v oznámení o
trestnom čine krádeže odcudzenia tržby z autobusu, počas bezpečnostnej prestávky žalovaného.

11. Podľa tvrdení žalobkyne tým, že žalovaný porušil svoju povinnosť odviesť tržbu, ktorá žalovanému
vyplývala z turnusového príkazu č. 4202 (dňa 19. augusta 2011 o 11:15 hod.), na ktorú mal vyhradených

desaťminútatržbuneodovzdalaniprednástupomdozamestnaniadňa22.augusta2011,pričomporušil
ajpovinnosťnenechaťtržbuvautobusedňa22.augusta2011(ponechanímbrašnestržbouvautobuse),
hoci podľa pracovného poriadku a pracovného manuálu takúto povinnosť mal, umožnil, aby neznámy
páchateľ odcudzil tržbu z autobusu (ak by žalovaný hospodáril so zverenými hodnotami v súlade s
príkazmi zamestnávateľa, nedošlo by k odcudzeniu tržby).

12. V prípade kolízie zodpovednosti neznámeho páchateľa za protiprávny zásah do majetkových
práv zamestnávateľa a zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, je dôvodné
skúmať najmä to, či zamestnanec konanie páchateľa neumožnil (neuľahčil), porušením svojej pracovnej
povinnosti, najmä tým, že sa o zverené hodnoty riadne nestaral a tieto náležite nezabezpečil. S

uvedeným súvisí aj posúdenie riadnych pracovných podmienok pre nakladanie s tržbou.

13. Predovšetkým je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie opätovne nesprávne stotožnil
povinnosť vodiča autobusu vykonať vyúčtovanie, s povinnosťou odovzdať tržbu (odôvodňujúc
nesplnenie povinnosti žalovaného urobiť vyúčtovanie tým, že neodviedol tržbu po ukončení práce dňa

19. augusta 2011, ako ani pred nástupom do práce 22. augusta 2011). Hoci vyúčtovanie sa časovo viaže
na ukončenie prepravného výkonu, odovzdávanie tržieb sa malo urobiť v čase určenom turnusovým
príkazom a plánom odvodu tržieb (bod 4.21 Pracovného manuálu a Príloha č. 1 časť B čl. IV bod 4.7
Pracovného poriadku), rozlišujúcom pracovnú zmenu a tzv. turnus.

14. Pracovný poriadok má normatívny charakter, čo znamená, že je záväzný pre zamestnancov za
predpokladu, že bol vydaný v súlade s právnymi predpismi. Na rozdiel od všeobecne záväzných
predpisov sa však pri ňom neuplatňuje prezumpcia správnosti, preto jeho eventuálnu neplatnosť možno
posudzovať podľa ustanovení ZP a O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Z. z. v znení neskorších
zmien a doplnení), o neplatnosti právnych úkonov. Podmienkou záväznosti pracovného poriadku je tiež

oboznámenie zamestnancov s jeho obsahom zo strany zamestnávateľa, ktorá skutočnosť na základe
pokynu odvolacieho súdu, doplnením dokazovania, preukázaná bola.

15. Žalobkyňa potvrdila, že žalovaný ukončil strojček na vydávanie lístkov dňa 19. augusta 2011, avšak
neodovzdal tržbu vo výške 423,45 eur zo dňa 19. augusta 2011 (piatok), na ktorý úkon mal vyhradených

desať minút, v súlade s turnusovým príkazom č. 4202 a bez akéhokoľvek zdôvodnenia si tržbu ponechal
po dobu troch dní, do dňa 22. augusta 2011, kedy nastúpil žalovaný do zamestnania o 14:16 hod.,
pričom uvedenú tržbu neodovzdal ani pred týmto nástupom do zamestnania.16. Dobu desiatich minút stanovenú žalobkyňou na odvod tržby však nebolo reálne možné považovať
dostatočnú, pretože aj za predpokladu, že vodič s autobusom nemá meškanie, musí vykonať celý
rad povinných pracovných úkonov (žalobkyňou nenamietaných), po vykonaní ktorých môže pristúpiť

k odvodu tržby. Konkrétne má zabezpečiť autobus (pred ostatnými účastníkmi cestnej premávky a
pred jeho pohybom), vypnúť motor a kúrenie, zabezpečiť strojček, sprievodcovskú brašňu a tržbu proti
odcudzeniu a až následne môže pristúpiť k odvodu tržby, v ambulantnej pokladni, vzdialenej 200 - 300
metrov (odovzdať ju v sídle zamestnávateľa nebolo možné, vzhľadom na vzdialenosť 3 km).

