Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 30, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/230/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415201586
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6415201586.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu Orange Slovensko,
a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646
181, proti žalovanému Z. H., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom H. D. XXX/X, XXX XX T. R., o
zaplatenie 467,98 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Žiar nad Hronom č. k. 6C/66/2015-42 zo dňa 20. 08. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 460,02 Eur s presne špecifikovaným úrokom z omeškania a nahradiť mu trovy konania
vo výške 26,88 Eur (I. výrok), p o t v r d z u j e.

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Žiar nad Hronom ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event.
„prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 20. 08. 2015 rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 460,02 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 460,02 Eur od 29. 03. 2013
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 26,88 Eur, všetko v lehote troch dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol (II. výrok).
1. 2. Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
od žalovaného zaplatenia sumy 467,98 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 29. 03.
2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým,
že so žalovaným uzavrel dve zmluvy o pripojení, na základe ktorých mu vypožičal SIM-karty umožňujúce
využívať poskytované telekomunikačné služby, pričom žalovaný nezaplatil cenu poskytnutých
telekomunikačných služieb vo výške 388,98 Eur vyfakturovaných v období novembra 2012 až do

marca 2013, okrem toho mu žalovaný spôsobil škodu vo výške 79 Eur tým, že získal od neho dve
telekomunikačné zariadenia za ceny zvýhodnené oproti cenám trhovým v situácii, kedy sa súčasne
zaviazal zotrvať v príslušnom zmluvnom vzťahu a platiť cenu poskytnutých služieb počas dohodnutej
doby, no svoje povinnosti porušil.
1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku prvoinštančný súd na základe vykonaného dokazovania
konštatoval, že strany sporu uzavreli dve zmluvy o pripojení, a to dňa 19. 08. 2008 a dňa 17. 09. 2012,
pričom obsahom oboch zmlúv bol záväzok žalobcu poskytovať žalovanému telekomunikačné služby

a žalovaný sa zaviazal platiť cenu za tieto služby. Jednotlivými dodatkami k zmluvám (oba dodatky
boli uzavreté dňa 17. 09. 2012) žalobca odpredal žalovanému mobilný telefón F. a telekomunikačné
zariadenie E. so zľavami z ich spotrebiteľských cien. V článku 2.3 písm. a) každého dodatku sa žalovaný
zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu a že po celútúto dobu bude bez prerušenia služby využívať. Faktúrami splatnými v dňoch 23. 11. 2012, 23. 12. 2012,
23. 01. 2013 a 23. 02. 2013 žalobca fakturoval žalovanému k úhrade telekomunikačné služby v celkovej
čiastke 428,98 Eur. Listom zo dňa 14. 03. 2013 (pokusom o pokonávku) žalobca vyzval žalovaného na

úhradu sumy 388,98 Eur ako ceny poskytnutých telekomunikačných služieb fakturovaných v období od
novembra 2012 až februára 2013, a to najneskôr do 28. 03. 2013. Na základe vyššie uvedeného mal
prvoinštančný súd preukázanú existenciu záväzku žalovaného zaplatiť žalobcovi čiastku 381,02 Eur ako
cenu elektronických komunikačných služieb poskytnutých mu na základe uzavretých zmlúv o pripojení.
Prvoinštančný súd konštatoval, že v predmetnom konaní nebol predložený žiaden dôkaz svedčiaci o

tom, že by žalovaný uhradil žalobcovi čo i len časť sumy 381,02 Eur, rovnako ako nebolo predložené
žiadne tvrdenie či dôkaz svedčiaci o tom, že by záväzok žalovaného zaplatiť cenu poskytnutých
telekomunikačných služieb zanikol prípadne iným spôsobom než splnením. Prvoinštančný súd však
návrh ohľadne žalovaných poplatkov za odpojenie (2 x 3,98 Eur) vyúčtovaných vo faktúrach splatných
23. 02. 2013 zamietol, nakoľko dojednanie týchto poplatkov so žalovaným žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal.

