Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 4, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 20C/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114215635
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miron Čiževský
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7114215635.3

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Mironom Čiževským v právnej veci žalobcu: EX CREDIT, a.s.,
IČO: 36 572 586, Šustekova 49, 851 04 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava I v oddiely SA vo vložke č. 5809/B v konaní zastúp. Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421,
zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddiely s.r.o. vo vložke č. 60064/B, so
sídlom Gröslingova 4, 811 09 Bratislava, prito žalovanému: Ing. JUDr. Bohumil Husťák, IČO: 17 072 735,

Žriedlová 3, 040 01 Košice, v konaní zast. spoločnosťou Advokátska kancelária Hopferova, s.r.o., zast.
konateľkou a spoločníčkou JUDr. Martinou Hopferovou, Bajzova 2, 040 01 Košice v konaní o zaplatenie
2 706,48 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 100% .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou, ktorá bola doručená súdu dňa 19.6.2014 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného uhradiť mu istinu vo výške 2 706,48 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ako aj nahradiť
trovy konania, ktoré vyčísli a doručí súdu v lehote 3 pracovných dní.

2. Vo svojej žalobe žalobca uviedol, že v zmysle ust. § 44 ods. 8 zák. č. 233/1995 Z.z. (ďalej

len EP), dňa 30.7.2013 podal viacero návrhov na zmenu súdneho exekútora, ktorými navrhol aby
exekučnýsúdrozhodoloukončenívýkonušpecifikovanejexekúciežalovanýmapoverilďalšímvýkonom
novooznačeného súdneho exekútora. Ďalej uviedol, že vecne a miestne príslušný exekučný súd
postupoval podľa normatívnej úpravy a rozhodol o zmene uznesením.

3. Voči predmetnému uzneseniu podal žalovaný odvolanie a to napriek tomu, že ako osoba znalá

právna musel vedieť, že exekučný poriadok v ust. § 37 určuje okruh účastníkov exekučného konania.
Ďalej poukázal na ods. 1 citovaného paragrafu, v ktorom je presne stanovený okruh účastníkov a to
nasledovné : účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby, v ktorom im je presne stanovený
okruh okruh účastníkov, a to nasledovné: účastníkmi konania sú oprávnení a povinní. Iné osoby sú
účastníkmi len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Mal za to, že z uvedeného vyplýva, že

súdny exekútor je uznaným za účastníka konania len vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách. Vo vzťahu k
iným rozhodnutiam súdu v exekučnom konaní súdny exekútor nie je účastníkom konania.

4. Ďalej poukázal na ust. § 201 O.s.p., na základe ktorého účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu
I. stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Teda právny poriadok umožňuje podať odvolanie len
oprávnenej osobe, ktorou je účastník konania. Mal za to, že odvolanie súdneho exekútora v časti, ktorá

smeruje voči rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora sa netýka trov exekúcie a v tejto časti súdny
exekútor nie je účastníkom konania.5. Ďalej uviedol, že exekučný súd v zmysle záväzných procesných postupov vyzval žalobcu na
vyjadrenie sa k podanému odvolaniu. V reakcii na výzvu súdu žalobca spotreboval právne služby nutné

k predloženiu obrannej právnej argumentácie. JE faktom, že predmetné právne služby by nemuseli byť
využité, ak by žalovaný rešpektoval vyššie citovanú právnu úpravu a odvolanie, ktoré nemá nádej na
úspech by nepodal. Žalobca bol zo strany súdu vyzvaný na predloženie svojho vyjadrenia k odvolaniu
žalovaného v celkom sedemdesiatich prípadoch. K tomu žalobca doložil aj sedemdesiat vyjadrení k
odvolaniu súdneho exekútora na jednotlivé súdy, v ktorých prebiehali exekučné konania. Ďalej vo svojej

žalobe uviedol, že v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného vznikla žalobcovi materiálna
škoda, ktorá bola za obdobie od 27.2.2014 do 31.3.2014 vyčíslená vo výške 2 706,48 Eur a to z titulu
náhrady nákladov vynaložených na právne služby, t.j. za prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie
vyjadrenia na výzvu súdu k podanému odvolaniu.