17. Prenos tržby do nasledujúcej pracovnej zmeny žalovaný odôvodňoval skutočnou potrebou vodičov
mať k dispozícii dostatočnú finančnú hotovosť, z dôvodu nízkeho tzv. zmenného (20 eur), z ktorého mali
pri preprave cestujúcich vydávať peniaze pri nákupe cestovných lístkov. Zamestnávateľom poskytnutá
suma však bola výrazne nepostačujúca, keďže napr. na prvých troch zastávkach bolo vydaných až 80
- 90 cestovných lístkov.

18. Problémy pri vydávaní peňazí v súvislosti s platbami cestujúcich (napr. bankovky v hodnote 20 eur,
prípadne vyššie) potvrdili aj svedkovia (výslovne S. X.). Svedok P. O. potvrdil, že si necháva peniaze
(tržbu) z piatku - soboty preto, aby sa mu lepšie z nej vydávalo (ako vodič diaľkovej linky mal pritom
vyššie zmenné 100 eur). Bol si pritom vedomý, že má povinnosť tržbu odovzdať. Rozmieňanie peňazí
pri preprave z vlastných financií (keď cestujúci platia vyššími bankovkami) potvrdil aj svedok F. O.

19. S poukazom na uvedené nebolo možné stotožniť sa s konštatovaním, že žalovaný na základe
svojvôle a bezdôvodne si ponechal tržbu z 19. augusta 2011 do 22. augusta 2011 (ktorá bola následne
odcudzená). Turnusovým príkazom stanovená povinnosť realizovať odvod tržby v trvaní desiatich minút,
vzhľadom na druh, počet a rozsah pracovných povinností predchádzajúcich odovzdaniu tržby, ako i
s prihliadnutím na vzdialenosť od miesta odovzdania tržby, od žalovaného ako zamestnanca nebolo

možné bezpodmienečné požadovať (t. j. dodržanie povinnosti odovzdať tržbu za každých okolností vždy
presne podľa časového harmonogramu, bez prihliadania na konkrétne okolnosti prípadu). Z turnusových
príkazovpritomvyplynulo,žeukončenieprepravnéhoúkonusanekryjestálesodovzdanímtržbyavodiči
ju mávajú vo svojej držbe aj cez noc, až do stanoveného termínu odovzdania tržby podľa turnusového
príkazu. Uvedenú skutočnosť potvrdil tiež svedok T. X..

20. Prihliadajúc na časovú súvislosť neodvedenia tržby z 19. augusta 2011 (piatok) a ponechanie
si ju do najbližšej pracovnej zmeny, teda do pondelka 22. augusta 2011, zodpovedalo v danom
prípade odôvodnenej potrebe vodiča disponovať určitou hotovosťou (peňazí), za účelom umožnenia
prepravy cestujúcich (ktorí platia cenu prepravy rôznymi mincami a bankovkami). Nástup žalovaného

na pracovnú zmenu 22. augusta 2011 s finančnou hotovosťou, predstavujúcou tržbu za predchádzajúcu
pracovnú zmenu, nebolo preto neopodstatnené a bolo odôvodnené riadnym plnením si povinností
vodiča, inkasujúceho peniaze od cestujúcich, ktorí nemajú povinnosť platiť cenu cestovného lístka
hotovosťou, presne zodpovedajúcou cene cestovného lístka. Ponechanie tržby žalovaným trvalo len
do bezprostredne nasledujúcej pracovnej zmeny a malo tak legitímny dôvod. Nebolo preto možné

konštatovať, že žalovaný svojím konaním umožnil odcudzenie tržby páchateľovi, tým, že neodviedol
tržbu podľa turnusového príkazu, keďže ho k tomu viedol celý rad povinností a úkonov spojených s
riadnym výkonom prepravy.

21. K argumentácii žalobkyne, že ak žalovaný nemal vytvorené riadne pracovné podmienky, mal

povinnosť na to zamestnávateľa upozorniť, je potrebné zdôrazniť, že zamestnávateľ nielenže o týchto
pracovných podmienkach mal vedomosť, ale takýto systém výkonu prepravy zamestnancom vytvoril
(normujúc ich postupy pracovným poriadkom a pracovným manuálom). Uvedený argument preto
nemohol obstáť.