1. 4. Prvoinštančný súd ďalej konštatoval, že pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody,
mal v konaní za preukázané, že žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvných vzťahoch so žalobcom po
dobu 24 mesiacov od uzavretia toho - ktorého dodatku k zmluve a počas tejto doby bolo súčasne jeho
povinnosťou riadne a včas platiť cenu poskytovaných telekomunikačných služieb, avšak žalovaný si tieto
svoje povinnosti nesplnil, pretože faktúry neuhradil. Žalobca žalovanému odpredal mobilný telefón a

telekomunikačné zariadenie za zvýhodnené ceny s tým, že žalovaný si bude riadne plniť svoje povinnosti
počas celej doby viazanosti a teda v zmluvne podloženom legitímnom očakávaní, že sa mu zľava
poskytnutá žalovanému z predajnej ceny do istej miery vráti v rámci platieb za poskytnuté služby.
Na jednej strane sa teda majetok žalobcu pri predaji telefónu znížil na základe jeho dobrovoľného
rozhodnutia poskytnúť žalovanému zľavu z predajných cien, no na druhej strane sa potom jeho majetok

nerozšíril očakávaným spôsobom v dôsledku protiprávneho konania žalovaného. Žalobcovi teda v
zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznikla škoda v podobe ušlého zisku, ktorá
je v príčinnej súvislosti s porušením zmluvných povinností žalovaným, a to v sume 79 Eur ako rozdiel
medzi trhovou hodnotou mobilného telefónu, resp. zariadenia v čase uzavretia dodatku (ktoré v tom
čase stáli 39 Eur a 42 Eur) a ich akciovou kúpnou cenou (obe zariadenia kúpil žalovaný v cene 1 Eur/

ks). Preto i v tejto časti nároku žalobcu vyhovel.
1. 5. Súd prvej inštancie poznamenal, že pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania vychádzal
z právnej úpravy úrokov z omeškania obsiahnutej v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1
a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013. Žalovaný sa
nezaplatenímfaktúrvlehoteichsplatnostianáhradyškodyvlehoteurčenejvpokuseopokonávkudostal

doomeškania,apretožalobcovivznikloprávonazaplatenieúrokuzomeškania,ktorýsiuplatnilvovýške
stanovenej uvedenou právnou úpravou (t.j. základná úroková sadzba ECB platná ku dňu omeškania
plus 8 percentuálnych bodov), a preto vyhovel žalobe aj v tejto časti.
1. 6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v tom čase platného ustanovenia § 142 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku, vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán sporu, pričom žalobca mal

čistý úspech v rozsahu 98 % (úspech žalobcu ohľadne žalovanej sumy predstavuje 98 % mínus úspech
žalovaného 2 %). Trovy konania žalobcu predstavujú zaplatený súdny poplatok za žalobu v čiastke
28 Eur, z čoho 96 % predstavuje sumu 26,88 Eur. Pokiaľ ide o uplatnené trovy právneho zastúpenia
žalobcu, tie prvoinštančný súd žalobcovi nepriznal, pretože ich nevyhodnotil ako účelne vynaložené,
nakoľko žalobca dlhodobo v množstve rovnakých sporov tohto typu používa formulárové žaloby ako

v tejto veci a po tom, ako sa od istej doby necháva v konaniach zastupovať právnym zástupcom sa
zmenilo v obsahu jeho štandardizovaných žalôb len to, že pribudlo označenie právneho zastúpenia a s
tým spojené vyčíslenie uplatnených trov právnej pomoci. Navyše, aj súdne písomnosti majú byť podľa
požiadavky žalobcu doručované priamo na jeho adresu a nie na adresu jeho právneho zástupcu.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, z obsahu ktorého
možno vyvodiť, že sa odvolal do prvého výroku, ktorým súd žalobe čiastočne vyhovel. Uviedol, že
rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti považuje za nesprávny, nakoľko žalobca
nepreukázal odôvodnenosť fakturovanej sumy týkajúcej sa volaní na audiotextové číslo a zdôraznil,
že mu žalobca odmietol poskytnúť výpis z hovorov. Poznamenal, že uskutočnil jedno volanie na