6. Ďalej poukázal na ust. § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého odmena vo

výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z takýchto úkonov právnej služby, ako je
výkon rozhodnutia alebo exekúcia a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania,
vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k
takémuto odvolaniu. Ďalej uviedol, že žalobca si uplatňuje výlučne náhradu základnej sadzby z najnižšej
tarifnej odmeny do 165,97 Eur, teda 16,60 Eur za jeden úkon právnej služby a to za prípravu a prevzatie

zastúpenia a 16,60 Eur za druhý úkon právnej služby , t. j. spísanie vyjadrenia k odvolaniu. Tieto obidve
sadzby krátil o polovicu v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy a 2x paušálnu náhradu vo výške 7,81
Eur, teda celkovo v jednej exekučnej veci celkom sumu 32,22 Eur.

7. Ďalej uviedol, že zo strany právneho zástupcu žalobcu, ktorý vykonával právne služby v exekučných

konaniach,vovzťahukodvolaniamžalovanéhobolažalobcovivystavenáfaktúrazatietoprávneslužbya
tonasumu2706,48EursDPH.Žalobcazaposkytnutéprávneslužbyodmenuadvokátoviriadnezaplatil.
Súd v rámci dokazovania sa oboznámil s faktúrou č. 140320 zo dňa 5.5.2014 na sumu 697,20 Eur s
DPH, ako aj faktúrou č. 14254 zo dňa 4.4.2014 na sumu 2 209,28 Eur s DPH. Súd sa taktiež oboznámil
s jednotlivými vyjadreniami k odvolaniu súdneho exekútora v jednotlivých exekučných veciach.

8. Zo spisu súd ďalej zistil, že žalobca vyzval žalovaného výzvou na úradu materiálnej škody vo výške
2 706,48 Eur s DPH dňa 26.5.2014. Ako ďalej žalobca uviedol, žalovaný k dňu podania žaloby mu
predmetnú škodu nenahradil. Žalobca svoj nárok odôvodňoval aj ust. § 33 ods. 2 EP, na základe
ktorého,akosobitnýzákonneustanovujeinak,exekútorzodpovedátomu,komujuspôsobilonalebojeho

zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Zároveň svoj nárok opieral aj o ust. § 4 ods.
1 písm. a) bod 3 zák. č. 514/2013 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov na základe ktorého vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci poľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa

osobitného predpisu. Exekučnou činnosťou je podľa ust. § 2 ods. 1 EP, vykonávanie núteného výkonu
exekučných titulov. Žalobca mal za to, že súdny exekútor pri podávaní odvolaní voči rozhodnutiu o
zmenesúdnehoexekútoranevykonávalnútenývýkonexekučnéhotitulu,alevykonávalinúčinnosťpodľa
zákona č. 233/1995 Z.z., teda exekučného poriadku. Ak v súvislosti s touto činnosťou vznikla žalobcovi
škoda, nejde o škodu, za ktorú by bol zodpovedný štát v zmysle ust. zákona č. 514/2003, ale ide o priamu

zodpovednosť za škodu súdneho exekútora vychádzajúc z tejto právnej úpravy. Žalobca touto žalobou
žaluje priamo súdneho exekútora ako žalovaného. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011 sp.zn. 3Ncdo20/2010, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 25.2.2010 sp. zn. 4Cdo138/2008, na základe ktorých je zodpovednosť súdneho exekútora
za škodu v zmysle citovaného ust. § 33 ods. 1 EP koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, preto

zodpovednosť exekútora vzniká bez ohľadu na zavinenie, teda bez ohľadu na to, či k vzniku škody došlo
jeho úmyselným alebo nedbanlivostným konaním. Žalobca sa ďalej vo svojej žalobe opieral aj o ust.
§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe ktorého predpokladmi tejto zodpovednosti sú vznik
škody, protiprávne konanie alebo opomenutie exekútora, alebo jeho zamestnanca súvisiace s činnosťou
podľa exekučného poriadku, t.j. postup v rozpore s týmto právnym predpisom a príčinná súvislosť

medzi týmto konaním, alebo opomenutím a vznikom škody. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje škodu
ako skutočnú škodu, ktorá mu vznikla v podobe zníženia jeho majetku v dôsledku vzniku povinnosti
zaplatiť odmenu advokátovi, ktorá je vyčíslená vyššie a je preukázaná vyššie označenými faktúrami.
Žalobca mal za to, že protiprávnosť konania žalovaného spočíva v tom, že žalovaný nie je zo zákonaosobou oprávnenou na podanie odvolania voči rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora a napriek tomu
žalovaný takéto odvolanie podal. Protiprávnosť spočíva aj v tom, že voči rozhodnutiu o zmene súdneho
exekútora nie je odvolanie prípustné a žalovaný napriek tomu takéto odvolanie podal.