22. Žalobkyňa zdôvodňovala svoj nárok i tým, že dňa 22. augusta 2011 žalovaný ponechal brašňu s
tržbou v autobuse (podľa bodu 9 čl. IV bod 4.4 Prílohy č. 1 Pracovného poriadku), čím umožnil konanie
páchateľa krádeže. V tomto prípade nešlo o ukončenie prepravnej služby, ale o bezpečnostnú prestávku
žalovaného v trvaní 30 minút (v zmysle turnusového príkazu č. 4233), kedy sa žalovaný vzdialil od
autobusu s cieľom hygienickej prestávky a zabezpečením pitného režimu. Podľa čl. IV bod 4.3.68 Prílohy

č. 1 k Pracovnému poriadku pri zastavení a státí vozidla (bezpečnostná prestávka) sa vodič nesmie
od vozidla vzdialiť skôr, než vykoná potrebné opatrenia - zabezpečí strojček na vydávanie cestovných
lístkov, resp. lístky, peniaze z tržby a vozidlo proti odcudzeniu. V odstavenom vozidle nesmie ponechať
žiadne peniaze (tržbu), cestovné lístky, resp. iné veci, ktoré nie sú súčasťou vozidla.23. Súd prvej inštancie nesprávne odvodzoval povinnosť žalovaného neponechávať v autobuse tržbu od
úpravy v čl. IV bod 4.4.9 Prílohy č. 1 Pracovného poriadku, ktoré ustanovenie sa týka povinnosti vodiča

autobusu pri návrate z prepravného výkonu, nie v prípade tzv. bezpečnostnej prestávky (pri zastavení
a státí vozidla). Napriek záväznému pokynu odvolacieho súdu vysporiadať sa s obranou žalovaného,
vzhľadom na druh a rozsah pracovnej náplne ako vodiča autobusu s posúdením objemových a časových
limitov, ako i legitímnosťou prenosu miery rizika pri zabezpečení ochrany majetku zamestnávateľa na
zamestnanca, súd prvej inštancie uvedeným spôsobom nepostupoval. Mechanicky prevzal interným

predpisom žalobkyne uloženú povinnosť, neponechať tržbu v odstavenom vozidle.

24. Žalovaný namietal nedostatok vytvorenia pracovných podmienok na to, aby mohol splniť povinnosť
zabezpečenia tržby pred odcudzením, spôsobom adekvátnym jeho pracovnému zaradeniu, pracovnej
náplni a bez nedôvodného prenosu rizika. Primárne bolo preto potrebné posúdiť vytvorenie primeraných
pracovných podmienok zamestnávateľom, z hľadiska či ako zamestnanec mal vytvorené všetky

predpoklady, aby sa o zverenú tržbu mohol starať bez rizika (R 13/1963), aj pre prípad krádeží vlámaním
do autobusov (o ktorých vedomosť bola).

25. Podľa čl. 2 veta druhá základných zásad ZP (v znení účinnom do 31.8.2011) výkon práv a povinností
vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto

práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu. Dobré mravy
patria medzi zásady súkromného práva (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3Cdo 191/96) a používajú sa ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo výkon
subjektívnych práv. Základným zmyslom príkazu správať sa v súlade s dobrými mravmi je vylúčiť pri
výkone práva hrubé porušenie morálky, zabezpečiť elementárnu slušnosť a určité etické minimum pri

výkone subjektívnych práv. Zákaz zneužitia práva zase predstavuje právnu normu, ktorej porušenie
je protiprávnym úkonom, ktorý však nevzniká porušením právnej povinnosti, ale vzniká pri výkone
práva spôsobom, ktorý zákon zakazuje. V tomto kontexte bolo potrebné vyhodnotiť aj povinnosť vodiča
autobusu neponechať žiadne peniaze (tržbu), bez ohľadu na jej objem, v odstavenom vozidle v prípade
bezpečnostnej prestávky.

26. Bezpečnostné prestávky (zastavenie a státie vozidla) predstavujú časovú periódu nevyhnutne
potrebnú na vykonanie pauzy počas prepravného výkonu, s cieľom garancie kvalitnej a bezpečnej
prepravy cestujúcich počas prepravného výkonu vodiča autobusovej dopravy.