audiotextové číslo do hry L. do televízie Q. v trvaní okolo troch minút, pričom za tento hovor a bežné
užívania telefónu ako po iné mesiace mu nemohla byť faktúrovaná tak vysoká suma. Ďalej konštatoval,
že ešte v decembri roku 2012, kedy daný problém vznikol, zaplatil žalobcovi 2x po 20 Eur, čo nie je
podľa jeho názoru v žalovanej sume zohľadnené.3. Žalobca podal vyjadrenie k odvolaniu žalovaného, v ktorom uviedol, že pokiaľ ide o žalovaným
namietané hovory na zmienené audiotextové číslo, on sa riadne zaoberal reklamáciou žalovaného, v

ktorej vyššie uvedené skutočnosti reklamoval, pričom sa v rámci reklamácie potvrdilo využitie služby
žalovaným. K žalovaným namietaným platbám, teda k sume dvakrát po 20 Eur podotkol, že tieto dve
úhrady odpočítal od faktúry na sumu 276,53 Eur a z tejto faktúry požadoval v rámci súdneho konania
uhradiť len sumu 236,53 Eur. Na podporu svojich tvrdení pripojil odpoveď, reklamáciu, výpis z hovorov
k spornej faktúre i výpis zo zákazníckeho účtu.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu uviedol, že žalobca predložil výpisy z
hovorov v anglickom jazyku, ktorému nerozumie, pričom na ňom nie sú uvedené časy jednotlivých volaní
a ani ich dĺžka. Zároveň rozporoval počet hovorov uskutočnených z jeho telefónneho čísla na zmienené
audiotextové číslo (ktorý bol zrejmý z výpisu hovorov), nakoľko mal za to, že uskutočnil len jeden hovor
a zdôraznil, že v predmetnom prípade musí ísť o technickú poruchu na strane žalobcu.

5. Žalobca vo vyjadrení k uvedenému vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný doposiaľ neuniesol
dôkazné bremeno svojich skutkových tvrdení pri rozporovaní žalovanej sumy a svoj nárok považoval
za dôvodne uplatnený. Pokiaľ ide o žalovaným namietané hovory na audiotextové číslo, tieto boli
riadne preverené a v reklamačnom konaní sa potvrdilo odobratie služby žalovaným. Vzhľadom na

vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a
žalovaného zaviazal na náhradu jeho trov odvolacieho konania.

6. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario

a rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 460,02 Eur s presne špecifikovaným úrokom z omeškania a nahradiť mu trovy konania vo výške
26,88 Eur (I. výrok), podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.
7. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutej časti rozsudku prvoinštančného súdu i konania,
ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav
v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne
právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami

pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie
neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna
relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil
súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

9. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení odvolaním napadnutej časti
rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Odôvodnenie tejto časti rozsudku súdu prvej
inštancie je presvedčivé a závery ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd
konštatuje, že odôvodnenie tejto časti rozsudku súdu prvej inštancie je dostatočne vyčerpávajúce
a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje
na argumenty žalovaného uvedené v odvolaní.