9. Ďalej uviedol, že príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou je daná tým,
že žalobcovi by nebola vznikla povinnosť zaplatiť odmenu advokátovi za poskytnuté právne služby vo
vzťahu k neoprávnene podaným odvolaniam ak by ich bol na súde podal. Priamo z príčinnej súvislosti
vyplýva aj z ust. § 209 a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého doručí súd I. stupňa

bezodkladne odvolanie ostatným účastníkom a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej,
výzve účastníkov aby sa k odvolaniu vyjadrili. Preto I. stupňový súd je vždy povinný vždy zaslať
akékoľvek odvolanie ostatným účastníkom a vyzvať ich na vyjadrenie sa k tomuto odvolaniu.

10. Dňa 14.8.2014 žalovaný doručil tunajšiemu súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že neuznáva nárok
navrhovateľa, pretože nebola preukázaná jeho existencia navrhovateľom a neboli predložené dôkazy,

ktoré by odôvodňovali vyhovenie návrhu a zároveň uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím vo veci bez
nariadenia pojednávania. Súd v rámci dokazovania sa oboznámil s jednotlivými vyjadreniam k odvolaniu
súdneho exekútora, ktoré adresoval k jednotlivým sp. zn. exekučných konaní, ktoré boli vedené na
Okresnom súde Bratislava I v počte 1 ks, Bratislava V 2 ks, Humenné 4 ks, Okresný súd Komárno 1 ks,
Košice I 2 ks, Okresný súd Levice 2 ks, Okresný súd Michalovce 4ks, Okresný súd Nitra 1 ks, Okresný

súd Nové Zámky 1 ks, Okresnú súd Revúca 2 ks, Okresný súd rimavská Sobota 30 ks, Okresný súd
Rožňava 3 ks, Okresný súd Spišská Nová Ves 3ks, Okresný súd Trebišov 7 ks, Okresný súd Veľký
Krtíš 1 ks, Okresný súd Vranou nad Topľou 1 ks a okresný súd Zvolen 5 ks. Na pojednávaní konanom
dňa 4.7.2016 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a žiadal aby súd žalobe vyhovel a
žalovaného zaviazal nahradiť trovy tohto konania. Ďalej vo svojej výpovedi právny zástupca žalobcu na

pojednávaní uviedol, že žalovaný ako osoba znalá práva musel vedieť, že odvolanie nie je prípustné a
to s odkazom na ust. § 37 EP, ktorý určuje okruh účastníkov exekučného konania.

11. Podľa § 201 Občianskeho súdneho poriadku, účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého
stupňa iba v tom prípade, ak to nie je vylúčené a poukázal na to, že právny poriadok umožňoval podať

odvolanie iba účastníkovi konania. Odvolanie súdneho exekútora v časti, ktorá smeruje proti rozhodnutiu
o zmene súdneho exekútora sa netýka trov exekúcie a teda súdny exekútor v tejto časti nemôže
byť účastníkom konania. Ďalej uviedol, že žalovaný aj napriek tomu aj najďalej podával odvolania
voči uzneseniam a teda aj voči výrokom uznesenia, ktorými príslušné súdy rozhodovali o vylúčení
súdneho exekútora. Mal za to, že na základe náhrady nákladov vynaložených na tieto právne služby

vznikla v priamej príčinnej súvislosti žalobcovi škoda, ktorá ku dňu 31.3.2014 bola vyčíslená na sumu 2
706,48 Eur. Mal za to, že súdny exekútor pri podávaní odvolaní proti rozhodnutiam o zmene súdneho
exekútora nevykonával nútený výkon exekučného titulu a nevykonával exekučnú činnosť z poverenia
súdu podľa exekučného poriadku, ale vykonával inú činnosť podľa exekučného poriadku. Teda ak v
súvislosti s touto činnosťou vznikla žalobcovi škoda, nejde o škodu za ktorú by bol zodpovedný štát v

zmysle ust. zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu, ale ide o zodpovednosť priamo súdneho
exekútora. Preto je zrejme, že konanie súdneho exekútora nad rámec výkonu zverenej štátnej moci na
základe exekučného poriadku nemôže používať ochranu a ani za takúto činnosť nemôže štát preberať
zodpovednosť. S týmto tvrdením právneho zástupcu žalobcu súd jednoznačne súhlasí. Právny zástupca
žalobcu ďalej na pojednávaní do zápisnice uviedol, že zodpovednosť súdneho exekútora vzniká bez