27. Dňa 22. augusta 2011 žalovaný v zmysle turnusového príkazu č. 4233 mal nárok na bezpečnostnú
prestávku v trvaní 30 minút, ktorú využil ako hygienickú prestávku a na doplnenie pitného režimu. V
konaní nebolo sporné, že žalovaný vykonal potrebné opatrenia zabezpečením vozidla proti odcudzeniu
a tržbu uschoval v skrinke autobusu. Vytýkané mu bolo ponechanie brašne s tržbou v autobuse, ktorými
za týmto účelom žalobkyňa vodičov vybavila.

28. Bezpečnostná prestávka teda žalovanému slúžila na toaletu a nákup nápoja a vzhľadom na
vzdialenosť budovy žalobkyne od miesta odparkovania autobusu, nemusel by stihnúť ak by šiel
do budovy, vrátiť sa včas a začať jazdu v stanovenom termíne. Žalobkyňa nariadila, aby počas
bezpečnostnýchprestávokvodičimaliprisebebrašňu,opásanúokolopása.Nespochybnila,žežalovaný

jazdí na frekventovanej trase Nitra - Sereď - Trnava, denne predá približne 400 - 450 lístkov (v prípade
akcií v letnom období aj viac). Vyžadovať od zamestnanca mať v osobnej dispozícii zverené hodnoty,
teda brašňu s tržbou nepretržite okolo pása počas celej bezpečnostnej prestávky, už s prihliadnutím na
jej objem, váhu, ako aj riziká s tým spojené, vrátane odcudzenia, nebolo súladné s článkom 2 základných
zásad ZP.

29. Svedok X. vo svojej výpovedi potvrdil, že brašňa nestačí na kovové mince, ktoré má preto
vo vreckách alebo v sáčkoch, pričom z predchádzajúcim manažmentom hovorili o bezpečnostných
opatreniach, sťažujúc sa na to, že peniaze majú vodiči u seba a bolo im povedané, že sa s tým nedá nič
robiť (keďže im pištole dať nemôžu). Zamestnávateľ teda žiadne bezpečnostné opatrenia v tomto smere

nevykonal, podľa výpovede svedka, sami vodiči si inštalovali malé trezorčeky (v tom čase sa vedelo, že
sa vykrádajú autobusy) a aj svedkovi sa stalo, že počas vzdialenia sa približne na desať minút, vykradli
autobus. Podobnú skúsenosť mal aj svedok M. O., ktorého vykradli na autobusovej stanici (vlámanie do
vozidla nebolo, čo policajný orgán vysvetľoval tak, že niekto musel zostať skrytý v autobuse). V autobusesú uzamykateľné skrinky nainštalované výrobcom autobusu. Od zamestnávateľa obdržali brašňu na
euromince, ktorú by mali nosiť na opasku a v ktorej je miesto aj na papierové peniaze. Svedok P. O.
potvrdil, že v autobuse je uzamykateľná skrinka na osobné veci, peniaze sa tam síce dajú uzamknúť,

obsah sa však dá ľahko vybrať, vypáčiť (napr. šrubovákom). Aj jeho vykradli, keď mal otvorené dvere a
umýval autobus, pričom zistil, že došlo k odcudzeniu tržby vo výške 280 eur.

30. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa počas bezpečnostných prestávok vodičov
nevytvorila žalovanému riadne pracovné podmienky, ktoré by mu umožnili náležite hospodáriť so

zverenými hodnotami, konkrétne s tržbou. Požiadavka neponechať tržbu v odstavenom autobuse
(počas bezpečnostnej prestávky), ale nosiť ju v brašni, aj počas hygienických prestávok, prípadne
inej nutnej potreby, ako tomu bolo v danom prípade, predstavovala neprípustné prenášanie miery
rizika pri zabezpečení ochrany majetku zamestnávateľa na zamestnanca. V dôsledku toho žalobkyňa
ako zamestnávateľ nevytvorila také pracovné podmienky žalovanému, aby si mohol splniť povinnosť
zabezpečenia tržby (a to i pred odcudzením) spôsobom adekvátnym jeho pracovnému zaradeniu,

objemovým limitom tržby a bez neprimeraného rizika. Uvedený postup zamestnávateľa bol v rozpore s
dobrými mravmi a tiež v nesúlade so zákazom zneužitia práva a povinností na škodu druhého účastníka
pracovnoprávneho vzťahu (čl. 2 veta druhá základných zásad ZP).