10.Vsúvislostisodvolacímiargumentmižalovanéhoodvolacísúdpoukazujenaskutočnosť,žežalovaný
v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť

v konaní pred prvoinštančným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení §
366 CSP na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.11. Pokiaľ žalovaný v odvolaní prioritne namieta, že uskutočnil len jeden hovor na audiotextové číslo
do hry L. do televízie Q. v trvaní okolo troch minút, pričom za tento hovor a bežné užívanie telefónu
ako po iné mesiace mu nemohla byť faktúrovaná tak vysoká suma, odvolací súd považuje za potrebné

uviesť, že z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že všetky žalobcom vyúčtované hovory na
audiotextové číslo XXXX XXX XXX boli uskutočnené zo SIM karty zmluvne pridelenej telefónnemu
číslu žalovaného, teda číslu XXXX XXXXXX, pričom v období od 28. októbra 2012 do 1. novembra
2012 bolo evidovaných 134 uskutočnených hovorov, smerovaných na vyššie uvedené audiotextové
číslo. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že uskutočnené hovory na predmetné audiotextové

číslo boli zo strany žalobcu riadne zaúčtované a spoplatnené v zmysle v tom čase platného Cenníka
služieb, pričom sa pri hovoroch na audiotextové číslo hovor spoplatňuje minútovou tarifikáciou a je
účtované každé spojenie hovoru na audiotextové číslo. Navyše za nejasne uvedené ceny hovorného
v audiotextových súťažiach nezodpovedá poskytovateľ telekomunikačných služieb, ale prevádzkovateľ
predmetnej audiotextovej súťaže. K tvrdeniu žalovaného, že ešte v decembri roku 2012 uhradil žalobcovi
40 Eur (2x20 Eur) a uvedená čiastka nebola v žalovanej sume zohľadnená, odvolací súd uvádza, že z

výpisu zo zákazníckeho účtu žalovaného (č.l. 69 spisu) vyplýva, že predmetné úhrady boli odpočítané
od faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 276,53, teda z tejto faktúry bola v rámci predmetného súdneho
konania požadovaná len suma 236,53 Eur.
12. Odvolací súd záverom uvádza, že žalobca poskytol žalovanému elektronické komunikačné služby
za podmienok stanovených v zmluvách o pripojení č. I. a č. I. uzavretých medzi stranami sporu, pričom

sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Z listinných dôkazov vyplýva, že
žalobca riadne a včas elektronické komunikačné služby žalovanému poskytoval a sprístupnil a na cenu
za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní vystavil a doručil žalovanému faktúry splatné v
dňoch 23. 11. 2012, 23. 12. 2012, 23. 01. 2013 a 23. 02. 2013, celkovo v sume 381,02 Eur, ktoré však
zo strany žalovaného neboli uhradené. Na základe uvedeného mal odvolací súd zhodne s názorom

súdu prvej inštancie, preukázanú existenciu záväzku žalovaného zaplatiť žalobcovi čiastku 381,02 Eur
ako cenu telekomunikačných služieb, ktoré mu boli poskytnuté na základe zmlúv o pripojení, pričom v
predmetnom konaní neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že zo strany žalovaného
došlo k úhrade sumy 381,02 Eur a to čo i len sčasti, taktiež nebol predložený ani žiadny dôkaz, ktorý
by svedčil o tom, že záväzok žalovaného uhradiť poskytnuté telekomunikačné služby zanikol iným

spôsobom než uhradením dlžnej sumy.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 460,02 Eur s presne špecifikovaným úrokom z omeškania a nahradiť
mu trovy konania vo výške 26,88 Eur (I. výrok), podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne

správny potvrdil.

14. Pri odvolacom prieskume závislého výroku (§ 379 písm. a) CSP) o náhrade trov konania odvolací
súd nezistil žiadne závažné pochybenie. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konania vychádzal zo správnych skutkových zistení (úspech žalobcu v konaní v rozsahu 96 %) a

aplikoval správne ustanovenie zákona (§ 142 ods. 2 O.s.p., ktorý korešponduje s ustanovením § 255
ods. 2 CSP), a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny aj v tejto
časti.

15. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobu žalobcu vo zvyšku

zamietol (II. výrok), zostal nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP).

16. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, pričom aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu
úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V spore bol v odvolacom konaní plne úspešný

žalobca, a preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení zákona vznikol voči žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383

ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).