ohľadu na zavinenie, teda či k vzniku škody došlo z jeho nedbanlivosti, alebo úmyselným konaním. V
spojení s § 420 Občianskeho zákonníka, predpokladom tejto zodpovednosti sú vznik škody, protiprávne
konanie,aleboopomenutieexekútora,alebojehozamestnancasúvisiacesčinnosťoupodľaexekučného
poriadku a príčinná súvislosť medzi týmto konaním a vznikom škody. Mal za to, že protiprávnosť konania
žalovaného spočíva v tom, že žalovaný nie je zo zákona osobou oprávnenou na podanie odvolania

voči rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora a napriek tomu žalovaný takéto odvolanie podával.
Protiprávnosť žalovaného spočíva aj v tom, že nie je odvolanie prípustné a žalovaný napriek tomu
takéto odvolania podával. Ďalej uviedol, že príčinná súvislosť medzi podaným odvolaním a vzniknutou
škodou je daná tým. že žalobcovi by nebola vznikla daná povinnosť zaplatiť odmenu advokátovi za
poskytnuté služby k vzťahu neoprávnene podaným odvolaniam. Zároveň poukázal opätovne na ust.

§ 209 a Občianskeho súdneho poriadku z ktorého vyplýva, že navrhovateľ preukázal, že jeho návrh je
oprávnený.12. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 4.7.2016 vo svojej výpovedi uviedla,
že žiada žalobu zamietnuť, považuje ju za nedôvodnú a to z toho dôvodu, že na to, aby bola žaloba
úspešná musia byť splnené všetky tri podmienky, avšak má za to, že ani jedna z týchto troch podmienok

v súčasnosti nie je splnená. Ďalej uviedla, že čo sa týka protiprávneho konania, má za to, že súdny
exekútor iba využil svoje právo na podanie odvolania, teda svoje právo obrátiť sa na súdy Slovenskej
republiky s podaniami, ktoré by mali byť vyhodnocované podľa zákona, podľa obsahu. Ďalej uviedla, že
jej klient, teda súdny exekútor bol v mnohých prípadoch so svojimi podaniami úspešný a poukázala na
tom že zo žiadnom z vyjadrení, ktoré sú súčasťou tohto spisu, si žalobca v samotnom konaní nárok na

náhradu trov konania neuplatňoval, pričom v zmysle ešte v čase účinného O.s.p. si tieto trovy konania
v danom odvolacom konaní uplatňovať mohol a mal a súd by mal o nich rozhodnúť. Ďalej poukázala
na to, že účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia žalobcov v jednotlivých exekučných konaniach
nebola preukázaná, nakoľko všetky vyjadrenia sú absolútne totožné s výmenou len účastníka konania
a sp. zn.. Ďalej uviedla, že žalobca do dnešného dňa nepredložil vôbec ani jednu výzvu súdu, ktorou
by preukázal, že sa vo všetkých týchto konaniach musel vyjadrovať a tak isto nepredložil ani jedno

rozhodnutie odvolacieho súdu, napriek tomu, že vo väčšine prípadoch, ktorých sa domáha tejto náhrady
škody bolo rozhodnuté odvolacím súdom. Keby bolo rozhodnutia odvolacieho súdu predložil, bolo by
zrejme, že nebol súdny exekútor vo svojich konaniach neúspešný v plnom rozsahu a teda nie je tu daný
dôvod na priznanie škody.

13. Súd v rámci dokazovania po dôkladnom oboznámení sa s jednotlivými vyjadreniami adresovanými
jednotlivým súdom, na ktorých prebiehali exekučné konania zistil, že tieto vyjadrenia sú obsahovo
totožné a sú menené iba sp. zn. a účastníci konania.

14. Podľa ust. § 33 EP v platnom znení, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá

za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto
zákona. Exekútor ručí za škodu, ktorú spôsobili jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto
zákona celým svojím majetkom. Zodpovednosť zamestnancov exekútora podľa občianskoprávnych
alebo pracovnoprávnych predpisov tým nie je dotknutá.

15. Podľa ust. § 37 EP, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej
časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách konania,
účastníkom konania je aj poverený exekútor. Ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom
spoluvlastníctvemanželov,účastníkomkonania,akideotietoveci,jeajmanželpovinného,akdozačatia
exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym

rozhodnutím. Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného
než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo,
že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.