31. Uloženie osobnej ochrany tržby počas bezpečnostných prestávok, ktorej dĺžku stanovuje

zamestnávateľ, už vzhľadom na neprihliadanie na všetky relevantné faktory a riziká s tým spojené,
je treba hodnotiť ako výkon subjektívneho oprávnenia zamestnávateľa, ktoré je nesúladné s dobrými
mravmi.

32. Z výpovede svedkov vyplynul dlhodobejšie trvajúci problém zabezpečenia ochrany tržby počas

bezpečnostných prestávok vodičov, ktorý zamestnávateľ náležite neriešil (zakúpenie a vybavenie
vodičov brašňami nemožno považovať za vytvorenie riadnych pracovných podmienok hmotne
zodpovedným zamestnancom). Nie je tiež povinnosťou zamestnanca (vodiča), aby do majetku
zamestnávateľa „investoval“ inštalovaním malých trezorov v autobuse, ak tak nepostupoval sám
zamestnávateľ, keďže uzamykateľné skrinky (do ktorej uschoval tržbu aj žalovaný) boli z hľadiska

odcudzenia ľahko prekonateľnou prekážkou.

33. Nebolo možné stotožniť sa s argumentáciou žalobkyne o vytvorení nadštandardných pracovných
podmienok (naopak podmienky je možné hodnotiť ako neštandardné pracovné podmienky), medzi
ktoré nemožno považovať vybavenie zamestnancov prenosnou brašňou na peniaze s opaskom, ako

ani internými predpismi stanovené dotknuté pravidlá, vzhľadom na druh a rozsah pracovnej náplne
žalovaného ako vodiča autobusu, realizovateľnosť všetkých jeho pracovných povinností v rozhodnej
dobe, vrátane objemových a časových limitov, možnosti na odkladanie cenných predmetov, ako aj tržby
na autobusovej stanici. Ak priestranstvo autobusovej stanice podľa tvrdenia žalobkyne bolo strážené
súkromnou bezpečnostnou službou, vyvstáva tiež otázka vykonávania uvedenej činnosti v prípade série

krádeží a s tým spojenej zodpovednosti. K poukazu žalobkyne o oznamovacej povinnosti žalovaného, vo
vzťahu k nedostatkom v pracovných podmienkach, je potrebné uviesť, že v prípadoch keď je zrejmé, že
nedostatky boli zamestnávateľovi známe, nie je potrebné aby ich zamestnanec ešte formálne osobitne
hlásil (porov. R 64/1961). V danom prípade nielenže zamestnávateľ mal takúto vedomosť ale jednalo
sa o zamestnávateľom vytvorený pracovný systém (upravený aj v interných predpisoch), založený na

sporných pracovných podmienkach (v súvislosti s povinnosťami nosiť brašne s celou tržbou počas
bezpečnostných prestávok, ako i výškou finančnej hotovosti pred začatím prepravného výkonu vodiča),
na ktorých zotrvával.

34. Z dôvodu, že žalovaný preukázal, že ako hmotne zodpovedný zamestnanec nemal možnosť s

tržbou ako zverenou hodnotou iným spôsobom hospodáriť a starať sa o ňu a bola mu odcudzená,
bola naplnená zákonom stanovená podmienka zbavenia sa zodpovednosti za schodok, ktorého
vznik žalovaný nezavinil. Konanie páchateľa žalovaný ako zamestnanec neumožnil porušením svojich
pracovných povinností (napr. riadnym nezabezpečením zverenej hodnoty a starostlivosti o ňu). Z
hľadiska kolízie zodpovednosti neznámeho páchateľa za protiprávny zásah do majetkových práv

zamestnávateľa a zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách nejednalo sa o
prípad, kedy zamestnanec konanie páchateľa umožnil alebo uľahčil (porušením svojich pracovných
povinností). V postupe žalobkyne ako zamestnávateľa bolo potrebné tiež vidieť také nevytvorenieriadnych pracovných podmienok, ktoré zbavovalo žalovaného zamestnanca zodpovednosti za schodok
na zverených hodnotách, ktoré bol povinný vyúčtovať.

35. Odvolací súd preto podľa § 388 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil,
zamietnutím žaloby v celom rozsahu.

36. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie. Podľa § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP

z dôvodu plného úspechu žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie, ako i v odvolacom konaní,
žalovanému bola priznaná náhrada trov konania (pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom)
v plnom rozsahu.

37. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.