16. Podľa ust. § 1 zák. č. 514/2003 Z.z., tento zákon upravuje: a) zodpovednosť štátu za škodu

spôsobenúorgánmiverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,b)zodpovednosťobceavyššiehoúzemného
celku za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

17. Podľa ust. § 2 zák. č. 514/2003 Z.z., na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie

a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán,2. orgán územnej
samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci. 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy,
verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým

zákon zveril výkon verejnej moci.

18. Podľa ust. § 3 zák č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením

osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom. (2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.19. Podľa ust. § 4 zák č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda
vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným

postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri
výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

20. Podľa ust. §15 zák. č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Ak bola žiadosť
podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a
upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

21. Podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu ktorý spôsobil porušením
právnejpovinnosti.Škodajespôsobenáprávnickouosobou,alebofyzickouosobou,keďbolaspôsobená
pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú. Ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

22. Podľa ust. § 201 O.s.p, účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ
tozákonnevylučuje.Akzprávnehopredpisuvyplývaurčitýspôsobvyrovnaniavzťahumedziúčastníkom
a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

23. Medzi stranami nebolo sporné, že v danom prípade sa nejedná o zodpovednosť súdneho exekútora
za škodu, ktorá by súvisela s núteným výkonom exekučného titulu. Strany konania mali za to, že nejde
o škodu, za ktorú by bol zodpovedný štát v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.. Žalobca jednoznačne
tvrdil, že sa jedná o inú činnosť súdneho exekútora podľa exekučného poriadku a jedná sa o priamu
zodpovednosť súdneho exekútora podľa § 33 EP a podľa § 420 Občianskeho zákonníka.

24.Zvykonanéhodokazovaniasúdmalzapreukázané,žežalobcaanivjednomprípadezo70vyjadrení,
teda 70 exekučných konaní nepredložil súdu ani 1 rozhodnutie exekučného súdu, v ktorom by bolo
rozhodnuté o trovách exekučného konania, ako aj o trovách konania. Súd dospel k záveru, že v
danom prípade nie sú splnené predpoklady vzniku škody, ktoré ustanovuje § 420 ods. 1 Občianskeho

zákonníka,resp.§33EP.Predpokladomvznikuvšeobecnejzodpovednostizaškodujeprotiprávnyúkon.
Ide o také konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom. Na to, aby sa úkon mohol kvalifikovať
ako protiprávny, zákon vyžaduje porušenie právnej povinnosti, ktorá je uložená fyzickej osobe, alebo
právnickej osobe. V danom prípade nedošlo na strane žalovaného k porušeniu právnej povinnosti.
Žiadny právny predpis nezakazuje a ani nezakazoval žalovanému podať také podania, aké podal

v predmetných veciach. Súd má za to, že neexistuje tu ani príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním a vznikom škody. Pri príčinnej súvislosti je nevyhnuté aplikovať zásady bezprostrednosti a
priamosti. Vzťah medzi príčinou a následkom nesmie byť sprostredkovaný, ale musí byť bezprostredný.
Keď žalovaný podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu o zmene súdneho exekútora, tento jeho úkon
automaticky nespôsobil žiadne náklady na strane žalobcu. Ďalej súd považuje opätovne poukázať na tú

skutočnosť, nakoľko žalobca nepredložil súdu rozhodnutia súdov v jednotlivých exekučných konaniach a
súdu nie je známe ako bolo rozhodnuté o trovách konania a trovách exekúcie, že žalobca si je oprávnený
uplatňovať tieto trovy v jednotlivých exekučných konaniach. V opačnom prípade by mohol nastať stav,
že exekučné súdy, ktoré rozhodujú v daných exekučných veciach môžu priznať náhradu týchto trov a v
prípade ak by súd priznal túto náhradu trov aj v tomto konaní mohlo by jednoznačne dôjsť k duplicitnému

priznaniu náhrady trov. Teda záverom ešte raz súd poukazuje na to, že ak žalobcovi vznikli trovy v
súvislosti s uplatnením svojich nárokov, mohol a mal si ich uplatniť v konaniach, v ktorých mu tieto trovy
vznikli.

25. Žalovaný si zároveň uplatnil aj náhradu trov tohto konania v celkovej výške 239,62.- Eur. O trovách

konania v zmysle ust. § 262 CSP súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia , ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná a z toho dôvodu súd žalobu zamietol a rozhodol tak ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15
dní od jeho doručenia v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zaistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.